Asi každá žena, ktorá otehotnie po umelom oplodnení, si kladie otázky: Je moje tehotenstvo iné? Som viac riziková? Mám sa správať inak ako „prirodzene“ tehotná žena? Jednoduchá odpoveď na všetky tieto otázky je: NIE. „Tehotenstvo prebieha úplne rovnako, či žena otehotnie spontánne alebo po umelom oplodnení. Môže mať komplikácie, a môže rovnako prebiehať úplne bez nich. Každá žena a každé tehotenstvo je unikátne,“ hovorí odborná garantka Centra pre asistovanú reprodukciu Gyncare Košice doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA.
Rozdiel oproti spontánnemu otehotneniu bude žena vnímať hlavne v prvých týždňoch tehotnosti. Samotné umelé oplodnenie je určite psychicky náročné obdobie, spojené so stresom a očakávaniami. „Prvé týždne po potvrdení tehotnosti je žena kontrolovaná oveľa častejšie ako pri spontánnom otehotnení, najčastejšie raz za dva týždne. Do desiateho týždňa tehotnosti je vo väčšine prípadov potrebné aj užívať lieky, aké spontánne tehotná žena užívať nemusí. Je to kvôli tomu, že hormonálna stimulácia pred umelým oplodnením môže narušiť tvorbu hormónov vo vaječníkoch, ktoré sú nevyhnutné pre včasné tehotenstvo. Okolo desiateho týždňa tehotenstva však túto funkciu tvorby hormónov plne preberá placenta a hormonálna liečba už vo väčšine prípadov nie je potrebná,“ vysvetľuje docentka.
Počiatočné fázy tehotenstva po IVF
Prvé dva až tri týždne po odbere vajíčok v rámci procesu mimotelového oplodnenia sa je potrebné pripraviť aj na určitý diskomfort - pobolievanie v podbrušku, pocit nafúknutého bruška. Je to spôsobené zväčšenými vaječníkmi a miernymi formami hyperstimulačného syndrómu, ktorý je po hormonálnej stimulácii relatívne častý a odznie v priebehu krátkeho času. Ťažké formy hyperstimulačného syndrómu sú už v súčasnosti veľmi zriedkavé a vo väčšine prípadov im vieme predísť.
Najčastejšou komplikáciou včasného tehotenstva po mimotelovom oplodnení je stres a strach. „Je ťažké ho eliminovať, ale treba si uvedomiť, že to vášmu bábätku neprospieva. Je pochopiteľné, že žena, ktorá sa roky snažila neúspešne otehotnieť, sa o to svoje tehotenstvo bojí. Ale najlepšie, čo pre bábätko v brušku môžete urobiť, je byť v čo najväčšej pohode. Nie je vhodná prílišná fyzická aktivita ani náročné športy, ale prechádzky v prírode a primeraný pohybový režim vám určite pomôžu. Ležať a nehýbať sa v prípade bezproblémového priebehu tehotenstva po mimotelovom oplodnení nie je nutné, ba dokonca by sme mohli povedať, že nevhodné.“
Prechod k starostlivosti gynekológa po 10. týždni
V prípade, že sa nevyskytnú žiadne komplikácie, v 10. týždni tehotnosti po mimotelovom oplodnení je pacientka odporúčaná do starostlivosti svojho gynekológa a nie je potrebné ďalšie sledovanie v centre reprodukčnej medicíny. Riziko potratu po 10. týždni už je relatívne nízke, a ďalšia podporná liečba už zvyčajne nie je potrebná. To, samozrejme, neznamená, že žena sa o svoje budúce bábätko prestane báť. Báť sa bude celé tehotenstvo a následne asi aj celý ďalší život, ale taký je už osud mamičiek.
Viacplodové tehotenstvo a IVF
V súčasnosti sa už v rámci asistovanej reprodukcie preferuje prenos len jediného embrya do maternice ženy, čím sa znižuje percento viacplodových tehotností na riziko bežnej populácie. Sú však pacienti, u ktorých sa do maternice aj v dnešnej dobe prenášajú dve embryá. Asi v 20 % všetkých tehotenstiev, ktoré vznikli po prenose 2 embryí do maternice, dôjde ku uhniezdeniu oboch embryí. Takéto tehotenstvo je, samozrejme, oveľa rizikovejšie, a pacientka sa musí pripraviť na častejšie kontroly a obmedzenejší režim. „Snažíme sa hlavne minimalizovať riziko predčasného pôrodu a s tým spojených novorodeneckých komplikácií. Cieľom modernej reprodukčnej medicíny je ale čo najviac znížiť percento dvojčiat,“ vysvetľuje lekárka s 18-ročnou praxou v asistovanej reprodukcii.
Sú tehotenstvá s dvojčatami rizikovejšie? Rozlúštenie pravdy o komplikáciách dvojčiat
Vplyv veku na tehotenstvo po IVF
Určité špecifiká starostlivosti o tehotnosť po IVF vyplývajú aj z vekového zloženia populácie pacientiek liečených v IVF centrách. Vekový priemer tehotných je tu vyšší ako v populácii žien, ktoré otehotnejú spontánne. S tehotenstvom vo vyššom veku sa následne spájajú rôzne komplikácie, ktoré sa u tejto skupiny tehotných vyskytujú častejšie, ako v mladších vekových ročníkoch. Sú to napríklad riziko predčasného pôrodu, tehotenskej cukrovky, vysokého tlaku a preeklampsie a mnohých ďalších ochorení. Za vysoko rizikové už musíme pokladať tehotnosti po 45. roku veku života ženy, ktoré si vyžadujú zvyčajne špecifickú starostlivosť a častejšie kontroly v poradni.
Genetické rizika a vrodené chyby
Pacientky sa pred umelým oplodnením často pýtajú aj na to, či umelé oplodnenie zvyšuje riziká pre bábätká v zmysle vyššieho výskytu genetických abnormalít a vrodených vývojových chýb. Znovu si je potrebné uvedomiť, že skupina pacientiek tehotných po IVF je priemerne staršia. Po 35. roku života ženy už stúpa riziko genetických abnormalít plodu, tak v prípade spontánneho otehotnenia, ako aj asistovanej reprodukcie. V súčasnosti však už máme k dispozícii aj neinvazívne testy z krvi matky, ktoré vedia odhaliť tieto najčastejšie abnormality už po 11. týždni tehotnosti. Čo sa týka výskytu vrodených vývojových chýb u bábätiek, tak zatiaľ čo v bežnej populácii je riziko 2 %, po umelom oplodnení je riziko zhruba 4 %. Preto každej tehotnej odporúčame dôsledný prenatálny skríning. Dnešné možnosti prenatálnej diagnostiky sa už posunuli tak dopredu, že odborníci na prenatálnu diagnostiku vedia odhaliť veľkú časť takýchto problémov už v 12. týždni tehotnosti. Najdôležitejším vyšetrením však stále ostáva podrobný morfologický ultrazvuk okolo 20. týždňa tehotnosti,“ vysvetľuje docentka Toporcerová z Centra asistovanej reprodukcie Gyncare Košice.
Predčasný pôrod a cisársky rez
Riziko predčasného pôrodu je u jednoplodových tehotností po mimotelovom oplodnení trošku vyššie ako v prípade spontánnych otehotnení. Podľa niektorých štúdií však toto riziko klesá v prípade tehotnosti po prenose rozmrazených embryí, kedy sú hormonálne pomery u ženy takmer identické ako pri prirodzenom otehotnení. Riziko predčasného pôrodu u dvojčiat je výrazne zvýšené, ale je rovnaké tak v prípade gravidít po umelom oplodnení, ako aj spontánnych tehotností. Otehotnenie po IVF cykle neznamená, že budú mamičky rodiť cisárskym rezom. Indikácie na cisársky rez sú rovnaké, či už žena otehotnela spontánne, alebo po metódach asistovanej reprodukcie. Dôležitý je aktuálny nález u tej ktorej ženy.
Technické aspekty a riziká IVF
Umelé oplodnenie alebo in vitro fertilizácia (IVF) je technológia asistovanej reprodukcie, ktorá pomohla už mnohým párom na celom svete prekonať neplodnosť. Od svojho vzniku koncom 20. storočia viedlo IVF k narodeniu miliónov zdravých detí. Hormonálne injekcie sú štandardnou súčasťou IVF procesu. Ich cieľom je stimulovať vaječníky k produkcii viacerých vajíčok, čím sa zvyšuje šanca na úspešné oplodnenie. Ďalšou komplikáciou pri umelom oplodnení je ovariálny hyperstimulačný syndróm. To môže viesť k dehydratácii, problémom s dýchaním a silnej bolesti brucha. V procese odberu vajíčok sa pomocou ultrazvuku zavedie do vaječníka cez vagínu tenká ihla a následne do každého folikulu na získanie vajíčok. Mierna až stredná bolesť panvy a brucha. Poranenie orgánov v blízkosti vaječníkov, ako sú močový mechúr, črevá alebo cievy. Infekcia panvy po odbere vajíčka alebo prenose embrya je menej častá. Vyskytnúť sa môže, keď sa počas vpichu dostanú baktérie do panvovej dutiny, čo vedie k infekcii reprodukčných orgánov. Príznaky môžu zahŕňať horúčku, bolesť panvy, abnormálny vaginálny výtok a niekedy celkovú nevoľnosť. Infekcie sa zvyčajne liečia antibiotikami, ale v závažných prípadoch môže byť potrebná hospitalizácia alebo chirurgický zákrok.
Viacpočetné tehotenstvá sú pri umelom oplodnení bežnejšie kvôli prenosu viacerých embryí, aby sa zvýšila šanca na úspech. Faktory, ktoré prispievajú k tomuto zvýšenému riziku môžu zahŕňať existujúce poškodenie vajíčkovodov, zápalové ochorenie panvy alebo endometriózu. Napriek tomuto zvýšenému riziku sú mimomaternicové tehotenstvá stále relatívne zriedkavé v kontexte všetkých tehotenstiev IVF. Ak ste sa rozhodli podstúpiť umelé oplodnenie (mimotelové oplodnenie, angl. IVF), po embryotransfer vás po 10 - 14 dňoch čaká tehotenský test, ktorý sa vykonáva z krvi. Následne po troch týždňoch absolvujete ultrazvukovú kontrolu, pri ktorej sa zároveň zisťuje, či došlo k správnemu uloženiu v maternici a nie mimo nej (mimomaternicové tehotenstvo nastáva asi v 2 % prípadov po IVF).
Páry, ktoré majú problém s neplodnosťou a podstúpili mimotelové oplodnenie sa možno obávajú, či nebude následné tehotenstvo komplikované. Tehotenský test z moču nie je vždy spoľahlivý, preto centrá asistovanej reprodukcie vyžadujú od klientok, aby si prišli dať spraviť krvný test. V centre si môžete opäť naplánovať konzultáciu, na ktorej vám lekár na základe predchádzajúceho cyklu navrhne ďalší postup. Šance na úspešný prvý cyklus mimotelového oplodnenia sú u každého páru individuálne a závisia od mnohých faktorov vrátane príčin neplodnosti. Dôležitý je však vek páru, pretože prax ukazuje, že po 35. roku života sa šance na úspech znižujú. Ak sa vám teda prvý cyklus nepodarí, lekár vám môže (aj vzhľadom k veku) navrhnúť absolvovať ďalšie. V prípade, že ste mali darované vajíčka a časť z nich je zmrazená, pokračovať sa dá po krátkej dobe. Aby ste zvýšili svoje šance na otehotnenie, odporúča sa zmeniť životný štýl (ak ste to ešte neurobili pred prvým cyklom mimotelového oplodnenia). Existujú aj medicínske metódy, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť otehotnenia a úspešného donosenia bábätka (treba však rátať s tým, že ich zväčša nepreplácajú zdravotné poisťovne).
Pokročilé metódy a úvahy v IVF
Predimplantačná genetika: Jednou z možných príčin, prečo sa embryo nezahniezdilo v maternici, môže byť nesprávne množstvo genetického materiálu embrya, ktoré bolo prenesené do maternice matky. EmbryoGlue: jedným z najdôležitejších krokov mimotelového oplodnenia je embryotransfer. ICSI: mechanické vpravenie jednej spermie do vajíčka (oocytu) pomocou mikroihly pod špeciálnym mikroskopom pomocou mikromanipulátora. MESA-TESE: táto operácia je súčasťou metód asistovanej reprodukcie pri liečbe mužského faktora sterility, kedy v ejakuláte nie sú prítomné žiadne spermie a súčasne je predpoklad, že dochádza k ich tvorbe v semenníkoch (napr. pri poruche transportu spermií). Robí sa odsatie biologického materiálu z nadsemenníkov (MESA) a odber tkaniva zo semenníkov (TESA).
Neplodnosť, jej liečba a prípadné rozhodnutie pre umelé oplodnenie nie je jednoduchý proces. O to ťažší, ak už podstúpite jeden cyklus mimotelového oplodnenia a nemusí byť úspešný. Rozprávajte sa s partnerom/partnerkou a najbližšími o svojich pocitoch a rovnako sa nezabudnite pýtať lekára na všetko, čo vás zaujíma. Čo sa týka finančnej záťaže, tú vám vopred objasní centrum asistovanej reprodukcie, ktoré navštevujete. Podmienkou pre úhradu niektorých výkonov zdravotnou poisťovňou však je napríklad vek do 39 rokov a 364 dní (teda do 40. narodenín).
Záverom možno jednoznačne povedať, že tehotnosť po asistovanej reprodukcii sa veľmi nelíši od tehotenstva po spontánnom otehotnení. V oboch prípadoch sú dôležité pozitívne naladenie a pravidelná prenatálna starostlivosť. V absolútnej väčšine prípadov tehotnosť po asistovanej reprodukcii prebehne bez akýchkoľvek komplikácií a po 9 mesiacoch majú rodičia doma maličkého drobca, na ktorého veľmi dlho čakali.
tags: #spontanne #otehotnenie #pred #umelym