Príchod druhého dieťaťa, ale aj každého ďalšieho dieťaťa, je veľkou zmenou v domácnosti. Táto zmena, hoci prirodzená a často očakávaná s radosťou, prináša so sebou aj výzvy. Jednou z najdôležitejších úloh rodičov je zabezpečiť, aby sa prvé dieťa po narodení súrodenca necítilo ohrozené alebo odmietnuté. Cieľom je dosiahnuť, aby staršie dieťa prijalo nového člena rodiny a tešilo sa z jeho prítomnosti. Kľúčové je chovanie rodičov, ktorí musia dieťa vopred pripraviť a hlavne mu ukázať, že je stále dôležité a milované. Dieťa vo veku, kedy už rozoznáva súvislosti, pochopí, že súrodenec je jeho nový parťák na hranie.
Príprava staršieho dieťaťa na príchod súrodenca
Keď ste zvládli jedno dieťa a je vo veku, kedy už dokáže chodiť a samostatne sa hrať, tak zvládnete i viac detí. Veď sa hovorí, že viac ako jedno dieťa, je viac radosti. Dieťa vo veku dvoch rokov pripravíte na príchod súrodenca pomocou rozhovoru a hier. V tomto veku by malo pochopiť, že súrodenec nie je nepriateľ, ale je pre neho kamarát. Neradíme vám nechať všetko na náhodu. Šoková terapia a prekvapenie môžu narobiť problémy.
Vaše dvojročné dieťa by malo byť pripravené na všetky eventuality. Preto mu teda vysvetlite, že bábätko bude plakať, keď pocíti hlad alebo iné nepohodlie. V tomto veku má už emócie vyvinuté tak, že dokáže cítiť ľútosť. Nebude pri plakaní súrodenca znepokojené, ale bude schopné pomôcť. Prispejete k rýchlejšej adaptácii a váš drobec bude šťastné dieťa.
Pozor na to, ako celú situáciu dieťa zvládne spolu s ostatnými emóciami. V tomto veku sa môže obávať, že príchod bábätka ohrozí jeho pozíciu vo vašich očiach. Pod vplyvom pocitov začne viac bojovať o vašu pozornosť alebo sa môže v iných momentoch správať nevyspytateľne. Ak sa u neho prejavia výkyvy, ukážte mu čo najviac lásky. Dbajte na to, aby dieťa cítilo, že je milované. Neriešte plač krikom, ale komunikáciou.
Aby sme boli vo výpočte emócií kompletní, často nastáva i iná situácia. Dieťa sa začne cítiť staršie a pochopí, že ak vám pomôže, budete mať viac času na obe deti. Dvoj- a viacročné deti sú už natoľko vyvinuté, že dokážu pomáhať s drobnými prácami v domácnosti i okolo bábätka. Jemná motorika a jej vývoj je na takej úrovni, že deti zvládnu mnoho aktivít. Budujte ich sebavedomie a lásku k súrodencovi.
Čo by malo vedieť dvojročné dieťa pred príchodom súrodenca
Ak sa obávate, čo všetko môžete nechať dieťa robiť, tu je malý výpočet, aké činnosti by malo dieťa vo veku približne dvoch rokov a viac dokázať: chápe súvislosti a nadväzuje vzťahy, otvorí dvere, podá predmety, samo sa vyzlečie a uloží si veci. Využite ich zručnosti, ktoré sa s príchodom bábätka budú rozvíjať ešte viac. Táto fáza vývoja je kľúčová pre budovanie samostatnosti a zodpovednosti, čo sa neskôr prejaví aj v jeho vzťahu k súrodencovi.
Ako pripraviť dieťa na príchod súrodenca - 5 tipov, ktoré vám pomôžu
Jedno dieťa ste vychovávali odlišne, ako budete vychovávať dve. Zrazu musíte rozdeliť všetko na dve časti, vrátane času. Často sa stane, že toho bude na vás veľa, ale postupne si nájdete systém. Nesnažte sa však zmeniť zaužívaný stereotyp staršieho súrodenca. Stále musí cítiť, že bez alebo so súrodencom má vo vás oporu a lásku. Úlohou rodiča je pripraviť súčasné jediné dieťa na príchod súrodenca. Ako sa pripraviť?
Informujte dieťa o nadchádzajúcich zmenáchStaršie dieťa informujte o bábätku čo najskôr, a to do konca prvého trimestra. Veďte rozhovory na tému zmien, ktoré nebudú zlé, ale naopak pozitívne. Priblížte dieťaťu, kedy sa dočká bábätka, s ktorým sa bude môcť hrať. Ak však ešte nerozumie časovým údajom, priblížte mu čas pôrodu prostredníctvom toho, čomu už rozumie, napr. bábätko príde po Vianociach. Dôležité je, aby dieťa vnímalo príchod súrodenca ako prirodzenú a pozitívnu udalosť.
Zapojte dieťa do príprav na privítanie bábätkaŠťastné deti robia všetko spoločne s rodičmi. Nie je na škodu nakupovať pre bábätko spolu s jeho súrodencom. Samozrejme, že do košíka prihoďte niečo navyše, aby dostal darček aj starší súrodenec. Pomáha tiež spoločný výber mena. Veľa detí, veľa radosti - plánujte spoločné dobrodružstvá, ktoré po narodení zažijete. Svoje nadšenie prenesiete aj na drobca. Zapojenie do príprav posilňuje pocit dôležitosti staršieho dieťaťa a pomáha mu vytvoriť si pozitívny vzťah k budúcemu súrodencovi.
Ako správne obliecť bábätko v zime?
Učte deti budovať vzťahyOkrem zábavy je dobré objasniť dieťaťu, že vývoj bábätka sprevádzajú tiež komplikácie. Pripravte ho na plač, bolesti bruška, vysvetlite všetko o dojčení. Dieťa musí pochopiť, že najskôr musí bábätko podrast a až následne sa stane kamarátom. Pocit „som veľký brať či sestra“ pomôžu. Tým, že podporíte jeho dôležitosť pri starostlivosti o bábätko, dodáte dieťaťu dobrý pocit. Tieto informácie mu pomôžu lepšie pochopiť potreby novorodenca a vyhnúť sa sklamaniam alebo frustrácii.
Umožnite dieťaťu prejaviť všetky emócieRodičia sa niekedy pod vplyvom vlastných emócií rozčuľujú, keď sa staršie dieťa hnevá alebo tiež hovorí nepríjemné veci. Nie je schopné prijať nové skutočnosti. Je potrebné dovoliť mu tieto emócie, pretože sú výsledkom obáv. Je to veľmi ťažké sledovať negatívne emócie. Ako sa ich zbaviť? Zažeňte jeho obavy pomocou komunikácie. Otvorená komunikácia a pochopenie detských pocitov sú kľúčové pre zvládnutie adaptačného obdobia.
Nájdite si viac času aj po príchode druhého dieťaťaČo je veľmi dôležité? Nájsť si čas pre svoje prvé dieťa aj po príchode bábätka. Večer sa v tichosti usaďte k bábätku a čítajte si knižky, vyberte sa aj s bábätkom na prechádzku, hrajte sa v prítomnosti iných detí na ihrisku. No aj príliš spoločné okamihy môžu byť problém, a preto strávte občas čas len s prvým dieťaťom. Je teda jasné, že nájsť čas na všetko bude problém, no vy to zvládnete. Vyhradenie špeciálneho času pre staršie dieťa, aj keď len krátkeho, potvrdzuje jeho jedinečnosť a dôležitosť v rodine.
Pripravte staršie dieťa na zmeny, aby ste vybudovali puto medzi súrodencami a poskytli dieťaťu pocit bezpečia a príjemné prostredie, v ktorom sa bude cítiť šťastné. Domov je jeho útočiskom a len vy dokážete z domova spraviť oázu porozumenia a lásky.
Výbavička pre obe deti: Pocit spolupatričnosti a dôležitosti
Pri kúpe výbavičky pre novorodenca nezabudnite na staršieho. Takéto nakupovanie by malo byť ako vaše hobby. Čo je skvelé je fakt, že vaše predstavy iste dokážete spojiť s predstavami dieťaťa. Či už bude v rodine sestra alebo brat, kľúčový je pocit zapojenia a dôležitosti staršieho dieťaťa. O tom, že sa zabavíte nepochybujeme.
Odporúčané produkty od Jukki:
- Boho Garden: detská deka pre novorodenca + detská deka pre predškoláka - ideálna súprava pre novorodenca a perfektná deka. Väčšia deka poteší deti v predškolskom veku a stane sa ich obľúbenou prikrývkou. Obe deky sú bavlnené, teda veľmi pohodlné. Dizajn je to, čo robí deky univerzálne. Líšia sa veľkosťou, každé z detí si vyberie. Vďaka dekám majú deti pocit spolupatričnosti a staršie nebude s mladším súperiť.
- Osuška AKUKU tiger pre dievčatko + osuška AKUKU žabka pre chlapca - osušky s kapucňou sú skvelým nápadom pre najmenšie a tiež staršie deti. Uteráky AKUKU sú vyrobené z froté materiálu, ktorý výborne absorbuje vlhkosť a dokáže poskytnúť teplo po kúpaní. Ich dizajn poteší dievčatká ako i chlapcov.
- Detská súprava pre batoľa - bez zapojenia staršieho dieťaťa do nákupov to nepôjde. Preto nechajte výber súpravy na drobcovi. Takéto nákupy majú dva významy - vytvoríte tým blízkosť súrodencov a prebudíte túžbu u staršieho robiť mladšiemu radosť. Detská súprava vo farbe podľa výberu staršieho je určite hitom.
Preskúmajte ponuku Jukki. Na stránkach Jukki nájdete všetko potrebné pre bábätko i staršie deti. O tom, že ponuka je vskutku široká sa presvedčte sami a preklikajte sa ku krásnym veciam za skvelé ceny.
Psychická odolnosť detí a rodičovský vplyv
Príprava dieťaťa na nové životné etapy, či už ide o príchod súrodenca, nástup do škôlky alebo školy, je kľúčová pre jeho celkový psychický vývoj. Deti sú úžasné bytosti. Majú fantastickú intuíciu, vnímajú, čo sa okolo nich deje. Nie vždy to však vedia vypovedať (teda tak, ako by sme to od nich my, dospelí očakávali, čiže slovne).
Často si rodičia neuvedomujú, že využívajú problém svojho dieťaťa, aby sa vlastne aj oni vyrozprávali. Rozprávajú sa s terapeutom bez toho, aby si uvedomili, že pravdepodobne zostalo aj v nich samotných niečo v určitom období vývoja zablokované, poprípade v ich vzťahu s vlastnými rodičmi. Stáva sa, že popri sedeniach s dieťaťom prídu konzultovať aj samotní rodičia. Pretože ich dieťa im otvára oči.
Nástup do materskej školy je prvým veľkým míľnikom v živote dieťaťa. Učí sa správnej interakcii s prvou autoritou vo svojom živote - pani učiteľkou. Učí sa aj to, ako sa jej nebáť, ak má zvučnejší hlas ako rodičia, ako ju o niečo poprosiť, vyjadriť svoje obavy. Niekedy sú na tom naozaj horšie samotní rodičia. Problém je, že ak sú úzkostnejší, majú obavy a sústredia sa na možné problémy a úskalia, prenášajú takéto obavy a prežívanie na dieťa. Špeciálne dieťa a matka sú ako prepojené nádoby. Ak je matka z nástupu dieťaťa do škôlky úzkostná, dieťa horšie prežíva adaptačnú fázu. Ak naopak rodičia dieťaťu s úsmevom dôverujú, že to zvládne, prenáša sa to aj na dieťa.
Pravdivo. Sami nevieme presne, čo sa bude diať a aké to bude. Dieťa by malo cítiť, že my sami sme v poriadku. Malo by pociťovať našu dôveru v jeho vlastné sily, že to zvládne. Zároveň ho treba ubezpečiť, že sme tu preňho, ak bude potrebovať našu pomoc. Vôbec by sme nemali škôlkou dieťa strašiť, ale ani ju nadmerne chváliť.
Ako dieťa na škôlku pripraviť?
Je dobré, ak sa o škôlke s dieťaťom rozprávame, aby malo približnú predstavu, čo ho čaká. Pomáha, ak sa idete pozrieť na deti, ktoré sa hrajú na dvore škôlky, dobré je navštíviť škôlku počas dňa otvorených dverí. Dôležité je prispôsobiť režim tomu, ktorý býva v škôlke.
Často je veľmi ťažké sa s dieťaťom ráno rozlúčiť, ak už do škôlky chodí. Buďte pozitívne naladení, sami potrebujete byť v dobrom psychickom stave. Proces lúčenia zbytočne nepredlžujte a ak si aj dieťa ťažko zvyká, dochádzku neprerušujte, ak to nie je nutné z dôvodu choroby. To znamená, že by malo vedieť zostať už pred nástupom do škôlky s niekým iným ako s matkou. Najprv na kratší čas - pol hodinu, hodinu, potom aj na noc. Musí vedieť, že je bezpečné sa od matky odlúčiť. Pri komunikácii s pani učiteľkou sa snažíme zistiť, ako sa dieťa prejavuje v triede, či plače aj po odchode rodiča. Deti väčšinou plačú pred triedou pri rodičovi, v triede už nie. Prvé týždne sú deti v roli pozorovateľov, do spoločných aktivít sa možno zapájajú menej.
Ide o praktické schopnosti aj psychické predpoklady - emocionálne zvládanie záťažovej situácie odlúčenia od rodičov. Musí byť bez cumľa a plienok. Väčšina škôlok prijme dieťa až potom, ako je „odplienkované“. Dieťa by malo vedieť používať toaletu, nebáť sa sadnúť si na záchod. Aj počas obedného spánku by malo ostať suché. Malo by sa samostatne obliecť a vyzliecť. Pani učiteľka mu pritom pomôže, ale základ by už dieťa malo dokázať. Samostatne jesť, zatiaľ aspoň lyžicou, piť z pohára, zostať sedieť pri stole v jedálni. Malo by vedieť pozdraviť, vyjadriť svoje potreby. Vedieť používať vreckovky a vyprázdniť si nos, umyť si ruky. Poznať svoje veci, nájsť skrinku, svoje topánky, vetrovku. A ako sme hovorili, psychicky sa musí vedieť odpútať od rodičov. Malo by vedieť komunikovať s okolím. Reč ešte nemusí byť dokonalá, musí však vyjadriť svoje potreby a dorozumieť sa s pani učiteľkou a rovesníkmi.
Častá chorobnosť dieťaťa po nástupe do škôlky, keď sa buduje jeho imunitný systém a zhoršená adaptácia môžu byť prepojené. Dieťa je pár dní v škôlke, začína si zvykať, ochorie, týždeň dva je doma a začína si zvykať znova. Nejaký čas teda môže trvať, kým sa zníži chorobnosť dieťaťa.
Keď sa dieťa na škôlku neteší - čo môže pomôcť?
Môžeme mu pomôcť sa skamarátiť s dieťaťom z triedy, pozvať ho k nám na návštevu, aby malo dieťa v škôlke oporný bod. Pomáha aj vziať si so sebou do škôlky obľúbenú hračku. Napodobňovanie rodičov je v budovaní psychickej odolnosti kľúčové. Dieťa vidí, ako sa mama či otec správajú počas záťaže. Keď sa potom dostanú do podobnej situácie, majú tendenciu napodobniť rodičovský vzor.
„Každodenné situácie sú cenným zdrojom vzorového správania sa a dieťa by v nich malo byť prítomné. Rodičia často na potomka nevedomky prenášajú svoje obavy, a tak mu bránia lepšie sa vyrovnať s náročnými momentmi. Dieťa veľmi citlivo vníma nielen správanie sa a slová rodiča, ale tiež nevyjadrené obavy, neverbálne signály, výraz tváre. Potomkovi najviac pomôžete zbaviť sa strachu tak, že sa sami popasujete s vlastnou úzkosťou. Ak sa dieťa napríklad obáva odberu krvi, návštevy zubára alebo náročných skúšok v škole, zásadné je, ako sa k situácii postavia rodičia. Rodičia by ďalej mali v deťoch posilňovať vedomie, že sú schopné nároky a skúšky života zvládnuť. Na to mnoho súčasných rodičov zabúda a radšej sa sústredí na ochranu potomka pred najrôznejšími, často len domnelými nebezpečenstvami. Dôležité je posúvať hranice detí a pestovať v nich samostatnosť a schopnosť sám sa rozhodovať. Ak sú už vo veku, že to zvládnu, pošlite ich do obchodu, niečo niekam vybaviť, môžu sa tiež postarať o mladších súrodencov. Ak uspejú, získajú neoceniteľné vedomie, že vlastným konaním dokážu pozitívne ovplyvňovať skutočnosť. Dostalo dieťa v škole svoju prvú štvorku? Výborne! Nemusíte mu k nej práve gratulovať, ale je to veľmi dobrá príležitosť sadnúť si spolu a prebrať, prečo má v živote význam aj to, čo sa nepodarí. Že to dieťa niekam posunie a pomôže mu to získať nadhľad a vyrovnaný prístup. Porážka je matkou úspechu, hovorí čínske príslovie. S neúspechom sa deti budú vo svojom živote stretávať pravdepodobne častejšie ako s úspechom. Čím skôr sa naučia, ako s ním zdravo vyrovnať, tým lepšie pre ne.“
Ako vychovať psychicky silné dieťa?
Psychická sila je v dnešnom svete mimoriadne dôležitá. Bez nej neexistuje úspech, ale len problémy, úzkosti, depresie. Samozrejme, nehovoríme o sebectve či drzosti. Tie sú prejavom mentálnej slabosti, nie sily. Ako vychovať mentálne silnú osobnosť?
Zoberme si príklad od rodičov, ktorí už vychovali duševne silných jedincov. Viete, aké pravidlá dodržiavajú?
Nerobia z detí obeteMnohí rodičia deti prehnane ľutujú, keď sa im niečo nepodarí a v snahe pomôcť urobia niečo za ne. Je dôležité deti naučiť, že neúspech alebo odmietnutie sú bežnou súčasťou života. Sú na to, aby sme sa z nich učili, nabrali skúsenosti a aby nás doviedli k úspechu.
Neobviňujú ichKoľko rodičov si vzdychne, že keby nemali dieťa, nemali by toľko problémov alebo že deti stoja veľa peňazí a podobne. Viete, ako sa pri takomto obvinení cíti samotné dieťa? Ak sa ono cíti vinné z niečoho, ukážte mu, že aj vy prežívate niekedy pocity viny, že vina nie je neúnosná a ako s ňou pracovať. Je normálne cítiť vinu za niečo, ale neučte ho, že vina je neúnosná.
Nerobia z detí stred vesmíruAk vychovávate deti tak, že sa okolo nich točí celý svet vrátane vás, budú vždy očakávať, že to tak bude. Aj v dospelosti budú čakať, aby sa im ostatní prispôsobili a samy sa zvyčajne ďaleko nedostanú…
Nechránia ich pred negatívnymi skúsenosťamiNa to, aby dieťa psychicky vyzrelo a vedelo samostatne fungovať, sú negatívne skúsenosti nevyhnutné. Nie je dobré deti držať v ochrannej bubline, pretože tak ho naučíte, že všetko zlé sa mu vyhýba a že to niekto iný zvládne namiesto neho. Ukážte deťom spôsob, ako zvládať strach, obavy, smútok a vytvoríte z nich samostatných odvážnych ľudí.
Nedovolia, aby deti mali nad nimi mocDnešné deti neraz ovládajú svojich rodičov. Diktujú, čo bude rodina jesť na večeru, ako strávia dovolenku, vy sa musíte prispôsobiť ich túžbam, predstavám, koníčkom. Ak zaobchádzate s dieťaťom ako s dospelým alebo rovnocenným, v realite ich to oberá o duševnú silu. Dožičte im zapojenie sa do aktivít, ktoré nechcú, ale jednoducho sú potrebné, naučte ich, že musia počúvať a neraz riešiť aj to, čo sa im nepáči. Dovoľte im robiť niektoré rozhodnutia, ale tak, aby sa zachovala rodinná hierarchia.
Neočakávajú dokonalosťMôžete očakávať, že vaše deti budú zdravé alebo šikovné, ale nikdy neočakávajte, že budú dokonalé. Dovoľte im robiť chyby, učte ich byť zodpovednými za svoje činy, dajte im povinnosti, ktoré sú primerané ich veku.
Vedú ich k regulovaniu emóciíAk dieťa, keď je smutné, vždy idete rozveseliť, či keď je rozrušené, upokojujete ho, nenaučí sa samo zvládať emócie. Preberáte zodpovednosť za jeho emócie, čo sa neskôr obráti proti nemu. Deti potrebujú naučiť sa emocionálnym zručnostiam a ovládať svoje vlastné pocity - bez závislosti od okolia.
Neopravujú deťom chybyOpravujete deťom chyby v domácich úlohách, neustále im pripomínate, aby si urobili svoje povinnosti, kontrolujete, či zjedli desiatu? Nechajte deti niekedy urobiť chybu, aby prišli na to, čo nasleduje. Musia vedieť, že keď sa naučia na svojich chybách, budú múdrejší a silnejší.
Nezamieňajú disciplínu s trestomMať pri výchove detí jasné pravidlá je dôležité - to je disciplína. Disciplína však neznamená fyzické či psychické tresty. Trest naučí deti báť sa problémov, vyhýbať sa im, nie ich riešiť.
Príprava na školu: Sociálne a kognitívne zručnosti
Problematika prípravy detí na školu je pre mnohých rodičov dosť náročná. Niektorí začínajú so samostatnou prípravou dávno pred nástupom do prvej triedy, niektorí sa obracajú na detské rozvojové centrá a niektorí sa predškolskej príprave vôbec nevenujú. Nadobudnutie zručností v čítaní a písaní v škole sa stáva obzvlášť dôležitou etapou pre tie deti, ktoré sa nepripravovali na základnú školu. Po štúdiu vo vývojových centrách je to na prvom stupni nuda, keďže dopredu vedia, čo budú študovať. Z tohto dôvodu môžu strácať motiváciu, ktorá je nevyhnutná pre produktívny proces učenia. Úlohou rodičov je vytvoriť pre svoje dieťa jasnú hranicu medzi životom pred školou a nástupom do prvej triedy. Je dôležité, aby hovoril o štúdiu v škole ako o zaujímavom a vzrušujúcom dobrodružstve. Pre budúceho prváka je dôležitý najmä rozvoj sociálnych zručností. Dieťa musí byť schopné počúvať ostatných, vyjadrovať svoje myšlienky a komunikovať s rovesníkmi aj dospelými. Malo by vedieť čakať, sústrediť sa, hromadiť poznatky a aplikovať ich v praxi. Aby sa dieťa prispôsobilo kolektívu, potrebuje sa orientovať vo svojich vzoroch a pochopiť, či môže byť vodcom, či ho iné deti uznávajú a aké emócie jeho vlastné činy vyvolávajú v iných. Deti vo veku 6-7 rokov by mali vedieť, aké činy spôsobujú u rodičov radosť, hnev, rozhorčenie a potešenie.
Pre dieťa nastupujúce do prvej triedy sú dôležité aj kognitívne schopnosti. Musí vedieť sumarizovať a systematizovať informácie, vedieť triediť predmety podľa farby a tvaru a nájsť ich charakteristické črty. Schopnosť skladať príbehy na základe obrázkov - nezávisle vymýšľať dej a hlavné postavy - bude účinná. Dieťa v predškolskom veku musí presne uviesť svoje priezvisko, krajinu a mesto bydliska a adresu bydliska. Malo by poznať aj ročné obdobia, názvy mesiacov a dní v týždni, najčastejšie rastliny a živočíchy, sviatky a povolania, mená známych básnikov a spisovateľov. Dieťa musí mať vyvinutú koordináciu pohybov, musí vidieť a rozumieť rozdielu medzi vtákmi a rybami, zeleninou a ovocím, zvukmi a písmenami. Takéto základné veci treba deťom učiť doma, keďže v škole sa predpokladá, že základné vedomosti už majú.
Aby sa dieťa rýchlo adaptovalo na veľký kolektív, potrebuje poznať svoje zdroje, sklony a schopnosti. Keď dieťa nastúpi do prvej triedy, zažíva veľa stresu. Mení sa mu životný štýl, každodenné povinnosti, podmienky a denný režim. Keď sa dieťa dostane do kolektívu, čelí rôznym infekciám a vírusom, a preto je vystavené imunologickému stresu. Vo veľkej skupine sa potrebuje prispôsobiť a v procese zvykania si na rovesníkov prežíva sociálny stres. V detskej psychológii existuje aj pojem výchovná stresová porucha. Pre prváka je ťažké zvyknúť si na potrebu sedieť 45 minút na jednom mieste a odpovedať na otázky učiteľa zdvihnutím ruky. Aby sa všetky tri stresy nestali pre prváka vážnym problémom, musíte predchádzať možným nepríjemným situáciám. Ak dieťa nechodí tri roky do škôlky, môžeme ho tam dať aj rok pred nástupom do školy. Školský výkon dieťaťa bude priamo závisieť od toho, ako dobre sa dokázalo adaptovať na nový kolektív, ako vnímalo požiadavky učiteľa a zmenu aktivity. Všetky tieto faktory majú veľký vplyv na pohodu prváka.
Niektorí rodičia sa obracajú na centrá rozvoja detí so žiadosťou o pomoc s prípravou svojich detí na prvú triedu. V AMAkids Akadémii pre rozvoj intelektu pracujú skúsení pedagógovia, ktorí pomôžu dieťaťu objaviť jeho osobnostné kvality, získať potrebné vedomosti a psychicky sa pripraviť na školu. Školenie prebieha v našich centrách, kde sa dieťa učí budovať kontakt s učiteľom. Oveľa ľahšie sa v škole zoznámi s prvým učiteľom a komunikuje so spolužiakmi. Kurzy prebiehajú na interaktívnej platforme s využitím moderných technológií. Keďže hlavnou formou aktivity pre predškolákov je hra, proces učenia je štruktúrovaný vzrušujúcim a nekonvenčným spôsobom.
Vplyv moderného sveta na psychiku a rola rodiny
Žijeme v technicky vyspelej dobe, ale človek je stále viac psychicky vyčerpaný. Našu vnútornú nepohodu podľa českého psychiatra, spisovateľa, pedagóga a gréckokatolíckeho kňaza Prof. PaedDr. ThDr. MUDr. et MUDr. Maxa Kašparů Ph.D., dr. h.c. zásadne ovplyvňujú dva faktory. Zrýchlený vývoj po stránke výmeny informácií, cestovania, náporu na človeka predstavuje takú rýchlosť, že sa nestačíme prispôsobovať. „Okolo nás je to veľmi rýchle, ale v nás na to nie je možné tak rýchlo reagovať. Teda dochádza k pnutiu. Druhá vec je, že sme boli zvyknutí na určité životné normy: Rodina bola norma - otec, matka, deti, k tomu ďalšie generácie, ktoré žili spoločne. Toto je dnes rozbité. Heidegger to pekne povedal, že moderná doba prekonala všetky vzdialenosti, ale nevytvorila žiadnu blízkosť. Tak rodičia, ktorí sedia v obývačke pri televízore, dobre vedia, čo sa deje v Tararingapateme na druhom konci planéty, ale nevedia, čo sa deje v duši ich dieťaťa za stenou detskej izby,“ hovorí známy psychiater.
Oboznámte deti s tým, že rodina má svoje pravidlá, hodnoty a vlastné názoryMax Kašparů odporúča odmalička hovoriť deťom, že v médiách a od kamarátov budú počuť rôzne názory. Niektoré sa im budú páčiť viac, iné menej. Môžu im veriť, ale aj nemusia. Dôležité je, že otec a mama sa snažia hovoriť skutočnú pravdu. Matka a otec sa v budúcnosti stanú tými, ktorí budú v prvom rade zodpovední za to, aké informácie, ale aj hodnoty sa budú k deťom dostávať. Nemá zmysel deťom niečo úplne zakazovať počúvať a pozerať. Deti by sa tajne aj tak k tomu dostali. Do budúcnosti sa rodina stane ešte dôležitejšia aj preto, lebo sa pravdepodobne stane jediným odovzdávačom skutočnej pravdy. Ak je rodina v tomto benevolentná, nezáleží jej na tom, nemôžeme sa potom čudovať, že deti žijú v chaose. A v tom horšom prípade nasávajú všetky negatívne impulzy z okolia. Niektorí rodičia by boli naozaj veľmi prekvapení, akú hudbu ich deti počúvajú, aké filmy pozerajú a aké hry hrajú. „Všetko poznajte, ale dobrého sa držte!“ odporúča Max Kašparů. Samozrejme, najdôležitejšie je, aby rodičia vedeli, čo je dobré. Ak to ani oni nevedia, tak tam je už každá rada zbytočná. Rodičia by sa mali snažiť deťom odovzdávať prirodzenú ľudskú múdrosť. „Veľa ľudí je vzdelaných, veľa ľudí je prefíkaných a vďaka tomu aj úspešných, ale málo ľudí je prirodzene múdrych,“ upozorňuje Max Kašparů.
Vyrovnané a šťastné dieťa môže vyrásť len v rodine, v ktorej nie je chaosKeď rodičia nepoznajú sami seba, nerozumejú zmyslu svojej existencie, nepoznajú svoje smerovanie a svoje ciele, keď sú neustále podráždení a nahnevaní, ako to môže vplývať na deti? Mať deti v dnešnom svete je obrovská zodpovednosť. Človek musí najprv pracovať na sebe, aby bol v budúcnosti dobrým vzorom pre svoje dieťa. Ak má dieťa šťastie na pokojných, psychicky vyrovnaných a optimisticky naladených rodičov, ktorí sa tešia zo svojho rodičovstva, tak z dieťaťa väčšinou vyrastie aj psychicky odolný a šťastný dospelý človek.
Vysvetľujte deťom význam slov láska, múdrosť a pokoraV dnešnej dobe sa za slovami často neskrýva ich pravá podstata. Slovami viac klameme, ako hovoríme pravdu. Rodičia by však mali byť autentickí. Mali by žiť v súlade so slovami a vetami, ktoré hovoria. Mali by žiť skutočný a pravdivý život pozbavený pretvárky a falošnosti. Na každom kroku a každý deň by deťom mali vysvetľovať, že na svete je potrebná láska, pokora a ľudská múdrosť. A nemali by o tom len hovoriť. Láska by mala prekvitať medzi všetkými rodinnými príslušníkmi. Keď v nej deti budú naozaj žiť, odnesú si ju do vlastného života ako veľký dar. Byť pokorný nie je hanbou. Pokora je výsadou múdrych. Rodičovská pokora spočíva v tom, že keď rodič urobí chybu, prizná si ju a snaží sa ju napraviť. Aj takto vychováva dieťa k pravde, konkrétne k pravde, že človek sa neustále učí a robí aj chyby. Dôležité však je, že chyby sa dajú vždy opraviť.
Učte deti pomáhať inýmNiekedy je až zarážajúce sledovať, koľko pýchy a egoizmu je v niektorých ľuďoch. Lenže tieto vlastnosti k ničomu nevedú. Väčšinou spôsobujú len utrpenie a nesúlad so samým sebou. Už je dávno dokázané, že len prosociálny život, teda život, ktorý žijeme aj pre iných, je šťastným životom. A preto by rodičia mali takto žiť a učiť takému životu aj svoje deti. Len vtedy budú šťastné a spokojné.
Deti by mali mať úctu k autoritám a mali by poznať pojem zodpovednosťBezhraničná a uvoľnená výchova, v ktorej je všetko dovolené, vedie často aj k tomu, že dieťa neuznáva žiadne autority a necíti žiadnu zodpovednosť. Ak rodič neučí úcte k starým rodičom, k učiteľom, k starším ľuďom či iným osobám, nemôže potom čakať, že dieťa bude mať úctu ani k samotnému rodičovi. Najväčší problém vo výchove pramení často z toho, že deti majú úplne všetko dovolené. Potom sme svedkami toho, že také dieťa nemá problém šikanovať učiteľa, posmievať sa starým ľuďom alebo sa vysmievať aj vlastným rodičom. Keď sa rodič dieťaťa úctivo správa k svojim vlastným rodičom, dieťa to vidí a napodobňuje ho. Ak nemá čo napodobňovať, nemôžeme byť prekvapení z toho, že neuznáva nikoho z rodiny, z okolia ani zo školy. Takéto dieťa potom ani necíti zodpovednosť za svoje slová a činy. Môžete aj stokrát niečo dieťaťu hovoriť.
Hľadajte spolu s deťmi šťastie„Často sa pýtam mladých ľudí. Máte domov v rozvinutej Európe, máte možnosť registrovaného partnerstva, môžete voľne cestovať, máte neobmedzenú voľbu zábavy, vyše sto televíznych kanálov, perfektnú antikoncepciu, fantastické parfémy, garantované ľudské práva, občianske slobody. Nič z toho vaši predkovia nemali. Tak prečo tak často navštevujete moju psychiatrickú ambulanciu, beriete drogy a páchate samovraždy? Nikto z tých mladých ľudí mi však nevie odpovedať,“ hovorí Max Kašparů. Upozorňuje tiež, že je to spôsobené tým, že nič zo spomínaných vecí ich neurobilo šťastnými a človek je predsa stvorený na to, aby hľadal svoje ľudské šťastie. Max Kašparů odporúča rodičom, aby deťom pomáhali hľadať to, čo ich naozaj baví a čo im robí radosť a aby ich nenútili do niečoho, čo robia s odporom. Veľa rodičov svoje nesplnené sny vkladá do svojich detí. Denne sme svedkami toho, ako rodičia nútia deti chodiť na šport, ktorý ich nebaví alebo musia hrať na hudobný nástroj, ktorý vyslovene neznášajú. Je potrebné hľadať rozumné kompromisy.
Učte deti odolnosti„Aj v minulosti bol svet preplnený problémami a naši predkovia to všetko vydržali a nechodili ani ku psychiatrom. Bolo to však spôsobené tým, že mladí ľudia mali fyzickú kondíciu a tiež duševnú odolnosť. V súčasnosti sa mnoho mladých ľudí zosype pri prvom probléme,“ upozorňuje Max Kašparů. Deti mali určité povinnosti a vedeli prekonávať prekážky. Dnes deti nemusia prekonávať žiadne prekážky, mnohé z nich nemajú ani žiadne povinnosti, a tak náhodou, ak sa objaví problém, nevedia ho zvládnuť. Max Kašparů odporúča rodičom, aby im pridelili domáce práce a tiež to, aby všetky problémy neriešili za ne. Deti sa prirodzenou cestou musia naučiť riešiť problémy medzi rovesníkmi.
Prebúdzajte v deťoch svedomieV deťoch by sa malo ozývať svedomie. Keď prídu do ticha, svedomie sa začne prebúdzať. Ono v človeku je, lenže my ho musíme často uspávať, aby nám dalo pokoj, aby nás neťažilo. A tak učte deti byť aj v tichu, tam sa v nich svedomie prebudí. Nedovoľte im sústavne počúvať hudbu, pozerať filmy, hrať sa na počítači či tablete. Dieťa musí vedieť vydržať aj samo v tichu. Svedomie sa vo veľkej časti rozvíja pod silným vplyvom najbližšieho prostredia, v ktorom dieťa žije. Je ním rodina a predovšetkým rodičia. Úroveň morálnej výchovy je potom niečo, za čo je rodič v plnej miere zodpovedný. Má teda najväčšiu šancu do dieťaťa vložiť pevné základy mravných noriem či hodnôt, ktorým potom verí a ktoré považuje za správne. Svedomie funguje ako autoregulačná činnosť, vzťahuje sa na vlastné činy a na základe svedomia sa rozhoduje, koná a hodnotí vykonané. Zdôrazňuje fakt, že jedinec za svoj čin nesie zodpovednosť. Rodina mala, má a bude mať vždy prvoradú úlohu pri výchove detí. To, či budúce generácie detí budú šťastné, veselé a spokojné, záleží od toho, do akej miery budú rodičia zaujatí ich výchovou a či budú do tohto procesu vkladať celé svoje srdce a energiu.
Pôrod ako cesta sebapoznania a zvládanie strachu
Pôrod je cesta sebapoznania. Niet nad dobrého sprievodcu, nad povzbudenie v chvíľach dočasnej straty odvahy. Bohužiaľ je psychické povzbudenie v našich pôrodniciach skôr nedostatkový tovar. Spoliehajte sa hlavne na seba. Buďte v kontakte s bábätkom. Nezúfajte si. Hľadajte cestu, ako to zvládnuť. Ak máte o svojom pôrode jasnú predstavu, riešte to vopred. Ak chcete, aby vás pri pôrode sprevádzal otec dieťatka, dopredu si vydiskutujte, čo konkrétne od neho očakávate. Slová, ktoré chcete počuť a ktoré naopak rozhodne nemá vravieť. Je vašim spojencom, preto by sa nikdy nemal postaviť proti vám. Venujte čas pred pôrodom rozhovorom o vašich vzájomných očakávaniach od pôrodu, o predstave rodičovstva, o partnerstve po narodení dieťaťa. Nie vždy sú to jednoduché témy, ale staviate spolu svoj jedinečný život, ktorý čaká vážna zmena.
Občas s nadsázkou vravím, že v našej spoločnosti sa očakáva, že tehotná je permanentne šťastná. Akoby na všetky tie zmeny nemal padnúť ani tieň pochybností a strachu. Ja si naopak myslím, že tehotenstvo je aj obdobie strát, lúčenia a smútku. Pred vstupom do novej etapy života je normálne oplakať to všetko, o čo rodičovstvom prichádzam. Možno to vášmu okoliu, či aj vám samým znie malicherne, ale je to súčasťou vecí, čo vás doteraz definovali a nová definícia zmyslu sa ešte len chystá. To, čím nás deti obohacujú, tá láska, dôvera, to je ešte za dvermi trinástej komnaty. Keď vám dieťa spokojne zaspí na rukách, že nebudete ani len nahlas dýchať, keď vás chytí za ruku a nechá sa viesť, keď vy budete prví, ktorí ho budú učiť vidieť svet, príde vám čas príliš drahý na staré smútky. Ale teraz sú tu.
Samostatnou kapitolou je strach z pôrodu. Z bolesti, z opakovania zlých skúseností, strach o život dieťaťa i svoj. Na tento strach nepoznám univerzálny liek. Strach zo zlých skúseností iných žien zaženie len dobrá príprava. Poznajte svoje práva. Presadzujte ich už pred pôrodom. Dohodnite sa s partnerom, ako vás má v jednotlivých fázach podporiť, čo má ustriehnuť. Nebojte sa pýtať. Strach z bolesti zaženie len pochopenie jej zmyslu. Kontrakcie, ktoré pomáhajú prísť bábätku na svet, sú sprevádzané bolesťou, alebo tlakom, alebo silou - záleží na tom, ako sa na ne budete pozerať. Nie sú nezmyselné, sú kompasom, ktorý vás vedie, aby ste dieťatku pomohli na ceste pôrodným kanálom. Pochopenie zmyslu kontrakcií vám umožní nebrať ich ako neznesiteľnú nezmyselnú bolesť, ale prijímať ich ako cestu k narodeniu. Áno, možno to znie ezotericky.