Jiří Mádl, české filmové, televízne a divadelné postavy, prešiel od svojich tínedžerských rokov pozoruhodnou cestou, ktorá ho z mladého herca premenila na uznávaného režiséra a spisovateľa. Jeho kariéra, ktorá sa začala v mladom veku, je plná rozmanitých úloh, režijných ambícií a literárnych projektov, pričom v posledných rokoch obohatil svoj život aj o úlohu otca.
Počiatky a prelomová rola
Narodil sa 23. októbra 1986 v meste České Budějovice. Po absolvovaní Biskupského gymnázia J. N. Neumanna v rodnom meste sa jeho kroky na krátky čas uberali smerom k štúdiu psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Ešte pred tým, ako sa objavil na striebornom plátne, sa príležitostne venoval herectvu v mládežníckych divadlách a účinkoval v niekoľkých krátkych filmoch.
Skutočný prelom v jeho kariére nastal v roku 2004 s filmom Snowboarďáci. Táto úloha ho okamžite katapultovala medzi mladé herecké talenty a otvorila mu dvere k ďalším úspešným projektom, ako napríklad Rafťáci (2006) a Ro(c)k podvraťáků (2006). Divákov si získal svojou charizmou a zjavným improvizačným talentom, čím si okamžite získal srdcia mnohých.
Široké spektrum hereckých prejavov
Jiří Mádl sa však nenechal limitovať len na komediálne úlohy. Svoju hereckú všestrannosť a hĺbku preukázal aj v dramatických úlohách, čím dokázal svoju schopnosť stvárniť rôznorodé postavy. Vo filme eŠteBák (2012) stvárnil profesionálneho agenta, ktorý sa zaoberá odpočúvaním ľudí a zbieraním kompromitujúcich materiálov, čo si vyžadovalo istú dávku psychologického vhľadu a stvárnenia nejednoznačnej postavy. V historickej vojenskej dráme Colette (2013) prežil silný milostný príbeh zasadený do krutého prostredia koncentračného tábora, čo bola úloha s obrovským emocionálnym nábojom. Jeho herecký talent sa naplno prejavil aj v historickom filme Bathory (2008), kde sa mohol ponoriť do temných zákutí histórie.
Cesta k réžii
Okrem herectva sa Jiří Mádl úspešne etabloval aj ako režisér. Jeho režijný debut prišiel v roku 2014 so snímkou Pojedeme k moři, ktorá získala ocenenie za objav roka od českej filmovej kritiky. Mádl vníma réžiu ako mimoriadne náročnú a stresujúcu prácu, ktorá si vyžaduje precízne matematické myslenie a schopnosť udržať v hlave obrovské množstvo detailov. Ako sám uvádza, režisér musí neustále pracovať s časom, presne si rozvrhnúť, čo a kam umiestni, koľko času venuje konkrétnej scéne, pretože každý ďalší natáčací deň je nákladný. Musí byť mimoriadne opatrný a zároveň vedieť, ako efektívne komunikovať s rôznymi ľuďmi - s deťmi, so staršími hercami či so štábom. Napriek tejto náročnosti sa však plánuje réžii venovať aj naďalej, čo svedčí o jeho vášni a odhodlaní.
Literárne ambície a hľadanie identity
Najnovšie sa Jiří Mádl prezentuje aj ako spisovateľ. Vydal svoj debutový román s názvom Přitažlivost planety Krypton. Táto kniha sa ponára do tém ako sú vzťahy v online priestore, vnútorné úzkosti a neľahké hľadanie vlastnej identity v modernom svete.
Sám autor priznal, že román sa začína konverzáciami na sociálnej sieti, kde hlavné postavy, Martin a Veronika, nielen spomínajú na svoje detstvo, ale zároveň sa delia o svoje súčasné zážitky a pocity. Mádl sa pri písaní inšpiroval aj vlastnými skúsenosťami s úzkosťami a panickými atakmi, ktoré v knihe opisuje s prekvapivou autentickosťou.
Mádl vníma internet ako silný nástroj, ktorý má však svoje jasné limity a potenciálne riziká. Podľa jeho slov virtuálny priestor nedokáže nahradiť plnohodnotné ľudské vzťahy a vybudovanie hlbokého puta len prostredníctvom sociálnych sietí je podľa neho nereálne. Zároveň však zdôrazňuje, že zodpovednosť za to, ako sa k virtuálnemu svetu správame, nesie každý jednotlivec. Inšpiráciu pre svoju tvorbu našiel aj v postave Supermana. Hoci nie je vášnivým fanúšikom komiksov, fascinuje ho Supermanova strata domova a jeho vnútorný boj, napriek tomu, že dosiahol slávu na Zemi. Mádl už má v pláne aj ďalšiu knihu, ktorá by mala niesť pracovný názov Moje láska Kiara.
Otcovstvo a súkromný život
V osobnom živote prežíva Jiří Mádl mimoriadne šťastné obdobie. Len nedávno sa stal otcom syna Františka. Matkou jeho syna je fotografka Kateřina Jirkovská, s ktorou mal, podľa dostupných informácií, nezáväzný vzťah. Svoje otcovské povinnosti však berie vážne a syna chce dobre zabezpečiť. Napriek tomu, že si svoje súkromie úzkostlivo stráži, informácia o narodení syna prenikla na verejnosť, čo potvrdil až po niekoľkých mesiacoch od pôrodu.
Paralela s inými osobnosťami a spoločenské presahy
Je zaujímavé porovnať Mádlové profesionálne úspechy a jeho verejný obraz s jeho osobným životom a niektorými jeho názormi. Jeho kritika "psíčkarskej kultúry" a porovnávanie starostlivosti o zvieratá s potrebami opustených detí poukazuje na jeho hlbšie uvažovanie o spoločenských hodnotách a prioritách. Nechápe, prečo niektorých ľudí viac dojíma osud opusteného psa ako hladujúce dieťa. Tento postoj odráža jeho rodinné hodnoty, ktoré mu vštepila matka.
Jeho schopnosť utajiť tehotenstvo partnerky a následne aj narodenie syna svedčí o jeho silnej túžbe po súkromí, podobne ako u jeho hereckého kolegu Vojtěcha Koteka. Tento prístup k verejnej prezentácii ukazuje jeho odlišnosť od bežnej mediálnej praxe.
Mádl tiež založil organizáciu ArteFond, ktorá finančne podporuje umelecky nadané deti z detských domovov, a spolu so svojím bratom organizuje charitatívne futbalové zápasy. Tieto aktivity svedčia o jeho angažovanosti a snahe pomáhať tým, ktorí to potrebujú.
Jeho úvahy o tridsiatke ako o zlomovom bode naznačujú, že aj napriek skorému začiatku samostatného života a pracovnej kariéry, stále prežíva vnútorný proces dozrievania a hľadania rovnováhy. Napriek tomu, že sa už v sedemnástich rokoch osamostatnil, stále sa cíti byť "chlapom" s otvorenou mysľou a túžbou po nových zážitkoch. Jeho záujem o učenie malých Tibeťanov hokeju a o cestovanie svedčí o jeho neukojiteľnej zvedavosti a túžbe po poznaní.
Režisérská práce je masakr, nikdy jsem nebyl tak vyčerpaný, docházela mi síla, říká Mádl
Jeho film Vlny, ktorý získal obrovský úspech u divákov a bol vybraný na nomináciu na Oscara, je dôkazom jeho rastúceho režisérskeho talentu a schopnosti spracovať zložité historické témy s osobným presahom. Film sa zaoberá skutočnými udalosťami a poukazuje na dôležitosť rodiny, boj za slobodu a osobné hrdinstvo, čo sú témy, ktoré sú univerzálne a nadčasové. Mádl priznal, že príprava tohto filmu si vyžiadala desať rokov dozrievania a získavania skúseností, a že by sa nechcel ocitnúť v situácii, kde by sa musel báť o svojich blízkych tak, ako to zažíva hlavný hrdina. Jeho najväčším strachom zostáva obava o bezpečnosť svojej rodiny.