Šikana je jedným z najzávažnejších problémov, ktorým môžu deti a dospievajúci čeliť počas svojho vzdelávania. Nielenže má emocionálne a psychologické dôsledky, ale môže výrazne ovplyvniť aj ich školský výkon, sebadôveru a celkové správanie v školskom prostredí. Rodičia, učitelia aj odborníci v oblasti vzdelávania si často kladú otázku, do akej miery šikana ovplyvňuje schopnosť dieťaťa sústrediť sa, učiť sa a podávať výkony v škole. Tieto otázky sú čoraz aktuálnejšie v období, keď sa duševné zdravie žiakov dostáva do popredia diskusií. V nasledujúcom článku sa pozrieme na prepojenie medzi šikanou a školským výkonom detí, aké typy šikany sa v školách objavujú, aké sú jej dôsledky a ako môže včasná intervencia pomôcť minimalizovať jej negatívny dopad.
Úvod do problematiky šikany a vylúčenia
Šikanovanie je neželané agresívne správanie, ktoré zahŕňa nerovnováhu síl. Ide o jav, ktorého cieľom je zámerné ubližovanie, ponižovanie alebo zastrašovanie inej osoby, väčšinou niekoho, kto je menší, slabší, mladší, tichý alebo nejakým spôsobom pôsobí inak. Za šikanovanie sa nepovažuje jednorazový čin. Šikana je opakované a úmyselné ubližovanie druhému človeku, ktoré môže mať fyzickú, psychickú, verbálnu alebo sociálnu podobu. Identifikácia šikany často nie je jednoduchá, pretože obeť môže pociťovať strach alebo hanbu, čo jej bráni otvorene hovoriť o svojich problémoch.
V posledných rokoch sa čoraz častejšie stretávame so situáciami, kde sú niektoré deti cielene vylučované z kolektívu. Netýka sa to len priamej, otvorenej šikany, ale aj tichého oddeľovania sa do malých skupiniek, najmä medzi dievčatami, no aj chlapcami. Deti si prirodzene vytvárajú skupiny, v ktorých sa cítia pohodlne. Problém však nastáva, keď sa tieto skupiny stávajú uzavretými a začnú aktívne určovať, kto je „vhodný“ na členstvo a kto nie. Tento proces sociálneho vylúčenia, často nazývaný aj relačná agresia alebo alternatívna agresia, môže byť rovnako ničivý ako priame fyzické alebo verbálne útoky.
Príčiny vylúčenia a šikanovania v školskom prostredí
Existuje mnoho faktorov, ktoré prispievajú k vylúčeniu a šikanovaniu. Pochopenie týchto koreňov je kľúčové pre efektívnu prevenciu a intervenciu.
Strach a neistota: Keď sa dieťa cíti ohrozené, prežíva vysokú mieru stresu a neistoty. Deti často nemajú dostatok informácií o situácii, ktorá sa stala, a tým sa u nich zvyšuje úzkosť. Na rozdiel od bežného strachu, ktorý je reakciou na konkrétnu hrozbu, úzkosť vzniká z predstavy toho, čo by sa mohlo stať. Táto vnútorná neistota môže viesť k sociálnemu stiahnutiu alebo naopak k agresívnemu správaniu ako obrannému mechanizmu.
Nedostatok emočnej inteligencie: Gro rozvíjania emočnej inteligencie začína už od útleho veku. Učiť dieťa rozpoznať, ako sa kto cíti, ale aj ako sa cíti ono samo a rozširovať jeho emočný slovník je mimoriadne dôležité. Keď sa dnešnej mládeže spýtate, ako sa má, často odpovie len dobre alebo zle. Ďalšie emócie ako smútok, radosť, nechuť, prekvapenie, hanba už nemusia mať v ich bežnom slovníku, nevedia, že sú to emócie. Preto je nevyhnutné od malička viesť deti k vyjadrovaniu a porozumeniu emóciám. Nedostatok tejto schopnosti môže viesť k nepochopeniu sociálnych signálov a k neadekvátnym reakciám, ktoré môžu prerásť do konfliktov a vylúčenia.
Sociálne vzťahy a dynamika skupiny: Vo veku 11-12 rokov sú u detí primárne sociálne vzťahy s rovesníkmi a emočné ťažkosti riešia skôr s nimi ako s rodičmi. Vytváranie sociálnych skupín je prirodzený proces, ale keď sa tieto skupiny stanú exkluzívnymi a začnú aktívne odmietať jednotlivcov, vzniká problém. Deti, ktoré nie sú súčasťou týchto dominantných skupín, sa často stávajú terčom posmechu, ohovárania alebo priameho vylúčenia.
Vplyv pandémie COVID-19: Veľmi to ovplyvnil práve Covid-19, síce sa mnohým zdá, že to bolo dávno, ale jeho následky stále pociťujeme. Kvôli veľkej izolácii sa introvertné, úzkostné deti potom nevedeli zaradiť naspäť do kolektívu a života, naopak extroverti veľmi trpeli, že sú sami. Obdobie pandémie narušilo prirodzenú sociálnu interakciu a pre mnohé deti bolo návratom do školného prostredia náročný.
Potreba dominancie a sebapotvrdenia: Niektorí jedinci šikanujú alebo vylučujú iných, aby si dokázali svoju silu, získali pozornosť alebo sa sami cítili lepšie. Táto dynamika je často založená na pocite nedostatočnosti alebo neistoty, ktorý sa agresor snaží kompenzovať ovládaním iných.
Prejavy vylúčenia a šikanovania: Skryté aj zjavné signály
Prejavy vylúčenia a šikanovania môžu byť rôzne a nie vždy sú ľahko rozpoznateľné. Je dôležité všímať si zmeny v správaní dieťaťa a všímať si aj subtílne signály.
Vedieť, ako zvládať šikanovanie | WonderGrove | Sociálne zručnosti
Fyzické príznaky: Častokrát prvými somatickými ťažkosťami sú bolesti hlavy či brucha, ktoré sa u dieťaťa objavia z ničoho nič a bez akéhokoľvek závažného lekárskeho dôvodu. Dieťa pred nástupom do školy alebo skoro ráno pociťuje bolesť brucha, sťažuje sa na bolesť hlavy a vymýšľa dôvody, prečo do školy neísť. Dieťa skutočne pociťuje bolesť brucha alebo hlavy. Sú to prvé telesné prejavy, keď dieťa prežíva úzkosť, depresiu, smútok alebo stres. Telo takto reaguje, aj keď sa myseľ snaží tieto pocity potlačiť.
Zmena v správaní: Dieťa sa môže začať uzatvárať do seba, strácať záujem o rovesníkov, vyhýbať sa obľúbeným aktivitám, ktoré mu kedysi prinášali radosť. Objavuje sa emočné oploštenie - pozitívne emócie sa postupne vytrácajú alebo ich vôbec neprejavuje. Dieťa funguje na princípe zotrvačnosti, ale neprejavuje radosť zo života. Môže sa objaviť aj zvýšená plačlivosť, podráždenosť alebo agresivita.
Problémy so spánkom: Nočné mory, ťažkosti so zaspávaním, nespavosť či hypersomnia môžu naznačovať, že dieťa prežíva psychický problém, ktorý si vyžaduje odborné poradenstvo. Telo a myseľ v takomto stave často nedokážu nájsť pokoj.
Zhoršenie prospechu: Okrem somatických ťažkostí si rodič môže všímať aj iné varovné signály, ako je zhoršenie školského prospechu, problémy so sústredením, strata záujmu o učenie, alebo zrazu nechápavosť, kde predtým vynikalo.
Sociálne izolácia: Dieťa sa vyhýba kontaktu s rovesníkmi, odmieta účasť na mimoškolských aktivitách, trávi viac času osamote. Môže sa stať, že odmieta chodiť do školy.
Typy šikany a ich prejavy
Šikanovanie môže mať rôzne prejavy, ktoré sa líšia v závislosti od spôsobu, akým sa vykonáva.
Verbálna šikana: Zahŕňa v sebe vyslovené alebo napísané slová s urážlivým textom, patria sem nadávky na šikanovanú osobu, hanlivé prezývky, posmešky, ohováranie a šírenie klebiet. Tento typ šikany je často nenápadný, no jeho emocionálny dopad môže byť devastujúci.
Sociálna šikana (relačná agresia): Jeho cieľom je útočiť na vzťahy. Zahŕňa zámerné vylúčenie z kolektívu, ignorovanie, šírenie pletiek a ohováranie s cieľom poškodiť sociálnu reputáciu obete. Tento typ šikany je často subtílny a ťažko sa dokazuje.
Fyzická šikana: Ide o narušenie telesnej integrity bitím, sácaním, kopaním, potknutím, opľutím, strčením. Fyzické útoky zanechávajú nielen viditeľné zranenia, ale aj hlboké psychické jazvy.
Kyberšikana: V dnešnej dobe sa stretávame čoraz častejšie s kyberšikanou. Sociálne siete poskytujú nekontrolovateľný priestor, ventiluje sa tu agresivita, frustrácia, nekontrolujú sa emócie. Úchylné a nebezpečné predstavy predátorov a agresorov môžu útočiť na ničím nechránené deti. Môže sa jednať o zverejňovanie intímnych fotografií, šírenie klamstiev, vyhrážanie sa alebo vytváranie falošných profilov na poškodenie obete.
Dôsledky šikany na školský výkon a psychiku
Deti, ktoré sú vystavené šikane, zažívajú vysokú mieru stresu, úzkosti a častokrát aj depresie. Vznik psychosomatických porúch je častým dôsledkom dlhodobého psychického tlaku. Existuje priama korelácia medzi šikanou a školským výkonom. Dieťa, ktoré sa cíti byť v nebezpečí alebo je neustále vystavené negatívnym sociálnym interakciám, má problém sústrediť sa na učenie. Strach, hanba a bezmocnosť odvádzajú pozornosť od školských povinností a negatívne ovplyvňujú schopnosť prijímať a spracovávať informácie.
Dôsledky môžu byť dlhodobé a pretaviť sa do ďalších oblastí života, ak sa situácia nerieši včas a systematicky. Deti, ktoré boli v minulosti šikanované, môžu mať problémy nadväzovať dôveru v nových vzťahoch, môžu trpieť chronickými úzkostnými poruchami, depresiami, alebo dokonca syndrómom posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD). Ich sebadôvera je vážne narušená a môžu mať problémy s integráciou do pracovného života alebo s budovaním zdravých partnerských vzťahov.
Riešenia a prevencia: Spoločná zodpovednosť rodičov, školy a detí
Dôležité je aktívne pristupovať k riešeniu a prevencii šikanovania. Toto nie je problém, ktorý môže vyriešiť jedna strana sama.
Rola rodičov
Rodičia zohrávajú kľúčovú rolu pri rozpoznávaní a eliminovaní šikany.
Komunikácia s dieťaťom: Dôležité je rozprávať sa s dieťaťom, ale nenútiť ho hovoriť o tom, čo prežíva. Rodičia by nemali bagatelizovať jeho pocity, ale vypočuť ho a uistiť, že sú tu pre neho. Ak sa dieťa necíti komfortne rozprávať sa priamo s rodičmi, je dobré ponúknuť mu možnosť porozprávať sa s psychológom alebo využiť anonymné poradne, ako je napríklad IP-čko (internetová poradňa) alebo linka dôvery. Rodičia by nemali byť sklamaní, ak sa ich dieťa radšej zdôveruje rovesníkom alebo inej dôveryhodnej osobe. Nie je to voči nim prejav nedôvery, ale skôr dôkaz, že dieťa hľadá riešenia.
Podpora a ochrana: Poskytnite dieťaťu maximálnu oporu a ochranu, rozprávajte sa o situácii s dieťaťom, verte mu a berte jeho slová vážne, nezľahčujte problém. Keď je dieťa mimo kolektívu, začína samo seba vnímať, že ho nemajú radi, nezaslúži si pozornosť detí a nie je dobrým priateľom. Požiadajte dieťa, aby vám nakreslilo alebo napísalo svoje dobré vlastnosti. Potom papier nalepte na stenu/chladničku tak, aby ste ho mali na očiach.
Spolupráca so školou: Rodič by nikdy nemal bagatelizovať to, s čím sa mu jeho dieťa zdôverí a mal by spoločne s dieťaťom a so školou hľadať riešenia pre dobro dieťaťa. Keď pozbierame nápady, vyhodnoťme ich plusy a mínusy a spravme akčný plán.
Rozvíjanie emočnej inteligencie a asertivity: Vysvetliť deťom ich vlastnú hodnotu. Aby každé dieťa chápalo, že má vlastnú hodnotu, v čom je dobré, vyzdvihovať jeho kvality - autenticky a úprimne. Dôležité, na čo sa zabúda, je aj asertívne správanie - ako odmietnuť, ako povedať NIE druhým. Veľakrát nám príde do poradne dieťa a povie: ja neviem povedať nie, mňa druhí zneužívajú.
Informovanosť: Čím viac informácií, tým väčšia istota pre dieťa. Ak dieťa len niečo započuje a rodič mu povie, že „to nie je dôležité, to sa u nás nestalo“, dieťa nevie, čo má robiť. Cíti sa bezmocné a neisté. Keď však použijeme primeraný slovník, dieťa už od štyroch či piatich rokov rozozná medzi dobrom a zlom. V rozprávkach vidí, že zlí ľudia sú potrestaní a dobro je ocenené. Tínedžeri teda úplne chápu, že to, čo sa stalo niekde inde, sa môže stať aj „u nás“. Treba im určite poskytnúť informácie relevantné veku. Keď sa pýtajú, prečo sa to stalo, odpovedajme im úprimne do hraníc ako sme schopní. Keď nevieme, tak to priznajme. Nehľadajme vinníka. Nie je správne tvrdiť, že za to môže škola, že neurobila dosť. Alebo že agresor je vždy zo zlej rodiny s nízkym sociálnym statusom. Vysvetlime deťom, že aj keď sú takéto udalosti zlé, niekedy sa dejú.
Rola školy
Školský systém má nenahraditeľnú úlohu v prevencii a riešení šikanovania.
Školský podporný tím (SPT): Školský podporný tím (SPT) je skupina odborníkov a pedagogických pracovníkov, ktorí sa v škole podieľajú na poskytovaní podpory žiakom s rôznymi potrebami. Tento tím má za úlohu pomáhať deťom, ktoré čelia rôznym výzvam, ako sú vzdelávacie problémy, emočné ťažkosti, poruchy správania alebo iné špecifické potreby. Cieľom školského podporného tímu je zabezpečiť, aby každé dieťa malo prístup k potrebnej podpore na to, aby sa mohlo úspešne rozvíjať a napredovať. Zloženie školského podporného tímu sa môže líšiť, ale súčasťou by mal byť školský psychológ, učiteľ, školský špeciálny pedagóg, sociálny pracovník, pedagogický asistent.
Vzdelávanie učiteľov: Učitelia by mali byť vyškolení na to, aby vedeli včas identifikovať známky zvýšenej záťaže u detí alebo ich emocionálne ťažkosti a mali by to vhodne odkomunikovať s rodičmi. Dnes existuje množstvo dostupných materiálov a webinárov, ktoré rodičom pomáhajú lepšie pochopiť potreby ich detí a rozvíjať ich emocionálne zručnosti.
Monitorovanie klímy v triede: Rovnako dôležité je monitorovanie sociálnej a emocionálnej klímy v triedach. Učitelia by mali pravidelne zmapovať dynamiku v triede a venovať pozornosť tomu, ako sú deti medzi sebou zladené, či niektoré dieťa nie je vylúčené alebo šikanované. Spoločné zážitky, ako napríklad výlety alebo rôzne aktivity, môžu pomôcť zlepšiť vzťahy medzi deťmi a znížiť napätie v triede.
Vzťahovosť a budovanie komunity: V poslednej dobe sa zo škôl vytráca vzťahovosť, už tak nebudujeme vzťahy, ale viacej vzdelávame. Ale práve toto je to potrebné, aby sa učitelia priblížili deťom cez vzťah. Školstvo reaguje na potrebu práce s emóciami, s hodnotami, s rôznymi patologickými javmi (šikana, návykové látky, triedna klíma) a v súčasnosti pozorujeme, že už v materských školách sa od troch rokov začína rozvíjať a budovať emočná inteligencia, čo je veľmi pozitívne.
Kritické myslenie a identifikácia rizikových žiakov: A čo sa týka udalostí ako útoky na školách, tu je dôležité aj kritické myslenie, ktoré by sa malo taktiež zapísať do školských osnov. Takisto sa môže stať, že v čase útokov sa deti aj z odľahlých kútov sveta, keď sa o tom dozvedia, identifikujú s niekým zo zúčastnených. Preto je vhodné a všade sa odporúča, zamerať sa na školách práve na týchto rizikových žiakov a vedieť ich identifikovať. Ale to neznamená deti rozdeľovať na skupiny a hovoriť im, že ty si „ten“ rizikový a ty si v poriadku.
Rola dieťaťa
Aj deti samotné môžu a mali by byť aktívnymi účastníkmi v procese prevencie a riešenia.
Hľadanie pomoci: Dieťa by malo vedieť, kde hľadať pomoc, ak sa stane obeťou šikanovania. Malo by vedieť, že sa môže obrátiť na rodičov, učiteľov, školského psychológa alebo iných dôveryhodných dospelých.
Rozvíjanie emočnej inteligencie a asertivity: Od malička ich viesť k vyjadrovaniu a porozumeniu emócií. Vysvetliť im ich vlastnú hodnotu a podporovať ich v asertívnom správaní, aby vedeli povedať „nie“ a odmietnuť neprimerané požiadavky.
Otvorená komunikácia: Deti by mali byť povzbudzované k otvorenej komunikácii o svojich pocitoch a zážitkoch, bez strachu z odsúdenia alebo zhoršenia situácie.
Strategický prístup k riešeniu šikanovania
Pri riešení šikanovania by sme mali pracovať s celou skupinou - musíme im povedať, čo bolo zlé na ich správaní, ako budú vinníci potrestaní a aká zmena v správaní by mala nastať. Zároveň by sme mali spolupracovať tak s rodičmi obete, ako aj agresora. S jednotlivými rodičmi by sme sa mali stretnúť, informovať ich o situácii a spoločne hľadať riešenia, ako ďalej postupovať. Treba dať dôraz na partnerský prístup a snahu spoločne zadefinovať ďalší postup, ktorý pomôže dieťaťu zmeniť svoje správanie, naučiť sa novým formám správania. Rodičia agresora by nemali mať pocit, že im na dieťa žalujete alebo ich obviňujete zo zlej výchovy.
Podľa Miroslavy Adamík Šimegovej, mimoriadny výchovný význam je v tom, ako sa pri vyšetrovaní správame. Základným pravidlom je, že nikdy nezačíname s výsluchom agresora, nakoľko by sme nič konkrétneho nezistili a mohlo by dôjsť k zničeniu dôkazov. Úlohou stratégie prvej pomoci je predovšetkým zmapovanie symptómov, čiže vnútorného obrazu šikanovania. Rozhovor s informátormi a s obeťou. Prehovoríme s tým, kto o šikanovaní informoval a necháme ho rozprávať vlastnými slovami. Potom sa pýtame na všetky podrobnosti a okolnosti. Získavanie vhodných svedkov. Individuálne alebo konfrontačné rozhovory so svedkami. Zaistenie ochrany obete. Rozhovor s agresorom, prípadná konfrontácia. Toto je vždy posledný krok vo vyšetrovaní. Musíme byť naň dobre pripravení.
Ďalšie odporúčania pre zvládanie stresu a podporu duševného zdravia
Relaxačné techniky: Ľudské telo reaguje na stres stuhnutím, napätím, búšením srdca, potením rúk, či zrýchleným dýchaním. Preto je dôležité učiť deti aj tínedžerov relaxovať pred spaním, alebo používať stabilizačné techniky. Mechanizmus, kedy odložím mobil, kedy už mám ticho. Dodržiavanie spánkovej hygieny a nastavenie si rytmu života. Aspon hodinka, možno polhodinka pred spaním „mobil preč z ruky“.
Psychohygiena: Rovnako je dôležité zabezpečiť psychohygienu pre deti prostredníctvom športu, kvalitnej stravy a pravidelného odpočinku. Taktiež je nevyhnutné hľadať zdroje, ktoré dieťa napĺňajú a dodávajú mu energiu, ako je čas strávený vonku.
Obozretnosť médií: Zároveň by sme mali byť obozretní, ako médiá pristupujú k citlivým témam, ako sú šikanovanie alebo násilie v školách, aby nevyvolali efekt, ktorý by mohol viesť k romantizovaniu násilia alebo samovrážd medzi deťmi. Tieto situácie môžu negatívne ovplyvniť deti, ktoré ešte nemajú dostatočne vyvinutý kritický pohľad na realitu.
Šikana je vážny problém, ktorý presahuje rámec školských chodieb a zasahuje hlboko do života dieťaťa. Ako sme si ukázali v tomto článku, jej dopady sú mnohostranné - ovplyvňuje nielen psychické zdravie obete, ale aj jej výkonnosť v škole a celkový rozvoj. Preto by sa téma šikany nemala ignorovať a jej riešenie musí byť komplexné. Prevencia začína doma - v otvorenom rozhovore rodičov s deťmi a pokračuje v škole - prostredníctvom pozorného vnímania učiteľov a zapojenia odborníkov. Obe strany by mali úzko spolupracovať na tom, aby dieťa nepociťovalo bezmocnosť a malo priestor na rozvoj svojho potenciálu. Ak chceme, aby naše deti prospievali nielen akademicky, ale aj emocionálne, musíme im zabezpečiť bezpečné, podporné a rešpektujúce prostredie.