Keď do rodiny pribudne dieťa, rodičia si dávajú záležať, čím ho kŕmia. V škôlke sa spoľahnú na zdravú a vyváženú stravu. Sú už priveľmi zaneprázdnení na to, aby sa zaoberali tým, čo ich dieťa cez deň naozaj zje. Avšak s nástupom do školy sa situácia mení a rodičovská pozornosť sa často presúva na iné povinnosti, čo môže mať vplyv na stravovanie detí. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty stravovania školákov, od domácich návykov až po školské jedálne, a ponúka pohľad na to, ako zabezpečiť optimálnu výživu pre rastúci organizmus.
Význam pravidelného stravovania a desiaty
Jedným z prvých problémov, na ktorý sa rodičia často zameriavajú, je skutočnosť, že dieťa nedostane raňajky. Školák pritom potrebuje jesť v menších dávkach, ale častejšie. Vynechanie raňajok môže viesť k zníženej koncentrácii, únave a celkovo horšiemu školskému výkonu. Okrem toho, ak dieťa vynechá raňajky, je pravdepodobnejšie, že si v škole vyhľadá nezdravé alternatívy, aby zahnal hlad.
Desiata predstavuje ďalšiu dôležitú súčasť denného príjmu potravy. Ideálna desiata by mala byť zdravá a chutná, prípadne aspoň jedno z toho. Niekedy sa však stáva, že v taške nie je vôbec. Dobrým základom pre desiatu je celozrnné pečivo alebo celozrnný chlieb s nátierkou - napríklad z rýb, vajec či syra. Ku desiate by malo patriť aj ovocie a zelenina. Zeleninu je možné zakomponovať priamo do nátierky alebo ju pridať do chlebíka vo forme tenkých plátkov.
Výzvy spojené so školskými obedmi
Školské obedy deťom často "nevoňajú", a to aj napriek tomu, že školská kuchyňa nemôže ulahodiť každému. Hoci to niekedy tak nevyzerá, jedálny lístok je zvyčajne zostavený premyslene tak, aby spĺňal potrebnú výživnú hodnotu. Ak sa dieťa stravuje päťkrát v týždni a z toho dva obedy mu nechutia, ešte to neznamená, že v jedálni varia zle. Každý rodič pozná svoje dieťa a riešenie môže byť úplne jednoduché: zistiť, čo v ten deň varia. Ak si na jedálnom lístku prečítate alebo vám dieťa oznámi, že mali "kapustu a mastné mäso", neutekajte hneď kupovať pizzu. Mnohí rodičia by mali byť vďační za to, že dieťa aspoň v škole zistí, čo je to kapusta. V deň, keď dieťa z obeda zjedlo sotva pár lyžíc, padne teplá večera vhod, ale nedajte sa nalákať na rýchle občerstvenie, dieťa si na to hravo zvykne!
Zostavenie jedálneho lístka v školských jedálňach podlieha prísnym normám a vyhláškam. Jednou z nich je aj vyhláška č. 330/2009 Z. z. o školskom stravovaní. Podľa tejto vyhlášky majú mať deti v rámci jedného týždňa dve hlavné mäsové jedlá, jedno jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením (odporúča sa nadstavenie napr. s ryžou, cestovinami či zemiakmi). Zeleninové jedlá by mali byť doplnené výdatnými strukovinovými a zeleninovými polievkami s obsahom mäsa alebo mlieka. Prívarky sa odporúčajú podávať dvakrát do mesiaca, zemiaky dva až trikrát týždenne, zelenina denne vo forme šalátu alebo oblohy k hlavnému jedlu. Ryby, obilniny a strukoviny by mali byť na jedálnom lístku raz týždenne, rovnako ako múčniky z tvarohu, mlieka a ovocia. Podľa vyššie uvedeného percentuálneho vyjadrenia prijatej dennej energie obed má najvyššie percento a má byť výživovo najhodnotnejším pokrmom dňa.
Problémom však môže byť samotná kvalita surovín a spôsob prípravy. Vyhláška dovoľuje variť napríklad z polotovarov, podávať sladené nápoje, umožňuje vylepšovať obedy nakúpenými sladkosťami, odporúča oveľa viac živočíšnych bielkovín a voľného cukru, ako by bolo treba, a na jedálnom lístku sa objavujú príliš často ťažké, omáčkové a zahusťované jedlá. Z názvu pokrmu nie je vždy pre dieťa ani rodiča zrejmé, čo okrem mäsa daný pokrm obsahuje. Názvy ako "Bravčové karé" boli zaužívané v minulosti a v súčasnom modernom používaní názvov by malo byť uvedené presné zloženie, napríklad: Bravčové karé dusené na cibuli s paradajkami (a údenou slaninkou). Bravčové mäso nepatrí k najvýživnejším druhom mäsa kvôli vysokému obsahu tukov a nasýtených mastných kyselín. Pri výbere druhov mäsa v detskej strave by mali byť uprednostňované chudé biele mäsa typu morčacie, kuracie z domácich chovov, ryby, chudé hovädzie alebo teľacie mäso.
K mäsitým jedlám je vhodnejšie použiť prílohy z celozrnnej múky. Aby náš organizmus dokázal naplno múku využiť, mala by pozostávať z celého zrna. To sa skladá z povrchovej vrstvy - otrúb. Práve vrstva na vnútornej strane šupky je najbohatším zdrojom živín a na rozdiel od rafinovaného zrna je plná vitamínov skupiny B, hlavne vitamínu B1, ktorý je potrebný na syntézu energie z tukov a cukrov. Ďalšia časť zrna je obilný klíček obsahujúci cenné živiny a vláknina, ktorá napomáha tráviacej sústave v jej práci a uľahčuje vyprázdňovanie a čistenie čriev. V školských jedálňach sa málokedy stretávame s celozrnnou prílohou, či už sa jedná o ryžu, pšenicu alebo iný druh obilniny.
Problémom sú aj ovocné jogurty, ktoré často nemajú s ovocím veľa spoločného. Namiesto ovocia sú v nich použité sladené sirupy, množstvo farbív a konzervačných látok. Základom pitného režimu sú voda, minerálne vody, čaje, ovocné a zeleninové 100 % šťavy. Z nich je pre deti najvhodnejšia nesýtená voda a čaje bez obsahu kofeínu. Nápoje, najmä pre deti, by sa nemali sladiť pridanými rafinovanými sladidlami.
Pripomienky k jedálnemu lístku odhalili aj ďalšie nedostatky. Napriek tomu, že pri každom pokrme sú uvedené alergény, nie je vždy zrejmé, čo všetko je v polievke obsiahnuté, hlavne typ použitého syra. Je rozdiel, či v polievke bol použitý absolútne nevhodný tavený syr alebo kvalitný tvrdý strúhaný syr. Bežne dostupné syry často obsahujú vysoký obsah soli a pridané látky.
Ďalšou opakujúcou sa pripomienkou je časté zaradenie bravčového mäsa do jedálneho lístka, čo nie je najšťastnejšia voľba z hľadiska výživovej hodnoty. Každý druh mäsa má inú výživovú hodnotu a zloženie aminokyselín, preto je vhodné ich v rámci týždňa kombinovať. V prílohách často absentujú celozrnné potraviny a všetky obilninové jedlá sú z rafinovanej suroviny. Normy určené pre školské jedálne zohľadňujú vyšší príjem bielkovín, ale vláknina a vitamíny v podobe čerstvej zeleniny a ovocia sú zastúpené v menšej miere. Sladené nápoje ani sladkosti v podobe cereálií by sa v jedálničku detí nemali nachádzať.
Jednoduché zdravé recepty a mealprep pre dvoch
Chýbajúci olovrant a pitný režim
Menšie deti a starší žiaci bývajú v škole často od rána do tretej - štvrtej hodiny popoludní, niektorí i viac. Za ten čas už od obeda určite vyhladnú. Nezabudnite im preto pribaliť aj niečo na olovrant, hoci len banán. Olovrant je rovnako dôležitý ako desiata a pomáha doplniť energiu a živiny počas dlhého dňa.
Dôležitým aspektom je aj pitný režim. Dieťa treba ku pitiu nabádať, ale keďže v škole mu nikto piť neponúkne, treba ho doma poučiť a uzavrieť dohodu. Napríklad: "Doobeda vypiješ celú túto fľašku a poobede si do nej naberieš v škole vodu." Rodičia často dávajú deťom do školy sladké nápoje - presladené džúsy alebo rôzne kolové nápoje. Tieto nápoje sú zdrojom prázdnych kalórií a prispievajú k nezdravým stravovacím návykom.
Rodičia ako vzor a zodpovednosť za stravovacie návyky
Rodičia sú často chybným vzorom v stravovaní. Dieťa jedáva tak, ako jeho rodičia. Nemôžeme sa teda čudovať, že ak nevidí raňajkovať mamu ani otca, nepovažuje to za potrebné. Dieťa si na základe obrazu rodičov vytvára vzťah k potravinám, jedlu i jeho príprave. Dôležité je dieťaťu podávať rozmanité potraviny v pravidelných intervaloch. To isté tak akosi inštinktívne očakávame od škôlky, kam dieťa chodí. Rovnako tak aj v školskom veku je potrebné pokryť u dieťaťa jeho energetickú potrebu.
Súčasťou komplexného prístupu k výžive detí je aj zabezpečenie diétneho stravovania pre deti so zdravotnými obmedzeniami. Cieľom podporného opatrenia podľa § 145a ods. 2, písm. s) školského zákona je poskytnúť priestor v zariadeniach školského stravovania aj pre stravovanie detí/žiakov so zdravotnými obmedzeniami tak, aby ich pobyt v školách a školských zariadeniach počas výchovno-vzdelávacieho procesu bol rovnocenný s ostatnými deťmi/žiakmi. Diétna strava v zariadení školského stravovania je nevyhnutná pre deti/žiakov s vybranými diagnózami (napr. cukrovka, potravinové alergie, celiakia a pod.).
Šetriaca diéta sa indikuje pri poruchách tráviaceho systému s dlhodobým priebehom, ktoré si nevyžadujú zmeny v energetickom príjme stravy. Sú to funkčné poruchy žalúdka, funkčná žalúdočná dyspepsia, poruchy sekrécie (hyperacidita), chronický zápal žalúdka, vredová choroba žalúdka a dvanástnika, niektoré stavy po resekcii žalúdka, chronické ochorenia žalúdka a žlčníka v pokojovom štádiu. Ďalej sem patria horúčkovité stavy a stavy po infarkte myokardu.
Diabetická diéta sa indikuje predovšetkým diabetikom mladšieho, stredného, vyššieho a pokročilého veku, teda pre väčšinu hospitalizovaných pacientov. Pre diabetikov mladšieho veku alebo s väčšou energetickou spotrebou platí jej modifikácia (prepočet jedálneho lístka na množstvo výmenných sacharidových - chlebových jednotiek). Viac informácií možno nájsť v materiáloch ako sú napríklad "Materiálno-spotrebné normy a receptúry pre diétne stravovanie".
Situácia v drvivej väčšine školských stravovacích zariadení však nie je v tomto smere uspokojivá a rodič je zväčša bezmocný niečo zmeniť. Deti s rôznymi diétnymi obmedzeniami, ktorých neustále pribúda, si spravidla v jedálni svoju alternatívu nenájdu a nemôžu v škole/škôlke jesť. To okrem komplikácií pre rodinu vedie k problémom so začleňovaním do kolektívu. Všeobecne sa dá povedať, že vyhláška o školskom stravovaní sleduje len kvantitu, množstvo potravín v desiatich kategóriách tzv. spotrebného koša.
Prečo to tak je? Je naozaj také zložité zamerať sa na zdravé potraviny? Nie je jednoduché brať ohľad na individuálne priania rodičov. Po prvé, školská inšpekcia kontroluje dodržiavanie spotrebného koša a po druhé, požiadaviek je príliš veľa. Niekto chce viac mäsa, niekto menej zeleniny, iný len celozrnné pečivo, ďalší zase iba bio potraviny. Vydávanie jedla je obmedzené jasne danými pravidlami, kde nie je priestor na individuálne potreby rodičov a ich detí. Rodičia neplatia obedy svojim deťom v plnej výške. Väčšia časť ceny je dotovaná štátom, prípadne školou. Rodič má teda značne obmedzené práva.
„Právo kontrolovať školské jedálne vlastne nemáte. Rodič do jedálne obvykle okrem výnimočných príležitostí nesmie chodiť a podľa našich skúseností sa jednotlivé sťažnosti odmietajú, alebo sa na ne vôbec neberie zreteľ,“ objasňuje špecialistka na výživu. Na kvalitu jedálne by sme sa mali vypytovať už pri výbere samotnej škôlky alebo školy. Kvalitná jedáleň je taká, ktorá je ochotná diskutovať s rodičmi, dokáže vysvetliť, čo a ako varí, je pre rodičov transparentná. Čo sa týka ponuky, kvalitné jedálne nepoužívajú zbytočné aditíva, dochucovadlá a sladidlá a jedálny lístok rozpisuje suroviny, ktoré jedlo obsahuje.
Všetky jedálne sa musia riadiť už spomínaným spotrebným košom, ktorý reguluje množstvo potravín v desiatich rôznych kategóriách a tomu sa prispôsobuje zloženie jedálneho lístka. Dá sa dobre variť aj v jeho rámci, a to i napriek tomu, že je nevyhovujúci. Bohužiaľ, chce to ale veľa dobrej vôle, snahy, znalostí z oblasti stravovania a pod., čo kuchárkam väčšinou chýba. Nepochybujem však, že jedálne sú schopné s odbornou podporou, informáciami a know-how z iných stravovacích zariadení, ponúknuť kvalitné, zdravé jedlo a porovnateľné peniaze. K tomu akurát môžeme dodať, že stále viac škôlok a škôl v súčasnej dobe usiluje o zdravé varenie z kvalitných potravín. Postupujú síce malými krôčikmi, ale je vidieť posun smerom dopredu. Dôkazom toho môžu byť v niektorých škôlkach transparentné jedálne lístky a snaha o komunikáciu s rodičmi. Budeme teda dúfať, že sa nechajú inšpirovať aj ďalšie.
Výživa v detskom veku musí byť nutrične vyvážená. Mala by obsahovať všetky živiny potrebné na vývoj a rast, metabolizmus a ostatné telesné funkcie. Medzi jednotlivými chodmi nie je odporúčané dopĺňanie nevhodných kalórií, akými sú sladkosti, podávanie sladených nápojov či chuťoviek, ktoré z hľadiska nutričných hodnôt charakterizujeme ako prázdne. Pred nástupom dieťaťa do predškolského zariadenia a do školy má rodič prehľad o skladbe taniera svojho potomka. Nástupom do štátnych zariadení je však strava dieťaťa v „rukách“ vyhlášky o zariadení školského stravovania.
Je dôležité, aby rodičia a učitelia boli partnermi v zabezpečovaní kvalitnej výživy pre deti. Vzájomná komunikácia, otvorenosť a ochota hľadať spoločné riešenia sú kľúčové pre vytvorenie prostredia, kde sa deti cítia bezpečne a majú zabezpečenú nielen vzdelávaciu, ale aj nutričnú podporu.