Predškolský vek je kľúčovým obdobím pre rozvoj grafomotorických zručností, ktoré sú základom pre neskoršie písanie. Mnohí rodičia v tomto období uvažujú nad školskou úspešnosťou svojich detí a nad tým, ako ich čo najlepšie pripraviť na vstup do školy. Tento proces však nie je vždy priamočiary a nie všetky deti sa vyvíjajú podľa očakávaných tabuliek. Ak sa stretávate s ťažkosťami, je dôležité identifikovať problémy a zamerať sa na ne. Často majú viditeľné ťažkosti, ako je nesprávny úchop, svoje čiastkové dôvody, napríklad silný alebo slabý prítlak, kŕčovitý úchop, či oslabené izolované pohyby prstov.
Rozvoj grafomotoriky a úchopu: Základné kamene pripravenosti na písanie
Rozvoj grafomotoriky a úchopu je komplexný proces, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. Dôležité je podporovať jeho prirodzený rozvoj a vytvárať mu podmienky na to, aby sa mohlo zlepšovať. V predškolskom veku dieťa začína prekresľovať základné tvary ako štvorec, trojuholník a X. Prekresľovanie tvarov je základom pre schopnosť učiť sa písať tvary písmen a číslic. Toto obdobie je tiež časom, kedy sa začínajú predkladať prvé pracovné listy s grafomotorickými tvarmi, ktoré sú základom pre písané písmená. Začíname s obdobím lastovičiek, vlniek, oválov a podobne. Pomaličky sa začína zmenšovať veľkosť. Nie je však vhodné sa k malým formátom ponáhľať, kým nie je grafomotorický prejav dieťaťa dostatočne pripravený.
Individuálne pohyby prstov sú jednou z kľúčových podmienok pre dynamický úchop. Prsty sa postupne stávajú ohybnejšími a jemná motorika je presnejšia. Palec má byť v opozícii ostatným prstom, zatiaľ čo ukazovák je prst, ktorý primárne určuje smer pohybu ceruzky.
Medzi obľúbené aktivity na trénovanie úchopu a grafomotoriky patrí hra na klavír. Aj keď dieťa na klavíri nevie hrať, samotná hra sa dá simulovať. Môže sa začať rozcvičkou, pri ktorej deti ťukajú prstami o stôl a tvária sa, že hrajú na klavíri. Samotná hra môže byť zábavnejšia, ak si vyberiete známu pesničku, spievate a pomyselne hráte na klavíri. Pre vizualizáciu cvičenia si môžete klavír nakresliť na papier a hrať tak. Okrem cvičení s prstami je dôležité mať dobre vyvinutý štipkovitý úchop, čo znamená, že manipulácia s drobnými predmetmi je stále vítaná. Práca so špagátom, mäkkým drôtom, chlpatým drôtom, nitkami, vlnou či geoboardom je prospešná. Skladačky a stavebnice s malými dielikmi zaručujú správne postavenie prstov.
Správne návyky a prostredie pre písanie
Pre úspešné písanie je kľúčová motivácia dieťaťa k tejto činnosti. Dieťa by malo k písaniu pristupovať ako k radostnej aktivite. Pred samotným začiatkom písania je vhodné, aby si dieťa precvičilo ruku a uvoľnilo tak svaly zapojené do písania. Táto „rozcvička“ je dôležitá najmä u detí, ktoré s písaním začínajú a nie sú na pohyby ruky počas písania zvyknuté. Uvoľňovanie ruky by malo prebehnúť pred začiatkom písania, ale aj v jeho priebehu. Osvedčili sa rôzne riekanky, ktoré môžu sprevádzať uvoľňovanie ruky, napríklad „Tancuje, tancuje bábika“ (dieťa krúži zápästiami oboch rúk proti sebe) alebo „točí sa jej sukienka“ (dieťa krúži zápästiami oboma rukami od seba). Okrem zápästí precvičujeme i uvoľňovanie celej ruky a prstov.
Hygienické a technické podmienky vyučovania písania zohrávajú významnú úlohu v úrovni grafického prejavu žiakov, jeho čitateľnosti, úhľadnosti a plynulosti. Správne sedenie a držanie tela sú základom. Dieťa by malo sedieť na celom sedadle, nie na jeho okraji, s nohami celou plochou na podlahe, čo mu zaručuje dostatočnú stabilitu. Trup by mal byť mierne naklonený dopredu, ale hrudník sa nesmie dotýkať hrany lavice. Vzdialenosť od prednej strany písacej dosky by mala byť približne 3 - 5 cm (na šírku detskej dlane). Váha celého trupu má byť rozložená na sedadle, nie na predlaktiach opretých o písaciu dosku. Hlava by mala byť mierne naklonená nad písankou, vo vzdialenosti 30 - 35 cm. Pri nízko sklonenej hlave si dieťa kazí zrak a nemá dostatočný rozhľad po celej ploche písanky, čo sa prejavuje nerovnakou výškou písmen či nepravidelným riadkovaním.
Pri písaní sedí žiak na stoličke tak, že 2/3 dolnej končatiny (stehná) sú na sedadle a 1/3 je voľná. Pravá noha je v kolene zohnutá približne do pravého uhla a chodidlá nôh by sa mali celou šírkou opierať o podlahu. Výhodnejšie je však mierne predsúvať pravú nohu dopredu. Predlaktia sú voľne položené na písacej doske a smerujú do pravého uhla, ktorého predpokladaný vrchol je v strede žiakovho tela, kde sa ruky takmer stretávajú. Pravá ruka vykonáva písací pohyb a ľavá ruka pridržiava písanku. Správna poloha predlaktia zabraňuje skláňaniu hlavy. Odborníci zistili, že ak je jedno z predlaktí spustené dolu, vychyľuje sa os ramien z vodorovnej polohy a dochádza ku skolióze. Lakte trocha presahujú okraj písacej dosky a sú mierne vzdialené od tela. Záprstie a prsty sa opierajú o články dvoch posledných prstov (malíčka a prstenníka) tak, aby medzi záprstím a povrchom písacej dosky zostávala malá medzera. Písanku kladieme celou plochou na písaciu dosku tak, aby ruka opretá o lakeť predstavovala pri písaní čiaru súbežnú s linajkou písanky. Sklon sa dosiahne vtedy, ak písanka zviera s spodným okrajom písacej dosky uhol 15 - 25 stupňov.
Správne držanie tela u detí + cviky | #fyzioterapeut
Správne držanie písacieho nástroja a osvetlenie
Základom správneho držania ceruzky či pera je úplná voľnosť svalov hornej končatiny. Písací prostriedok držia prvé tri prsty pravej ruky: palec, ukazovák, prostredník. Palec sa opiera bruškom o pero, ktoré prostredníček podopiera. Ukazovák je na písacej potrebe ľahko položený zhora. Pero držíme ľahko 2 - 3 cm nad hrotom tak, aby jeho os zviera s plochou papiera uhol približne 45 stupňov. Nesprávny tlak na pero alebo ceruzku môže spôsobiť až „pisársky kŕč“. Aby sme viedli deti k správnemu držaniu, je vhodné zvoliť písacie potreby s ergonomickou zónou úchopu, ktorá má v hornej tretine trojuholníkový tvar, poskytujúci tri plochy pre správne držanie. Po nástupe do 1. triedy píšu deti najskôr ceruzou (vhodná je ceruza tvrdosti č. 2). Po odľahčení ruky prechádzajú na písanie perom. Kým sa tak stane, prebieha tzv. prípravné obdobie, kedy sa dieťa pripravuje na pekné písanie uvoľnením ruky pomocou rôznych uvoľňovacích cvikov. Pre tieto cviky sú vhodné písacie a kresliace potreby, ktoré nemajú príliš tvrdý hrot - voskové pastelky, fixky, ale aj štetce, najmä u detí, ktoré na písacie potreby príliš tlačia.
Dôležité je aj správne osvetlenie pracovnej plochy. Svetlo dopadá na písaciu plochu u pravákov zľava a u ľavákov sprava. Svetlo by nemalo byť príliš intenzívne, aby dieťa neoslňovalo alebo mu nepoškodilo zrak. Zároveň by mal byť zvolený taký zdroj svetla, ktorý vhodne podáva farby. Kvalita prírodného svetla sa nedá ničím nahradiť, preto je potrebné ho maximálne využiť. Pokiaľ denné svetlo nie je dostatočné, musíme si pomôcť umelým svetlom. Na písanie sa odporúča hodnota intenzity osvetlenia 500 lx, čo zaručuje zrakovú pohodu dieťaťa. Na osvetlenie pracovnej plochy bude treba svietidlo schopné osvetliť celú plochu, nielen jej časť. Na zrakovú pohodu je nevyhnutné aj dostatočné osvetlenie celej miestnosti. Hlavným svietidlom osvetlíme celý priestor, použitím doplnkového osvetlenia na stole pridáme smerovú zložku, čím zaručíme možnosť správne vnímať tvary predmetov.
Doba písania by nemala na začiatku školskej dochádzky presahovať 10 minút (v predpísaných zošitoch formátu A5 sú to 4 riadky). S postupom školskej dochádzky a s vekom dieťaťa sa doba písania úmerne zvyšuje.
Vzbudenie záujmu a podpora kreativity
Aby sme viedli deti k správnemu držaniu písacieho náčinia, je dôležité zvoliť písacie potreby s ergonomickou zónou úchopu. Rodičia a dieťa by mali vhodné pero vyberať spoločne. Malo by byť praktické, príjemne padnúť do ruky a mať mäkkú zónu úchopu, ktorá podporuje uvoľnené držanie. Nemenej dôležité je, aby sa dieťaťu páčilo, pretože obľúbené pero je vždy používané s nadšením a motivuje k písaniu.
Zmena je nová energia. Deti by nemali precvičovať písanie ako roboti - dôležitá je zmena! Obyčajné opakovanie písmen a tvarov často nestačí. Správny úchop, uvoľnená ruka, rytmus a plynulosť pohybov, vhodná motivácia pri písaní sú rovnako dôležité ako tvar písmeniek.
Chyba je vlastná skúsenosť. Pri nácviku písania sa dieťa nevyhne chybám. Motorické schopnosti sa nedajú vylepšovať bez nich. Deti sa navyše učia najviac zo svojich vlastných chýb. Napríklad k precvičovaniu správnej veľkosti písmenka môžu rodičia vedome používať rôzne veľkosti spolu so svojimi deťmi, potom si o tom môžu rozprávať a nájsť ten správny rozmer.
To už viem a to sa naučím. Aby ste deťom nepokazili radosť z písania, je dôležité precvičovať nielen to, čo im robí problémy. Počas precvičovania by ste mali hlavne stavať na tom, čo im problémy nerobí. Pomôže im to zdokonaliť vlastné schopnosti a aplikovať ich na problémové oblasti. Rovnováha je v tomto prípade veľmi dôležitá.
Dôverne známe tvary sa môžu stať dobrou predlohou pre tvary písmen. Mnoho písmeniek môže byť vytvorených z tvarov, ktoré sa dieťa už skôr naučilo. Napríklad „V” môže byť zubom na píle, „O” má rovnaký tvar ako vajíčko, „E“ je hrebeň. Písmená tak prestávajú byť abstraktnými pojmami a stanú sa bližšími a jednoduchšími.
Spoľahni sa, vždy ti pomôžem. Rodičia by mali so svojimi deťmi hovoriť o škole otvorene a bez nátlaku. Môžu tak včas rozpoznať problémy a spoločne s deťmi ich vyriešiť. Dieťa by malo cítiť podporu a oporu rodiča, ktorý by mal byť jeho sprievodcom a hlavne kamarátom.
Hravé učenie a podpora individuálneho rozvoja
Rodičia by mali podporovať rozvoj jemnej motoriky dieťaťa už odmalička. Napríklad stavať z kociek, triediť tvary, navliekať koráliky, skladať puzzle a hrať hry trénujúce pohyby a pamäť, ktoré deťom neskôr pomôžu pri výučbe písania. Rovnako aj skúsenosti dieťaťa s kreslením či maľovaním podnecujú rozvoj jemných motorických schopností. Pastelky a pestré farby v deťoch podnecujú zvedavosť a chuť experimentovať.
Vzbuďte chuť tvoriť pre potešenie. Práve potešenie je najdôležitejším motivačným faktorom. Rodičia by sa mali uistiť, či svojho malého potomka príliš nevedú alebo nezaťažujú témami, ktoré je príliš ťažké stvárniť. Pokiaľ je dieťa frustrované, nebude mať z tejto činnosti radosť. Pokiaľ si dieťa neobľúbi kreslenie a maľovanie, bude ťažké ho nadchnúť pre písanie.
Fantázia a kreativita. Nestačí dieťa len chváliť za to, čo nakreslilo alebo ako presne opísalo tvary. Plynulé pohyby ruky a plynulé tvary sú prinajmenšom rovnako dôležité. Preto je nevyhnutné, aby rodičia dali deťom slobodu k samostatnému rozvoju. Vhodná motivácia, rozvoj predstavivosti a kreativity sú kľúčové: napríklad hry s farbami, maľovanky, spájanie bodov, kreslenie čiarok, klbiek, vĺn - to všetko prispieva k plynulým pohybom pri písaní.
Rytmus. Odmalička je nutné rozvíjať u dieťaťa cit pre rytmus pomocou riekaniek, prstových hier, pesničiek, rytmických hier, uvoľňovacích cvikov sprevádzaných riekankami. V prípade plynulého písma je to práve rytmus, ktorý tvorí tvary: plynulé pohyby pri písaní sprevádzané napríklad dospelými majú istú pravidelnosť. Rodičia a deti by mali hľadať rytmus pohybov spoločne a spoločne ho taktiež precvičovať. Čím viac rytmické je kreslenie alebo písanie, tým je ruka uvoľnenejšia a tým viac zábavy si dieťa užije.
Zameranie na individuálne potreby a prevencia problémov
Mnohé viditeľné ťažkosti, ako napríklad nesprávny úchop, majú svoje čiastkové dôvody. Môže ísť o silný či slabý prítlak, kŕčovitý úchop, alebo oslabené izolované pohyby prstov. Trénovanie úchopu a grafomotoriky rozmanitými spôsobmi, s využitím dostupných pomôcok a predchádzajúcich blogov, je kľúčové. V prípade, že sa v tom rodičia cítia sami a nenachádzajú pomoc vo svojom okolí, môžu sa obrátiť na videokurz „Učte sa doma s väčšou ľahkosťou“, ktorý spracúva témy pomáhajúce s týmito výzvami.
Ak sa stretávate s problémami, ako je zrkadlové písanie číslic, je dôležité sa na ne zamerať. Kresba postavy sa v predškolskom veku zdokonaľuje. Dieťa na začiatku piateho roku stále kreslí spájaním základných tvarov - kruh, štvorec, obdĺžnik. Postupne v kresbe pridáva detaily v tvári a na rukách. Začína sa objavovať vnímanie rozdielu ženskej a mužskej postavy. Pre toto obdobie je charakteristické prekrývanie častí (transparentnosť) - čiže dieťa nakreslí telo a na to nakreslí oblečenie. Postupne sa snaží zachytiť postavu v pohybe, aj keď kresba postavy ešte nie je realistická a proporcie nezodpovedajú realite. Približovaním sa k šiestemu veku sa kresba postavy zdokonaľuje. Dieťa väčšinou začína kresliť hlavu, ktorá je často proporčne najväčšia, pretože dieťa venuje pozornosť detailom tváre. Objavujú sa už aj doplnky - topánky, účesy, mašle. Pri kresbe postavy je dôležité, či dieťa nakreslí vývinovo v poriadku, nie samotný spôsob kreslenia.
Mám pocit, že som ho počula mrmlať niečo o slovenskej posadnutosti kresbou a úchopom. Masírovanie dieťaťa sa môže zdať podivné, ale má významné prepojenie medzi kresbou postavy a tzv. predstavou o tele.
Prvá a dnes už veľmi známou zásadou je, že ľaváka nepreúčame na pravú ruku! Pre písanie ľavou rukou platia rovnaké všeobecné zásady správneho písania ako pre praváka. Pri správnom držaní smeruje koniec pera k ľavému ramenu. Pokiaľ dieťa píše pekne, ale vedie ruku nesprávne, je potrebné držanie rešpektovať a zamerať sa na priebežné uvoľňovanie ruky.
Pri nácviku písania sa dieťa nevyhne chybám. Naopak, motorické schopnosti sa nedajú vylepšovať bez chýb. Deti sa navyše učia najviac zo svojich vlastných chýb.
Domáce úlohy: Menej stresu, viac radosti
Mnoho domácich úloh a málo času? Dnešné deti majú veľa aktivít aj mimo školy, športujú, navštevujú rôzne záujmové krúžky a často potom nestíhajú mať dostatok voľného času. Domáce úlohy a príprava do školy im tiež zaberú dosť času. Niektoré deti môžu byť v strese, čo sa môže prejaviť poruchami spánku a nervozitou. Príliš veľa aktivít preto odborníci neodporúčajú a varujú pred tým samotných rodičov. Deti vyrastajú v hektickej dobe, kedy majú príliš veľa možností a chcú stihnúť všetko. Treba si ale zvoliť toľko aktivít, na koľko má človek reálne čas bez toho, aby cítil stres z toho, že niečo nestíha.
Hlavnou zásadou pri písaní domácich úloh je nedávať dieťaťu písať práce na nečisto - teda napísať úlohu najskôr na papier, resp. do cvičného zošita a potom to prepísať do zošita. Dôvod je jednoduchý: dieťa si pri „cvičnom“ písaní unaví ruku a vlastné písanie do školského zošitu je preň veľmi náročné a písmo je menej úhľadné. Domáca úloha z písania by mala byť písaná po krátkej príprave, ktorá spočíva v uvoľňovaní ruky ľahkým precvičovaním, zopakovaním si tvaru osvojovaného písmena - dieťa si vyskúša správny tvar napríklad na stierateľnú tabuľku a potom píše do školského zošita.
Domáce úlohy by mali preskúmať a posilniť vyučovacie hodiny a predmety, zároveň by mali v študentoch podnietiť pocit zvedavosti a mali by ich viesť k tomu, aby efektívne študovali. V žiadnom prípade by úlohy za dieťa nemal robiť rodič.
Štúdia Michiganskej univerzity v roku 2004 zistila, že čas, ktorý študenti strávia nad domácimi úlohami je od roku 1981 o 51 percent vyšší. Menšie deti by nad knihami nemali tráviť celé hodiny.
Pri nástupe do prvej triedy je dôležité posilňovať hlavne vnútornú motiváciu detí - aby sa učili pre seba, a tiež pre radosť z toho, čo už dokážu a môžu použiť v reálnom živote. Chváliť všetko, čo je možné pochváliť. Dobrou stratégiou nie je ani porovnávanie dieťaťa so spolužiakmi.
Na trhu sú dostupné rôzne druhy pomôcok pre čerstvých prváčikov vo forme osemsmeroviek, domina, skladačiek a podobne. Efektívnou a hravou formou môžete predškoláka pripraviť aj pomocou gumových medvedíkov či cukríkov iných tvarov.
Dôležitý je tiež čas, kedy dieťa robí domáce úlohy. Pokiaľ príde poobede zo školy rovno domov, je dobré nechať ho chvíľu pohrať sa, prípadne si zašportovať a k úlohám sa vrátiť napríklad za hodinu. S blížiacim sa večerom je dieťa viac unavené a jeho ochota spolupracovať klesá. Domáce úlohy treba robiť v pokojnej atmosfére, dieťa by malo mať svoje miesto, kútik, kde ho nebude nikto vyrušovať a rozptyľovať.
Motivácia k čítaniu a písaniu ako celoživotný proces
Najnovšie výskumy hovoria o tom, že deti siahajú po knihe menej ako v minulosti. Hoci na 1. stupni základných škôl situácia nie je až tak alarmujúca ako na 2. stupni, práve tento časový úsek v živote dieťaťa môžeme využiť na to, aby sme u neho vzbudili lásku ku knihám na celý život. Okrem kvalitného výberu vhodnej knihy, musíme pre žiakov vymýšľať také činnosti, ktoré ich dokážu nielen prekvapiť, ale ich aj vtiahnu do tvorivých činností, pri ktorých sú nútení nad knihou premýšľať a pracovať s ňou dlhšiu dobu.
Pri učení a práci s knihami je dôležité zohľadniť individuálne záujmy žiakov. Na základe pozorovania v triede si môžeme urobiť prehľad o tom, aký typ literatúry jednotlivých žiakov zaujíma a podľa toho môžeme jednotlivé aktivity s knihami rozdeliť tak, aby sme vzbudili u nich pocit úspechu, radosti, zodpovednosti a predovšetkým vlastnej aktivity.
Metódy ako otázkový brainstorming, dramatizácia, hranie rolí, scénky, pantomíma, voľné písanie, cielené voľné písanie, tvorivá vizualizácia či práca s hudbou môžu pomôcť deťom lepšie pochopiť a spracovať literárne diela. Tieto aktivity podporujú kritické myslenie, kreativitu a aktívne zapájanie sa do učebného procesu.
Vzbudenie lásky k čítaniu a písaniu je celoživotný proces. Vytváranie pozitívneho vzťahu ku knihám a písanému slovu od útleho veku je investíciou do budúcnosti dieťaťa. Učitelia a rodičia by mali spolupracovať pri vytváraní podmienok, ktoré podporujú zvedavosť, kreativitu a radosť z učenia. Cieľom je, aby sa dieťa stalo samostatným a aktívnym jedincov, ktorý má chuť objavovať a učiť sa nové veci.