História kresťanských speváckych zborov na Slovensku siaha do hlbokej minulosti, pričom ich vývoj bol ovplyvnený rôznymi náboženskými a kultúrnymi prúdmi. Tento článok sa zameriava na vývoj a históriu jedného konkrétneho zboru, Jeho Deti, pričom poukazuje aj na širší kontext vývoja kresťanskej hudby na našom území a zároveň detailne rozoberá mnohostranný vplyv účasti detí v speváckych zboroch na ich celkový rozvoj.
Anabaptistické Korene a Ich Vplyv na Hudobnú Tradíciu
Príchod anabaptistov z Moravy aj na východné Slovensko, najmä do Košíc, zohral významnú úlohu v náboženskom živote regiónu. Hľadali tu útočište u liberálne zmýšľajúcich sedmohradských kniežat. Podľa mestského archívu bolo koncom 16. storočia v Košiciach popravených 12 anabaptistov. Päť miest na východnom Slovensku, medzi nimi aj Košice, predložilo Confesio Pentapolitana, vierovyznanie piatich miest proti radikálom, najmä anabaptistom. Už v tomto roku bolo upálených niekoľko anabaptistov. Tieto historické udalosti formovali nielen náboženské presvedčenie, ale nepriamo ovplyvnili aj hudobné prejavy a tradície v rámci náboženských komunít. Logo Moravského kostola, ktorý mal vplyv na anabaptistov, symbolizuje toto obdobie spájania sa a formovania nových náboženských smerov, ktoré často zahŕňali aj kolektívne spievanie ako formu uctievania.
Začiatky Baptistickej Misie v Košiciach a Formovanie Zboru
Začiatok Baptistickej misie v Košiciach je spojený s príchodom kazateľa kežmarsko-vavrišovského zboru Augusta Meereisa. Do jeho pôsobnosti vtedy spadala oblasť celého Horného Uhorska - terajšie Slovensko. Dňa 10. augusta 1902 tu otvorili malú modlitebňu, misijnú stanicu. Túto prácu podporujú bratia z Maďarska, Čiech a Nemecka. V roku prišiel do Košíc brat Jozef Szabó, ktorý zvestoval Božie slovo. Pribúdali noví priatelia. O štyri mesiace počas veľkonočných sviatkov tu boli pokrstené 3 osoby, medzi nimi aj manželka Jozefa Szabóa. Čoskoro sa prisťahovali ešte 3 bratia, takže tu už bolo 9 veriacich a okrem toho viacerí priatelia a deti. Tieto skromné začiatky položili základy pre budúci rozvoj zborového života v Košiciach.
Obdobie Pred a Počas Prvej Svetovej Vojny: Výzvy a Vytrvalosť
Pred I. svetovou vojnou a počas nej sa konajú zhromaždenia u rodiny Domikovej. Zhromaždenia od roku 1917 bývali v byte brata Jozefa Domjána a boli veľmi srdečné. Celá rodina bola ku všetkým prívetivá a úslužná a bola príkladom obetavosti. Obývala malý jednoizbový byt, ale ich izba bola vždy pripravená prijať bratstvo i priateľov. Staršia dcéra Gizelka viedla spevokol a pri pobožnostiach hrala na harmóniu. Za prvej svetovej vojny Košice navštevoval aj kazateľ Michal Marko. Ten misijnú prácu preniesol aj do vojenských barakov, kde bývali zhromaždenia. Roky prvej svetovej vojny neprispeli k rozvoju zborového života v Košiciach. V roku 1917 zborovú prácu viedol brat Jozef Domján, ktorý ako zamestnanec železníc nenarukoval. Toto obdobie bolo poznačené obmedzeniami a ťažkosťami, avšak aj napriek tomu sa komunita snažila udržať svoju vieru a duchovné spojenie.
Medzivojnové Obdobie: Preorientovanie a Rozkvet Zboru
Po skončení prvej svetovej vojny Košice pripadli Československu. Mnoho maďarských rodín sa odsťahovalo. Celá misijná práca sa musela preorientovať na československé pomery. Košický zbor začali vo väčšej miere navštevovať bratia zo Slovenska. Najväčší rozkvet duchovnej práce nastal po roku 1920, kedy misijné cesty do Košíc koná br. Juraj Stanko. Ten sa usiluje o to, aby sa obe skupiny spojili, t.j. skupina schádzajúca sa v rodine Domikovej a skupina prebudených vojakov, a vytvorili jeden zbor. Dňa 26. mája 1921 kazateľ Michal Marko pokrstil v Košiciach 6 osôb. Sú príslušníkmi rozličných národností, Slováci, Česi, Maďari aj Nemci. V časopise Rozsievač VIII/1921 a IX/1922 napísala viacero správ o zborovom živote v Košiciach. V rokoch 1921 - 1924 prevzal zborovú prácu v Kežmarku kazateľ Adolf Zdráhal. Do Košíc dochádzal jednu nedeľu každý mesiac. Od školského referátu dostali k dispozícii jednu školskú miestnosť pod podmienkou, že sa bude prednášať po slovensky alebo po česky. Keď sa zbor rozrástol na 40 členov a malá izba ich už nestačila pojať, skrsla myšlienka postaviť novú modlitebňu, do ktorej by mohli pozývať aj priateľov a známych.
Výstavba Modlitebne: Spoločné Úsilie a Svedectvo Viery
V tom čase kazateľ Stanko, ovládajúci okrem slovenčiny nielen maďarčinu, ale aj ruštinu, navštevoval zbory na Podkarpatskej Rusi (teraz Zakarpatská Ukrajina) a získal ich pre vstup do Bratskej jednoty baptistov. Dňa 10. apríla 1922 navštívil aj Košice. Potom prišiel aj do Silickej Jablonice, kde bola 24-členná bratská skupina. Potreba výstavby modlitebne bola čoraz naliehavejšia. Kazateľ Juraj Stanko získal na presídlenie do Košíc brata Viktora Rapoša, ktorý bol správcom veľkostatku v Súľove. Brat Viktor Rapoš ponúkol záhradu pri svojom dome na pozemok pre stavbu modlitebne. Dňa 21. mája 1923 bol slávnostne položený základný kameň. Stavbu viedol brat Sokol zo staviteľskej firmy v Košiciach, člen Českobratskej jednoty. V priebehu troch mesiacov bola modlitebňa postavená. Dňa 19. augusta 1923 bola modlitebňa slávnostne otvorená o 15:00. Slávnosť viedol kazateľ Juraj Stanko. Slovom Božím slúžili kazatelia dr. Jindřich Procházka, Michal Marko, Karol Vaculík a Juraj Alexovič. Na slávnosti sa zúčastnilo mnoho bratstva aj zo Silickej Jablonice a Čučmy, okrem toho mnoho hostí. Popoludní bola ďalšia slávnosť, svadobné zhromaždenie. Košice v tom čase ešte nemali stáleho kazateľa a slúžili Božím slovom domáci bratia - br. Rapoš a neskôr br. Krajňák st. Spočiatku zbor patril pod správu kazateľa Juraja Stanka, ktorý pracoval v Miloslavove, neskoršie pod správu kazateľa Michala Marka z Lučenca. Dňa 23. septembra 1923 sa konal v Košiciach krst v rieke Hornád pri modlitebni, kde bolo pokrstených 7 osôb. Prítomných bolo do 400 poslucháčov. Od roku 1925 sa kazateľ Juraj Stanko musel viac venovať zboru v Miloslavove, kde sa robili prípravy na stavbu novej modlitebne. V tom čase sa presťahoval z Diósgyőru do Košíc brat František Krajňák st. Práca sa na nejaký čas opäť rozrástla a aj spevokol získal nových členov. Viedol ho brat Michal Šutiak. Vedením košického zboru boli poverení bratia František a Viktor Krajňákovci. Zhromaždenia v novopostavenej modlitebni začali navštevovať aj traja vojaci - František Lorman, Zbořil a Vrtáček. Pod vplyvom Božieho slova uverili a v r. 1925 boli aj pokrstení. Títo bratia sa pozdejšie stali stĺpmi vo svojich zboroch - br. Lorman v Košiciach, br. Zbořil v Prahe a br.
Obdobie Druhej Svetovej Vojny a Zánik Zboru
Roku 1938 nastali nové problémy. Podľa mníchovskej dohody Košice pripadli Maďarsku. Zbor bol oslabený odsťahovaním sa slovenských rodín a narukovaním viacerých bratov. Na naliehavú žiadosť, ktorú poslala na Ústredie baptistickej cirkvi v Budapešti, prišiel do Košíc kazateľ Béla Pinnonhalmi, ktorý na úradoch vybavil otvorenie zapečatenej modlitebne. Keď roku 1939 prišiel do Košíc za kazateľa Béla Kőrösi, bolo ich v zhromaždení už desať. Založili si spevácky zbor a hudobný krúžok (najskôr sláčikové nástroje, potom mandolínový súbor a gitarová skupina). Príchod kazateľa Imricha Szabóa, ktorý v tom istom roku musel narukovať. Odišiel na front, odkiaľ sa už nevrátil. Roku 1942 bolo v zhromaždení už asi 30 ľudí. Zúčastňovali sa na celoštátnych konferenciách v Tahi a na slávnostiach v Budapešti, Debrecíne a v Čučme. V tom čase bola už v zbore mládež a dostatok detí. Blížiaci sa koniec 2. svetovej vojny má smutné dôsledky aj na košický zbor. Opakuje sa vlastne situácia z r. 1939, lenže tentokrát odchádzajú maďarskí kazatelia. Zbor ako taký zaniká. Modlitebňa však stojí a do nej prichádza pravidelne v čase zhromaždení jediná osoba - setra Matečíková. Sama koná bohoslužby - zaspieva pieseň, prečíta Božie Slovo a hlavne sa modlí. Modlí sa, aby Pán Boh naplnil lavice modlitebne poslucháčmi. Modlí sa vo viere, že sa raz tak stane.
Obnova Zboru po Druhej Svetovej Vojne: Nový Začiatok
Boh vypočul jej modlitby. Po skončení druhej svetovej vojny sa väčšina maďarských rodín z Košíc odsťahovala. Zbor opäť veľmi oslabol. Čoskoro však sem prišlo niekoľko rodín z Prešova a z iných miest. Už v roku 1945 sa sem presťahoval z Prešova brat Ján Zárevúcky s rodinou a ujal sa zborovej práce. Jeho tri dcéry Marta, Magda a Mária boli dobrou pomocou v speváckom zbore, v hudobnom krúžku a v práci s mládežou. V roku 1946 sa z Prešova do Košíc presťahoval aj brat František Lorman s rodinou. Zbor v ňom získal horlivého misijného pracovníka, ktorý prevzal vedenie zboru. Jeho dve dcéry a syn posilnili prácu s mládežou, spevácky zbor a hudobný krúžok. V rokoch 1945 a 1946 konal v Košiciach základnú vojenskú službu brat Ján Miháľ, neskorší kazateľ kežmarského zboru. V roku 1946 Košice navštívili niekoľkí misionári. Boli to: Karol Bohatec, Katarína Hudáčková, Arthure Sommerville a Daniel Feryance s manželkou Idou. Všetci títo pracovníci prišli z USA. Manželia Feryanceovci a Arthure Sommerville zostali v Košiciach ako misijní pracovníci vyše roka. V roku 1947 sa z Maďarska vrátil do vlasti brat František Krajňák ml. s manželkou. V roku 1947 prišiel do Košíc kazateľ Ján Pavel Pavelda z USA a stal sa prvým povojnovým kazateľom tohto zboru. Návštevnosť v zhromaždení vzrástla až na 150 účastníkov pri počte 70 stálych členov zboru. Preto Ústredná rada starších BJB rozhodla, že každý mesiac v jednu nedeľu jeden jej člen navštívi košický zbor a bude slúžiť nielen Božím slovom, ale podľa možností bude vykonávať aj pastoračnú službu. Túto prácu bratia konali verne a pravidelne niekoľko rokov. Odchodom kazateľa Paveldu nemal zbor obsadené miesto kazateľa, a preto v r. 1949 pripadá pod kežmarský zbor ako misijná stanica.
Obdobie 1949 - 1978: Vytrvalosť v Obmedzených Podmienkach
V rokoch 1949 až 1978 sa o zhromaždenie veriacich v Košiciach starali kazatelia kežmarského zboru. Väčšina práce však spočívala na domácich laických pracovníkoch, ktorými boli bratia František Krajňák ml. (1949 - 1950), Štefan Libárik (1950 - 1960), Ján Sirkovský (1960 - 1965), Jozef Pitoňák (1965 - 1968) a Juraj Pribula (1968 - 1976). Príchodom kazateľa Juraja Pribulu a prisťahovaním sa ďalších rodín do Košíc, ale aj záujmom miestnych občanov návštevnosť v zhromaždení vzrástla natoľko, že bolo treba urobiť prístavbu k modlitebni. Dňa 1. apríla 1976 dostal brat Juraj Pribula štátny súhlas na vykonávanie duchovenskej činnosti ako pomocný kazateľ kežmarského zboru. Dňa 1. októbra 1978 dostal brat Juraj Pribula štátny súhlas k výkonu duchovenskej činnosti ako kazateľ zboru v Košiciach. Dňa 2. septembra 1979 sa konala v Košiciach za hojnej účasti domáceho bratstva a hostí inštalácia kazateľa Juraja Pribulu. Pozdravné prejavy predniesli zástupcovia bratských cirkví. Príchodom brata kazateľa Juraja Pribulu začala v Košiciach systematická práca. Roku 1983 bolo v Košiciach po prvý raz celoštátne stretnutie kazateľov Bratskej jednoty baptistov. Konalo sa tu niekoľko požehnaných evanjelizačných zhromaždení a slávností svätého krstu.
Nedávna História a Vývoj Zboru po Roku 1989
Po nežnej revolúcii v novembri a páde totalitného režimu sa spoločnosť začala zotavovať zo 40 rokov vlády jednej strany. Duchovný hlad v spoločnosti bol veľký. Veriaci v sálach pozakrývali symboly totality bielymi plachtami a donieslo sa piano, na ktorom sa hrali chválospevy Bohu. Biely dom bol odkliaty. V nedávnej histórii zboru prebehli významné udalosti ako inštalácie a ordinácie nových kazateľov, vrátane Dalibora Smolníka, ktorý sa stal prvým kazateľom vysielaným naživo online. Zbor si pripomenul aj významné výročia, ako napríklad 480. výročie úmrtia prvého anabaptistického mučeníka na území Slovenska a 400. výročie založenia prvého baptistického zboru v Európe. Od zboru sa oddelila menšia skupina pod vedením jedného z bratov. Začiatok pandémie koronavírusu mal vplyv na fungovanie zborov na celom svete, pričom cirkev musela prejsť na online formát.
Iné Zvory na Slovensku a Ich Prínos
Na Slovensku existuje mnoho ďalších speváckych zborov s bohatou históriou a tradíciami. Medzi ne patria napríklad: Náš kostolný zbor už druhé storočie účinkuje pri svätých omšiach a obradoch. Už 20 rokov ubehlo od založenia detského spevokolu Mravčekovia, počas ktorých absolvoval stovky vystúpení nielen v domácom cirkevnom zbore Bystré, ale aj ďaleko za hranicami Šarišsko-zemplínskeho seniorátu. Spevácky zbor Radosť bol založený na podnet profesora seneckého gymnázia, kňaza Ivana Grófa, SDB. Pôvod topoľčianskeho mládežníckeho zboru siaha do roku 1997. Tieto zbory, rovnako ako Jeho Deti, prispievajú k obohateniu kultúrneho a duchovného života na Slovensku.
Tabuľka Významných Udalostí v Histórii Zboru Jeho Deti
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1902 | Otvorenie malej modlitebne v Košiciach |
| 1923 | Slávnostné otvorenie novej modlitebne |
| 1939 | Zánik zboru počas druhej svetovej vojny |
| 1945 | Obnova zboru po vojne |
| 1978 | Juraj Pribula sa stáva kazateľom zboru |
Vplyv Detského Speváckeho Zboru na Dieťa: Komplexný Pohľad
História speváckeho zboru je bohatá a plná udalostí, ktoré formovali jeho identitu a poslanie. Detský spevácky zbor má pre dieťa rozsiahly a hlboký vplyv. Okrem rozvoja hudobných schopností a estetického cítenia, prispieva k rozvoju osobnosti, sociálnych zručností a celkovému intelektuálnemu rastu. Účasť v zbore je pre dieťa obohacujúca a prináša mu benefity v rôznych oblastiach života.
Historický Kontex a Významné Osobnosti v Zborovom Speve
História zborového spevu na Slovensku je bohatá a spojená s mnohými významnými osobnosťami. Jednou z nich je aj docentka Elena Šarayová, prvá slovenská profesionálna dirigentka, ktorá v 80. rokoch úspešne viedla Bratislavský detský zbor, Spevácky zbor slovenských učiteliek Ozvena a založila Dámsky komorný orchester. Jej práca s mládežou a zbormi bola rozsiahla, precestovala takmer celý svet a získala množstvo ocenení na súťažiach a festivaloch. Jej skúsenosti a pohľad na prácu s detským zborom sú neoceniteľné. Elena Šarayová ukončila úspešné štúdium orchestrálneho a zborového dirigovania na VŠMU ako prvá žena na Slovensku. Po maturite na Jedenásťročnej strednej škole v Nových Zámkoch sa rozhodla ísť študovať na konzervatórium do Bratislavy hru na klavíri. Neskôr rozšírila štúdium o kompozično-dirigentský odbor. Ako sama hovorí, rozhodla sa ísť na dodatočné prijímacie pohovory na odbor skladba a dirigovanie, pričom komisiu oslovila vlastnými krátkymi skladbičkami. O dirigovaní vtedy nerozmýšľala, brala ho ako povinnú súčasť štúdia skladby. Neskôr sa dostala k profesorovi Kornelovi Schimplovi, ktorý ju natoľko očaril, že sa rozhodla dirigovanie študovať ako hlavný odbor spolu s klavírom. Počas štúdia na VŠMU začala pracovať v Bratislavskom detskom zbore a zároveň si založila rodinu. Profesor Haluzický jej odporučil, aby skúsila dokončiť ročník a bez pomoci rodičov by to vtedy nezvládla. Počas štúdia nemala ťažkosti ako žena v dirigovaní, pretože rozhodovali výsledky štúdia a individuálnej práce.
Kolektív a Kamarátske Vzťahy: Spojivo Zboru
Jeden z najväčších prínosov spievania v detskom zbore je vytvorenie kolektívu a kamarátskych vzťahov. Deti sa učia spolupracovať, rešpektovať sa navzájom a podporovať sa. Spoločné zážitky, ako sú koncerty, súťaže a zájazdy, upevňujú priateľstvá a vytvárajú silné putá. Tento aspekt sociálneho rozvoja je kľúčový pre budovanie zdravej osobnosti a schopnosti fungovať v skupine.
Vzťah k Hudbe a Vzdelávanie: Obohatenie Hudobného Obzoru
V zbore sa u detí rozvíja vzťah k hudbe a vzdelávajú sa v požadovanej interpretácii. Učia sa počúvať hudbu, analyzovať ju a chápať jej význam. Prostredníctvom spevu sa oboznamujú s rôznymi hudobnými štýlmi a žánrami, čo rozširuje ich hudobný obzor. Napredujú v hudobnom vzdelávaní ani nevedia ako. Zároveň sa aktívne realizujú a na pódiu sa z nich stávajú „malí umelci“.
Sebarealizácia a Sebavedomie: Umelecký Rast
Koncertovanie s deťmi dvíha ich sebavedomie a rozvíjajú sa z hudobnej stránky. Je to umelecká sebarealizácia, ktorou sa utužuje vzťah k zboru a podporuje sa aj priateľstvo. Úspešné vystúpenia posilňujú sebavedomie dieťaťa a učí ho prekonávať trému a stres. Získava pocit úspechu a uznania, čo pozitívne vplýva na jeho celkový psychický vývoj.
Rozvoj Reči a Slovnej Zásoby: Hudba ako Nástroj Komunikácie
Spievanie v zbore prispieva k rozvoju reči a slovnej zásoby. Deti sa učia nové slová a frázy, zlepšujú svoju výslovnosť a artikuláciu. Spievanie tiež podporuje rozvoj pamäti a koncentrácie, čo sú dôležité predpoklady pre úspešné učenie.
Vplyv Hudby na Mozog a Kognitívne Schopnosti: Stimulácia Mysle
Hudba dokáže ovplyvňovať mozog a kognitívne schopnosti. Niektoré štúdie tvrdia, že počúvanie vážnej hudby, obzvlášť Mozartovej, vedie k lepšiemu vývinu sluchu, ako aj lepšiemu vývoju mozgu. Hoci sa názory odborníkov rozchádzajú, každá matka uzná, že púšťaním klasickej hudby rozhodne nič nepokazí.
Muzikoterapia a Jej Význam: Liečivá Sila Zvuku
Muzikoterapia patrí medzi liečebné metódy, ktoré sa snažia vďaka hudbe priaznivo ovplyvniť psychický vývoj človeka. Nakoľko dieťa už od 4. mesiaca začína vnímať zvuky okolo seba, je dobré, ak je vystavené priaznivým tónom. Napríklad, u predčasne narodených detí sa používa muzikoterapia ešte v nemocniciach, kde sa novorodeniatkam púšťa upokojujúca hudba ako spev vtákov alebo zurčanie potôčika.
Prínos pre Zdravie a Pohodu: Fyzické a Emocionálne Benefity
Spievanie má pozitívny vplyv na zdravie a pohodu dieťaťa. Zlepšuje činnosť srdca a pľúc, znižuje stres a napätie. Spievanie tiež podporuje tvorbu endorfínov, hormónov šťastia, ktoré zlepšujú náladu a celkovú pohodu. Ak má dieťa problémy so zaspávaním, skúste mu zaspievať uspávanku.
Ako Prebiehalo Prijímanie Nových Detí do Detských Zborov (Príklad BDZ)
Do Bratislavského detského zboru (BDZ) sa nerobili oficiálne konkurzy. Elena Šarayová prijala všetky deti, ktoré prišli na základe informácií o ich práci a zájazdoch od ich spievajúcich kamarátov, ale museli mať sluch a záujem. Počas jej praxe nemohla prijať len štyri deti, lebo obyčajnú pieseň spievali intonačne „nepochopiteľne“. Väčšina intonujúcich detí sa časom naučila pri profesionálnom vedení spievať správne a veľmi rýchlo zapadla do kolektívu. Kto prácu na nácvikoch nestíhal, časom opustil zbor sám.
Fungovanie Zboru v Časoch Socializmu: Výzvy a Príležitosti
V časoch socializmu bolo náročné dostať sa do zahraničia, najmä na Západ. Všetko to bolo o vytváraní kontaktov a o organizačnom vedení. Do sveta chodili na festivaly a zborové súťaže na základe pozvaní, vďaka ktorým dostali povolenie vycestovať. Keď urobili dobrý dojem, dostali ďalšie pozvania a postupne ich bolo stále viac. Niektoré kontakty nadobudli aj na základe výmenných zájazdov.
Neuveriteľné Výhody Detského Speváckeho Zboru, Ktoré Menia Život Vašich Detí!
Účasť v detskom speváckom zbore nie je len o učení sa piesní. Je to komplexný zážitok, ktorý formuje osobnosť dieťaťa v mnohých smeroch. Od zlepšenia komunikačných zručností cez budovanie sebavedomia až po rozvoj kritického myslenia a emocionálnej inteligencie, benefity sú rozsiahle a dlhodobé. Deti sa učia disciplíne, zodpovednosti a dôležitosti tímovej práce. Spoločné vystúpenia a súťaže im poskytujú cenné skúsenosti s verejným vystupovaním a zvládaním stresu. V neposlednom rade, láska k hudbe, ktorú si v zbore osvoja, ich môže sprevádzať po celý život.
Ďalšie Súvisiace Temy pre Rodičov
- Kedy Dieťa Získa Plnoletosť na Slovensku a Čo To Znamená pre Vyživovaciu Povinnosť?
- Materská škola Gajary: Prečo ju Rodičia Milujú?
- Neuveriteľný Sprievodca: Starostlivosť o Bábätká a Životné Etapy Simov v The Sims 4!
- Najlepší Kočík pre Vaše Dieťa: Kompletný Sprievodca Výberom, Ktorý Musíte Poznať!
- Ako Často Dojčiť 8-Mesačné Dieťa?
- Daňový Bonus po Ukončení Magisterského Štúdia - Všetko, Čo Potrebujete Vedieť!
- Nezmeškajte: Turecko All Inclusive s Dieťaťom Zdarma - Perfektná Rodinná Dovolenka!
- Očkovanie pre Dobrovoľníkov: Všetko, Čo Potrebujete Vedieť o Podmienkach a Najnovšom Vývoji!
70. Výročie Detského a Dievčenského Speváckeho Zboru Slovenského Rozhlasu: Oslava Hudobného Dedičstva
Štvrtý abonentný koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu (15.12.2023) bol venovaný 70. výročiu Detského a dievčenského speváckeho zboru Slovenského rozhlasu. Tento zbor, ktorý bol v minulosti prvotriednym telesom reprezentujúcim našu krajinu aj v zahraničí, bol kedysi na pokraji zániku. V roku 2004, keď Adrian Kokoš pôsobil ako poslucháč na VŠMU, ho oslovila zbormajsterka Blanka Juhaňáková s ponukou obnovenia činnosti zboru. Slovenský rozhlas chcel obnoviť teleso, ktoré malo za sebou už 50 rokov existencie. Kokoš začal formovať nový zbor od základov, definoval repertoár a 8. mája 2004 sa uskutočnil prvý koncert obnoveného zboru. Na koncerte účinkovali Adriana Kučerová, Eva Dohnányi, Otokar Klein a hral Trnavský komorný orchester. Tento koncert odštartoval novú etapu v histórii Detského speváckeho zboru SRo.
Program koncertu bol rozdelený na dve časti. V prvej si obecenstvo mohlo vypočuť prierez histórie zboru, ktorý formovali štyri dirigentské osobnosti, a repertoáru zborovej tvorby, prevažne slovenských autorov. V druhej časti zazneli vianočné piesne v úpravách pre zbor a symfonický orchester. Večer otvorila "Zdravica" Ondreja Francisciho, ktorý v roku 1953 založil Detský spevácky zbor Československého rozhlasu. Francisci už vtedy viedol detský zbor, ktorý začal fungovať pod Československým rozhlasom, čo bol dôvod na zmenu názvu. Po optimisticky ladenej "Zdravici" nasledovala "jazzová omša" Boba Chilcotta, populárna jazzovo ladená kompozícia pre zbor. Kyrie bolo rytmicky svižné, synkopy zbor spieval s dobrými akcentmi a s prirodzeným jazzovým feelingom. Kontrastná časť Sanctus bola náročná na výšky, ktoré boli v podaní spevákov čisté a s peknými legátami. Záverečná časť z výberu A Little Jazz Mass, Benedictus, bola charakteristická jazzovými harmonickými postupmi, čo predstavovalo odklon od tradičného spevu vyžadujúci dobrý sluch a vzájomné počúvanie. Teleso dokázalo, že pod vedením dirigenta Adriana Kokoša zvládlo nielen čisté spievanie, ale aj vzájomnú súhru, počúvanie jednotlivých hlasov a cit pre nové harmónie. Vynikajúci balans jednotlivých hlasových skupín a kultivovanosť prejavu členov zboru boli zjavné od prvých chvíľ. Okrem hudobných vystúpení zazneli aj spomienky speváčok na ich začiatky v zbore, na dirigentov a na začiatky dnešného dirigenta, ktorý zbor nanovo vybudoval.
Skladateľ Víťazoslav Kubička, ktorého tvorba sa často objavuje v repertoári zborov, bol zastúpený dielom "Otče náš", krásnou a dojímavou skladbou s dominantnou úlohou klavíra. Na klavíri hrala skúsená korepetítorka Denisa Hložek, ktorá so zborom spolupracuje od roku 2012. Jej frázovanie bolo citlivé, v pravej ruke bolo počuť melodické motívy, ktoré zbor spieval, v ľavej harmonickú oporu. Táto interpretácia bola intonačne čistá, pekne vyspievaná a plná vrúcnych citov a intimity.
Fryderyk Chopin a jeho "Życzenie", op. 74, malo optimistickejší charakter, no v melodike bolo cítiť vplyv ľudovej hudby. Dirigent viedol zbor k precítenej agogike, s najkrajšími momentmi, kedy zbor koncom fráz spomalil tempo. Tieto prvky sú výsledkom muzikantských daností Adriana Kokoša, ktoré preniesol aj na členov zboru. Podarilo sa mu dosiahnuť vzácnu symbiózu vyrovnaného, prekrásneho frázovania v oblúku, postupne sa spomaľujúceho až po pauzu, s nádychmi a potrebnou, no nie ostrou akcentáciou v kolísavej 3/4 metroritmickej štruktúre, pričom zachoval aj ľudové prvky.
Nasledovali dve ľudové piesne v úprave Alexandra Moyzesa: "Milá moja" a "Ej, zalužicki poľo". "Milá moja" znela bez inštrumentálneho sprievodu, bola to náročná polyfonická úprava, kde si kontrujú skupiny hlasov s melodikou odlišného charakteru. Interpretácia v podaní zboru bola fascinujúca - bezchybná a energická. Známa ľudovka bola spojením kultivovanosti prejavu a folklórnych prvkov. Vokálny prejav ostal v klasickej podobe, no výrazovo a celkovým charakterom mal blízko k ľudovej hudbe.
V rezkom móde pokračoval program aj v piesni "Tanec leta" litovského hudobného skladateľa Benjaminasa Gorbulskisa. V radostnej nálade bolo cítiť vplyv folklóru, čo sa prejavilo v iných harmóniách a rytme. Autor sám bol kapelmajster, skladateľ a spevák, takže vedel, čo pre vokály môže písať. Jeho "Tanec leta" bol plný nečakaných intervalových postupov - skokov, čo program výrazne spestrilo.
Rovnako i ďalšia pieseň - rumunská ľudová pieseň "Coborâi din deal în vale", s tlieskaním zvýrazňujúcim netradičnú rytmickú štruktúru. Doby v tejto piesni neboli také pravidelné ako v slovenských piesňach, no zbor ich zvládol presvedčivo. Okrem toho sa jednotlivé verše opakovali raz vo forte, v ďalšom opakovaní v piáne, ktoré bolo vyvážené a plynulé.
Wolfgang Amadeus Mozart: "Alleluja" z moteta "Exsultate, jubilate", K. 165, navodila duchovnú atmosféru Vianoc. Mozart túto skladbu skomponoval počas návštevy Milána a mnohí muzikológovia ju označujú za klenot. Záverečná časť moteta je vysoko hodnotená a obľúbená v repertoári sopranistiek. Na pódium nastúpili členovia Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a sólistka Adriana Kučerová. "Alleluja" v rýchlom tempe Allegro bola napísaná pre talentovaného talianskeho kastráta Venanzia Rauzziniho. Speváčka sa skladby zhostila s istotou, radostným výrazom, čistými výškami a pekne vyspievanými koloratúrami. Orchester hral v štýlovo čistej interpretácii typickej pre klasicizmus, s kontrastmi, bez pátosu, jednotlivé skupiny motívy dobre vyspievali a mali vynikajúci ťah. Záverečná časť je zostavená opakovaním jediného slova, Alleluja.
Záver prvej časti koncertu patril tvorbe Eugena Suchoňa - výberu z cyklu "Varila myšička kašičku". Desať piesní bolo výzvou - inštrumentálnou i speváckou. Suchoň ako modernista dokázal skombinovať dva žánre, zachovať "príchuť" ľudového charakteru, no v inštrumentácii a harmónii bol moderný, najmä v medzihrách využil netradičné prvky. Piesne v rýchlom tempe striedali pomalé, v ktorých vyniklo sólo, počuli sme aj dojemnú uspávanku "Haju, haju, hajušky", až po záverečné dve svižné piesne - "Kolo, kolo mlynské" a "Ťap, ťap ťapušky". Zorientovať sa v tejto inštrumentácii, nástupoch a moderných prvkoch si vyžaduje veľké skúsenosti. Zbor tieto piesne zaspieval suverénne a s veľkým espritom.
Po prestávke nasledovali koledy a vianočné piesne. Program otvorila dvojica piesní v úprave slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej: "Vianočný trh" a "Narodil sa Kristus Pán". Prvá predstavuje súbor kolied upravených pre symfonický orchester, ktorý sa začína známou piesňou "Nesiem vám noviny", počuli sme aj "Búvaj dieťa krásne". Úpravy Ľubice Čekovskej nie sú tuctové, no ani nie „prehnane“ súčasné, zachovávajú ducha a charakter týchto známych piesní. Rada využíva plechové, ale i drevené dychy, tému delí medzi jednotlivé nástrojové skupiny, aby sa nakoniec stretla v ľubozvučných, mäkkých sláčikoch, často využíva bicie nástroje, aby podporila temperament, ale i farbu skladieb. Jej práca s jednotlivými hlasmi v orchestri je unikátna. Je zjavné, že v kontrapunkte je dobre školená a všetky práce v jej aranžovaní majú zmysel. Druhá koleda, ktorá zaznela, bola v úprave pre sólo hlas, zbor a orchester - publikum mohlo obdivovať najmä čisté, svietivé výšky sopránov, ktoré pekne korešpondovali so sólistkou. Forma recitatívu bola doplnená atraktívnym, farebným orchestrálnym zvukom.
V ďalšej skladbe sa predstavila Ajna Marosz v Koncerte c mol pre zobcovú flautu, sláčiky a basso continuo, RV 441 Antonia Vivaldiho. V mladej hráčke na zobcovú flautu sa snúbi nielen dôsledná technika, príprava a virtuozita, ale i veľká dávka muzikality. Dokáže tento nástroj ovládať v rýchlych tempách a pritom nestratiť tak potrebnú spevnosť. V tradičnej časti koncertu, otvárajúcej sa rýchlou časťou, predviedla nielen obdivuhodné rýchle behy, ale i prácu s ozdobami a skvelú komunikáciu s orchestrom. Vivaldi bol autor, ktorý bol mimoriadne invenčný v melodike, spevný, dokázal vystihnúť rozmanité nálady - práve v nich vynikala Ajna Marosz, rovnako ako v pomalej časti koncertu. Dlhé tóny na konci fráz zneli s mimoriadnym citom, vyspievané, pritom nehrala ich s romantickým pátosom, aj keď charakter témy k tomu jasne zvádza. Dokázala udržať štýlovú interpretáciu, jej hra spĺňala kritériá barokovej estetiky, no zároveň s príjemnými odchýlkami, čím podčiarkla skladateľovu osobitosť. Tretia, rýchla časť, bola opäť technicky náročná, striedala pasáže v rýchlom tempe s náročnými intervalovými skokmi, ktoré sa opakovali, so spevne melodickými partmi.
Výber z veľkolepého, prekrásneho diela, detskej opery "Betlehem", op. 181 Víťazoslava Kubičku, ponúkli v Slovenskom rozhlase s príťažlivou dramatizáciou. Okrem spevu so sólistami - Mariannou Prievozníkovou Geleneky a Romanom Krškom, obsahuje časti s hovoreným slovom. Sopranistka má veľmi pekný materiál, svetlý, jasný hlas, vo všetkých polohách vyrovnaný a znelý. Jej výšky sú pevné, sebaisté - jej spev "Jesu Kriste" mal v sebe duchovnú hĺbku, ale i potrebnú naliehavosť, bol odstupňovaný a keď sa k nemu pridal orchester, bolo to vskutku veľkolepé. Dopĺňal ju barytonista s farebným, objemným hlasom, s ktorým vie výrazovo veľmi presvedčivo pracovať. Krško je typ speváka, ktorý využíva nielen volumen, ale i dynamické kontrasty a bohaté škály farieb. Intímne, tiché časti sa striedajú s radostnými ("Čo to vonku žiari"), pričom Kubička nepracuje s veľkým orchestrálnym zvukom. Dokáže si poradiť s úspornými, no o to výpovednejšími inštrumentálnymi prvkami.
Výber z "Vianočných kolied" Toma Kennedyho (Christmas Carols) je zbierkou kolied upravených pre orchester (na koncerte znela prvá z troch zbierok). Niektoré z kolied majú v sebe gospelové prvky, no orchester zvolil kultivovanejšiu verziu prevedenia. Veľmi dobre a čisto zneli najmä plechové dychové nástroje, ktoré mali často funkciu vyspievania ústrednej melódie. V prvej zbierke je aj "Tichá noc", no vo výbere chýbala - napokon, počuli sme ju v závere v úprave Ľubice Čekovskej. Boli to „univerzálne“ koledy, ktoré fungujú na celom svete okamžite. Nálada, stavba, atmosféra - tak, ako predchádzajúci blok, tak i záverečné piesne, evokovali radosť a láskyplné sviatky.
Záverečnú štvoricu skladieb upravovala skladateľka Ľubica Čekovská. "Kling Glöckchen" sa začala tradične, aby potom autorka rozvinula svoju skladateľskú fantáziu. Nemecké "Rolničky" striedala jedna z najznámejších a najspievanejších piesní na svete - "Jingle Bells", aby koncert uzavreli slovenské vianočné piesne - "Vianočná (O prímerí)" od Miroslava Žbirku a "Tichá noc", obe v úprave skladateľky Čekovskej. V Žbirkovej piesni skladateľka podčiarkla lyrickosť skladby flautovými sólami, jemnými pizzicatami v sláčikových nástrojoch, melódia vo vysokých polohách a sólových hlasoch spolu s inštrumentálnym sprievodom pôsobila ako pohladenie. Spomalením tempa oproti originálnej piesni vynikla pieseň ešte dojemnejšie a legáta v melódii boli v podaní zboru dôsledne vyspievané.
Zbor pod vedením Adriana Kokoša publiku predviedol, že sa rozvíja nielen technicky, ale i výrazovo a najmä žánrovo - program, ktorý pripravili, zahŕňal rozmanité, pestré žánre, od upravených ľudoviek, cez súčasnú tvorbu domácich (ale i zahraničných) autorov, vianočné piesne a koledy, schopných odovzdať duchovné posolstvo i radosť - nech už zneli v akomkoľvek jazyku.