Motorický vývin dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý sa začína už od narodenia a postupne sa rozvíja počas prvých rokov života. Tento vývin zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky, pričom zásadný je najmä prvý rok života. Je dôležité si uvedomiť, že tempo motorického vývinu je veľmi individuálne. Hoci existujú tabuľky motorického vývinu, je potrebné pamätať na prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov, ktorý býva plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo vývinu a vyniká v inej oblasti.
„Rutiny kŕmenia novorodencov a jemná fyzioterapia | Základný sprievodca starostlivosťou na novorodeneckej intenzívnej starostlivosti pre rodičov“
Psychomotorický vývoj: Viac než len pohyb
Psychomotorický vývoj je komplexný proces, ktorý zahŕňa nielen fyzický pohyb, ale aj jeho súvislosť s psychickým vývinom. Pohyb je základným a hlavným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek. Sledovanie motorického vývinu dieťaťa teda slúži aj k prípadnej diagnostike neurologických porúch dojčiat. Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach. Avšak aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť, predovšetkým matka, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času. V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi.
Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patria napríklad predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, či chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Čo sleduje pediater na preventívnej prehliadke?
Na preventívnej prehliadke pediater posudzuje viacero aspektov vývinu dieťaťa. Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu (hmotnosti, dĺžky tela, obvodu hlavy, veľkosti a tvaru veľkej fontanely). Vyšetruje sa zrak (zrenice), reakcia na očkovanie, vyhodnocuje sa držanie a symetria tela, spontánna aj cielená hybnosť, hybnosť kĺbov, jemná a hrubá motorika. V neposlednom rade sa sleduje aj psychický vývin - kontakt očami, úsmev, žmurkanie, prvé slabiky, atď. Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie, pričom sa sleduje kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy. Lekár ďalej sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) alebo rigiditu (stuhnutosť), a či je svalový tonus rovnaký na oboch polovikách tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času. Veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma, teda opísanie pohybov bábätka rodičmi.
Ako podporiť motorický vývin dieťaťa: Pozor na nevhodné pomôcky a manipuláciu
Podpora motorického vývinu dieťaťa spočíva predovšetkým v správnej manipulácii a v poskytnutí dostatku podnetov na pohyb a objavovanie. Je však dôležité vyhnúť sa nevhodným pomôckam a postupom, ktoré môžu dieťaťu skôr uškodiť ako pomôcť.
Nevhodné pomôcky a ich dôsledky
Nikdy by sa nemali používať pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring. Dôvodom je nevhodná poloha bábätka a preťažovanie jeho pohybového aparátu. Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce, čo môže mať za následok v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvou. Negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť.
Správna manipulácia a nosenie
Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi. Na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu. Na nosenie môžeme používať aj ergonomické pomôcky. Na malé bábätká sú najvhodnejšie správne uviazané šatky, neskôr možno využiť aj ergonomické nosiče. Klokanky sú z viacerých dôvodov pre nosenie akokoľvek starých detí úplne nevhodné.
Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku. U menších detí takéto nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbanie do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta). Radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka.
Pozor na pasívny sed a autosedačku
V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.
Balenie na široko - len ak je potrebné
Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať. Pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.
Najlepšia pomoc je žiadna pomoc
Ideálne platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.
Motorický vývin dieťaťa a jeho jednotlivé fázy: Od pasenia koníkov k samostatnej chôdzi
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
Pasenie koníkov: Základ pre ďalší vývoj
Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško. Zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku. Zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadné.
Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodiča. Kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha. Ak je zem studená, môžeme na ňu položiť deku, podlahové puzzle či hraciu deku. Nevhodná na pasenie koníkov je detská postieľka (ktorá by mala slúžiť iba na spánok, pokiaľ teda dieťa nespí spoločne s rodičmi), pohovka či rodičovská posteľ, ktoré sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku.
Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte. Staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke.
Ak bábätko v polohe na chrbte alebo na brušku vykazuje známky predilekcie (napr. preferuje jednu stranu, stáča sa k nej, pasie asymetricky), je možné mu pri pasení jemne prstom alebo rukou brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu. K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku. Ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke. Nepoužívame polohovacie valčeky alebo stočenú plienku či deku, bábätko sa proti nim snaží tlačiť na svoju obľúbenú stranu, svaly sa skracujú a predilekcia zosilňuje.
Prvé vzpriamenie: Základ pre stabilitu
Míľnik psychomotorického vývinu v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieťa sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné ležať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť, je len orientačný. Ako už bolo spomenuté, odchýlky okolo 1,5 mesiaca sú bežné. Dôležité je, aby to dieťa zvládlo. Pretože, ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti. Nebude napríklad schopné dosahovať hračky. Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice.
Druhé vzpriamenie: Posilňovanie pre pohyb
Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamenia (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly. Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, môžeme ho šteklievať na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu. Tiež je možné bábätko dať na veľkú guľu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet. Dieťa držíme za bedrá a guľou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vziať. Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku. Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, mal by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.
Otáčanie z chrbta na bruško: Koordinácia pohybov
Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Častou chybou je pretáčanie švihom a so šijou smerujúcou do záklonu. Je to preťaženie šijových svalov. Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly. Pritiahnutím kolienok hore a následným pretočením sa do boku na bruško. Dôležité je, aby dieťa tento míľnik zvládlo na obe strany.
Pretáčanie sa z chrbta cez bok a lakeť opretý pozdĺž hrudníka na bruško je možné dieťatku ukázať tak, že mu v polohe na boku jemne zatlačíme na kolienko pokrčenej nožičky. Môžeme s ním aj váľať sudy na nepreferovanú stranu. Dojčatá možno položiť na veľkú guľu, držať ju za panvu a pohupovať s ním do strán - nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane.
Pivotácia a šikmý sed: Prechod k vertikalizácii
Dieťa na brušku trávi stále viac času. Správnymi podnetmi sa u neho vyvíja snaha o pohyb. Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to pohyb, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny. Je dôležité, aby to dokázalo robiť na obe strany. Z pivotácie často následne vzniká tzv. šikmý sed. Až neskôr sa objavuje priamy sed, ktorý dieťa dosiahne až keď budú jeho svaly natoľko silné, že udržia telíčko v priamom sede, čo je vrcholná zručnosť v 9. mesiaci.
Štvornožkovanie: Kľúč k silnému telu a koordinácii
Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité. Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované. To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha. Chrbát dieťaťa musí byť rovný, ramená sú priamo nad zápästím a kolená priamo pod bedrami. Ak má dieťa pri štvornožkovaní chrbátik prehnutý, znamená to, že jeho brušné svaly sú oslabené a je potrebné ich posilniť.
Ak máme doma klzké podlahy (laminát, linoleum), položíme na zem väčší kusový koberec alebo bábätku dáme na kolienka návleky či pančuchy s protišmykovou úpravou v oblasti kolienok (je možné kúpiť aj protišmykový sprej a upraviť tak akékoľvek oblečenie, ktoré už vlastníme). Pre podporu lozenia možno dieťatko položiť cez svoje natiahnuté nohy alebo overball, držať ho za bedrá a hojdať s ním pomaly dopredu a dozadu tak, aby sa striedavo dotýkalo podložky ručičkami a nožičkami. Môžeme na zem poukladať rôzne nižšie prekážky (vankúše, zrolované deky, matrac, prahy, naše nohy a pod.). S dieťatkom možno cvičiť tzv. fúrik. Bábätko môže liezť aj len po kolienkach, učí sa tak dávať kolená pod seba a trénuje na neskoršiu chôdzu.
Dieťa by malo štvornožkovať minimálne 2 mesiace. Krížovým pohybom sa prepája aj pravá a ľavá hemisféra v mozgu. No predovšetkým je štvornožkovanie poslednou možnosťou, aby dieťa doposilovalo potrebné svalové partie a dorovnalo prípadné disbalancie na bruchu a chrbte skôr, ako sa vertikalizuje a postaví.
Sed: Prirodzený proces bez pomoci
Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyroch posadiť samé, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu. Neposadzujeme ho ani v kočíku, jedálenskej stoličke alebo na kolenách. Bábätko by malo ležať na chrbte či brušku alebo byť v náruči v polohe klbka, klokanka alebo tigríka. Aj deti, ktoré sa samy vedia posadiť, nedávame do pasívnych chodítok a hopsadiel, okrem narušenia vývinu chôdze spôsobujú aj rad iných porúch pohybového aparátu. Pre úplnú väčšinu detí je samostatný priamy sed v pol roku života nereálnou vecou, zvyčajne k nemu dospejú v 8. až 9. mesiaci života (alebo aj neskôr).
Pri správne prevedenom priamom sede má dieťa jednu nohu vpredu, druhú vzadu. Chrbát je vystretý ako pravítko. Častým problémom je zhrbený chrbát. Je to znamením toho, že dieťa nemá správne doposilovaný prsný a brušný sval, ktoré by ho krásne vzpriamili. Často je to dôsledok toho, že dieťa posádzame skôr, ako je na to fyzicky pripravené.
Bohužiaľ, niektoré knihy o starostlivosti o dieťa (predovšetkým preložené americké) k pasívnemu posadzovaniu nabádajú. Nenechajte sa ale zviesť. Dieťa si pasívnym sedom netrénuje správne chrbtové svaly, neposilňuje ku zdravému držaniu tela potrebné šikmé brušné svaly a hlboké svaly trupu a naopak príliš posilňuje priame brušné svaly, "sedí" s chrbtom nie rovným, ale do oblúka.
Vývin v prvom roku života: Kľúčové míľniky
Prvý rok života dieťaťa je obdobím intenzívneho rastu a rozvoja. Pozrime sa na niektoré dôležité míľniky, ktoré dieťa v tomto období dosahuje.
V 3. mesiaci: Prvé vzpriamenie a úsmev
V treťom mesiaci by malo dieťa zvládnuť tzv. prvé vzpriamenie v polohe na brušku, kedy sa stabilne opiera o predlaktia. V polohe na chrbte by malo ležať v jednej osi. Dôležitý je aj rozvoj sociálnych kontaktov, ako je úsmev.
V 6. mesiaci: Otáčanie a záujem o okolie
Okolo šiesteho mesiaca sa dieťa začína aktívne pretáčať z chrbta na bruško a naopak. Prejavuje väčší záujem o svoje okolie, reaguje na zvuky a tváre. Začína sa zaujímať o hračky a predmety v dosahu.
V 9. mesiaci: Lozenie a posadzovanie sa
V tomto období je kľúčové zvládnutie symetrického a koordinovaného štvornožkovania. Dieťa sa tiež začína samo posadzovať z polohy na štyroch. Začína sa stavať na nohy s oporou.
V 12. mesiaci: Prvé kroky a rozvoj reči
Dvanásty mesiac je často spojený s prvými samostatnými krokmi. Dieťa už dokáže stáť, chodiť s oporou a niektoré aj samostatne. Rozvíja sa aj reč, objavujú sa prvé slová. Dieťa v tomto veku už vie:
- Samostatne sedieť, postaviť sa, pridržiavajúc sa nábytku alebo vás, a znovu sa posadiť.
- Uchopiť prštekmi aj drobné predmety vo veľkosti hrášku (kliešťový úchop).
- Podávať si predmet z jednej rúčky do druhej, otáčať ho a obzerať si ho zo všetkých strán.
- Hlasno hovoriť prvé slová a ďalej si rozvíjať porozumenie.
- Cielene počúvať (orientovať sa na konkrétny hlas alebo zvuk).
- Zapamätať si ľudí a veci, ktoré práve nevidí, nepočuje ani necíti (stálosť objektu).
- Pospevovať si spolu s vami jednoduché melódie a tlieskať pri nich do rytmu.
- Jesť samostatne rukami a/alebo lyžičkou.
Väčšina ročných detí ešte neprespí celú noc v kuse a pri zaspávaní potrebujú mamu či otca. Niektoré sú v 12. mesiaci už samostatnejšie.
Zvýšené svalové napätie (Hypertonus) a jeho vplyv na vývoj
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývin a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho identifikovať a efektívne riadiť?
Čo znamená hypertonus?
Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Slovo "tonus" znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme, označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené, označuje sa to ako hypertonus a naopak, ak je znížené, tak je to hypotonus.
Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie?
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Pri vývoji bábätka je dôležité sledovať aj detaily. Ak sa vám niečo nezdá, je vždy lepšie poradiť sa so skúseným fyzioterapeutom. Keď ležia na bruchu, sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Prečo k hypertonusu dochádza?
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus.
Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno, ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológom a následne fyzioterapeutom.
Dôsledky neriešeného hypertonusu
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu, prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch.
Pri postavení bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť, a keď už začne, prevažuje chôdza po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky, hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Ako hypertonus u bábätka riešiť?
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a šteklivkám, ktoré môžu dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné na to upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Tip na cvik 1: Ak je dieťatko nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať tak, aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
Tip na cvik 2: Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.
Podceniť štádium lozenia po štyroch znamená nedávať dobrý základ pre vývin ďalších pohybových vzorcov
Nepomáhajte dieťaťu chodiť. Spolupráca hemisfér, lozenie a bruško, lozenie podporuje celú škálu mozgových funkcií. Nadmerné nosenie bábätka brzdí pohybový vývin a samotné lozenie. Každé vývinové obdobie v živote dieťaťa má svoje opodstatnenie a je akousi prestupovou stanicou pre ďalšie obdobia. Vo všeobecnosti možno povedať, že nie je pre dieťa dobré tieto stanice obchádzať. Ak napríklad dieťa vynechá obdobie lozenia po štyroch, teda štvornožkovania, je veľmi pravdepodobné, že nebude mať dostatočne pevné brušné či chrbtové svalstvo potrebné pre správne držanie tela, pre správnu chôdzu, a ovplyvní to aj kognitívne funkcie či jemnú motoriku dieťaťa. Nie je správne unáhliť toto štádium a podporovať dieťa v dvíhaní sa na nôžky.
Každé dieťa sa vyvíja v určitých vzorcoch. Svalové skupiny sa musia aktivovať vtedy, keď sa majú. Ak sa tak nestane, odrazí sa to aj v školskom či dospelom veku. Aktivovaním pohybových vzorcov sa bábätku spevňujú jeho vnútorné svaly stredu tela, a to v slede prirodzene sa vyvíjajúcich vývinových míľnikov, ktorými sú pretáčanie, posadenie sa, lozenie a čupenie, až kým sa nedosiahne cieľ - vzpriamenie.
Štvornožkovanie je prirodzený pohyb dieťaťa. Počas jeho vývinu predstavuje podstatnú vývinovú etapu, ktorú netreba unáhliť. Je charakteristické striedaním horných a dolných končatín, čím sa vytvára skrížený vzor. Počas tohto štádia sa aktivujú tie svaly, ktoré sa práve majú aktivovať v nadväznosti na predošlé štádiá a ako základ pre nastávajúce štádiá. Spevňuje sa chrbtové, ramenné aj brušné svalstvo, ustupuje novorodenecká diastáza, aj svalstvo končatín a kĺby potrebujú týmto obdobím prejsť. Všetko sa to v organizme deje na to, aby dieťa malo neskôr správne držanie tela aj chôdzu, aby kĺby netrpeli nadmernou záťažou či asymetriou.
Podceniť štádium lozenia po štyroch znamená nedávať dobrý základ pre vývin ďalších pohybových vzorcov. Pri lození po štyroch sa prepájajú hemisféry, koordinuje sa ruka - noha. Spevňuje sa chrbát, naďalej sa aktivuje bruško. Navyše štvornožkovanie je dôležité pre správny vývin bedrových a ramenných kĺbov. Vo svalovom aparáte spolu všetko súvisí. Ak povedzme dieťa neprejde dostatočne obdobím lozenia po štyroch, neaktivuje a nefixuje si dostatočne skrížený vzor, neposilní si dostatočne ramenné kĺby a pletence ramena a pod.
Bruško dieťaťa sa vyvíja počas celej jeho ontogenézy a psychomotorického vývoja. Pôrodom sa aktivuje celá skupina svalov a pohybové vzorce sa kódujú už u bábätka. Je potrebné nechať ho voľne sa prevaľovať, neobmedzovať ho v pohybe. Dieťa musí v polohe na chrbátiku dvíhať nôžky, vtedy sa aktivuje brucho. Musí mať priestor na aktivovanie bránice. Aj táto fáza je nevyhnutná na to, aby dieťa dozrelo na fázu lozenia po štyroch. Preskočenie obdobia štvornožkovania alebo prejdenie ním veľmi rýchlo môže mať negatívny dopad na svalstvo. Pri rôznorodom pohybe sa aj trup učí stabilizovať sa, byť v rovnováhe skôr než sa dieťa postaví na nohy. Počas pohybovej etapy lozenia sa už ukazuje, ako bude dieťa klásť chodidlo pri vstávaní sa na nohy, či bude jeho chôdza správna alebo či dieťa bude mať dostatočnú stabilitu pri rovnovážnych pohyboch.
Lozenie po štyroch je potrebné aj pre spevnenie chrbtového svalstva, aby neskôr nemalo dieťa guľatý chrbátik, aby bolo v sede dosť pevné. Práve v tomto období sa tvarujú aj klenby na nohách. Ak toto obdobie nemalo kvalitný pohyb alebo sa dokonca preskočilo, deti majú často guľaté chrbátiky, sú prehnuté v driekovej oblasti. Na hrubej motorike stavia jemná motorika. A tu patrí aj reč a logické myslenie. Ak nemá dieťa dosť pevnú hrubú motoriku, môže to ovplyvniť reč dieťaťa a jej vývin, artikuláciu. Ak nemá dosť pevné ramená, ani písanie nebude pekné. Pohyby lozenia aktivujú celý komplex neurologických spojení. Nesprávna manipulácia s dieťatkom, nesprávne nosenie, alebo nadmerné nosenie môže predstavovať vážne nebezpečenstvo v zmysle zanedbaného prirodzeného pohybu dieťaťa, ktoré je nenahraditeľnou potrebou pre samotný rozvoj pohybových vzorcov. Pri neustráženom nosení dieťaťa riskujú mamičky u svojich ratolestí ploché nohy, nezastabilizované lopatky, špičkovanie pri chôdzi, nesprávny proces stavania sa na nohy (zle sa ukladá achilovka, nôžky nesprávne našľapujú), v dôsledku čoho sa zase stretávame s častým padaním na ihriskách. Ak je dieťa obmedzované v pohybe vo fáze lozenia, pohybová kvalita začne chýbať v lopatkách, v hornej časti trupu, bruško sa nedostatočne zapája, dôsledkom je napríklad to, že nožné klenby sú vpadnuté. Sila nožičiek sa buduje už v polohe na brušku. Neustálym tlakom do podložky sa svaly vyvíjajú vyrovnane, už tu dochádza k stabilizácii členkov, kolenných kĺbov aj bedier, už tu sa vytvára klenba a funkčné prsty. Organizmus prirodzene „vedie“ dieťa v pohyboch a stačí mu dať priestor pre rozvoj.
