Pohyb nie je len cestou k lepšej kondícii, ale aj k lepšej nálade. Všetci to poznáme. Po náročnom tréningu alebo aj krátkej prechádzke sa náhle zlepší nálada. Pociťujeme nával energie, pokoj, niekedy dokonca eufóriu. Tento jav nie je náhodný. Dôvodom je zložitá chemická reakcia v mozgu, ktorá sa spustí už po niekoľkých minútach pohybu. Cvičenie stimuluje produkciu rôznych neurotransmiterov, ako sú endorfíny, serotonín a dopamín, ktoré priamo ovplyvňujú to, ako sa cítime. Navyše fyzická aktivita odvádza našu pozornosť od rušivých myšlienok, zlých správ, stresujúcich úloh alebo tráum. Počas cvičenia dochádza k skutočnej búrke v našom mozgu. Telo zvyšuje produkciu celého radu neurochemických látok, ktoré zásadne ovplyvňujú našu náladu, motiváciu a emočnú stabilitu.
Neurochemické zázraky pohybu
Telo zvyšuje produkciu celého radu neurochemických látok, ktoré zásadne ovplyvňujú našu náladu, motiváciu a emočnú stabilitu. Často označované ako hormóny šťastia, fungujú ako prírodné analgetiká. Uvoľňujú sa najmä pri intenzívnom alebo dlhšom fyzickom výkone a dokážu výrazne tlmiť bolesť a navodzovať eufóriu. Tento jav sa nazýva "runner's high" - stav ľahkosti a radostného rozpoloženia, ktorý poznajú najmä vytrvalostní športovci.
Kľúčovým neurotransmiterom je endorfín. Tieto prirodzené opiáty tela prispievajú k zlepšeniu nálady, zníženiu stresu a úzkosti. V organizme navodzujú podobné pocity ako známy opiát morfín. Po cvičení preto človek často cíti eufóriu a môže si užívať príval dobrej nálady. Ich sedatívny (upokojujúci) účinok zase pomáha znižovať stres. Endorfíny navyše do určitej miery fungujú ako analgetikum. To znamená, že sú schopné znížiť vnímanie bolesti. Je to vďaka tomu, že sa endorfíny viažu na rovnaké receptory neurónov ako lieky proti bolesti.
Ďalším dôležitým neurotransmiterom je serotonín. Tento kľúčový neurotransmiter hrá zásadnú úlohu v regulácii nálady, spánkového rytmu, chuti do jedla a celkovej emočnej rovnováhy. Nízke hladiny serotonínu sú dlhodobo spájané s depresiou a úzkostnými poruchami. Pravidelný pohyb podporuje jeho syntézu, a tým pôsobí ako prirodzený stabilizátor nálady.
Dopamín, známy ako neurotransmiter odmeny, je zodpovedný za pocity uspokojenia, motiváciu a očakávanie pozitívnych zážitkov. Fyzická aktivita stimuluje jeho tvorbu najmä v oblasti mezolimbického systému, ktorý je úzko spätý s riadením nálady a motivácie.
Okrem týchto troch základných chemických látok hrá dôležitú úlohu aj BDNF (mozgový neurotrofický faktor). Ten podporuje neuroplasticitu, teda schopnosť mozgu vytvárať nové spojenia a obnovovať poškodené nervové bunky.
Okamžité a dlhodobé účinky cvičenia
Už po jedinom tréningu sa môžeme cítiť znateľne lepšie. Táto okamžitá zmena je spôsobená rýchlym uvoľnením neurochemických látok, ktoré podporujú dobrú náladu a emočnú stabilitu. Navyše, ak začnete deň ranným pohybom, môžete profitovať z tzv. post-efektu, kedy pozitívna nálada a zlepšená sústredenosť pretrvávajú aj po zvyšok dňa.
Pravidelné cvičenie je ako dlhodobá investícia do psychickej pohody. Záznamy z mnohých vedeckých štúdií ukazujú, že ľudia, ktorí sa pravidelne hýbu, majú nižšie riziko rozvoja depresie, úzkosti aj porúch spánku. Pravidelnosť je tu rozhodujúca.
Rôzne klinické štúdie potvrdzujú, že pravidelné cvičenie je porovnateľné s farmakoterapiou pri miernych a stredne ťažkých depresiách. Napríklad výskum z Duke University preukázal, že u pacientov, ktorí týždenne 3-krát behali, došlo k obdobným zlepšeniam ako u tých, ktorí brali antidepresíva. Zároveň mali nižšiu pravdepodobnosť recidívy. Šport teda môže fungovať ako prírodný liek bez vedľajších účinkov, ktorý navyše posilňuje telo aj ducha súčasne.
Článok podrobne vysvetľuje, ako pravidelné cvičenie znižuje hladinu stresových hormónov, ako je kortizol, a zároveň zvyšuje hladinu endorfínov, čo vedie k zlepšeniu nálady a celkovej psychickej pohody. Tiež sa zaoberá pozitívnym vplyvom fyzickej aktivity na poruchy ako panická porucha a posttraumatická stresová porucha (PTSD), pričom zdôrazňuje, že cvičenie môže znižovať intenzitu a frekvenciu záchvatov paniky a zmierňovať symptómy PTSD, ako sú depresia, úzkosť a problémy so spánkom. Okrem toho článok poukazuje na to, že fyzická aktivita pomáha odpútať myseľ od negatívnych myšlienok a emócií, podporuje sebadôveru a poskytuje sociálnu oporu prostredníctvom skupinových aktivít.
Ako cvičenie ovplyvňuje mozog a učenie | Dr. Andrew Huberman
Typy cvičení a ich benefity
Hoci akákoľvek forma pohybu je pre náladu prínosná, najviac benefitov prinášajú aeróbne aktivity ako beh, plávanie, tanec či rýchla chôdza. Tie najefektívnejšie zvyšujú hladinu endorfínov a serotonínu. Na druhom mieste sú silové tréningy, ktoré zvyšujú sebavedomie a výkonnosť. Veľmi silný dopad na duševné zdravie má tiež jóga a tai-chi, ktoré kombinujú pohyb, dych a meditáciu.
Aeróbne cvičenia (beh, plávanie, cyklistika, rýchla chôdza) sú kľúčové pre kardiovaskulárne zdravie a produkciu endorfínov. Podporujú prietok krvi do mozgu, čím zlepšujú kognitívne funkcie.
Silové tréningy (zdvíhanie činiek, cvičenie s vlastnou váhou) nielenže budujú svalovú hmotu a zvyšujú metabolizmus, ale aj posilňujú sebavedomie a pocit vlastnej kompetencie.
Jóga a tai-chi kombinujú fyzický pohyb s dychovými cvičeniami a meditáciou, čo vedie k hlbšiemu uvoľneniu, redukcii stresu a zlepšeniu telesnej rovnováhy a flexibility.
Mentálny tréning a jeho význam vo fitness
Fitness tréning nie je iba o dvíhaní ťažkých závaží a o poctivom vážení si porcií. Ak trénuješ telo, ale zanedbávaš myseľ, nechávaš si vo výkone veľké rezervy. Mentálny tréning je súbor techník a postupov, ktorými si trénuješ myseľ rovnako ako svaly. Cieľom je zlepšiť tvoju psychickú odolnosť, sústredenie, sebadôveru a schopnosť zvládať stresové situácie počas tréningu. A zďaleka nemusíš byť profesionálny atlét, mentálny tréning prináša výhody všetkým.
Medzi kľúčové techniky mentálneho tréningu patria:
- Stanovenie cieľov: Definuješ si krátkodobé a dlhodobé ciele, ktoré sú konkrétne (čo, kedy, za akých podmienok) a merateľné.
- Pozitívne sebapovzbudzovanie (self-talk): Učíš sa nahrádzať negatívne myšlienky („Na túto váhu nemám“) pozitívnymi („Zvládnem to, lebo…“).
- Sústredenie na proces, nie na výsledok: Zameranie pozornosti na konkrétne kroky a rutiny.
- Vizualizácia: Predstavovanie si úspešného vykonania cviku alebo dosiahnutia cieľa.
- Dychové cvičenia: Zameranie sa na dych pomáha presunúť pozornosť do prítomného okamihu a upokojiť nervovú sústavu. Napríklad sa snažte, aby nádych a výdych trvali približne rovnaký čas, opakujte to minimálne 5 minút a pokúste sa udržať 5-sekundové pauzy medzi nádychmi a výdychmi.
- Hudba ako nástroj: Výber vhodného hudobného playlistu môže výrazne ovplyvniť výkon a náladu. Inštrumentálna hudba alebo ambient môžu pomôcť udržať fokus, zatiaľ čo energické skladby môžu dodávať motiváciu. Binaurálne rytmy sú jednoduché tóny v dvoch frekvenciách, ktoré môžu podporiť fokus.
Mnohí rekreační cvičenci alebo amatéri podceňujú psychickú prípravu, lebo si myslia, že ju nepotrebujú. Pravdou je, že práve v hobby športe pomáha mentálny tréning udržať motiváciu, predísť zraneniam spôsobeným rozptýlením a zlepšiť konzistenciu. Talent ti síce dáva dobrý základ, no bez psychickej prípravy sa motivácia ľahko vyčerpá a výkon bude kolísať. Výskumy ukazujú, že práve dvaja rovnako nadaní športovci sa od seba líšia práve schopnosťou zvládať tlak, vyhrať v kľúčových momentoch a rýchlo sa vrátiť po neúspechu.
Vplyv na kognitívne funkcie a zdravie mozgu
Spojenie medzi zdravím mozgu, mentálnym a fyzickým cvičením, je stále častejšie skúmanou oblasťou. Veľa vedeckých štúdií posledných rokov potvrdzuje dôležitosť pohybu pre mozog. Pri fyzickej aktivite alebo aeróbnom cvičení, ako sú chôdza, beh alebo plávanie, dochádza k zvýšeniu prietoku krvi mozgom, takže dostáva viac kyslíka a živín. To podporuje rast nových mozgových buniek, posilňuje spojenie medzi nimi a podporuje neuroplasticitu, teda schopnosť mozgu meniť svoju štruktúru a funkciu v reakcii na skúsenosti, učenie, zranenie alebo zmeny.
Pravidelná fyzická aktivita pomáha spomaliť prirodzený úbytok mozgovej hmoty, ku ktorému dochádza s vekom. Štúdie ukazujú, že starší ľudia, ktorí pravidelne cvičia, majú lepšie kognitívne funkcie a menšie riziko vzniku neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba či demencia. Pohyb pomáha zdravo si „vyčistiť hlavu“ a prináša nové myšlienky. Mnoho ľudí zažíva nárast kreativity práve po prechádzke alebo ľahkom cvičení.
Vedci uvádzajú, že zásadné obdobie pre prevenciu demencie a Alzheimerovej choroby je stredný vek, teda obdobie medzi 40 - 60 rokom života. Vtedy sa začínajú ukladať prvé patologické zmeny, aj keď symptómy sa objavia až neskôr. Fyzická aktivita odďaľuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby o 30 - 50 percent. Prehrané nie je ani pokiaľ už bola diagnostikovaná, aj tu hrá pohyb dôležitú úlohu - spomaľuje progresiu ochorenia a podporuje lepšiu výkonnosť v testoch pamäti a pozornosti.
Pravidelné cvičenie, chôdza, plávanie, ale napríklad aj obyčajná fyzická práca doma alebo na záhrade priaznivo pôsobí aj na ďalšie choroby. Napríklad na vaskulárnu demenciu, čo je druhá najčastejšia forma demencie. Pohyb je dobrou prevenciou aj pre cievnu mozgovú príhodu, Parkinsonovu chorobu, vysoký krvný tlak, diabetes 2.
Najlepšie fungujú kombinácie rôznych typov cvičení. Najdôležitejšie pre mozog sú už spomínané aeróbne cvičenia - chôdza, beh, plávanie, jazda na bicykli… Kombinovať ich možno s posilňovaním, najmä vlastnou váhou, ktoré pomáha s výdržou a rovnováhou. Aj rôzne koordinačné cvičenia sú vhodné pre všetky vekové kategórie a možno ich zaradiť aj do bežného života, napríklad cvičenie so švihadlom, na balančných podložkách, loptové hry, joga, ale napríklad aj tanec.
Odporúčania WHO hovoria o minimálne 150 minútach aspoň miernej aeróbnej aktivity týždenne a 2× týždenne silový tréning.
Mentálne cvičenie je rovnako dôležité ako fyzické a najlepší efekt sa dostaví až v kombinácii oboch. Výborné je aj pravidelné riešenie hlavolamov, pamäťových hier a logických úloh. Denne by mali náš mozog aspoň na chvíľu zamestnať sudoku, krížovky, šach a ďalšie hry. Často však stačia aj jednoduché pamäťové cvičenia, napríklad zapamätanie si zoznamu slov a následné zopakovanie, opakovanie príbehu alebo textu vlastnými slovami. Alebo metóda loci, mnemotechnická pomôcka, ktorá využíva známe prostredie na zapamätanie si informácií. Pre tréning mozgu je vhodná aj mentálna matematika, napríklad násobilka v hlave bez kalkulačky alebo odčítanie určitých čísiel od tisícky. Dobre funguje aj denník spätnej reflexie, do ktorého si každý večer zapíšete tri udalosti dňa a prehráte si ich spätne v hlave. Spoločenská hra s priateľmi, rodinou - napr. Človeče, nezlob se, alebo šach, patrí tiež k tréningu mozgu.
Cvičenie je jedným z najjednoduchších a najúčinnejších spôsobov, ako si udržať mozog v dobrej kondícii. Či už ide o beh, jogu, plávanie alebo obyčajnú svižnú chôdzu, pravidelný pohyb podporuje našu duševnú pohodu, pamäť, učenie a dlhodobé zdravie mozgu. Nie je potrebné tráviť hodiny v posilňovni - dôležitá je pravidelnosť, radosť z pohybu a VŽDY dobrá nálada! A pamätajte, že aj keď mozog nie je sval, má tendenciu sa tak správať - keď ho netrénujeme, zakrpatie.
Prípadová štúdia: Premena Michaely
Príbeh Michaely ilustruje, ako zmeny v životnom štýle, najmä zaradenie pravidelného pohybu a úprava stravy, môžu viesť k dramatickým zlepšeniam v oblasti fyzického aj psychického zdravia. Michaela sa rozhodla zmeniť svoj životný štýl a výsledky na seba nenechali dlho čakať.
- Viac energie a lepšia nálada: Michaela vyradila ultraspracované potraviny a zaradila do stravy kvalitné, celistvé potraviny s vyváženým pomerom makroživín. Vďaka tomu má teraz dostatok energie na prácu, starostlivosť o domácnosť a ďalšie aktivity. Prívaly endorfínov po cvičení jej dodávajú ešte ďalšiu energiu navyše. Má pocit, že teraz už zvládne úplne všetko.
- Zlepšená koncentrácia: Na to, že je šport spojený s lepšou sústredenosťou, prišla Michaela úplnou náhodou. Keď jej už učenie nešlo do hlavy, šla sa prejsť. Po hodine chôdze v prírode sa však vrátila s čistou mysľou a ešte sa vládala učiť nejaký čas navyše. Výskumy dokonca ukazujú, že už po 20-minútovom cvičení mali mladí respondenti lepšie výkony v teste z matematiky. Fyzická aktivita má totiž mnoho pozitívnych dopadov na náš mozog. Cvičenie pomáha napríklad zlepšiť náladu, spánok, znižovať stres a tiež úzkosť. Všetky tieto faktory majú vplyv aj na to, ako sa dokážeme sústrediť. Kto by sa zvládol naplno venovať učeniu, keď je unavený, vystresovaný alebo cíti úzkosť? Zníženie týchto negatívnych faktorov je teda pre dobrú sústredenosť absolútne kľúčové. Výsledky výskumov však naznačujú, že aktívnejší ľudia majú väčšiu časť mozgu, ktorá ovláda myšlienky a pamäť.
- Dobrá nálada po cvičení: Čo si Michaela na športe naozaj obľúbila, sú pocity, ktoré sa po cvičení dostavia. Napriek tomu, že má občas deň, keď sa jej nič nechce, nakoniec sa prehovorí a vyrazí do fitka, na bicykel, korčule alebo si dá aspoň svižnejšiu prechádzku. Ten príval dobrej nálady totiž stojí za to. Vďačí zaň endorfínom, čo sú chemické látky, často označované ako hormóny šťastia, ktoré telo uvoľňuje cvičením. Tie v organizme navodzujú podobné pocity ako známy opiát morfín. Po cvičení preto človek často cíti eufóriu a môže si užívať príval dobrej nálady. Ich sedatívny (upokojujúci) účinok zase pomáha znižovať stres. Endorfíny navyše do určitej miery fungujú ako analgetikum. To znamená, že sú schopné znížiť vnímanie bolesti.
- Zdravšie vlasy a nechty: Za zlepšenie kvality vlasov a nechtov vďačí Michaela predovšetkým zmenám v strave, ktoré urobila. Šišky na raňajky vymenila za ovsenú kašu s proteínom a ovocím. Ani obedovú pauzu už netrávi vo fast foode, ale v kuchynke s vlastnou krabičkou. No a na večeru si namiesto dovozu pizze radšej pripravuje vlastný cestovinový šalát s tuniakom. Dostatok vitamínov má však pozitívny vplyv aj na zdravie kostí, čo Michaela ocení predovšetkým v neskoršom veku, keď sa kvalita kostí zvyčajne zhoršuje. K vyššej pevnosti a zdraviu kostí prispieva aj dostatočný príjem bielkovín a silový tréning. Pre naše zdravie aj vzhľad je kľúčová vyvážená strava obsahujúca všetky potrebné zložky.
- Zlepšená pleť: Zmeny v jedálničku sa prejavili aj v ďalšej oblasti, a tou je vzhľad pleti. Michaela sa začala vyhýbať alkoholu a dáva si veľký pozor na to, aby každý deň vypila potrebné množstvo vody, teda 30 - 45 ml na kg telesnej hmotnosti. Vďaka tomu, že začala prirodzene zaraďovať väčšie množstvo zdravších potravín, zlepšilo sa tiež jej akné, ktoré ju dlhý čas trápilo. S vyváženým jedálničkom má v strave dostatok zinku, jódu, medi, vitamínu B3 (niacín), vitamínu B2 (riboflavín), vitamínu A a vitamínu C. Takisto nezabúda ani na omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na pleť.
- Zbavenie sa bolesti hlavy: Bolesť hlavy bola predtým Michaeliným častým problémom. Už ani nedúfala, že by sa ich mohla niekedy zbaviť. A pritom stačilo tak málo - viac sa zamerať na pitný režim. Už nezačína svoj deň kávou. Namiesto toho hneď po prebudení vypije dva veľké poháre vody. Až potom si vychutná svoje ranné lungo. Cez deň má na pracovnom stole neustále fľašu, aby na vodu nezabúdala.
- Zdravšie trávenie: Nafúknuté brucho bolo ďalším problémom spojeným so zlou životosprávou, ktorý Michaelu dosť trápil. Občas sa dostala dokonca až do situácie, že už ráno nebola schopná zapnúť nohavice. Jej šatník preto tvorili prevažne voľné kúsky oblečenia, ktoré tento problém zakryli. Najviac jej pomohlo zaradiť menšie porcie jedla, ktoré konzumuje v pokoji. Každý kúsok dôkladne požuje a už neje doslova počas chôdze. Prospieva jej aj šport, ktorý dokáže stimulovať pohyb čriev a krvný obeh. To môže fungovať ako prevencia zápchy, ktorá bola aj v Michaelinom prípade príčinou nafúknutého brucha. Takisto jej prospelo zamerať sa na dostatočný príjem vlákniny z ovocia, zo zeleniny a z celozrnných potravín.
- Menej opuchnuté nohy: To, že má Michaela po celom dni v kancelárii opuchnuté nohy a členky, už brala ako samozrejmosť. O to viac ju prekvapilo, keď zistila, že s postupnými zmenami v živote sa začal opuch a pocit ťažkých nôh znižovať. Kľúčové bolo, že začala piť viac tekutín, tým pádom telo nemalo tendenciu vodu zbytočne zadržiavať. Takisto pomohlo, že obmedzila príjem soli vďaka vyradeniu ultraspracovaných potravín zo svojho každodenného jedálnička.
- Prekonanie hladu a chuti na sladké: Neustály hlad a chuť na sladké môžu mať mnoho príčin. Najčastejším vinníkom je však pravdepodobne nesprávne zložená strava. Aj Michaela mala najskôr pocit, že má po dojedení jedla zase o chvíľu hlad. A maškrtnosť? Tá ju sprevádzala snáď na každom kroku. Michaela vymenila chudý šalát za kvalitný pokrm, víno k večeri za vodu, začala jesť viac bielkovín, ovocia či zeleniny ku každému jedlu a znížila množstvo skonzumovaného cukru.
- Voľnejšie oblečenie a zmena postavy: Lepšie stravovacie návyky spolu s pohybom priniesli výsledky a Michaela sa konečne dočkala zmeny, na ktorú sa tešila najviac. Začali jej byť voľné nohavice a ona sa opäť vojde do veľkostí, ktoré nosila pred rokmi. Okrem nových sukní a džínsov je však potrebné doplniť aj ďalšie športové legíny a tričká. To jej pomôže udržať si motiváciu na cvičenie. Tieto skvelé výsledky dosiahla dokonca aj bez toho, aby musela počítať kalórie.
- Zmierenie celulitídy a pevnejšia postava: Celulitídu má približne 80 - 90 % žien, tak Michaela rozhodne nebola žiadnou výnimkou. Aj napriek tomu má radosť, že vďaka lepšej životospráve výskyt celulitídy trochu zmiernila. Keď však Michaela začala silovo cvičiť, jej svaly začali vytvárať dojem opticky pevnejšej postavy. Došlo naopak k tomu, že sa jej zlepšil prietok krvi a lymfy v tele, čo do určitej miery pomohlo znížiť prejavy celulitídy.
- Zlepšená fyzička: Svižné prechádzky, beh v prírode, cyklistika a ďalšie aktivity, ktorým sa Michaela venuje, sa prejavujú nielen na vzhľade postavy, lepšej nálade, ale aj na jej fyzičke. Dnes je dobehnutie autobusu pre Michaelu samozrejmosť.
- Väčšia sila v každodennom živote: Väčšia sila nie je len frajerina do fitka. Je to tiež veľmi praktická vec, ktorú oceníte v každodennom živote. Svoje o tom vie aj naša Michaela. Predtým jazdila na nákupy iba autom. Keď potrebovala vyniesť ťažký nákup na 4. poschodie bez výťahu, musela na pomoc zavolať svojho silnejšieho partnera. Dnes už je ale všetko inak. Pravidelne dvíha činky vo fitku a nejaké tašky s vecami sú ľahké ako pierko v porovnaní so závažím, ktoré si nakladá na os. Bez väčších problémov si už dnes Michaela zvládne aj narúbať drevo, porýľovať záhradu alebo v zime odmiesť sneh.
- Koniec strachu z jedla: Keď ešte Michaela nevedela, čo sú to kalórie a z čoho sa skladajú rôzne pokrmy, žila v neustálom strachu z jedla. Myslela si, že po zjedení zákuska automaticky priberie kilo tuku, a tak sa radšej vyhýbala všetkým oslavám a spoločenským udalostiam. Teraz má už Michaela našťastie viac znalostí. Zistila, čo sú to makroživiny a ako funguje kalorický deficit. Už sa však nebojí dať si svoju obľúbenú zmrzlinu. Vie, že kvôli nej nepriberie kilo tuku.
- Kvalitnejší spánok: Na čas potrebný na zaspatie a kvalitu spánku má vplyv nespočetne veľa faktorov. Michaela mala so spaním vždy problém. Keď si ľahla do postele, začala premýšľať o učení, práci a ďalších každodenných povinnostiach. Odvtedy, čo začala Michaela športovať, každý večer si líha do postele s príjemným pocitom únavy. Vďaka dobrej nálade, ktorú má ešte z tréningu, sa jej každodenné problémy javia ako maličkosti. Vie, že ich vyrieši nasledujúci deň, preto večer zaspáva s pokojným svedomím. Ráno sa budí plná energie s chuťou čeliť novým výzvam.
- Lepšie zvládanie stresu: Skôr ako začala Michaela pravidelne cvičiť, bol jej boj so stresom pomerne neúspešný. Napriek tomu, že si často hovorila, že nemá zmysel stresovať s vecami, ktoré neovplyvní, jej aj tak značne zasahovali do života. Keď začala viac športovať, sama si všimla, že už stres zďaleka neovláda jej život ako predtým. Pred dôležitou skúškou alebo prezentáciou ho už dokonca dokáže využiť vo svoj prospech, a tak podať lepší výkon. Vďačí za to najmä endorfínom, ktoré sa pri aktivite vyplavujú do tela. Okrem toho šport dokáže znižovať aj hladinu stresových hormónov, ako je napríklad kortizol.
- Silnejšia imunita: Okrem lepšej psychiky Michaela zaznamenala, že sa jej s pravidelným športom zlepšilo aj celkové zdravie. Nie je tak často chorá, a dokonca si ani nepamätá, kedy mala naposledy napríklad nádchu. Michaeline závery, že za to vďačí športu, sú teda namieste. Takisto aj výsledky výskumov ukazujú, že pravidelná aktivita má pozitívny vplyv na náš imunitný systém.
Psychomotorický tréning ako investícia do života
Pravidelné cvičenie je kľúčom k dlhému a zdravému životu. Nejde však len o zlepšenie fyzického zdravia, ale celkovo kvality života. Cvičenie je akákoľvek fyzická aktivita, ktorá zahádza pohyb tela a vedie k zvýšenej spotrebe energie. Môže mať rôzne formy - od chôdze a behu, cez silový tréning, plávanie, až po jogu či tanec.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča pre dospelých aspoň 150 - 300 minút stredne intenzívnej aktivity týždenne alebo 75 - 150 minút vysoko intenzívneho cvičenia. Všeobecné odporúčania týkajúce sa pohybovej aktivity sú rovnaké pre mužov aj ženy. S vekom sa fyzické schopnosti prirodzene menia, no pravidelný pohyb zostáva rovnako dôležitý - možno ešte dôležitejší. Stále dodržiavať 150 minút pohybu týždenne, avšak s väčším dôrazom na rovnováhu a flexibilitu.
Každý, kto začína s cvičením alebo sa snaží udržať pravidelnosť, sa stretáva s otázkou “Prečo vlastne cvičím?”. Odpoveď na túto otázku môže do veľkej miery ovplyvniť, či sa fyzická aktivita stane dlhodobým návykom, alebo či nadšenie po pár týždňoch vyprchá. Vnútorná motivácia, ktorá vychádza z vlastného pocitu spokojnosti a zdravia, je dlhodobo udržateľnejšia ako vonkajšia motivácia, ktorá je založená na očakávaní odmeny.
Pravidelná fyzická aktivita prináša množstvo pozitívnych účinkov na telo. Jedným z najväčších benefitov cvičenia je jeho pozitívny vplyv na srdce a cievy. So starnutím dochádza k prirodzenému úbytku svalovej hmoty a znižovaniu hustoty kostí. Cvičenie hrá kľúčovú úlohu pri kontrole hmotnosti. Zlepšuje inzulínovú citlivosť, čo pomáha predchádzať cukrovke 2. Pravidelná fyzická aktivita podporuje silnejší imunitný systém, vďaka čomu je telo odolnejšie voči vírusom a infekciám. Kvalitný spánok je nevyhnutný pre regeneráciu tela a mysle.
Pravidelné cvičenie neprináša benefity len pre telo, ale má aj výrazný vplyv na duševné zdravie a celkovú psychickú pohodu. Fyzická aktivita je jedným z najprirodzenejších spôsobov, ako zvládať stres. Podľa viacerých výskumov môže pravidelné cvičenie znížiť riziko depresie až o 30 %. Keď človek pravidelne cvičí a vníma pokrok, prirodzene sa cíti lepšie vo vlastnom tele. Fyzická aktivita podporuje prekrvenie mozgu, čím sa zlepšuje koncentrácia, pamäť a schopnosť riešenie problémov. Ľudia, ktorí pravidelne cvičia, majú hlbší a regenerujúcejší spánok.
Cvičenie neovplyvňuje len vaše telo a myseľ, ale zohráva významnú úlohu aj vo vašich sociálnych vzťahoch a emocionálnom živote. Pokiaľ potrebujete poradiť s motiváciou alebo výberom aktivít, naši šikovní tréneri sú tu pre vás.
Keď sa aspoň trochu zaujímate o športovú vedu, veľmi dobre už viete tiež to, že nervová sústava zohráva pri trénovaní dosť podstatnú úlohu. Správne stimuly nervového systému podporia vaše výsledky, zatiaľ čo nevhodne zostavený tréning ich zabrzdí. Športovanie má taktiež preukázateľne pozitívny vplyv na funkcie mozgu a správanie človeka. Ide o vzájomné pôsobenie. Športovanie pomáha nervovému systému a nervový systém ovplyvňuje celkovú výkonnosť. Navyše, ľudský mozog má jednu unikátnu schopnosť, ktorou je sila vôle. Vďaka tomu dokážeme prekonávať jednotlivé funkcie tela, ktoré nám pôvodne bránili pokračovať ďalej pri určitých fyzických činnostiach (hlavne pri pohybových činnostiach ako beh alebo chôdza na dlhé vzdialenosti). Platí to pre všetky skupiny ľudí, či už zoberieme do úvahy deti, starších jedincov, ľudí trpiacich na rôzne choroby, prepracovaných jedincov, študentov, podnikateľov, chudých alebo obéznych ľudí.
tags: #psychomotoricky #trening #posobi #na