Meno Mikuláša Černáka je neodmysliteľne spojené so slovenskou kriminalitou, najmä s temnými deväťdesiatymi rokmi minulého storočia. Bol označovaný za "bossa bossov" slovenského podsvetia, ktorého vplyv siahal až do najvyšších kruhov. Jeho životná púť, od skromných začiatkov až po doživotný trest, je fascinujúcim príbehom o vzniku, vrchole a páde organizovaného zločinu na Slovensku. Dnes, keď sa čoraz častejšie skloňuje možnosť jeho prepustenia na slobodu, vyvstáva zásadná otázka: je tento krok rozumný a bezpečný pre spoločnosť?

Počiatky v skromnosti a prvé kroky na scéne
Mikuláš Černák sa narodil 9. decembra 1966 v Brezne a pochádzal z jednoduchej rodiny. Vyrastal na dedine Telgárt, kde navštevoval základnú školu a podľa vlastných slov nebol zlým žiakom. Po ukončení základného vzdelania sa rozhodol opustiť rodnú obec a zamieril do Banskej Bystrice, kde sa vyučil za automechanika. Počas štúdia na strednom odbornom učilišti býval na internáte, kde sa zoznámil s rôznymi ľuďmi.
Mladá láska sa objavila počas cestovania vlakom z Telgártu do Banskej Bystrice. Zoznámil sa s Ivetou Matulovou, ktorá sa stala jeho manželkou v roku 1986, keď mali obaja 19 rokov. V tom istom veku sa meno Mikuláša Černáka prvýkrát objavilo v registri trestov za krádež magnetofónu spolu s Milošom Kaštanom.
Po návrate do Telgártu zistil, že práca na družstve je náročná a málo platená. V roku 1988 začal pracovať ako vodič autobusu, kde zotrval dva roky. Následne s bratom Vladimírom odcestoval do Nemecka, kde pracovali ako lesní robotníci. Po roku ich zastihla smutná správa o smrti otca.
Mafia na Slovensku - Mikuláš Černák - boss na doživotie 1 časť
Vstup do sveta zločinu a budovanie impéria
Po návrate z Nemecka sa Černák v roku 1992 vrátil do Banskej Bystrice. Pôvodný gang, s ktorým začínal, mal len troch členov vrátane neho a jeho lídrom bol Martin Láboš. Trojčlenná zločinecká organizácia, v ktorej sa Černák nachádzal, spočiatku páchala faktoringové podvody, daňové podvody, úverové podvody a obchody s kradnutými autami a tovarom. Od roku 1993 bol Černák evidovaný ako živnostník.
V roku 1995 spolu s ďalšími spoločníkmi založil prvú spoločnosť Sargon Fit Studio Shark spol. s r. o., neskôr aj civilnú bezpečnostnú službu Security 3M a SBS Security 3. Tieto firmy slúžili na legalizáciu výpalníctva a zamestnávali v nich svojich "ľudí".
Černák sa rád obklopoval luxusom a exotickými zvieratami, čo bolo viditeľné aj na jeho honosných oslavách narodenín v Banskej Bystrici. Svoj vplyv a moc neváhal využívať na podplácanie policajtov a predstaviteľov "rúk zákona". Známy je príbeh o zastavení policajným autom v Banskej Bystrici, keď vodič pil za volantom.
V polovici 90. rokov mal Mikuláš Černák so svojou skupinou pod kontrolou slovenské podsvetie. Podarilo sa mu to za cenu brutálnych vrážd a presadzovania svojich záujmov s brutalitou, ktorá viedla k jeho mafiánskemu výslniu v rokoch 1993 až 1994. Jeho pôsobenie na čele organizovaného zločinu bolo krátke a krvavé.

Nájomné vraždy a "zoznam smrti"
Prvá vražda, ktorej bol Černák spolupáchateľom, bola vražda Ladislava Bojkúna v roku 1992, ktorého zastrelil Alojz Házy. Prvú nájomnú vraždu vykonal sám Černák v roku 1993. Obeťou bol Ukrajinec žijúci v Banskej Bystrici. Neskôr si Černák objednal vraždu krčmára Miroslava Vlčeka, ktorý mal svedčiť proti Černákovmu bratovi Vladimírovi.
Medzi ďalšími zavraždenými z tzv. "zoznamu smrti" boli bratia Jozef "Papas" a Vladimír "Tuti" Danišovci (výbuch auta), známi kulturisti bratia Grolmusovci či bývalý prednosta Vladimír Bachleda z Popradu. Bývalý boss podsvetia Róbert Holub bol zrejme pri demonštratívnej poprave Poliaka Gregorza Szymaneka v roku 1997. Černák sa dohodol s bossom sýkorovcov Róbertom Lališom, že Holuba zabije sýkorovské komando a strelcom bude Jozef Roháč. Holub prežil viacero pokusov o vraždu, no nakoniec bol zastrelený. Za vraždu Holuba dostal Roháč od Černáka 500 000 Sk.
Počas bojov o ovládnutie juhovýchodného Slovenska sa Černák zapojil do odstránenia miestnych bossov Júliusa Tótha a Petra Muzsku. V roku 1993 sa Černákov brat pohádal v bare s druhým hosťom a spolu s kamarátom ho ubili na smrť. Hostinský, ktorý sa rozhodol svedčiť na polícii, bol potom Černákom nariadený na odstránenie. Z krčmy ho vylákal muž s prosbou o pomoc s autom, no vonku ho už čakali ľudia z Černákovej skupiny a zastrelili ho. Jedna z najbrutálnejších vrážd sa stala v hoteli Gerlach v Poprade, kde Černák dobodal bývalého policajta Gustáva Slivenského.
Skutky Černákovcov podrobne zmapoval true crime youtuber Eduard Birke vo svojom videu.
Prvé obvinenia a proces storočia
V decembri 1997 bol Mikuláš Černák spolu s dvoma mužmi obvinený z vydierania a polícia po nich vyhlásila celoštátne pátranie. Černák sa však domnieval, že mu takmer nič nehrozí, pravdepodobne vďaka prísľubu vtedajšieho námestníka Slovenskej informačnej služby (SIS) Jaroslava Svěchotu.
S jeho krátkym pobytom na slobode sa viaže incident z lyžiarskeho strediska v Tatranskej Lomnici. V decembri 1997 sa Černák, o ktorom sa hovorilo ako o šéfovi mafie, dobrovoľne prihlásil na polícii v Banskej Bystrici spolu s Janom Kánom. Na polícii čakal vyše hodiny na vyšetrovateľa, pričom sa spolu s advokátom zabával a dokonca zavolal redaktorov televízie Markíza a bývalého rádia Twist. Veril, že má dostatočné politické krytie a vo väzbe neskončí.
Jeho súdny proces je označovaný ako "proces storočia". Počas neho bol prvýkrát na Slovensku použitý inštitút chráneného svedka - Alexander Horváth, bývalý člen mafie. Po rokoch vyšetrovania, súdnych konaní a napriek vraždám spoluobžalovaných a svedka bol Černák v roku 2009 odsúdený na doživotie. Dostal ho za šesť vrážd a objednávku vraždy svojho spoluobžalovaného, ktorú mal vybaviť z väzenia. V prvom veľkom súdnom procese v Banskej Bystrici bol však Černák oslobodený spod obvinení z vraždy a únosu poľského podnikateľa, odsúdený bol len za vydieranie na osem a pol roka.
V roku 2009 dostal Černák doživotie za šesť vrážd a objednávku vraždy podnikateľa Mariana Karcela z väzby.

Doživotie a možnosť prepustenia
V roku 2002 opustil Ilavské väzenie na vlastnú žiadosť aj s policajnou ochranou. Po druhom zatýkaní Mikuláša Černáka vyhlásilo podsvetie, že zabije prezidenta, ministra vnútra, ministra spravodlivosti aj premiéra. V roku 2004 začali postupne vypovedať svedkovia jeden za druhým. Bol obvinený z piatich vrážd a jednej asistencie. V roku 2009 bol za 6 vrážd, pokus o vraždu a prípravu vraždy odsúdený na doživotie. Súd odmietol jeho odvolanie.
Začiatkom roka 2015 prelomil mlčanie a priznal sa k ďalšej vražde. Taktiež prisľúbil polícii objasniť ďalších 32 mafiánskych vrážd. Už od apríla 2023 má možnosť Mikuláš Černák požiadať o podmienečné prepustenie. Zaujímavým faktom však je, že tak doteraz neurobil.
Tento rok podalo občianske združenie Reštart-nový život návrh na Černákovo podmienečné prepustenie. Okresný súd v Trnave však zasadnutie o prepustení odložil na neurčito a vyžiadal si vypracovanie psychiatrických a psychologických posudkov. Najnovšie posudky odborníkov, ako sú psychiatri či psychológovia, tvrdia, že šanca na zaradenie Mikuláša Černáka do spoločnosti existuje. Jeho motívom vraj nie je pomsta, ale snaha o odstránenie nevyjasnených okolností a počas pobytu vo väzení vykázal osobný rast, ktorý prispel k jeho vzdelaniu.
Napriek doživotnému trestu jeho komunikácia s verejnosťou nie je tabu. Prostredníctvom médií sa ospravedlňoval poškodeným. V roku 2020 sa priznal k 16 trestným činom, z ktorých bolo 14 vrážd. V roku 2009 bol odsúdený za vraždu šiestich ľudí a objednávku jednej vraždy.
Kontekst doby a romantizácia mafie
Portál Investigace.cz vysvetľuje, že k rozvoju organizovaného zločinu na Slovensku prispela aj úplne nová situácia po Nežnej revolúcii. Polícia a súdy neboli pripravené na premyslené ťahy mafiánov. "Mafii hrali do kariet (…) aj kontakty a priateľstvá s vplyvnými či vysoko postavenými osobami," vysvetľuje portál. Polícia tiež nemala prepojené policajné databázy zločincov so západnými krajinami.
Často sa zabúda na prežívanie obetí brutálnych trestných činov a ich príbuzných. Mafiáni sú cez luxus, moc a svoj štýl vykresľovaní ako ikony alebo celebrity, čím sa vytvára okolo nich kult osobnosti. Film a kniha Krstný otec čiastočne prispeli k romantizovaniu mafie. Podľa Finckenauera môžu mať ľudia pocit, že ak si žijú svoje obyčajné životy, vyčíňanie mafie sa ich netýka a mafiáni si vybavujú účty len medzi sebou. To však nie je pravda, stačí mať úspešný podnik, po ktorom mafiáni zatúžia, alebo byť policajt či policajtka, ktorí sa snažia robiť si poctivo svoju prácu. V 90. rokoch na Slovensku mafiáni nastražovali na seba alebo policajtov bomby.
Černák tvrdí, že osobne rokoval s námestníkom riaditeľa SIS Jaroslavom Svěchotom, ale nevedel povedať, či sa SIS podieľala na vojne v podsvetí. Tvrdí, že od roku 1994 až doteraz spolupracovali alebo sa osobne poznali ľudia, s ktorými aj v politike. Svoju pozíciu v podsvetí nepovažoval za "bossa", ale priznal, že jeho slovo malo váhu. Dodržiaval dohody a mal prepracovanú taktiku. Podľa niektorých hypotéz mohla stáť za krvavou vojnou v podsvetí Slovenská informačná služba, ktorá mohla podsúvať mafiánom falošné informácie.
Černák poprel akýkoľvek vzťah s Vladimírom Mečiarom či s bývalým šéfom SIS Ivanom Lexom. Mečiarov minister vnútra Gustáv Krajči v auguste 1998 sa s ním vraj stretol len na oficiálnej akcii. Černák uviedol, že Mečiar dal pokyn, aby proti nemu zasiahli, a nemal s ním dobré vzťahy.

Otázka prepustenia: riziko alebo druhá šanca?
Napriek tomu, že Mikuláš Černák si odpykáva doživotný trest, dnes existuje možnosť jeho podmienečného prepustenia. Najnovšie posudky odborníkov naznačujú, že šanca na jeho zaradenie do spoločnosti existuje. Tvrdia, že jeho motívom nie je pomsta, ale snaha o objasnenie minulosti a že počas pobytu vo väzení preukázal osobný rast.
Otázka, či je prepustenie "bossa bossov" dobrým nápadom, je zložitá a vyvoláva polarizované názory. Na jednej strane stoja argumenty o možnej resocializácii a odpykaní si trestu. Na druhej strane stoja obavy z možného recidívy, jeho vplyvu a ohrozenia bezpečnosti spoločnosti. Rozhodnutie o jeho prepustení bude mať nepochybne dlhodobé dôsledky a bude si vyžadovať dôkladné zváženie všetkých aspektov.