Monika Potokárová: Tragédia talentovanej herečky, ktorá otriasla Slovenskom

Slovenská kultúra a umenie stratili v novembri 2019 jednu z najsľubnejších mladých hereckých osobností - Moniku Potokárovú. Jej náhly a nečakaný odchod vo veku iba 27 rokov zanechal hlboký smútok nielen u jej najbližších a kolegov, ale aj v celej krajine. Monika Potokárová bola manželkou herca Roberta Rotha a patrila k najobsadzovanejším herečkám činoherného súboru Slovenského národného divadla (SND), kde stvárňovala dvanásť postáv, pričom mnohé z nich boli hlavné úlohy. Jej predčasný odchod, ku ktorému sa podľa dostupných informácií pridala aj vlastná voľba, vyvolal množstvo otázok a smútku, pričom sa vynárajú aj súvislosti týkajúce sa atmosféry v divadle.

Monika Potokárová v divadelnej úlohe

Vzostup talentu a uznanie

Monika Potokárová sa narodila 30. júna 1992 v Prešove. Svoje herecké vzdelanie začala na Konzervatóriu v Bratislave, neskôr pokračovala na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Svoje umelecké obzory si rozšírila aj o štúdium pantomímy na pražskej Hudobnej a tanečnej akadémie múzických umení (HAMU). Jej talent bol zjavný už počas štúdií a rýchlo si získal pozornosť. V roku 2016 sa stala stálou členkou Činohry SND, kde sa vďaka svojej usilovnosti a talentu zaradila medzi najobsadzovanejšie herečky.

Jej výkony na javisku nezostali bez povšimnutia. V roku 2017 získala Prémiu Literárneho fondu za postavu Moniky v inscenácii hry Zo života ľudstva. Zlatým klincom jej krátkej, no úspešnej kariéry bolo ocenenie Cena Dosky za mimoriadny počin v oblasti činoherného divadla v roku 2018. Toto prestížne ocenenie si odniesla za svoj vynikajúci spevácky výkon v inscenácii Kabaret Normalizácia alebo Modlitba za Martu, kde s bravúrou stvárnila postavu Marty Kubišovej, jedného zo symbolov Nežnej revolúcie. V tom istom roku jej pribudla aj Výročná cena Literárneho fondu za postavy v inscenáciách Hedda Gablerová a Vojna a mier. Tieto ocenenia potvrdzujú jej všestrannosť a výnimočný talent.

Ocenenie Dosky

Hudobné presahy a umelecká všestrannosť

Monika Potokárová nebola len talentovanou herečkou, ale venovala sa aj hudbe. Svoje hudobné nadanie preukázala už v roku 2013, kedy s Marekom Kolenom, známym z tria S Hudbou Vesmírnou, vytvorila duo Kryhy. Dôkazom jej speváckeho talentu je aj video, v ktorom interpretuje pieseň Mylord z repertoáru Hany Hegerovej. Vystúpila tiež na spomienkovom koncerte Marián Varga 70+1, čo svedčí o jej hudobnom rozhľade a angažovanosti v hudobnom svete. Jej schopnosť presahovať do rôznych umeleckých žánrov len potvrdzuje jej komplexný umelecký profil.

Manželstvo a osobný život

Monika Potokárová bola vydatá za herca Roberta Rotha. Ich manželstvo bolo spečatené na jar 2019, bez medializácie. Spoločne účinkovali aj v niekoľkých predstaveniach v Slovenskom národnom divadle, čo svedčí o ich silnom profesionálnom a osobnom putu. Robert Roth bol prvý, kto našiel svoju manželku v ich spoločnom byte v bratislavskom Starom Meste. Po jej smrti prevzal ocenenie Nadácie Tatra banky Mladý tvorca, ktoré bolo Monike udelené posmrtne. Jeho dojaté slová: „Ruské denníky sú dopísané. Monikine denníky sú dopísané. Monika Potokárová dala divadlu všetko, bohužiaľ, všetko. Som hrdý a bolo mi cťou, že som manželom Moniky Potokárovej,” odrážajú hĺbku ich vzťahu a Monikinu oddanosť umeniu.

Robert Roth

Napätá atmosféra v Slovenskom národnom divadle

Tragický odchod Moniky Potokárovej nebol len osobnou tragédiou, ale vrhol svetlo aj na napätú atmosféru, ktorá v posledných mesiacoch pred jej smrťou panovala v Slovenskom národnom divadle. Táto situácia sa vyhrotila najmä v septembri 2019 po odvolaní Michala Vajdičku z pozície šéfa Činohry SND. V divadle sa vytvorili dva názorové tábory - jedna skupina hercov sa postavila na obranu Vajdičku, zatiaľ čo druhá jeho odchod privítala alebo zaujala neutrálny postoj.

Monika Potokárová mala patriť k tej skupine, ktorá sa s Vajdičkovým odchodom nestotožňovala. Podľa zdrojov z jej okolia ju veľmi trápili vzťahy, ktoré v divadle zavládli. „Nepatrila k rebelantom, no veľmi ju trápilo, aké vzťahy odrazu zavládli medzi jej kolegami, ktorí mali odlišné názory,“ uviedol zdroj. Napriek tomu si zachovala pevnú chrbticu a k situácii pristupovala „monikovsky“, teda zodpovedne a bez výhovoriek.

Herečka Zuzana Fialová otvorene potvrdila, že situácia v divadle bola „veľmi diplomaticky povedané, toxická.“ Vyjadrila presvedčenie, že odkazom tejto tragickej udalosti by malo byť vrátenie pôvodného obsahu slovám ako rešpekt a láska v rámci kolektívu. Aj Monikina rodina vedela o jej trápení s napätou atmosférou v práci, čo mohlo zohrať úlohu v rozhodnutí neuskutočniť poslednú rozlúčku v priestoroch divadla.

Božská Dana Medřická: První syn zemřel, pak ji uštvala láska!

Nejasnosti a tajomstvom zahalená smrť

Napriek tomu, že polícia začala v prípade trestné stíhanie vo veci usmrtenia a nariadila súdnu pitvu na zistenie presných príčin a okolností smrti, mnohé otázky zostávajú nezodpovedané. Rodina Moniky Potokárovej dodnes nevie vysvetliť jej predčasný odchod. „Monika ešte v sobotu hovorila s mamou, aby jej objednala žehličku. A hovorila s rodičmi aj deň pred tragédiou. Možno je za tým niečo iné, ale nevieme čo,“ povedala zdrvená Monikina sestra Erika.

Priatelia a bývalí spolužiaci mladej ženy sa doteraz nevyrovnali s jej dobrovoľným odchodom a počas dušičkových dní netajili, že by radi poznali pravdu. „Informácie, ktoré máme, nám pripadajú veľmi nejasné a zahalené rúškom tajomstva. Krátko pred smrťou sme sa stretli s Monikou, bola síce veselá, zábavná, ale v očiach sa jej zračil smútok. Pýtali sme sa, či je všetko v poriadku. Tvrdila, že sa nič nedeje! Ako vidíme, nebola to pravda.“

Posledná rozlúčka s Monikou Potokárovou sa konala v jej rodisku, v Košiciach, za účasti necelých desiatich ľudí, pred šiestou hodinou ráno 4. decembra 2019. Tento utajený pohreb vyvolal ďalšie otázky, najmä v kontexte snahy vedenia SND pripraviť jej veľkolepú rozlúčku v Bratislave. Miesto jej posledného odpočinku na Verejnom cintoríne v Košiciach je plné čerstvých kvetov a spomienkových predmetov, svedčiacich o tom, že na ňu jej najbližší nezabúdajú.

Verejný cintorín v Košiciach

Odkaz pre budúcnosť

Tragický príbeh Moniky Potokárovej slúži ako bolestivá pripomienka krehkosti ľudského života a dôležitosti zdravej a podpornej atmosféry na pracoviskách, obzvlášť v umeleckých kruhoch. Jej talent a potenciál boli obrovské a jej odchod predstavuje nenahraditeľnú stratu pre slovenskú kultúru. Pripomína nám, aké dôležité je venovať pozornosť psychickému zdraviu a otvoreným vzťahom v kolektívoch, a ako môžu negatívne vplyvy prostredia zanechať hlboké stopy na jednotlivcoch. Odkaz Moniky Potokárovej by mal byť výzvou na zamyslenie sa nad tým, ako môžeme vytvoriť prostredie, kde sa umelci cítia bezpečne, rešpektovaní a podporovaní, aby sa podobné tragédie neopakovali.

tags: #monika #potokarova #narodenie