Šikana, kedysi vnímaná primárne ako problém školských lavíc, sa dnes stala komplexným fenoménom zasahujúcim do všetkých aspektov života, vrátane virtuálneho priestoru. Každé dieťa sa s ňou s najväčšou pravdepodobnosťou stretne v tej či onej forme. Pochopenie jej mechanizmov, signálov a správnych postupov pri riešení je kľúčové pre ochranu našich detí a budovanie bezpečnejšieho prostredia.
Štatistiky a realita šikany na Slovensku
Alarmujúce čísla z výskumu Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky z roku 2019/2020 ukazujú, že šikana je na Slovensku vážnym a rozšíreným problémom. Až 86,3 % základných a stredných škôl zaznamenalo výskyt šikany. Súčasne sa do popredia dostáva pojem kyberšikana, ktorá postihla 73,6 % škôl. Tieto dva javy sú úzko prepojené - model správania z reálneho sveta sa ľahko presúva do online prostredia.
Hoci sa s typickými prejavmi šikany stretávame najmä v školskom prostredí, jej počiatočné fázy môžeme pozorovať už u najmenších detí v škôlke, na ihrisku či dokonca v rodine. Jedným z dôvodov jej rozšírenia je aj skutočnosť, že sa ľahko zamieňa s neškodnými formami správania, ako je napríklad bežné "hašterenie" detí.
Definícia a podstata šikany
Podľa stránky eduworld.sk dochádza k šikane v momente, keď jeden alebo viac žiakov úmyselne a väčšinou opakovane týra spolužiaka, pričom k tomu používa agresiu a manipuláciu. Dôsledky takéhoto správania pocítia nielen obete, ale tiež agresori. Negatívne následky si šikanované dieťa so sebou často nesie po celý život, preto je dôležité situáciu rozpoznať čo najskôr a okamžite zakročiť.
Šikana je teda nevhodné agresívne správanie, ktoré niekomu ubližuje a obeť šikanovania sa voči nemu nevie alebo nemôže účinne brániť. Pri šikane ide o nerovnováhu síl, kde sa dieťa (alebo skupina detí) cíti nadradené a ponižuje či ubližuje ostatným. Toto správanie sa často opakuje alebo má tendenciu opakovať sa.
V konečnom dôsledku trpia nielen samotné deti, ktoré sa stali obeťou šikany, ale aj deti, ktoré šikanujú, pretože ich správanie je znakom hlbšieho problému. Šikanovanie medzi deťmi a mladými ľuďmi nie je hra ani zábava.
Typické znaky a štádiá šikany
Šikana sa v kolektíve neobjaví len tak, zo dňa na deň. Vyvíja sa postupne a je dôležité všímať si jej úvodné štádium, ktoré odborníci označujú ako ostrakizmus. Ide o varovný signál, ktorý je nutné ihneď zastaviť, aby sa ubližovanie medzi deťmi nevyvinulo do nebezpečnejšej formy. Ostrakizmus je typický tým, že obeť je vyčlenená z kolektívu - nikto sa s ňou nerozpráva, ani ju nezdraví.
Typickým príkladom je vznik dievčenských spolkov, kedy v triede vznikne silná aliancia, ktorá medzi seba nikoho iného nevpustí, a navyše sa dopúšťa ohovárania, posmievania či urážania spolužiakov. Takáto nerovnováha síl v kolektíve môže prerásť až do priameho šikanovania.
Formy šikany
Šikana môže mať rozličné formy, ktoré sa často prelínajú:
- Verbálna šikana: Prejavuje sa vo forme urážok, nadávok, vyhrážok, posmievania sa či vydierania.
- Fyzická šikana: Zahŕňa časté bitky, kopance, facky, potkýnanie a iné násilné a agresívne prejavy správania. Je to najľahšie identifikovateľná forma šikany.
- Sociálna šikana (emocionálne/relačná agresia): Spočíva v nahováraní iných detí na vyčlenenie obete z kolektívu, jej ohováraní a ignorovaní. Ide o typ sociálnej manipulácie, kde sa dospievajúci snažia ublížiť svojim rovesníkom alebo sabotovať ich spoločenské postavenie. Relační agresori často ostrakizujú ostatných zo skupiny, šíria nepravdy a manipulujú so situáciami.
- Sexuálna šikana: Zahŕňa nevhodné narážky, dotyky alebo komentovanie vzhľadu, urážlivé gestá či posielanie a preposielanie nevhodného obsahu alebo pornografického materiálu. V extrémnych prípadoch môže dôjsť aj k sexuálnemu útoku.
Stále viac rozšírené je už spomínané kyberšikanovanie, ktoré zahŕňa písanie nenávistných, urážlivých postov a komentárov, zverejňovanie nevhodných fotiek, zakladanie chatov či skupín s cieľom niekoho ponižovať a zosmiešňovať, prípadne zverejňovanie a preposielanie nevhodného obsahu prostredníctvom internetu, smartfónov alebo iných technológií.
Ako spoznať, že vaše dieťa je šikanované?
U šikanovaného dieťaťa sa môžu objaviť náhle zmeny správania. Výrazne sa mu môže zhoršiť prospech v škole a jeho schopnosť sústrediť sa na vyučovanie. Ničím nezvyčajným nie je ani nárast agresivity a „zlého“ správania. Veľmi príznačným znakom je, keď dieťa odrazu vyhľadáva spoločnosť detí z nižších ročníkov, pretože si hľadá „bezpečných“ priateľov. Zároveň platí, že obeť šikany málokedy požiada o pomoc učiteľa, ba dokonca ani rodiča, hoci sú v tomto procese mimoriadne dôležitými osobami.
Medzi ďalšie príznaky šikanovania vášho dieťaťa môže patriť:
- Dieťa menej rozpráva a vyhýba sa rozhovorom o kamarátoch, škole či trávení svojho času, prípadne volí rovnaké a všeobecné odpovede.
- Prejavujú sa u neho zmeny emócií - plačlivosť, hnev, smútok alebo strach.
- Odrazu vynecháva krúžky a odmieta aktivity, ktoré ho nedávno bavili.
- Dieťa je nepozorné, nesústredené alebo apatické, má problémy s učením.
- Odmieta jedlo alebo sa naopak prejedá.
- Trpí nespavosťou, máva zlé sny alebo veľmi ľahký spánok, prípadne spí neadekvátne veľa.
- Objavia sa „záhadné“ zdravotné problémy - bolesti brucha, hlavy a podobne.
- Neprehliadajte drobné úrazy, ako sú odreniny, modriny a škrabance.
- Všímajte si častejšie strácanie a ničenie vecí (špinavé oblečenie, nezvestná mikina či potrhané a počmárané knihy alebo zošity).
- Dieťa neustále požaduje zvýšenia vreckového či pýta sladkosti namiesto desiatej.
- Schováva si mobil, náhle zatvára počítač, keď vojdete do miestnosti.
- Prudké zmeny správania, stravovania či záujmov by sme podľa psychológa Viktora Križa nikdy nemali brať na ľahkú váhu a vnímať dieťa v dlhodobom meradle. To, čo si treba všímať, sú prudké a náhle zmeny a ich trvanie.
Kto je náchylnejší na šikanu a kto šikanuje?
Odborníčka Mgr. Lýdia Adamcová, detská psychologička so 43-ročnou praxou, vysvetľuje, že páchateľ si na šikanovanie vyberá osobu, ktorá bude klásť najmenší odpor a vie to odhadnúť podľa chôdze, pohľadu, rečového prejavu a celkového vyžarovania. Ide o vnútorné osobnostné danosti, ktoré sa nevedome prejavujú na vonkajšom správaní obete.
Prejavy dieťaťa, ktoré môžu spúšťať šikanu:
- Strach
- Citlivosť
- Úzkostné správanie
- Neurotické prejavy
- Introvertná orientácia
- Nedostatočná sebaistota a sebadôvera
- Akákoľvek odlišnosť
- Iné názory, než má útočník
- Úspešnosť a výnimočnosť v určitom smere
Na druhej strane, agresormi sa môžu stať úplne všetky deti. Väčší predpoklad, že dieťa bude ubližovať, má vtedy, keď mu niekto ubližuje alebo mu ubližoval, keď prežilo traumy, zanedbávanie či týranie. Podľa psychológa Viktora Križa pri tom vôbec nemusí ísť najmä o deti z marginalizovaných komunít či zo slabého socioekonomického prostredia. Každý prejav násilia je iba nešťastným vyjadrením nenaplnených potrieb.
Citlivý prístup je základ: Ako pomôcť dieťaťu
Ak máte podozrenie alebo ste sa dozvedeli, že vaše dieťa niekto šikanuje, je potrebné začať situáciu aktívne riešiť. Šikanovaným sa môže v živote stať každý a rozhodne to neznamená, že ste ako rodič vo výchove zlyhali alebo že váš potomok je slabší. Je prirodzené, že vás táto informácia zasiahne a možno na chvíľu vyvedie z rovnováhy. Môžete cítiť hnev, strach, ľútosť alebo dokonca aj poníženie. Pre dieťa je dôležité, aby ste mysleli v prvom rade naňho a problém riešili aktívne, no s pokojom a rozvahou.
Ak sa vám dieťa so šikanou zdôverilo, potrebuje najmä vašu pomoc a pocit bezpečia, preto sa rozhodne vyvarujte kriku alebo plaču. Myslite na to, že pre dieťa môže byť náročné hovoriť o tom, čo sa stalo. Doprajte mu preto dostatok priestoru a času a možno sa do detailov pustí samé počas varenia alebo jazdy autom.
Prvá fáza pomoci:
- Vypočujte dieťa: Vypočujte ho bez skákania do reči a bez robenia unáhlených záverov. Ak niečomu nerozumiete, na otázky bude čas neskôr. Ak si to dieťa neželá, nezaťahujte do diskusie ďalších členov rodiny.
- Pochváľte ho: Pochváľte ho za to, že našlo odvahu zdôveriť sa vám - určite ho to stálo veľa síl. Vďaka tomu teraz môžete situácii čeliť spoločne.
- Ubezpečte ho: Zároveň ho ubezpečte, že jeho šikana nebude pokračovať a že mu v tom aktívne pomôžete.
- Nikoho neobviňujte: Nie je to chyba ani dieťaťa, ani školy (krúžku) ani vás. Neodsudzujte a znevažujte deti (aktérov šikanovania), ale odsúďte samotnú šikanu.
Zapojenie školy a odborníkov
Ak sa tento problém dotýka priamo školy alebo inej organizácie, je načase do situácie zasvätiť aj triednu učiteľku alebo trénera, respektíve osobu, ktorá vaše dieťa pozná a je s ním v kontakte najčastejšie. Trvajte na prešetrení šikany, no pokojnou a efektívnou formou. Ak je to možné, využite služby školského psychológa.
Pri komunikácii so školou či s učiteľom trvajte na riešení situácie, ale zostaňte pokojný, slušný a vecný. Nie je vhodné zvyšovať hlas či obviňovať učiteľa za vzniknutú situáciu. Pokiaľ o šikane existujú nejaké dôkazy, predložte ich učiteľovi.
Učiteľ by mal celú situáciu medzi deťmi preveriť a začať ju riešiť. Zistite, aký postup navrhuje. Preverte, aké postupy riešení problémov so šikanovaním má škola - pridŕža sa smernice MŠ? Má vypracované vlastné postupy pre riešenie podobných problémov? Má škola zavedený preventívny program?
Osloviť môžete aj školského psychológa. Ten môže pomôcť tak vášmu dieťaťu ako aj celému kolektívu triedy v riešení vzniknutej situácie. Ak ani po čase nevidíte zmenu, dohodnite si ďalšie stretnutie s vyučujúcim či s vedením školy a hľadajte spoločne riešenia.
Pokiaľ pri šikanovaní došlo k zraneniu dieťaťa, materiálnej škode, zneužitiu osobných či dôverných informácií a pod., je vhodné poradiť sa s detským alebo školským psychológom. Nemusí ísť hneď o terapiu, ale pomôžu vám napríklad v tom, ako s dieťaťom komunikovať či ako mu pomôcť spravovať negatívne zážitky a pocity. Následky šikany sa niekedy prejavia až neskôr a obete šikany si ich často berú so sebou aj do dospelosti.
V prípade, že neviete na koho sa obrátiť, môžete kontaktovať napríklad Linku detskej istoty, ktorá funguje 24/7 non-stop, bezplatne a anonymne pre celé územie Slovenska.
Máte doma malého agresora?
Čo robiť, ak ste práve zistili, že vaše dieťa niekoho šikanuje? Nevyhnutný je spoločný rozhovor, v rámci ktorého si nielen vypočujete jeho názor na situáciu, no tiež mu jasne vysvetlíte dôsledky takého správania. Dohovorom sa posnažíte dosiahnuť, aby s takýmto správaním okamžite prestalo. Bitka, krik alebo výčitky nič nevyriešia. Zvoľte radšej primeraný trest a sústreďte sa na adekvátne ospravedlnenie sa šikanovanému dieťaťu a jeho rodičom.
Malému agresorovi vysvetlite, čo je to šikana. Nezľahčujte jej dôsledky a jasne vyjadrite, že ju nepovažujete za vtip alebo nevinnú detskú zábavu. Aby ste predišli podobnej situácii v budúcnosti, učte vaše dieťa pracovať s emóciami. Potrebuje vedieť regulovať svoje správanie tak, aby nikomu neubližovalo. Dôležité je ovládať svoj stres a vyjadrovať nesúhlas spôsobom, ktorý je pre okolie prijateľný. Dieťa by malo vedieť, aké sú riziká šikanovania a to ako pre obeť, tak tiež pre toho, kto šikanuje.
Prevencia a budovanie odolnosti
Skúšajte nové činnosti, v ktorých môže dieťa zažívať úspech a okrem zábavy posilní aj svoje sebavedomie. Motivujte ho k hľadaniu nových priateľstiev a zážitkov. Trávte s dieťaťom čo najviac času a vytvorte mu pevné rodinné zázemie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne.
Odborníčka Mgr. Lýdia Adamcová radí rodičom, ktorí zistia, že ich dieťa šikanujú, vnímať to najhlavnejšie. Uvedomte si, že vaše dieťa sa nevie brániť, má strach, je slabé, chýba mu sila a odvaha. „Ak toto prijmete, môžete začať riešiť jeho psychický stav a začať podporovať jeho osobnostné prejavy a inak zamerať výchovu. Nemusíte dávať energiu do obviňovania školy, iných detí, ich rodičov a robiť tam poriadky, prípadne hľadať inú školu pre svoje dieťa. Svet je totižto plný útočníkov a predátorov, a to nezmeníte. Môžete svoje dieťa iba naučiť, ako na nich efektívne reagovať. Prijatie šikany vám dáva možnosť vidieť niečo, čo ste ako rodičia nevideli, ale z iného uhľa pohľadu a uvedomiť si, že ‘moje dieťa potrebuje získať odvahu a silu na prekonávanie prekážok’. A to je riešenie pre celý jeho život. Dôsledky neriešenia príčin šikany budú vaše dieťa sprevádzať celý život,“ vysvetľuje Mgr. Lýdia Adamcová.
Riešenie chýb pri zvládaní šikany
Pri riešení šikany sa dospelí často dopúšťajú chýb, ktoré pramenia z ich vlastných emócií, skúseností či nedostatočných kompetencií. Jednou z najčastejších reakcií je popieranie reality, bagatelizovanie alebo racionalizácia. Niektorí dospelí, ktorí sami prešli šikanou, môžu reagovať únikom alebo naopak prísnosťou a obviňovaním. Často chýbajú dostatočné kompetencie na riešenie šikany, obavy o reputáciu školy či vlastnú reputáciu, alebo nízka emočná gramotnosť.
Dôležité je uvedomiť si tieto mechanizmy a snažiť sa o nápravu. Namiesto zahmlievania je potrebné sa vzdelávať, zvyšovať si kompetencie na zvládanie krízových situácií a najmä - nezabudnúť byť ľudskými a citlivými voči deťom.
Šikana sa občas zamieňa s pojmom podpichovanie, ktoré je medzi deťmi bežnou zábavou. Problém nastáva v okamihu, kedy je pre jedného toto doberanie normálne, bežné, ale pre druhého už neprijateľné. Dieťa sa cíti byť urážané a ponižované. Rozlišujeme priamu a nepriamu šikanu. V nepriamej šikane ide predovšetkým o sociálnu izoláciu - šikanovaný je vylučovaný zo skupiny svojich vrstovníkov. Táto šikana nezanecháva žiadne vonkajšie šrámy, ale psychické zranenia, ktoré sa dajú ťažko liečiť. Šikana patrí medzi závažné celospoločenské problémy.