Slovenská rozhlasová a televízna scéna si pripomína osobnosť, ktorej hlas a práca zanechali nezmazateľnú stopu. Vladimír Štefuca, zosnulý herec, režisér, dabér a recitátor, bol mužom mnohých talentov, ktorého profesionálna dráha siaha od divadla, cez rozhlas a televíziu, až po motoristické komentáre. Jeho syn, Alexander Štefuca, pokračuje v otcových šľapajach v médiách, čím udržiava rodinné dedičstvo.
Začiatky a vzdelanie: Od biológie k divadlu
Vladimír Štefuca sa narodil 26. októbra 1940 v Rachive na Podkarpatskej Rusi. Jeho detstvo bolo poznačené presunmi - od roku 1942 do 1946 vyrastal v maďarskom Egeri, kde jeho otec Michal pôsobil ako tlmočník pri veliteľstve Sovietskej armády. V roku 1946 sa rodina presťahovala na Slovensko, najprv do Galanty a od roku 1949 žil Vladimír v Bratislave až do svojej smrti.
Po maturite na gymnáziu na Vazovovej ulici v roku 1958, Štefuca začal študovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského odbor biológia - chémia. Jeho umelecké sklony sa však prejavili už v roku 1960, kedy začal vystupovať ako recitátor v bratislavskom Divadle poézie. Neskôr sa objavil aj v relácii Nedeľné chvíľky poézie vtedajšej Československej televízie.
Po odchode z Divadla poézie v roku 1963, Štefuca začal študovať divadelné herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Napriek tomu, že musel VŠMU opustiť pre nezhody s ročníkovým pedagógom Karolom L. Zacharom, vždy si vážil svojho pedagóga javiskovej reči, profesora Viliama Záborského.
Kariéra v rozhlase a televízii: Hlas motoristov a prírody
Zlomovým momentom v jeho kariére bol máj 1965, kedy bol prijatý do Československého rozhlasu v Bratislave. Nastúpil na pozíciu zástupcu vedúceho režisérskeho strediska v Hlavnej redakcii publicistiky a dokumentaristiky, ktorú od roku 1968 aj viedol. Jeho hlas sa stal nezameniteľným pre motoristov v populárnej relácii „Pozor, zákruta!“, kde spracovával motoristické témy. Tieto témy sa objavovali aj v rôznych časopisoch a neskôr v televízii.
Od roku 1965 začala aj jeho rozsiahla spolupráca s Československou televíziou. Nahral stovky komentárov k dokumentárnym, a predovšetkým prírodopisným filmom. Vtedajší riaditeľ Slovenskej televízie Miloš Marko nemal výhrady voči jeho účinkovaniu v televíznych reláciách. Po istom čase, kedy bol jeho mediálny priestor obmedzený, sa opäť začal objavovať v rozhlasovom vysielaní ako spíker, čítač a recitátor.
Vladimír Štefuca si získal srdcia divákov aj svojou láskou k prírode, ktorá sa odrazila v jeho práci na zahraničných prírodopisných dokumentárnych filmoch. Jeho hlas zaznel v seriáloch slávneho francúzskeho prírodovedca Jacquesa-Yvesa Cousteaua, sprevádzaný jeho ikonickou loďou Calypso.
Herecké úlohy a rodinné dedičstvo
Okrem dabingu a komentovania sa Vladimír Štefuca objavil aj ako herec v rôznych, prevažne epizódnych postavách. Spolupracoval s renomovanými režisérmi ako Jozef Zachar vo filme „Niet inej cesty“ (1968), Štefan Marko Daxner na filme o Štúrovi či Andrej Lettrich vo filme „Roky prelomu - Československo“ (1989). Zahral si aj vo filmoch „Sám vojak v poli“ (1964), „Nylonový mesiac“ (1965), „Až na dno“ (1987) a v seriáloch „Safari za kuchyňou“ (1991) či „Roky prelomu“ (1989).
Jeho syn, Alexander Štefuca, známy aj ako Alex Štefuca, sa narodil 7. júla 1968 a stal sa významným slovenským novinárom, moderátorom a komentátorom. Po štúdiu žurnalistiky na Univerzite Komenského začal pracovať v Slovenskom rozhlase, kde, podobne ako jeho otec, spracovával motoristické témy pre reláciu „Pozor, zákruta!“. Venoval sa motorizmu aj v časopisoch a v televízii Markíza komentoval prenosy pretekov F1. Spolupracoval na videoprograme „Garáž“ na sme.sk.
V rokoch 2008 - 2013 pôsobil v rádiu Viva, kde moderoval a ozvučoval relácie ako „Ranná Show“, „Piatková VIVA party“ a „Svet VIVA“. Rannú show uvádzal spolu s Petrou Podkonickou. Neskôr, v rokoch 2015 - 2016, bol súčasťou Rádia Vlna, kde moderoval reláciu „Dobré ráno s Alexom a Barborou“ a spolu s Michalom Dočolomanským ml. reláciu „Pánsky klub Rádia Vlna“. V roku 2016 sa stal tvárou vzdelávacej relácie „Jazdi hlavou“ na Slovenskej televízii.
Česko-slovenská revolúcia
Odkaz a pamiatka
Vladimír Štefuca zomrel ráno v sobotu 18. januára vo veku 84 rokov. Jeho odchod bol sprevádzaný spomienkami na jeho mimoriadny hlasový prejav a osobnosť. Slovenská televízia a rozhlas si ho pripomenula na Dvojke v prírodopisnom dokumente „Rovina, miesto pre zázrak“.
Jeho život a dielo sú dôkazom toho, ako jeden človek môže svojím talentom a prácou obohatiť kultúrny priestor krajiny. Od motoristických relácií až po prírodopisné dokumenty, jeho hlas zostáva navždy zapísaný v histórii slovenských médií.
Rádio Vlna a jeho éra: Desaťročie "Hitov overených časom"
Minulý rok, presnejšie 13. januára 2015, začalo vysielať Rádio Vlna, ktoré si dnes pripomína svoje 10. narodeniny. Stanica sa od svojho vzniku profiluje vo formáte Oldies AC, ponúkajúc poslucháčom hudbu od 60. rokov až po 90. roky 20. storočia, čo výstižne zdôrazňuje aj jej slogan "Hity overené časom". Vysielanie odštartovalo z Bratislavy na silnej frekvencii 101,8 MHz, známej aj ako "ženevská" frekvencia. Postupne Rádio Vlna spustilo svoje vysielanie aj v ďalších mestách.
Počas desiatich rokov svojej existencie sa Rádio Vlna stalo neoddeliteľnou súčasťou slovenského éteru. Podľa oficiálnych prieskumov počúvanosti MML-TGI a RadioProjekt sa zaradilo medzi piatu najpočúvanejšiu rozhlasovú stanicu na Slovensku. Aktuálne, podľa posledného prieskumu MML-TGI, ju počúva vyše 350-tisíc poslucháčov. Rádio Vlna je aktívne aj v digitálnom priestore, kde ponúka niekoľko zaujímavých podcastov.
Pri príležitosti svojho 10. výročia Rádio Vlna spustilo novú frekvenciu 90,4 MHz v Dolnom Hričove - Kotešovej. Toto rozšírenie vysielania je výsledkom ročného úsilia, vrátane čakania na rozhodnutie súdu, príprav a samotného štartu.
Kontroverzie a formátové diskusie: Oldies vs. Šláger
Napriek úspechu Rádia Vlna sa objavujú aj kritické hlasy a diskusie ohľadom jeho formátového zaradenia. Jedna z hlavných pripomienok sa týka definície "oldies" formátu. Argumentuje sa, že rádiá ako Melody, Vlna alebo Blaník, ktoré hrajú aj slovenské šlágre od interpretov ako Zich, Duchoň, Matuška, Hegerová či Gott, nie sú klasickými oldies formátmi, ale skôr šláger formátmi. Podľa tejto perspektívy, pokiaľ bude Vlna hrať spomínané šlágre, nikdy nebude čistým oldies rádiom.
Tieto rádiá, vrátane Vlny a Melody, sa údajne inšpirovali (alebo "ukradli"?) formátom českého Rádia Blaník. Zatiaľ čo v Českej republike tento formát funguje, na Slovensku tieto rádiá podľa kritikov stagnujú, čo potvrdzuje aj pokles počúvanosti v posledných prieskumoch.
Diskusia sa otvára aj o prispôsobovaní formátov lokálnym trhom a vkusu cieľovej skupiny. Hoci neexistuje univerzálne pravidlo, ktoré by presne definovalo, čo do akého formátu patrí, rozdiely medzi formátmi sú zjavné. Napríklad, či hudba 80. rokov patrí do Hot AC formátu, ako ho hrá napríklad Expres, je otázne. Vo svete už nie je priestor pre čisté AC formáty, ktoré by hrali hudbu z tohto obdobia. Formátovanie sa tak stáva predovšetkým otázkou vkusu a cieľovej skupiny rádia.
Napriek týmto diskusiám, Rádio Vlna si stále drží svoje stabilné miesto na slovenskom trhu a prináša poslucháčom hudbu, ktorá je "overená časom".
Informačné rádio a jeho transformácia
Spomína sa aj INFO Rádio, ktoré sa po roku ticha opäť prebúdza na frekvencii 101,8 MHz, kde predtým vysielalo rádio Viva. Toto rádio mení svoje meno na Rádio Vlna. Táto transformácia naznačuje snahu o oživenie a možno aj o zmenu stratégie vysielania.
Mediálna krajina a jej výzvy
Slovenská mediálna scéna prechádza neustálymi zmenami. Rada pre mediálne služby sa na svojom zasadnutí 11. marca venovala viacerým rozhodnutiam v rozhlasovom sektore. Tieto kroky naznačujú snahu o reguláciu a adaptáciu na nové trendy.
V globálnom kontexte sa objavujú aj správy o zmenách vo veľkých mediálnych spoločnostiach. Napríklad, spoločnosť v USA, ktorá prevádzkuje stovky lokálnych rádií a podcastové aktivity, sa pustila do ozdravovania svojich financií. Tieto kroky naznačujú, že aj veľkí hráči čelia výzvam v digitálnom veku.
Objavujú sa aj nečakané udalosti, ako napríklad záhadný signál v perzštine, ktorý sa objavil v éteri krátko po vojenských útokoch na Irán. Tieto javy poukazujú na rôznorodosť a dynamiku mediálneho prostredia.
V Slovenskej televízii a rozhlase sa zároveň pripravuje vlna prepúšťania, ktorá má zasiahnuť približne päť percent zamestnancov. Tieto opatrenia naznačujú snahu o optimalizáciu a adaptáciu na ekonomické podmienky.
Neplánované prerušenia vysielania, ako napríklad na vysielači Bratislava - Kamzík, či kuriózne udalosti, ako uviaznutý teplovzdušný balón na vysielači, poukazujú na technické a prevádzkové výzvy, ktorým mediálne spoločnosti čelia.
Alexander Štefuca: Pokračovateľ rodinného odkazu
Alexander Štefuca, syn Vladimíra Štefucu, je príkladom pokračovateľa mediálneho dedičstva. Jeho kariéra v rozhlase a televízii, rovnako ako otcova, je spätá s formátmi, ktoré oslovujú širokú verejnosť. Jeho pôsobenie v rádiách ako Viva a Vlna, ako aj v relácii „Jazdi hlavou“ na STV, svedčí o jeho všestrannosti a schopnosti adaptovať sa na rôzne mediálne platformy.
Česko-slovenská revolúcia
Jeho aktivity v oblasti motoristických tém, ktoré začali už v Slovenskom rozhlase, ho spájajú s otcovou minulosťou a zároveň ukazujú kontinuitu záujmu o túto oblasť. Vzdelávacia relácia „Jazdi hlavou“ navyše poukazuje na snahu o osvetu a zvyšovanie povedomia v oblasti dopravy.
Napriek tomu, že jeho kariéra je stále v plnom prúde, je zrejmé, že Alexander Štefuca nesie odkaz svojho otca a zároveň si buduje vlastnú, jedinečnú cestu v slovenskom mediálnom priestore. Jeho práca prispieva k obohateniu ponuky rozhlasového a televízneho vysielania a k udržaniu kvalitného obsahu pre poslucháčov a divákov.