Súčasný stav v oblasti ochrany detí na Slovensku vyvoláva vážne obavy a nutnosť hlbokej reflexie. Príbehy detí, ktoré sa kvôli rodinným problémom ocitajú v neželaných situáciách, sa neustále opakujú, pričom rovnaké scenáre, problémy a výsledky poukazujú na systémové nedostatky. Nejde o ľútosť nad dospelými, ale o neskutočný smútok nad osudmi detí, ktorých budúcnosť je ohrozovaná dešpektom a necitlivým prístupom. Tento článok sa zameriava na konkrétne aspekty násilia páchaného na deťoch, špecificky v kontexte rodinných sporov a zlyhania systému sociálnoprávnej ochrany detí a kurately.
Prípadová štúdia: Štyri roky v klietke strachu
Príbeh malého chlapca, ktorý už štyri roky znáša systém sociálnoprávnej ochrany, je mrazivým svedectvom zlyhania inštitúcií. Po rozvode rodičov bol chlapec zverený do starostlivosti matke. Napriek nízkemu veku statočne zvládol odlúčenie otca od rodiny. Rád sa s ním stretával a otec bol preňho takmer božskou postavou. Matka, hoci šťastná z funkčného vzťahu medzi otcom a synom, ho vždy s láskou pripravovala na stretnutia a s trpezlivosťou si vypočula ich zážitky. Všetko bolo v poriadku až do momentu, kým sa medzi otcom a synom nestalo niečo, čo nechceme detailne opisovať. Výsledkom nepochopiteľného správania otca sa život rodiny otočil o 180 stupňov.
Trojročný chlapec sa začal pri preberaní od matky vzpierať, odmietal sa pustiť jej rúk. Matka si jeho správanie nedokázala vysvetliť, no jej materinský inštinkt ju viedol k ochrane svojho „mláďatka“. Po márnych otázkach otcovi vzala syna k psychológovi. Tam sa dieťa prostredníctvom kresieb vyjadrilo k tomu, čo sa mu stalo. Na jej prekvapenie však polícia s privolaným súdnym znalcom z dôvodu nízkeho veku dieťaťa vyhodnotili jeho tvrdenie ako fabuláciu.
Trestné oznámenia ako zbraň v rodinných sporoch
Slovenský právny systém umožňuje „poškodenému“ rodičovi brániť sa. V tomto prípade sa otec bránil, a nikto neskúmal, či je skutočne poškodený. Jedno trestné oznámenie striedalo ďalšie, až sa za štyri roky nazbieralo takmer 200 podaní. Matka, vyčerpaná neustálymi dohadmi so synom na jednej strane a s bývalým manželom na druhej, stratila silu. Týždeň čo týždeň, po celé štyri roky, bol chlapec vystavovaný psychickému nátlaku. Neustále trpel chorobami, pretože to psychicky ani fyzicky nezvládal. Nebol schopný sa sústrediť v škole. Napriek tomu musel do školy chodiť, no ani to otcovi, súdom či orgánom činným v trestnom konaní nestačilo.
Matka bola vďaka trestným oznámeniam odsúdená za marenie výkonu úradného rozhodnutia a opätovne stíhaná za ten istý trestný čin. Od júla 2016 platí vyhláška, ktorá upravuje postup štátnych orgánov v prípade, ak dieťa jedného z rodičov odmieta. Táto vyhláška presne stanovuje, že namiesto sankcionovania rodiča, s ktorým dieťa žije, je potrebné pracovať s dieťaťom a zistiť príčinu problému. Realita je však iná. Tento proces sa nedeje, pretože je to priveľa práce.
Zlyhanie systému a jeho dôsledky
Všetka česť sociálnym pracovníkom, ktorí sa nepozerajú na záujmy rodičov, ale pracujú s deťmi, snažia sa ich pochopiť a veria im. Pre dieťa je nesmierne dôležité, aby mu niekto veril, najmä ak mu neverí jeho najbližší človek - rodič. Vtedy musí túto funkciu prevziať niekto iný. Očakáva sa, že v sporných situáciách sa práve pracovník sociálnoprávnej ochrany dieťaťa zastane.
Avšak v tomto prípade sa matka stala „tou zlou“. Skutočnosť, že už ani ona nevládze, a že dlhoročné súdne spory sú nad jej sily a finančné možnosti, nik nebral do úvahy. Napriek tomu, že sa rozhodla nechať situáciu na právnika, výsledok bol fatálny. Advokát otca, ktorý tak vehementne tlačil na súdy a žiadal o zverenie syna do jeho starostlivosti, napokon uspel. Stalo sa to vďaka fatálnemu zlyhaniu advokáta matky a postupu súdu, ktorý nedal matke možnosť sa vyjadriť a nerešpektoval ani zákonom stanovenú päťdňovú lehotu na prípravu. Súd pojednával dvakrát v mesačných odstupoch a keďže z protistrany nikto nebol prítomný, vyhovel otcovmu návrhu.
Právny stav je teda taký, že po štyroch rokoch vzpierania sa, kriku a zúfalého plaču malého dnes už školopovinného chlapca, je syn zverený do výchovy a starostlivosti otca. Matka ho môže vidieť raz za dva týždne, a aj to sa čoskoro stane minulosťou. Súd totiž odsúdi matku za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Keďže ide o pokračovací trestný čin, hrozí jej nielen odsúdenie, ale aj väzba na minimálne dva roky.
Syn, ktorý je psychicky naviazaný na matku, ktorý odmietol s krikom a plačom nariadený výkon rozhodnutia, kedy ho sudkyňa nemohla ani odobrať z rúk matky do rúk otca, bude jediný, kto bude trpieť. Bude trpieť rozhodnutím dospelých. Dá sa povedať, že niečo v štáte Slovenskom je zhnité. Nepochopiteľne staviame právo a zákony nad zdravý sedliacky rozum. Je to obrovská chyba.
Syndróm zavrhnutého rodiča - kontroverzná teória v praxi
O to smutnejšie je zistenie, že neziskové organizácie, ktoré by mali pomáhať deťom, sa často prikláňajú k syndrómu zavrhnutého rodiča, akoby išlo o potvrdený a pravdivý výskum. Pritom Sekcia detskej a adolescentnej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti vo svojom vyhlásení k tejto teórii upozorňuje, že syndróm zavrhnutého rodiča aktuálne nie je oficiálnym psychopatologickým syndrómom. Nevyskytuje sa v medicínskej a psychiatrickej syndromológii, neexistuje ani ako diagnóza v oficiálnej medzinárodnej klasifikácii chorôb, preto ho nie je možné stanovovať ako diagnózu, ale ani popisne ako syndróm.
Sudcovia na Slovensku však priznávajú, že ho používali, netušiac o kontroverznom ideologickom pozadí Gardnerovej teórie a o množstve dôvodov, prečo je táto teória považovaná za pseudovedeckú a nebezpečnú.
Ako ubližuje ohováranie druhého rodiča
Nádej v legislatívnych zmenách a ľudskom prístupe
Našťastie, správni ľudia nevymreli. Existujú aj takí, ktorí sa snažia o zmenu. Vďaka nim sa uskutočnili rokovania na Ministerstve spravodlivosti a Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa na základe skúseností predostreli problémy a navrhli zmeny v legislatíve. Cieľom je, aby sa tieto zmeny dali uskutočniť a aby mohli pomôcť aj tomuto chlapcovi. Hoci nie je kompetentné rozhodovať o legislatívnych zmenách, upozornenie na to, kde a aké zmeny sa dajú spraviť, je kľúčové.
Pre dieťa je nesmierne dôležité, aby mu niekto veril. Ak to už nie je jeho najbližší človek, jeho rodič, musí túto funkciu prevziať niekto iný. V tomto prípade je to o hľadaní spravodlivosti a o ochrane tých najzraniteľnejších - detí.
Konzultácie a otázky rodičov
V súvislosti s rodinnými spormi a starostlivosťou o deti sa objavuje množstvo otázok, ktoré poukazujú na zložitosť a citlivosť problematiky. Rodičia sa často obracajú na odborníkov s hľadaním riešení v situáciách, kedy sa nedokážu dohodnúť s bývalým partnerom.
Jedna z častých otázok sa týka úpravy styku s dieťaťom po rozvode. Rodičia sa pýtajú na možnosť zmeny frekvencie stretávania sa, či na rozdelenie nákladov spojených s preberaním dieťaťa. Napríklad, či je možné, aby sa otec stretával s dcérou len každý druhý víkend, alebo ako postupovať, ak matka manipuluje dieťa proti otcovi.
Ďalšou relevantnou oblasťou sú náklady na preberanie dieťaťa. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR by sa na nákladoch spojených so stykom rodiča s dieťaťom mali podieľať obaja rodičia, keďže právo na osobný styk je právom dieťaťa. Súd by mal tieto náklady zohľadniť pri rozhodovaní o výživnom, najmä ak sú preukázané a nie sú zanedbateľné.
V prípadoch, kedy jeden z rodičov bráni druhému v styku s dieťaťom, je možné podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súd bude posudzovať najmä záujem dieťaťa. Ak sú obaja rodičia mobilní a vzdialenosť nie je extrémna, úprava styku tak, aby sa na preberaní podieľali obaja rodičia rovnocenne, je plne realizovateľná.
Existujú aj prípady, kedy otec žije v zahraničí, napríklad v Maďarsku, a oficiálne oznámi, že s dieťaťom nechce byť v kontakte. V takýchto situáciách je dôležité vedieť, že dieťa má zo zákona nárok na dedičstvo po rodičovi, bez ohľadu na udržiavanie kontaktu. Tento nárok patrí automaticky zo zákona, pokiaľ by nebolo dieťa výslovne vydedené.
Pri riešení týchto situácií je kľúčové podať návrh na súd, ktorý bude skúmať záujem dieťaťa a rozhodne podľa jeho najlepšieho záujmu. V mnohých prípadoch je riešením dohoda rodičov, ktorá však musí byť schválená súdom, aby bola vykonateľná.
V prípadoch, kedy rodičia nemôžu dospieť k dohode, je nevyhnutné podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na príslušný okresný súd. Súd pri rozhodovaní vychádza najmä z kritérií, ako sú záujem dieťaťa, citové väzby, vývinové potreby, stabilita výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa.
Právo dieťaťa na oboch rodičov a jeho naplnenie
Základným princípom rodinného práva je právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Dôležitá je aj schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Je alarmujúce, keď sa stretávame so situáciami, kedy jeden rodič zámerne bráni druhému v styku s dieťaťom, šíri o ňom nepravdivé informácie alebo ho dokonca fyzicky či psychicky týra. V takýchto prípadoch je nevyhnutné, aby štátne orgány konali promptne a rozhodne, aby ochránili najlepší záujem dieťaťa.
Právny stav na Slovensku, ako aj v mnohých iných krajinách, sa snaží reflektovať potrebu rovnocenného prístupu oboch rodičov k dieťaťu. Koncept striedavej starostlivosti, ktorý bol prijatý do právneho poriadku, má za cieľ zlepšiť postavenie otcov a zabezpečiť, aby deti mali možnosť udržiavať pravidelný a rovnocenný osobný styk s oboma rodičmi.
Napriek snahám o zlepšenie situácie, prípad nášho malého chlapca poukazuje na to, že systémová zmena je stále v nedohľadne. Je potrebné, aby sa na ochranu detí kládol oveľa väčší dôraz a aby sa právo nestalo nástrojom na ubližovanie, ale naopak, na zabezpečenie spravodlivosti a blaha pre všetkých, najmä pre tých najmenších.
Vplyv väzby rodiča na právo dieťaťa na kontakt
Osobitnou kapitolou sú prípady, kedy jeden z rodičov vykonáva trest odňatia slobody. Aj v takýchto situáciách má dieťa právo na kontakt so svojím rodičom. Toto právo je implicitnou súčasťou rodinného života chráneného Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest, ho práva na rodinný život a v ňom obsiahnuté právo na styk nemôže zbaviť.
Štát je povinný zabezpečiť väzňom právo na kontakt s rodinou prostredníctvom príslušných zákonov a vyhlášok. Tieto predpisy upravujú právo odsúdeného prijímať návštevy blízkych osôb, vrátane detí. Obmedzenia v počte návštev, ich dĺžke či forme (priamy alebo bezkontaktný kontakt) sú však stále predmetom diskusií a kritiky zo strany medzinárodných organizácií, ktoré poukazujú na potrebu zabezpečenia súladu s minimálnymi požiadavkami na návštevy detí.
Je nevyhnutné, aby sa návštevy realizovali v čo najväčšej miere s priamym kontaktom, pokiaľ neexistujú vážne bezpečnostné dôvody, ktoré by toto vylučovali. Právo dieťaťa na priamy kontakt so svojím rodičom, aj keď je vo väzení, by malo byť prioritou.
Neexistencia inštitútu "vzdania sa dieťaťa"
V slovenskom právnom poriadku neexistuje inštitút vzdania sa dieťaťa alebo vzdania sa otcovstva k dieťaťu. Otcovstvo je dôležitým inštitútom nielen z pohľadu otca, ale predovšetkým z pohľadu dieťaťa, ktoré má právo poznať svoju identitu. Nezáujem otca o dieťa alebo jeho neochota platiť výživné nie sú zákonnými dôvodmi na zapretie otcovstva.
Ak bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov, je možné ho zaprieť v lehote troch rokov od jeho určenia, ak sú splnené zákonné podmienky. V ostatných prípadoch, ak rodičia spolu nežijú a nedokážu sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a určiť výživné.
V prípade matky, ktorá nemá k dieťaťu žiadny citový vzťah a súd rozhodol o zverení dieťaťa do starostlivosti otca, jedinou možnosťou, ako sa vzdať rodičovstva, je osvojenie dieťaťa inou osobou. Osvojenie však znamená zánik vzájomných práv a povinností medzi osvojencom a pôvodnou rodinou.