Prvé slová našich ratolestí sú jedným z najradostnejších momentov, na ktorý čakáme už od ich narodenia. Vytúžené „mama“, „tata“ a ďalšie si niektorí rodičia užijú ešte pred dovŕšením veku jedného roka ich detí. Čo však robiť, ak deti ešte nerozprávajú? Kedy je potrebné poradiť sa s odborníkom a prečo by ste sa nemali hneď stresovať? Tento článok vám poskytne komplexný pohľad na vývoj detskej reči a praktické rady, ako motivovať dieťa k rozprávaniu.
Kedy dieťa začne rozprávať? Vývojové míľniky a individualita
Vek, v ktorom dieťa začína rozprávať, nie je presne stanovený a neexistuje jedna univerzálna tabuľka, ktorá by definovala, ako má presne vyzerať reč dvojročného dieťaťa. Lekári síce môžu používať dotazníky o schopnostiach dieťaťa, ale je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je individualita. To, že dieťa chodí a rozpráva už v 9 mesiacoch, neznamená, že bude šikovnejšie ako to, ktoré s tým má problém aj po roku a pol. Spomeňte si na príklad Alberta Einsteina, ktorý nerozprával až do svojich piatich rokov.
Hovorenú reč dieťatko počúva už od okamihu, keď prišlo na svet. Už okolo 2. mesiaca dokážete pozornosť novorodenca zaujať rozprávaním a komentovaním situácií a úkonov, ktoré s bábätkom robíte. Netreba mať od dieťaťa prehnané očakávania a tlačiť naň, aby začalo rozprávať len preto, že ostatné deti už rečnia. Všetko má svoj čas.
Medzi 9. až 12. mesiacom sa očakáva, že dieťa vysloví svoje prvé slovo. Môže to byť vytúžené „ma-ma“ alebo „ta-ta“, ale rovnako tak aj „ham-ham“, „tam-tam“ alebo iné skomolené formulácie. V priebehu 12. až 18. mesiaca by dieťa malo budovať svoju prvú slovnú zásobu okolo 40 až 50 slov, ktorých významu by postupne malo začať aj rozumieť. Napríklad gestami ukáže na daný predmet alebo slovo použije k tomu, aby si daný predmet vypýtalo. Deti majú v tomto období tendenciu napodobňovať rodičov.
Podľa Márie Montessori sa v tomto čase vývoja dieťa stáva „špongiou“, absorbuje podnety z okolia, vníma komunikáciu okolo seba a postupne obohacuje svoju slovnú zásobu. Postupne v rozmedzí 18. - 24. mesiaca začínajú deti spájať slová. Ešte to nie sú vety, ale dieťa spája slová, ktorých významu by malo rozumieť, napríklad „mama tam, havo hav, tata daj,“ a iné krátke slovné spojenia. Slovná zásoba by už mala mať okolo 100 slov, ktorým by malo dieťa aj rozumieť.
V období od 24. - 30. mesiaca sa slovná zásoba rozširuje na 300 a viac slov, dieťa používa vety, začína skloňovať podstatné mená, používa predložky, zámená, dokáže klásť otázky a chápe, kedy hovorí v minulosti či v budúcnosti. Pri prvých vetách je normálne, ak nemajú úplne gramatickú podobu a dieťa používa rôzne pády či časy. Vo veku 30 - 36 mesiacov už prichádzajú na rad súvetia, spojky a slovná zásoba by mala mať aspoň 600 až 1 000 slov. Je normálne, ak časovanie či slovosled viet nie je úplne správny. Dieťa môže začať rozprávať viac, no chyby sú prirodzené.
Ako motivovať dieťa k rozprávaniu: Praktické rady a techniky
Ak vaše dieťa ešte nerozpráva podľa vašich predstáv, najpravdepodobnejším dôvodom môže byť ten, že ste mu k tomu neponúkli dostatočnú motiváciu. Je paradoxné, že sa často „rozkecajú“ práve deti, ktorým nie je venovaná dostatočná pozornosť a jednoducho ju potrebujú upútať. Existuje niekoľko skvelých možností, ako motivovať dieťa k tomu, aby zakričalo na celý svet.
1. Vytvorte potrebu komunikovať
Aby dieťa malo dôvod hovoriť, musí chcieť niečo, čo bez reči jednoducho nedostane. Ako má zavolať na mamu, keď je mama každú sekundu pri ňom? Nechajte dieťa v ohrádke alebo postieľke zopár minút osamote a motivácia pre volanie na mamu sa dostaví. Dôležité je, aby ste veci označovali jednoducho. Nečakajte, že si dieťa vypýta jedlo po francúzsky ako od čašníka v luxusnej reštaurácii. Rozhodne si však zvládne vypýtať „ham“. Rozhodne neskúšajte nechať dieťa hladné alebo osamote, dokiaľ nezačne rozprávať. Avšak, krátke podnety „nedostatku“ sú pre deti tou najlepšou motiváciou pre rozprávanie.
2. Opakovanie a rozširovanie viet
Opakovanie je matka múdrosti. Je nevyhnutné povedať, že dôvod mlčania niektorých detí pramení z prístupu ich rodičov. Ak sa deťom jednoducho málo venujete, môžu sa dokonca báť prehovoriť. Rodičia, ktorí sa deťom naozaj venujú počas celého dňa, im pomáhajú objavovať svet a pomenovávať všetky veci, sa z reči svojich ratolestí budú tešiť skôr, ako tí, ktorí deťom nedoprajú dostatok impulzov.
Dieťa podporujte, aj keď robí chyby! Opakujte a rozširujte jeho vety, čo dieťa ubezpečí, že ste mu rozumeli, a pomáha mu to, aby tvorilo ďalšie vety. Vysvetlite a zopakujte, čo má dieťa na mysli. Ak dieťa povie „tato topánky“, vy odpovedzte: „Áno, to sú tatove topánky.“ Nepoužívajte dlhé vety a súvetia, dajte prednosť krátkym a jednoduchým vetám. Používajte jednoduchú gramatiku.
Pozerajte sa na veci, o ktorých hovoríte, rozprávajte o tom, čo vidíte a počujete (napríklad ukážte na obrázok v knihe). Rozprávajte sa s dieťaťom, keď ho kúpete, kŕmite, prebaľujete.
3. Vizuálne podnety a pomenovávanie
Mnohé významné výskumy poukázali na to, že medzi prvými slovami a predmetmi, ktoré dieťa vidí, je silný vzťah. Vedecké výskumy jasne preukázali, že deti vizuálnym vnímaním - graficky, dokážu k jednotlivým predmetom priradiť slová. Vizuálne vnímanie objektov tak má veľký vplyv na začiatok rozprávania.
Ak sa teda dieťa hrá s loptou, poukazujte na daný predmet, pomenujte ho, zopakujte „lopta hop, modrá lopta, lopta letí, lopta bum“, aby dieťa dokázalo danému predmetu priradiť slovo. Na rozvoj, nielen rečových zručností, skvele poslúžia obrázkové knihy. Pravidelné čítanie sa môže stať rituálom a poukazovanie na všetko, čo sa na obrázkoch v knihe nachádza, je skvelým motivačným nástrojom. Zvieratká či predmety na obrázkoch bude chcieť dieťa pomenovať samo a ešte pred spaním si obľúbenú knihu donesie do postele.
V modernej dobe 21. storočia si tiež môžete prezerať obrázky na tablete alebo na mobile, čo môže niektoré ratolesti zaujať ešte viac. Klasickej knihe však dajte prednosť.
4. Hravé učenie a interakcia
Deti sa skvele naučia opakovať slová aj pri pozeraní zábavných videí, napríklad na DVD. Skvelou voľbou pre rozvoj reči sú aj spoločenské hry pre deti. Takéto hry nájdete v hračkárstvach, pričom sú určené už pre deti od 1 roka. Deti takéto hry motivujú k tomu, aby danú vec pomenovali a v prípade spoločenských hier od 3 či 4 rokov ich nabádajú k rozprávaniu príbehov. Takéto hry sú špeciálne zamerané na rozvoj rečových zručností a logického myslenia.
Hravou formou môžete u dieťaťa vzbudiť záujem o rozprávanie aj vtedy, ak sa zahráte na skutočné roly. Kuchár a zákazník, doktor a pacient, opravár, hasič - stačia potrebné rekvizity a kreativita nahradí mechanické opakovanie slov. Dieťa pri hrách na roly nielen využíva slovnú zásobu, ktorú má, ale takisto sa učí nové slová. Reaguje na podnety, ktoré prichádzajú z druhej strany.
Veľmi motivujúce je aj natáčanie dieťaťa na kameru. Deti sa rady predvádzajú a ak budú stredobodom pozornosti, rady ukážu svoj talent. Naučte sa s nimi básničku alebo rýmovačku a dovoľte im predviesť sa. Pýtajte sa detí ako v nejakej televíznej relácii, nechajte ich reagovať a potom im to pustite.
Ako hovoriť alebo interagovať s deťmi
5. Trpezlivosť a pozitívna spätná väzba
Montessori pedagogika nás učí nepomáhať dieťaťu vo veciach, ktoré zvládne samo a zároveň mu dať priestor, aby sa mohlo účelne realizovať. Dieťa berieme ako rovnocenného partnera. Buďte trpezliví a skúste to už od malička. Váš potomok ešte len bľaboce? Aj to je komunikácia. Aj slová, ktorým vy nerozumiete, ale dieťa nimi opisuje konkrétne javy alebo predmety, sa rátajú do slovnej zásoby.
Keď sa dieťaťa niečo opýtate, počkajte na odpoveď. Aj keby to malo byť len „dadabá“. Dieťa sa učí, že si pri rozhovore vymieňame strany. Raz hovorí jeden, potom druhý. Striedame sa, počúvame a vždy dostaneme priestor na vyjadrenie. Takže v situácii: „Hoď kameň. Kameň bác. Hodíme ďalší?“ počkáme na odpoveď dieťaťa. Môže to byť súhlas slovom, ale i gestom, či tým, že dieťa vyberie kameň z vedierka a hodí ho dole a možno povie, „bác.“ Nepýtajte sa, ak nechcete počuť odpoveď.
Za každý pokrok dieťa vždy pochváľte. Pochvalou naopak dosiahnete viac.
6. Správna výslovnosť a komentovanie
Ak vás trápi to, ako naučiť 3-ročné dieťa rozprávať správne, pretože veci vyslovuje zle, zamyslite sa nad tým, či nerobíte chybu aj vy. Rodičia majú často sklon rozprávať sa s dieťaťom priveľmi milo a hravo. Je to normálne, svojou roztomilosťou k tomu dieťatko zvádza. S dieťaťom sa rozprávajte tak, aby ste riadne artikulovali a nedeformovali reč, ktorou má neskôr plynule rozprávať. Dieťa totiž všetko napodobňuje a rozhodne nechcete, aby sa šušlanie na dieťa prenieslo. Rozprávajte pomaly, zrozumiteľne a bez prehnaného akcentu.
Podobne ako v predošlom prípade, ak chcete dieťa naučiť rozprávať, nepoužívajte priveľa zdrobnenín ani citosloviec, pokiaľ to nie je nutné. Pokojne napodobnite zvuky zvierat. Ak chcete zdôrazniť, že je niečo maličké, môžete použiť zdrobneninu, no určite nevyužívajte tento nástroj na vysvetľovanie významu bežných vecí. Ak je raz jahoda jahodou, nemusí byť jahôdkou a jablko jabĺčkom.
Chcete, aby dieťa bolo „ukecané“? Musíte takí byť aj vy. Dieťa sa učí, keď vás počúva, nové slovíčka sa naň môžu nalepiť aj vtedy, ak budete miestami aj neprirodzene veci komentovať. Ak po ceste prejde auto, zahrajte sa na športového komentátora a opisujte dieťaťu celú situáciu detailne, že zelené auto práve prešlo po ceste, auto je zelené, auto robí „brm brm“ a tak ďalej. Budete sa opakovať, ale dieťa časom bude presne vedieť, čo je zelené a čo robí „brm brm“. Pomenúvajte veci okolo seba, opakujte sa, pokojne opíšte farbu predmetu, čo robí, že lopta skáče, stojí alebo letí. Ukazujte na daný predmet, aby si ho dieťa zafixovalo aj vizuálne. Nevadí, ak dieťa slovo nezopakuje o deň či dva ho možno presne pomenuje a vy budete milo prekvapení. Netreba to však preháňať. Opakovanie rovnakého slova dieťa môže začať nudiť a opakovanie nasilu za účelom, aby slovo po vás zopakovalo, môže dieťa skôr odradiť.
Rozprávajte sa s dieťaťom hlavne o tom, čo uňho vzbudzuje záujem. Na dieťa treba ísť jednoducho, rozprávajte veľmi stroho a stručne. Používajte krátke vety a všetko pomenúvajte čo najviac zrozumiteľne. Spočiatku sa vyhýbajte spojkám a predložkám, nepoužívajte súvetia ani rozsiahle vysvetlenia, dieťa bude len nemo pozerať.
7. Dôležitosť aktívnej komunikácie oproti pasívnemu prijímaniu
Hodina sledovania televízie sa nikdy nevyrovná hodine komunikácie s rodičom. Ako sa po francúzsky naučíte skôr z konverzácií v cudzom jazyku než pozeraním výučbového programu, aj dieťa sa rozrozpráva vďaka aktívnemu rozhovoru a nie pasívnym prijímaním dlhých viet a rýchlych obrazov z televízora.
Kedy môže byť oneskorené rozprávanie problém? Varovné signály a odborná pomoc
Niektoré deti sa rozprávajú neskôr, iné skôr. Všeobecné míľniky stanovené Inštitútom detskej reči do istej miery určujú, ako by mal prebiehať vývin detskej reči, ale netreba sa báť, ak sa niektoré prejavy oneskoria.
Existujú určité varovné signály, ktoré sú príznakom toho, že vývoj reči u dieťaťa neprebieha tak, ako by mal. Najlepšie je obrátiť sa v takom prípade na odborníka - pediatra, logopéda, audiológa či detského psychológa. Títo odborníci presne vedia posúdiť, v akom stave je úroveň verbálnej/neverbálnej komunikácie vášho dieťaťa. Za problémami s rečou totiž nemusí byť len do istej miery prirodzené oneskorenie, ale pokojne aj iné ochorenia (autizmus, logopedické problémy, poruchy reči a jazyka, psychický vývoj a iné).
O oneskorenom vývine reči hovoríme až vtedy, ak drobec zaostáva za svojimi rovesníkmi aj vo veku 3 - 4 rokov. Vtedy prichádza na rad vyhľadanie odbornej pomoci - najmä logopéda. Návšteva logopéda sa odporúča nie skôr ako po dosiahnutí troch rokov. Skôr by to mohlo spôsobiť opačný efekt - vystresovaný špunt by sa zaťal a hovoriť by nezačal už vôbec.
Faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj reči, môžu byť aj dedičné zo strany matky alebo otca. Niektoré deti, ktoré sa rýchlo naučia chodiť, loziť, môžu rečové pokroky dosahovať pomalšie. Vývin reči môže byť pomalší aj u detí, ktoré sa narodili predčasne alebo s podváhou či anemické. Prejaviť sa môžu predchádzajúce ochorenia a zdravotné problémy, ktoré mohli rozvoj reči a jazyka spomaliť. Aj také veci ako nádcha alebo chýbajúce zuby môžu zapríčiniť chyby v rečovom prejave.
Viaceré mamičky sa stretli s tým, že ich dieťa malo vlastný slovník v pomerne pokročilom veku (2-3 roky) a potom sa rozprozprávalo. Samozrejme, je nutné pravidelné čítanie knižiek, používanie riekaniek či komentovanie všetkého okolo. Odporúčajú sa poradiť s pediatrom, či dieťa nemá nejaký problém (oslabený sluch alebo zrak a pod.).
Nástup do škôlky a zvládanie komunikačných výziev
Čo v prípade, že doma nemáte práve „ukecanca“ a stojíte pred ďalším závažným krokom - nástupom do škôlky? Mnohé maminy s tým majú vlastnú skúsenosť. Zhodujú sa na tom, že s veľkou pravdepodobnosťou nebudete v škôlke jediní, ktorí toho ešte veľa „nenakecajú“. Netreba preto stresovať. Stačí na tento fakt upozorniť pani učiteľky. Dieťa sa rozhodne netreba báť dať do škôlky. Práve naopak - môže už čoskoro od ostatných, ukecanejších krpcov mnoho pochytiť a inšpirovať sa. Možno zostanete sama prekvapená, keď sa mu už po čase nebude chcieť jazyk zastaviť.
Nepodliehať zúfalstvu: Každé dieťa má svoj čas
Aj keď to nie je jednoduché, netreba podliehať stresu a panike. Viaceré deti bývajú samé nervózne a hysterické, pretože im ich okolie nerozumie. Každý z nás má iné tempo, a to sa týka aj nástupu reči. Všetko potrebuje svoj čas. Hlavne sa teda neporovnávajte s rovesníkmi okolo vás. Každé dieťa je vývojovo odlišné a netreba ich všetky „hádzať do jedného vreca“.
Ovplyvniť nástup reči a vývin slovnej zásoby môžu viaceré faktory. Či už ide v niektorých prípadoch o genetiku, povahu alebo temperament dieťaťa. Niektoré deti sú smelšie, iné nesmelé, jedno je aktívne, iné skôr lenivé.
Takisto je rozdiel, či vám dieťa rozumie a iba ešte nezačalo rozprávať, alebo máte podozrenie, že vám ani nerozumie. Vtedy už môže ísť o problém, ktorý by ste mali riešiť vyhľadaním odbornej pomoci.
tags: #ako #motivovat #dieta #k #rozpravaniu