Začať dojčiť je nádherná, no zároveň náročná cesta pre každú novú mamu. Okrem obáv, či má dojčiaca mama dostatok mlieka pre svoje bábätko, trápia mamy na začiatku dojčenia aj ďalšie otázky. Je prirodzené, že každé bábätko je iné, odlišuje sa telesnou stavbou, rýchlosťou rastu a vývoja, a preto sú aj jeho potreby rôzne. Laktačné poradkyne, ale aj skúsené mamy, odporúčajú všímať si prejavy a signály dieťatka a reagovať na ne. Je dôležité si uvedomiť, že plač je veľmi neskorým prejavom nespokojnosti a hladu.
Variabilita v dojčení: Každé dieťa je iné
Vďaka tomu, že každé dieťatko je úplne iné, neexistuje ani niečo také, ako priemerná dĺžka dojčenia. Niektoré bábätká sú vyslovene „prísavky” a hltajú ako o život. Iné, naopak, pijú ako „aristokrati” úplne pomaly. Niektoré deti zase potrebujú veľa „dudlovať“ (pretože satie bábätka na prsníku napĺňa aj ďalšie potreby ako hlad a smäd), iné sa napijú a prsník rovno pustia. Preto ak dieťatko prosperuje (priberá a rastie, netrápia ho žiadne zdravotné ťažkosti), môže byť za jeho nespokojnosťou pri dojčení (alebo dlhom zotrvávaní na prsníku) napríklad nesprávne prisatie.
Dr. Jacqueline Kent, výskumná pracovníčka v Hartmann Human Lactation Research Group, zdôrazňuje: „Existuje tak široká škála ‘normálneho dojčenia’. Boli sme tak zvyknuté na učebnicové dogmy, kde sa hovorilo, že dieťa by sa malo dojčiť 8 až 12-krát denne a malo by pribúdať na váhe okolo 150 g týždenne. Deti tieto učebnice nečítali - robia si to po svojom!“ Mamičky si niekedy myslia, že je ich dieťa dobre kŕmené, ale potom sú prekvapené, keď zistia, že vypilo iba malé množstvo mlieka. Inokedy sa môže stále k prsníku prisávať a zase odtiahnuť, dojčí sa iba niekoľko minút, ale vypije 100 ml. Deti sú rôzne, ale všetky si vezmú presne toľko, koľko potrebujú.
Vedeli ste, že chlapci denne vypijú o 76 ml mlieka viac ako dievčatá? Radím mamičkám, aby po dojčení z jedného prsníka ponúkli dieťaťu aj druhý prsník. Pokiaľ ho dieťa prijme, je to skvelé, asi chce viac mlieka. Pokiaľ povie nie, nemajte strach. Nechajte ho, nech sa rozhodne samo - dieťa vie samo najlepšie, ako veľmi má plné bruško. Podľa mojich skúseností sa mamičky často cítia previnilo a obávajú sa, že nemajú dostatok mlieka. Opýtajte sa radšej sama seba: Rastie dieťa a priberá na váhe? Je moje dieťa bdelé? Má správnu farbu kože? Vyprodukuje dostatok mokrých a špinavých plienok?
Mýty o množstve a frekvencii dojčenia
Mamičky majú tendenciu si myslieť, že ako ich deti rastú, budú sa musieť dojčiť častejšie a vypiť každých 24 hodín viac mlieka. Často sú veľmi prekvapené, keď im povedia, že medzi 4. a 26. týždňom života príjem mlieka na kilogram telesnej váhy klesá. V niekoľkých prvých mesiacoch rastú deti veľmi rýchlo a majú vysokú úroveň metabolizmu. Potom od troch do šiestich mesiacov úroveň ich metabolizmu klesá, rovnako ako rýchlosť rastu, takže ich uspokojí rovnaké množstvo mlieka. To znamená, že s rastom nemusí vaše dieťa príjem mlieka zvyšovať.
Väčšina detí sa dojčí aj v noci. Veľkosť ich žalúdka im neumožní zostať celú noc bez jedla a navyše sa materské mlieko veľmi rýchlo trávi. Takže sa v noci prebudí hladné - a pravdepodobne sa to bude diať najmenej po dobu prvých šiestich mesiacov. Nočné dojčenie je normálne. Keď ste v noci hore a dieťa dojčíte, buďte si istá, že ďalšie mamičky s deťmi rovnakého veku po celom svete pravdepodobne robia to isté - a dúfajte, že to bude trvať iba pár mesiacov.
Správne prisatie a prvé dni dojčenia
Najväčšie obavy spočívajú v tom, či je dieťa správne prisaté, či dobre saje a či je po dojčení spokojné. Je obvyklé, že mamičky majú obavy, aby ich neboleli bradavky. Matka by mala dosiahnuť plnú produkciu mlieka do dvoch týždňov. Pokiaľ dieťa nezačne do päť alebo šesť dní po narodení priberať na váhe, malo by sa zvoniť na poplach. Čo najskôr po pôrode sa snažte s dieťaťom naviazať tesný kontakt (koža na kožu). Do jednej hodiny po jeho narodení ho začnite dojčiť, samozrejme pokiaľ môžete, alebo ho aspoň povzbuďte, aby sa prisalo k prsníku.
Dojčite často. Čerstvé mamičky často nerozumejú tomu, čo ich deti plačom a zvukmi vyjadrujú. Rozhodne kŕmte dieťa kedykoľvek si samo povie, nie v pravidelných, nastavených intervaloch. Ponúknite mu svoje prsia okamžite, hneď ako sa objavia známky hladu - deti sa obvykle dojčia lepšie, keď sú pokojné. Pokiaľ dieťa plače, môže byť pre neho správne prisatie problematickejšie. Pokiaľ neviete, či je dieťa hladné alebo čo sa s ním deje, ponúknite mu svoje prsia.
Kedy hľadať pomoc a podpora dojčenia
Dojčenie je najprirodzenejšia výživa pre Vaše dieťa. Ale rovnako, ako správnu techniku dýchania pri pôrode, aj dojčenie sa treba naučiť. Ak si pri dojčení nie ste isté, najlepšie je, ak Vás doma navštívi laktačná poradkyňa, alebo pôrodná asistentka. Laktačné poradkyne sú špeciálne školené na pomáhanie pri problémoch s dojčením. Počas prvých 10 dní po pôrode môžete využívať túto pomoc denne na náklady zdravotného systému. Adresy certifikovaných nezávislých laktačných poradkýň môžete nájsť v Zlatých stránkach alebo sa opýtajte priateliek, ktoré majú deti, alebo lekára.
Ako dlho dojčiť? Podpora dlhodobého dojčenia
Ako čoskoro po príchode z pôrodnice zistíte, budete o dojčení a výchove svojho bábätka dostávať mnoho rád. Nemusí byť jednoduché pokračovať v úspešne rozbehnutom dojčení, ak budete neustále počúvať to, že pravdepodobne nemáte dosť mlieka, prípadne, že je slabé; že nikto vo vašej rodine nikdy nedojčil a že keď tak často dojčíte, určite je bábätko hladné. Preto, ak chcete dojčiť dlhšiu dobu, ako je bežné, môže byť pre vás dôležité, aby ste si našli podpornú skupinu dojčenia (či už v materskom centre, alebo v skupine vedenej poradkyňou pri dojčení) alebo skupinu kamarátok, ktoré dojčia.
Počas prvých zúfalých dní a týždňov, keď sa rúcajú vaše predstavy o bábätku, ktoré spokojne spinká v postieľke alebo sa na vás díva veľkými očkami a bez plaču, je dôležité vedieť, že toto obdobie nebude trvať donekonečna. Ak problémy prekonáte, nadobudnete sebavedomie, ktoré vám nik nevezme. Problémy sa oplatí vyriešiť, ak viete, že potom môže nasledovať ďalšie dlhé obdobie dojčenia, kedy už tieto ťažkosti nebudete mať.
Dojčenie totiž netrvá len 6 mesiacov výlučného dojčenia, ale sprevádza vás a vaše dieťatko i ďalej prvým jedlom, rastom všetkých zúbkov, prvými chorobami, prvými slovíčkami a vetami, obdobím objavovania chodenia, obdobím frustrácie či možno vzdoru až k úplnej samostatnosti - a pomáha vám všetko ľahšie zvládať. V podpornej skupine dojčenia nájdete potrebnú podporu vydržať, pokračovať v dojčení, uvidíte, že aj iné matky sa stretávajú s rovnakými problémami a že ich prekonávajú. Budete sa navzájom povzbudzovať; zistíte, že je bežné, keď sa dojčené bábätká budia často v noci i cez deň, budete spoločne skúmať, ako zavádzať príkrmy, keď o ne dieťa prejaví záujem, a zároveň udržať dojčenie na rovnakej úrovni ako doposiaľ či ako prekonať tlak okolia na odstavenie po roku či 18 mesiacoch. Pri všetkých týchto míľnikoch vám vždy môže poradiť aj poradkyňa pri dojčení.
Dojčenie a vývoj mozgu: Viac než len potrava
Ešte pred pár rokmi bola otázka dojčenia alebo podávania umelej výživy otázkou toho, pre aký životný štýl sa matka rozhodne. Avšak poznatky z neurológie poukazujú na dojčenie ako na nevyhnutný predpoklad správneho vývinu mozgu. Dojčenie je teda ďaleko viac než len prijímanie potravy. Jeho primárnou úlohou je vytváranie mozgových spojení. Materské mlieko je v akomkoľvek veku dieťaťa jedinečné a nenahraditeľné. Obsahuje stovky látok, ktoré kravské mlieko a umelá výživa nikdy obsahovať nebude, a to, aj keď je dieťa dojčené dlhú dobu, čo znamená niekoľko rokov, nie mesiacov.
Zdravotné benefity dojčenia pre matku aj dieťa
Dojčenie je zdravé pre matku - „nevysáva ju“. Dlhodobé dojčenie odďaľuje u niektorých žien návrat plodnosti a potláča ovuláciu. Znižuje riziko rakoviny prsníka (významná súvislosť medzi dĺžkou dojčenia a zníženým rizikom rakoviny prsníka), znižuje riziko rakoviny vaječníkov, znižuje riziko rakoviny maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje riziko reumatickej artritídy, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia. Dojčiace matky spravidla ľahšie po pôrode schudnú.
Medzi riziká nedojčenia môže patriť: obezita, niektoré druhy rakoviny, zápal stredného ucha, znížená imunita, hnačky, zápchy, Crohnova choroba, nekrotizujúca enterokolitída, srdcové ochorenia, horší kognitívny vývin, horší vývin zraku, ekzém.
„Rozhodnutie dojčiť alebo dojčenie samotné by počas celej doby, kým trvá, nemalo byť podkopávané komerčnými reklamami na náhrady materského mlieka alebo iné produkty, ktoré sa používajú na kŕmenie umelým mliekom (fľašky, cumlíky).“ (Materiál EU, 9. 4.) Dojčenie si zaslúži podporu „počas celej doby, kým trvá“.
Prekonávanie tlaku okolia a mýtov o odstavení
To, že táto podpora po šiestich mesiacoch stráca, je nepopierateľné. Dôkazov o tom, že o problematiku dojčenia po 1. roku sa málokto zaujíma, je veľa, ale najlepším ukazovateľom je snaha výrobcov UM o ponúkanie svojich produktov po 6. mesiaci/1. roku a predstava mnohých (vďaka reklame výrobcov UM), že z materského mlieka sa prechádza (niekde medzi 6. a 18. mesiacom) na umelé mlieko. Výrobcovia spájajú so zavedením UM všetky predstavy, ktoré vyčerpaných rodičov podporia v rozhodnutí začať dieťaťu dávať umelé mlieko: materské mlieko už po 1. roku, 2. roku dieťaťu nič nedáva, dieťa bude po odstavení lepšie spať, prestane sa budiť, bude zaspávať samo, dojčenie je už len psychologické, dieťa len „dudluje“, materské mlieko už v skutočnosti nepotrebuje, matka si už svoju povinnosť voči dieťaťu splnila, dieťa je potom možné ponechať aj v starostlivosti iných ľudí, lebo je „nezávislé“.
Aj matka staršieho dieťaťa, ktorá je zmätená tlakom na odstavenie potrebuje podporu v tom, že: Materské mlieko je pre dieťaťa potrebné a výživné počas celej doby dojčenia, dokonca určité vitamíny a imunitné faktory sú koncentrovanejšie. Mnohé námietky proti dojčeniu vyplývajú práve z nepochopenia dojčenia starších detí a jeho nedostatočnej dĺžky a z predstavy, že do 6., 12., 24. mesiacov dojčenie už vyčerpalo svoje "výhody". Mnohé úžasné aspekty dojčenia ako rozvoj imunity, chorobnosť, schopnosť dojčenia pomôcť dieťaťu prekonávať záťažové situácie sa výrazne prejavia až pri dojčení staršieho dieťaťa.
Dojčenie uspokojuje mnohé a rozmanité potreby detí (ktoré sa vôbec netýkajú mlieka ako takého) a že tieto potreby prirodzene odznejú, keď budú naplnené. Odstavenie je proces, ktorý nastane sám od seba a prirodzene, rovnako ako sa dieťa naučí chodiť; rodičovi stačí, aby bol pri tomto procese pomocníkom, ktorý citlivo vníma potreby dieťaťa. Napriek tomu, že niektoré deti začnú spať po celú noc, vo väčšine prípadov je nočné dojčenie (a dojčenie na zaspatie) posledným dojčením, ktoré postupne ustúpi. Prechod z dojčenia k odstaveniu môže mať rôzne podoby a častá frekvencia dojčenia aj po druhom roku života neznamená, že dojčenie sa nikdy neskončí a že s tým treba niečo robiť.
Zaspávanie pri dojčení nie je zlozvyk, je to najjednoduchší spôsob, ako dieťa uspať pred tým, než sa jeho spánkové cykly vyvinú tak, že prechod medzi bdelosťou a spánkom bude ďaleko rýchlejší. Práve schopnosť rýchleho prechodu medzi bdelosťou a spánkom (schopnosť, ku ktorej dieťa prirodzene dospeje) je potrebná na to, aby dieťa začalo uprednostňovať iný spôsob zaspávania. Zaspávanie pri dojčení a nočné budenie nevedie k poruchám spánku - táto predstava je najčastejším dôvodom otázok, ktoré matky kladú, a prečo chcú dieťa odstaviť (vyčerpanie matky častým budením je vo veľkej miere vyčerpanie zo psychologickej neistoty, či vlastne dieťaťu neubližujú do budúcnosti).