Václav Klement, narodený 16. októbra 1868 vo Velvarech, je jednou z kľúčových postáv česko-slovenského priemyslu, spojený predovšetkým so založením automobilky Laurin & Klement, ktorá sa neskôr stala základom pre dnešnú Škoda AUTO. Jeho životná cesta je fascinujúcim príbehom o ambíciách, húževnatosti a vízii, ktoré ho z chudobných pomerov vyniesli na pozíciu významného priemyselníka a mecenáša.
Počiatky a cesta za vzdelaním
Václav Klement sa narodil ako prvý syn čeledína Josefa Klementa a jeho ženy Anny. Jeho detstvo bolo poznačené skromnými pomermi, čo ho viedlo k ranej samostatnosti a túžbe po lepšej budúcnosti. Po absolvovaní piatich rokov obecnej školy v rodných Velvarech odišiel vo veku dvanásť rokov do Slaného, kde sa začal učiť remeslu u miestneho knihkupca Vokouna. Práve v tomto období sa začala formovať jeho vášeň pre cyklistiku. Vo voľnom čase sa venoval jazde na bicykli a stal sa aktívnym členom miestneho velocipedistického spolku. Táto záľuba v dvoch kolesách sa neskôr ukázala ako kľúčová pre jeho budúcu kariéru.
Po vyučení sa Klement presťahoval do Mladé Boleslavi, kde pracoval ako príručí u knihkupca Novotného. Po jeho náhlej smrti preukázal svoj obchodný talent a kúpil obchod na splátky. Jeho záujem o cyklistiku však nielenže neopadol, ale neustále rástol.
Zrod myšlienky: Od opravy k výrobe bicyklov
Zlomovým momentom v Klementovom živote bol rok 1894, kedy sa obrátil na filiálku drážďanskej továrne na kolesá "Seidel & Naumann" so žiadosťou o opravu svojho velocipédu. Svoju žiadosť napísal v českom jazyku. Odpoveď riaditeľa firmy v nemčine bola stručná a jasná: "Ak chcete odpoveď, žiadame Vás, aby ste svoje oznámenie napísal v nám zrozumiteľnej reči." Táto skúsenosť, hoci frustrujúca, v Klementovej hlave zažala iskru myšlienky: pustiť sa do výroby bicyklov doma v Čechách. V tej dobe sa stal technickým nadšencom, ktorý si kúpil bicykel značky Germania od spomínanej drážďanskej firmy. Keď sa mu bicykel po zakúpení porouchal, opäť napísal firemnej pobočke do Ústí nad Labem s prosbou o opravu. Keďže dostal podobnú odpoveď, ktorá vyžadovala používanie "zrozumiteľného jazyka" (nemčiny), jeho odhodlanie zosilnelo.
Šťastnou náhodou sa v tomto momente stretol s Václavom Laurinom, vyučeným strojárskym zámočníkom a spolumajiteľom opravovne velocipédov v Mladé Boleslavi. Laurinova firma sa nachádzala v ťažkej situácii, pretože jeho spoločník práve odišiel a on by ju sám neutiahol. Keďže Laurin by firmu sám neutiahol, prizval k spolupráci Klementa. Spoločne začali v malej dielničke na predmestí Mladé Boleslavi nielen opravovať, ale aj vyrábať bicykle. V decembri 1895 začali v Mladé Boleslavi pracovať v dielni s plochou 120 m². Už na jar nasledujúceho roku sa vo firme Laurin & Klement rozbehla produkcia bicyklov s názvom Slavia.
Vstup do sveta motorizácie: Od motocyklov k automobilom
Počiatky spoločného podniku boli náročné, no vďaka neúnavnej práci oboch partnerov sa firma rozvíjala. Už v roku 1898 mala firma novú, väčšiu továrničku a zamestnávala 40 ľudí. Tým bol položený základ budúcej prosperujúcej automobilovej firmy. Václav Laurin prinášal do podniku nevšedný technický talent a nápady, zatiaľ čo Václav Klement bol vynikajúcim ekonómom, obchodníkom a tiež výborným rečníkom. V roku 1898 priniesol Klement z Paríža motorovú dvojkolku bratov Wernerovcov. Po dlhých skúškach a pokusoch obaja spoločníci dospeli k záveru, že sú schopní vyrobiť technicky dokonalejší stroj.
Ich prvý motocykel si mohli záujemcovia kúpiť už v roku 1899 a čoskoro pribudli ďalšie modely. Václav Klement bol vizionárom a spoločnosť vďaka nemu patrila medzi priekopníkov motorových dvojkolesových vozidiel, čiže motocyklov, a to dokonca v celosvetovom meradle. V novembri 1899 Klement v Prahe predstavil prvé dva modely motocyklov Slavia. Sám ich prezentoval v zahraničí a sám ich vedel perfektne ovládať, pričom patril aj k úspešným pretekárom. V roku 1902 napríklad vyhral najväčšie preteky motorových vozidiel v Rakúsko-Uhorsku, do vrchu Exelberg pri Viedni. Produkcia motocyklov čoskoro prevyšovala výrobu bicyklov, ktorá bola v marci 1905 ukončená, aby sa uvoľnili výrobné kapacity pre vývoj automobilov.
V roku 1905 firma predstavila svoj prvý automobil vlastnej konštrukcie. V roku 1906 sa na trhu objavil dvojmiestny automobil Voituretta s dvojvalcovým motorom. Neskôr pribudol štvorvalec. Továrňa sa rozrastala a jej vozidlá, aj vďaka medzinárodným pretekom, získavali vo svete obrovské renomé. Rozvíjajúca sa firma samozrejme potrebovala kapitál na rozšírenie výroby, a teda peniaze od bánk. V tom sa prejavil obchodný talent Václava Klementa a jeho predvídavosť, keď pre propagáciu a reklamu zvolil účasť v diaľkových pretekoch. V rokoch 1903-1904 sa továreň zúčastnila 64 pretekov, v ktorých získala celkom 115 cien. Vyvrcholením pretekárskej činnosti bolo víťazstvo na majstrovstvách sveta Coupe Internationale vo Francúzsku v roku 1905, kde jazdcom bol neskôr slávny Václav Vondřich. Po týchto úspechoch začali značke L&K veriť aj bankári.
Laurin & Klement 110: Jízda s veteránem z roku 1926
Rozkvet a strategické partnerstvo
V roku 1907 bol podnik transformovaný na akciovú spoločnosť a Klement sa stal jej generálnym radcom. O rok neskôr získala továreň do služieb známeho pretekára O. Hieronymusa, ktorý sa uplatnil aj v konštrukcii. Výsledkom bol v roku 1909 prvý letecký motor vyrobený v Rakúsko-Uhorsku. Pod vedením Klementa sa mladoboleslavská automobilka stala jednotkou v rámci Rakúsko-Uhorskej monarchie a presadila sa na desiatkach zahraničných trhov. Václav Klement budoval úspešný medzinárodný tím z výrazných osobností, zamestnal napríklad skúseného konštruktéra a pretekára Otta Hieronima.
Do úspešného rozvoja továrne neblaho zasiahla prvá svetová vojna. Bolo nutné plniť vojenské zákazky a nebol čas na vývoj, čo sa prejavilo hneď v prvých povojnových rokoch. Mladoboleslavskí priemyselníci sa museli začať obzerať po strategickom partnerovi. V zložitej situácii po ničivom požiari mladoboleslavskej továrne z leta 1924 sa v roku 1925 stabilizáciu a ďalší rozvoj firmy podarilo zabezpečiť vstupom silného partnera, plzenskej spoločnosti Škoda. V roku 1925 došlo k úplnému zlúčeniu oboch firiem. Václav Klement sa stal členom správnej rady a aj naďalej tu uplatňoval svoje obchodné nadanie.
V rokoch 1928 až 1935 pôsobil v zemskom zastupiteľstve. Po prechode spoločnosti do vlastníctva Škoda plzeň, sa stal členom výkonného výboru správnej rady. Generálny radca Klement sa potom predovšetkým analyzoval trendy vo svetovom automobilovom priemysle. Poznatky a kontakty získané v roku 1927 počas jeho študijnej cesty do USA významne pomohli pri budovaní moderne riešenej mladoboleslavskej továrne s pásovou výrobou, ale odrážali sa aj v modernom vedení propagácie.
Filantropia a odkaz
Václav Klement vzišiel z chudobných pomerov a na svoj pôvod nezabudol. Časť svojho majetku daroval na dobročinné účely. Ešte za svojho života založil v Mladé Boleslavi sirotčinec, ktorý finančne podporoval. Vo svojom odkaze myslel okrem rôznych spolkov aj na podporu mladoboleslavských a velvarských študentov. Spolu s manželkou Antoniou sponzoroval výstavbu sirotčinca v Mladé Boleslavi (1936) a tesne pred svojou smrťou založil Nadáciu manželov Václava a Antonie Klementových.
Václav Klement zomrel v Mladé Boleslavi 13. augusta 1938, v nedožitých 70 rokoch. Svojho spoločníka v podnikaní a predovšetkým blízkeho priateľa Václava Laurina prežil o takmer osem rokov. Václav Žalman v článku v Ročenke Mestskej sporiteľne vo Velvarech z roku 1938 napísal: "S Václavom Klementom odišiel český priemyselný selfmademan starej gardy. Príznačné boli jeho začiatky: vo vrecku nič, v srdci odvahu a tvrdú vôľu a v hlave, v pravej českej tvrdej palici, plno činorodých myšlienok." Václav Klement bol nielen schopným obchodníkom a vizionárom, ale aj človekom s hlbokým sociálnym cítením, ktorého odkaz žije dodnes v podobe úspešnej automobilky a v spomienke na jeho filantropické činy.