Pred očkovaním platí niekoľko zásad, na ktoré treba dbať, ak chceme, aby očkovanie prebehlo bez problémov a znížili sme mieru možných komplikácií. Napriek tomu však je známe, že pri očkovaní sa niekedy objavia aj nežiaduce účinky, vo veľkej väčšine prípadov sú nezávažné. S čím sa môžete po jednotlivých očkovaniach u dieťaťa stretnúť? Dôležitý je aj čas po očkovaní. Bežnou reakciou je zvýšená teplota alebo podráždenie v mieste vpichu vakcíny. Dôležité je sledovať nielen samotnú reakciu, ale aj jej časový odstup od očkovania.
Bežné reakcie a ich časový rámec
Pri niektorých vakcínach (napríklad vakcína proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu) sa bolesť, opuch a začervenanie v mieste vpichu objavuje obyčajne do 12 hodín od podania vakcíny - vtedy ide o normálnu reakciu. Ak sa však takáto reakcia objaví o 2-3 dni, poprípade po 2-3 dňoch dôjde k jej zvýrazneniu, je nutné vyhľadať lekársku pomoc. Takáto reakcia už normálna nie je. V prípade MMR vakcíny (proti osýpkam, mumpsu a rubeole) sa reakcia objavuje až s odstupom približne týždňa. Reakcia objavujúca sa v deň očkovania v tomto prípade normálna nie je. Podobne je to aj s horúčkou.
Medzi bežné reakcie sa radí aj mierna únava, plačlivosť a nepokojnejší spánok. Obyčajne sú spôsobené bolesťou v mieste vpichu. Občas môže dieťatku menej chutiť jesť a môže byť menej aktívne, než obyčajne. Normálne reakcie odoznejú do 2-3 dní. Pri bežných reakciách nie je nutné navštíviť lekára, hoci je vhodné to pri najbližšej návšteve aspoň spomenúť.
Tieto reakcie nie sú príjemné, ale znamenajú reakciu imunitného systému. Je dôležité, že imunitný systém na podanie vakcíny reaguje. Neznamená to však, že ak dieťatko reakciu nemá, vakcína bola podaná zbytočne. Imunitný systém totiž u každého reaguje iným spôsobom, keďže jeho reakcie sú podmienené zložitými biochemickými a biologickými procesmi.
Špecifické reakcie na jednotlivé vakcíny
Vakcíny sú sprevádzané aj špecifickými bežnými reakciami. Pozrime sa na ne bližšie:
- Vakcína proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu (vakcína DTaP): U štvrtiny detí do 12 hodín dochádza k bolesti, citlivosti, opuchu a začervenaniu v mieste vpichu. Tieto reakcie trvajú 3-7 dní. Môže sa tiež vyskytnúť horúčka, ktorá v normálnom prípade zmizne do 24-48 hodín. Taktiež v 30% prípadov sa vyskytuje spavosť či v 10% prípadov znížená chuť do jedla. Ďalšie, neskôr podané dávky vakcíny proti tetanu môžu byť sprevádzané výraznejším opuchom - nad 10 cm, pričom oblasť začervenania je o niečo menšia. Táto reakcia sa týka približne 5% detí, hybnosť končatiny je zachovaná. Normálne je, ak aj bez akejkoľvek liečby opuch zmizne do 3-7 dní.
- Vakcína proti Hemophillus Influenzae (Hib): Neboli zaznamenané vážne nežiaduce účinky. V 2% prípadov sa vyskytuje horúčka či bolestivosť v mieste vpichu.
- Vakcína proti pneumokokovi: Približne u 20% detí sa stretneme s opuchom či začervenaním v mieste vpichu, poprípade sa v približne 15% prípadov vyskytne horúčka do 39° C, ktorá trvá max. 2 dni.
- Vakcína proti poliomyelitíde (detskej obrne): Niekedy sa vyskytne bolestivosť svalov.
- Vakcína proti hepatitíde typu B: Po tejto vakcíne len veľmi zriedkavo dochádza k horúčke. Bábätká do 2 mesiacov s horúčkou po podaní tejto vakcíny majú byť vyšetrené. U nás sa však táto vakcína podáva spolu s horeuvedenými vakcínami, a tak je nemožné odlíšiť, ktorá z vakcín horúčku spôsobila. Nezriedka, takmer v tretine prípadov sa u detí vyskytne bolestivosť miesta vpichu.
- Vakcína proti osýpkam (časť MMR vakcíny): Okrem horúčky sa u 5% detí môžu vyskytnúť vyrážky. Pozor však, táto reakcia sa vyskytuje 6-12 dní po podaní vakcíny. Horúčka do 39,5 °C sa objaví u zhruba 10% detí a trvá 2-3 dni. Vyrážky nie sú nákazlivé a dieťa môže ísť medzi iné deti. Normálne sú vyrážky ružové, prevažne sa vyskytujú na trupe. Lekársku pomoc vyhľadajte, ak sú vyrážky krvavočervenej farby a trvajú dlhšie ako 3 dni.
- Vakcína proti rotavírusom: Patrí k dobrovoľným, nepovinným očkovaniam. Podanie tejto vakcíny je ústami, nie injekčne. Trvá zopár dní. Ak sú vyrážky pľuzgierovité a sú rozšírené po celom tele, dieťa nemôže ísť do kolektívu, nakoľko môže ísť o skutočné ovčie kiahne a nie o reakciu na vakcínu. Ak vyrážky súvisiace s vakcínou obsahujú vo vnútri tekutinu, prekryte ich náplasťou. Po 14-28 dňoch môže dieťatko dostať horúčku.
- Vakcína proti hepatitíde A: V 20% prípadoch sa vyskytuje bolestivosť v mieste vpichu, strata chuti do jedla v 10% a bolesti hlavy pociťuje 5% detí, tieto príznaky zmiznú do 2 dní. Očkujú sa rizikové skupiny obyvateľstva.
- Vakcína proti chrípke: Nepovinné očkovanie. V priebehu 6-8 hodín sa môže objaviť bolesť, citlivosť či opuch v mieste vpichu. V 20% prípadov sa vyskytuje horúčka do 39.5° C, a to najmä u malých detí.
- Vakcína proti meningokokovej meningitíde: Očkujú sa rizikové skupiny ľudí. Závažné reakcie sa neobjavujú. Takmer v polovici prípadov sa vyskytuje bolestivosť v mieste vpichu, približne 15% detičiek má niekedy obmedzené používanie ramena. Bolesti hlavy pociťuje 40% detí a kĺby môžu bolieť približne v jednej pätine prípadov. Vakcína nikdy nespôsobuje zápal mozgových blán!
- BCG Vakcína proti tuberkulóze (TB): Od povinného očkovania touto vakcínou sa už u nás upustilo. V minulosti to bola prvá vakcína, ktorú bábätko dostalo, a to na 4. deň po narodení. V súčasnosti sa očkujú rizikové skupiny obyvateľstva. Normálnou reakciou je tvorba pľuzgiera po 6-8 týždňoch, pľuzgier sa postupne zväčšuje a obyčajne z neho vytečie žltobiela tekutina.
Ako fungujú vakcíny? - Kelwalin Dhanasarnsombut
Príprava dieťaťa na očkovanie a postup po ňom
Hlavné je pripraviť dieťa na to, že ho budú pichať, ale zároveň ho upokojiť, že to nie je nič strašné. Na očkovanie vás pozve vaša detská obvodná lekárka a v prípade nepovinného dobrovoľného očkovania môžete prísť po predchádzajúcom dohovore do ambulancie z vlastnej iniciatívy. Medzi jednotlivými druhmi očkovania ako aj medzi jednotlivými dávkami vakcíny je potrebné dodržiavať odporúčané časové odstupy. Konkrétne vakcíny používame v súlade s vekovými odporúčaniami, pričom dodržujeme pravidlá pre opatrnosť alebo kontraindikácie očkovania. Ak je to možné, dodržiavame pravidlo, že očkujeme len úplne zdravé dieťa. Dieťa je pred očkovaním vždy vyšetrené lekárom. Niekedy nie je očkované ani zdravé dieťa. Je to v prípade, ak je nám známe, že dieťa môže byť v inkubačnej dobe infekčného ochorenia. Pred každým očkovaním je dieťa vždy vyšetrené lekárom, ktorý rozhodne, či dieťa môže byť očkované. V prípade, že je prítomný zdravotný dôvod na odklad očkovania, stanoví sa iný termín návštevy v ambulancii.
Každé dieťa vníma návštevu u lekára individuálne. Nie je vhodné dieťa strašiť lekárom, injekciou a podobne. Ideálne je dieťa informovať o očkovaní, a to spôsobom primeraným veku a povahe dieťaťa. 24 hodín po očkovaní by ste s dieťaťom nemali absolvovať dlhšie cesty. Nezabudnite, že po očkovaní proti mumpsu, ružienke a osýpkam (MMR) v 15. mesiaci veku dieťaťa môže nastať reakcia na očkovanie až po uplynutí 8 až 10 dní. V deň očkovania a deň po očkovaní sa neodporúča absolvovať rehabilitačné cvičenie, plávanie alebo iné fyzicky náročné aktivity. Mali by ste vedieť, že zvýšená teplota až horúčka je normálna reakcia na očkovanie. Všeobecne sa neodporúča po očkovaní podávať preventívne lieky proti horúčke.
Ak sa objaví nežiaduca reakcia, je povinnosťou očkujúceho lekára túto reakciu hlásiť epidemiológovi v spádovom Regionálnom úrade verejného zdravotníctva ako aj na Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
Závažnejšie reakcie a ich možné súvislosti
V posledných rokoch sa podľa pediatričky a imunologičky Jitky Škovránkovej objavujú aj prípady, keď malo nečakanú reakciu i zdravé dieťa. Ako je to možné, vysvetľuje v rozhovore pre český Deník N. „Nechcem vyvolávať paniku. V tomto rozhovore budeme hovoriť okrem iného o vzácnych, ale existujúcich vážnych reakciách po očkovaní u dojčiat. O záležitosti, o ktorej odborníci veľmi nehovoria, skôr zaznieva z tábora tých, ktorí sú proti očkovaniu alebo majú pochybnosti o jeho bezpečnosti. Mám pocit, že je preto potrebné zdôrazniť, že náš rozhovor nemá spochybniť očkovanie ako také. Iste. Očkovanie je jeden z pokrokov v medicíne, ktorý musíme podporovať. Zachránilo a stále zachraňuje milióny ľudských životov. Ale mala by tu byť stále aj snaha o jeho vylepšovanie. Výskumníci tiež už niekoľko rokov pracujú na účinnejších a šetrnejších vakcínach. Čo mi chýba, je snaha pediatrov o individualizované očkovacie plány pre niektoré deti s reakciami po očkovaní alebo pre rizikové skupiny."
Pediatrička Jitka Škovránková pracuje v očkovacom centre vo Fakultnej nemocnici v Motole, špecializuje sa na očkovanie ťažko chorých detí, detí po chemoterapiách, transplantáciách a detí s autoimunitnými poruchami, ale práve u nej sa tiež schádzajú rodičia s deťmi, ktoré mali naozaj neprimerané a vážne reakcie po bežnom očkovaní. V prevažnej väčšine áno, a to aj deti, ktorých rodičia najskôr zaťato tvrdili, že po tej skúsenosti, ktorú majú, už dieťa očkovať nenechajú. S rodičmi však dlho hovorí a veľa vysvetľuje. Primárne má v starostlivosti deti so zníženou imunitou, ťažkých alergikov, reumatikov, onkologických pacientov, transplantovaných a deti po závažných chorobách, ktoré stratili vplyvom terapie odolnosť voči infekčným chorobám po predchádzajúcom očkovaní. Tieto deti očkujeme v individuálnom režime, niektoré za určitých okolností nemožno očkovať vôbec. Dnes sa však hovorí o prípadoch, keď k nej prichádzajú rodičia s dieťaťom, ktoré bolo zdravé, ale reagovalo na očkovanie nečakane silno.
"Tie najzávažnejšie a zdôrazňujem, že naozaj vzácne, sú takzvané encefalopatické reakcie - s kŕčmi a s poruchou vedomia. V posledných ôsmich rokoch pribudlo detí, ktoré po očkovaní vykazujú určitý regres psychomotorického vývoja, laicky povedané - vrátia sa vývojovo späť. Dôvodom je vzájomné ovplyvnenie nervového a imunitného systému potom, čo je imunita očkovaním stimulovaná."
K otázke porúch správania detí po očkovaní, lekárka uvádza: "Chápem vás, pretože toto stále hovoria aj niektorí detskí lekári. Tiež som si spočiatku myslela, že ide skôr o náhodu. Objavilo sa to v čase, keď sa prestalo očkovať proti tuberkulóze. Očkujem už štyridsaťpäť rokov, a kým sa očkovalo proti tuberkulóze, nikdy som sa s takými reakciami po očkovaní - ako pôvodnými vakcínami, tak i súčasnými hexavakcínami - nestretla. Od ukončenia povinného očkovania proti TBC sa reakcie začali vyskytovať."
Mechanizmus je zložitý, ale pokúsila sa ho vysvetliť: "Po očkovaní hexavakcínou sa navodí protilátková, ale aj bunková imunita, no prevažuje takzvaná protilátková odpoveď. U detí, ktoré boli ako novorodeniatka očkované proti tuberkulóze, sa naopak navodí výhradne bunková imunitná odpoveď, ktorá pretrváva dlho po zahojení reakcie. Tieto imunitné produkty sa po oboch očkovaniach vzájomne ovplyvňujú a vo svojom dôsledku utlmia neprimerané reakcie po hexavakcíne." Očkovanie všeobecne vyvoláva zápalovú reakciu, tá je - do istej miery - prirodzená. Keď však niektoré z príznakov pretrvávajú dlhšie ako týždeň alebo sú veľmi intenzívne (vysoké teploty), prípadne sa zmení správanie dieťaťa, potom odporúča konzultovať reakciu s pediatrom a s ďalšou dávkou vakcíny počkať. Očkovať najskôr o 3 až 6 mesiacov, a to iba štvorzložkovou vakcínou, teda len tetanus, záškrt, čierny kašeľ a hemofil (niekedy je lepšie dokonca vynechať aj zložku čierneho kašľa a záškrtu).
Tieto reakcie môžu byť bezprostredné, ale aj oneskorené. Objaví sa zníženie svalového tonusu, zášklby tela alebo končatín, prepínanie do tvaru luku, alebo sa naopak utlmí spontánna hybnosť. Dieťa je zároveň veľmi plačlivé a mrzuté. Môže dôjsť k poruchám spánku alebo vokalizácie - dieťa si prestane pohmkávať. Alebo prestane reagovať na kontakt s matkou, prestane sa usmievať. Veľmi vzácne sa vyskytli vážne encefalopatické poruchy, s poruchou vedomia a kŕčmi. Môže sa stať, že očkovanie naštartuje prvé prejavy epilepsie, ale zdôrazňuje, že len v prípade, že už nejaká dispozícia k záchvatom u dieťaťa je. Výnimočne môže po očkovaní proti osýpkam dôjsť aj k zápalu mozgu, frekvencia sa však uvádza jeden prípad na milión očkovaných.
Praktickí lekári o týchto poznatkoch vedia, ale nie všetci spolupracujú. Niektorí stále tvrdia, že zmeny správania, ktoré rodičia pozorujú, s očkovaním nesúvisia. Prednášajúca sa stretla s kritikou od zástupcov vakcinológov aj pediatrov. "Lenže podstate imunitnej odpovede po očkovaní málokto naozaj rozumie, nie je to pediatria alebo epidemiológia, je to biológia a imunológia."
Dôležitosť komunikácie a individuálny prístup
Je dôležité, aby pediatri boli ochotní s rodičmi o vakcinácii hovoriť a vzdelávať sa v tejto problematike. Niekedy pediatri nemajú dostatočné informácie o imunologických princípoch a reakciách po očkovaní. Proti-očkovacie jadro síce tvorí menšinu, ale jeho hlas je veľmi silný a mýty a bludy sa šíria ďalej.
Postoj "Viem, že očkovanie je užitočná vec, ale prekáža mi, že je to povinné" je pomerne častý. Mnohým ľuďom sa nepáčia postihy za neočkovanie a fakt, že povinných očkovaní je toľko. V mnohých krajinách je prístup k očkovaniu voľnejší a zaočkovanosť je tiež dobrá. V niektorých krajinách to majú urobené tak, že rodičia zodpovedajú zo zákona za to, že dieťa bude v určitom veku očkované na určité konkrétne choroby, a je to flexibilné podľa aktuálnej epidemiologickej situácie.
Zmysel má povinné očkovanie proti tetanu, ale povinné očkovanie proti obrne a hepatitíde B v dojčenskom veku sa pri súčasnej epidemiologickej situácii môže zdať nadbytočné. Aj jeho účinnosť je lepšia pri očkovaní v neskoršom veku. Plošne hradené očkovanie áno, ale nie povinné. Povinné má byť len to, čo je hrozba.
Kontroverzia okolo hexavakcíny a povinného očkovania
Niektorí odborníci by boli za, aby sa hexavakcína zmenila na povinnú pentavakcínu bez zložky žltačky, alebo tetravakcínu (tetanus, čierny kašeľ, záškrt, hemofil), ku ktorej by sa doočkovávala obrna. Žltačku by pokojne nechali na neskôr, kvalitnejšia imunologická odpoveď na toto očkovanie je v piatich - šiestich rokoch.
Povinné očkovanie dojčiat proti žltačke B vzbudzuje veľa otázok. Československo bolo prvou krajinou, ktorá v 60. rokoch zaviedla plošné očkovanie proti obrne. Obrna je závažná choroba a rozhodne by sa nemalo prestávať s plošným očkovaním. Profesor Škovránek, otec manžela spomínanej pediatričky, bol v 60. rokoch hlavný hygienik a spoločne s virológmi rozhodli o plošnom očkovaní proti obrne. V roku 1960 vzal zodpovednosť a rozhodol, že sa u nás ako v prvom štáte na svete zavedie plošné očkovanie živou vakcínou. Efekt bol neuveriteľný. Choroba, ktorá mrzačila deti, bola do roka preč.
Hliník vo vakcínach a mýtus o autizme
V mnohých vakcínach sa používajú soli hliníka, pretože zvyšujú účinok očkovacej látky. V jednotlivých vakcínach je prísne kontrolované množstvo, vysoko podlimitné, čo sa týka toxikologických účinkov, lenže porcie hliníka sa sčítajú. Niektorí ľudia sa pýtajú, či nie je riskantné, keď dostane dojča v priebehu pár mesiacov niekoľko dávok vakcín s hliníkom, do toho prijíma hliník prirodzene v materskom mlieku alebo v sunare, alebo z prostredia. Hliník má určité toxické vlastnosti, zložito sa metabolizuje, v rôznych tkanivách v podobe organických zlúčenín aj ako soľ. Môže sa potom dostať aj do mozgového tkaniva. Menej valentné vakcíny boli šetrnejšie aj v dávkovaní hliníka, pri väčšom rozstupe vakcín sa tiež stihne odbúrať, skôr než príde ďalšia dávka.
Stále platí, že všeobecné výhody vakcinácie ďalekosiahlo prevažujú nad negatívnymi účinkami. Mnohokrát vyvrátený mýtus o vzniku autizmu u detí po očkovaní je stále opakovaný. Neexistuje jediný prípad, že by niekto prišiel čo i len s podozrením, že z jeho dieťaťa po očkovaní MMR vakcínou v ambulancii je autista. Na autizmus musí byť dispozícia; ako je pri niektorých typoch autizmu uvedené v literatúre, ide o autoimunitný zápal v centrálnom nervovom systéme. Nevznikne teda očkovaním. Autizmus môže spustiť napríklad ťažká vírusová infekcia - spomína sa prípad, keď sa po osýpkovej vakcíne u autistického dieťaťa zhoršili prejavy autizmu, ale nikdy sa nikto autistom nestal v dôsledku očkovania.
Návrat k očkovaniu proti tuberkulóze a osýpkam
Vakcína proti TBC stimuluje takzvanú bunkovú imunitu, zvyšuje tak odolnosť proti vírusom a zmierňuje alergické reakcie alebo výsev ekzémov. O znovuzavedení plošného očkovania sa uvažuje, vakcinológovia však chcú počkať až na novú generáciu vakcín. Niektorí odborníci by očkovali hneď, aj tou starou. Teraz sa po narodení očkujú len deti rizikových skupín, napríklad prisťahovalcov z Ukrajiny, kde je tuberkulóza hojnejšia.
Osýpky sú po rokoch, čo o nich nebolo počuť, na vzostupe, možno sa blížime aj k počiatku epidémie. Väčšina z nás v detstve očkovaná proti osýpkam bola, ale nie sme chránení doživotne. Je lepšie nechať sa zaočkovať. Dospelí sa očkujú spravidla po kontrole protilátok. Vraj však nie sú k dispozícii monovakcíny, iba trojvakcíny osýpky - mumps - rubeola. Za reakciu je zodpovedná len osýpková zložka. A imunita proti rubeole a mumpsu sa tiež hodí. Aj tá časom vymizne. Osýpky vedia byť veľmi škaredá choroba, keď máme k dispozícii ochranu, je dobré ju využiť.
Dôležité upozornenia ohľadom reakcií a očkovania
Dieťa, ktoré bude očkované, musí byť zdravé. Teplota je kontraindikáciou očkovania. Ako normálnu (fyziologickú) reakciu po očkovaní možno považovať mierne zvýšenú teplotu, únavu alebo podráždenosť, bolestivosť v mieste vpichu, prechodné začervenanie, opuch, zatvrdnutie. Ľahké lokálne reakcie vznikajú bezprostredne po očkovaní, väčšinou počas 12 až 48 hodín. Patrí medzi ne mierna bolesť, opuch, začervenanie alebo zatvrdnutie v mieste vpichu, šetrenie končatiny, výnimočne zdurenie lymfatických uzlín. Vážne lokálne reakcie sa prejavujú svalovou kontrakciou a nervovými poruchami. Celkové reakcie sú rôzne podľa typu vakcíny a prejavujú sa najrôznejšími symptómami. Zvýšená teplota neprevyšujúca 39°C občas sprevádzaná bolesťou hlavy, nechutenstvom, vracaním, hnačkou alebo obstipáciou patria do skupiny ľahkých celkových reakcií. Rovnako výskyt postvakcinačného exantému po očkovaní proti osýpkam a zdurenie lokálnych uzlín sa radí medzi ľahké prejavy, ktoré sa môžu objaviť vzácne do 72 hodín alebo po 7 - 10 dňoch po podaní vakcíny.
V prípade vzniku kŕčov, bezvedomia, porúch dýchania, vyrážok, tŕpnutia končatín a pod., je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
V jednom z prípadov, kedy malo dieťa odložené očkovanie kvôli zdravotnému stavu a dostalo prvú dávku hexavakcíny až v 2 rokoch, po pichnutí neplakalo a zdalo sa byť v poriadku. Avšak pri odchode z ambulancie, keď ju postavili na nohy, odpadla. Lekárka to pripísala tomu, že sa zľakla. V takýchto prípadoch, najmä ak ide o vážnejšiu reakciu alebo ak rodič pociťuje neistotu, je vhodné zvážiť ďalší postup s lekárom, prípadne hospitalizáciu v nemocnici.
Ďalší prípad opisuje odpadnutie po druhej dávke očkovania Pfizerom, sprevádzané vysokým tlakom. Aj keď sa to môže zdať znepokojujúce, odborníci uvádzajú, že takéto reakcie, aj keď nie sú bežné, sa môžu vyskytnúť a často súvisia so stresom a psychikou. Vždy je však dôležité konzultovať akékoľvek neobvyklé reakcie s lekárom.
Je dôležité si uvedomiť, že psychika hrá pri reakciách na očkovanie významnú úlohu. Prehnaný stres, strach alebo panika môžu viesť k fyzickým prejavom, ako je odpadnutie, aj keď samotná vakcína nemá priamy vplyv.
Homeopatia môže byť šetrným spôsobom, ako podporiť organizmus pred a po očkovaní. Pri reakciách po očkovaní sa ako prvý liek voľby odporúča Thuya occidentalis 15CH, ktorá pôsobí preventívne a podporne. Pomáha pri detoxikácii organizmu, stimuluje imunitný systém a tlmí chronické reakcie. V prípade, že sa po očkovaní objaví náhla zápalová reakcia s červeným, horúcim a bolestivým miestom či horúčkou, vhodná je Belladonna 9CH. Ak je reakcia sprevádzaná opuchom, začervenaním a pálením podobným uštipnutiu, ktoré sa zlepšuje chladom, pomáha Apis mellifica 15CH. Dôležité upozornenie: Homeopatické lieky nezabraňujú účinnosti vakcín ani ich nenahrádzajú. O spôsobe použitia sa poraďte so svojim lekárom alebo lekárnikom.
Pamätajte si, milí rodičia - vaša prítomnosť, láska a pokojný prístup sú pre dieťa najdôležitejšie.