Vývin dieťaťa je komplexný proces, ktorý je zásadne ovplyvnený prostredím, v ktorom rastie. V prvom roku života dieťaťa sa vynára dôležitá psychosociálna kríza budovania základnej dôvery alebo nedôvery, známa aj ako obdobie pripútania (attachmentu). Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, mu buď poskytuje dostatok dôvery a stability, alebo nie. Dieťa je tým pádom ohrozené v detskom domove, ale aj v rozpadávajúcej sa rodine, alebo keď sa ocitne v situácii nechceného dieťaťa. Najťažšie formy psychickej deprivácie pramenia už z tohto obdobia. Negatívne dopady psychickej deprivácie u detí dlhodobo žijúcich v internátnych detských domovoch boli podnetom na transformáciu detských domovov na Slovensku a na ich postupný prerod na detské domovy rodinného typu s preferenciou profesionálnych rodín. V snahe minimalizovať pobyt detí v detských domovoch a umiestniť ich do iných foriem rodinnej starostlivosti s hlavnou myšlienkou: „Aby každé dieťa malo svoju rodinu…“ začalo Občianske združenie Úsmev ako dar v roku 2000 v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny realizovať transformáciu detských domovov.
Význam Rodinnej Starostlivosti a Riziká Inštitucionálnej Výchovy
Fenomén „dieťa” neexistuje samostatne; vždy ide o „matku a dieťa” alebo presnejšie o „dieťa a jemu blízku osobu”. Psychológovia hovoria o tzv. blízkej osobe, ktorá sa o dieťa stará, kde nie je podstatné pohlavie, vek či príbuzenský vzťah. Dieťa považuje za rodiča toho, kto sa o neho skutočne stará. Z hľadiska rozvoja osobnosti je pre dieťa najdôležitejšia primárna socializácia, ktorá prebieha v rodine, alebo prostredí, ktoré ju nahradzuje. Tu sa dieťa učí modelom správania a vzťahom k iným ľuďom, k vzdelaniu, k práci, k riešeniu problémov, k sebe samému. Nezanedbateľné miesto tu má vzor rodičov a štýl výchovy.
Neuspokojenie základných potrieb dieťaťa v ranom štádiu vývinu, ako sú potreba bezpečia, lásky, kontaktu a stimulácie, môže viesť k vážnym následkom. Tieto následky sa môžu prejaviť ako psychická deprivácia, ktorá ovplyvňuje nielen emocionálny a sociálny vývin dieťaťa, ale aj jeho kognitívne schopnosti. Nesúlad potrieb, hodnôt a noriem jedinca voči prostrediu zodpovedá sociálnej maladaptácii (maladjustácii, dysadaptácii), t. j. narušenej, neprimeranej alebo nedostatočnej adaptácii jedinca alebo malej sociálnej skupiny. Formou sociálnej maladaptácie je disociálne správanie, ktoré je typické svojou pestrou symptomatológiou a mnohofaktoriálnym pozadím.
Deti a mladí dospelí z detských domovov predstavujú špecifickú rizikovú skupinu. Rizikovosť v tejto skupine znamená väčšiu náchylnosť, vyššie ohrozenie psychosociálneho vývinu oproti štandardnej populácii. Za rozhodujúce rizikové faktory možno považovať najmä frustráciu, konflikt, depriváciu, strach a stres, ktoré sú častými sprievodnými javmi v patologických rodinách, ale aj pri odňatí dieťaťa z biologických rodín a pri prispôsobovaní sa dieťaťa na nové prostredie a ľudí v detskom domove. Vznik psychosociálneho narušenia je daný súhrou činiteľov psychických (deprivácia v nefunkčnej rodine alebo v podmienkach detského domova) a sociálnych (nedostatočná výchova, zanedbávanie v rodine, spôsob výchovy v detskom domove a pod.).
Transformácia Detských Domovov a Vznik Profesionálnych Rodín
Nakoľko ide o proces dlhodobý a zložitý, v praxi sa každé úsilie stretáva aj s mnohými prekážkami. V detských domovoch na Slovensku v súčasnosti vyrastá značný počet detí, z toho významná časť práve v profesionálnej rodine. Problematika sociálnej integrácie detí a mladých dospelých z detských domovov je preto stále vysoko aktuálna.
Socializáciu vymedzuje Kraus (2008) ako proces postupnej premeny človeka ako biologickej bytosti na bytosť spoločenskú, teda postupné začleňovanie sa do života danej spoločnosti, proces, v ktorom sa učíme v danej spoločnosti žiť. Socializácia prebieha celý život náhodne, živelne. V priebehu života si človek osvojuje špecificky ľudské formy správania, jazyk, poznatky a normy, teda kultúru danej spoločnosti. Podľa Vágnerovej (2004) je potreba patriť k nejakému spoločenstvu, byť ním akceptovaný a pozitívne hodnotený dôležitou psychickou potrebou a základom skupinovej identity človeka.
Profesionálna Rodina ako Alternatíva Náhradnej Starostlivosti
Profesionálna rodina predstavuje špeciálnu formu starostlivosti o dieťa, ktoré je nariadené do ústavnej starostlivosti. Túto starostlivosť vykonáva profesionálny rodič vo svojom vlastnom rodinnom prostredí, pričom je zamestnancom Centra pre deti a rodiny (CDR). Do profesionálnych náhradných rodín sa deti do určitého veku (aktuálne do 6 rokov, s cieľom postupného zvyšovania tejto hranice) umiestňujú na základe rozhodnutia súdu.
Pre dieťa je kľúčové, že sa o neho stará jedna stabilná osoba a zároveň užíva pozornosť aj ostatných členov rodiny, do ktorej je umiestnené. Dieťa si v rodine vytvára vzťahovú väzbu, ktorá je pre jeho budúcnosť veľmi dôležitá, predovšetkým z hľadiska budovania si zdravých vzťahov. V profesionálnej rodine má dieťa možnosť vyrastať v rodinnom prostredí, čo je z hľadiska jeho vývinu veľmi dôležité pre budovanie vzťahov a väzieb. Profesionálny rodič dáva dieťaťu stálosť osoby, ktorá sa o neho stará. Dieťa v profesionálnej rodine vyrastá v prostredí s dostatočnými podnetmi pre jeho vývin a získava v profesionálnej rodine prirodzeným spôsobom vzory rodinných rolí.
Jednou z podmienok pre vykonávanie tejto profesie je ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie. Nevyhnutné je absolvovanie špecializovaného „Programu prípravy fyzických osôb na vykonávanie profesionálnej náhradnej starostlivosti“, ktorý má stanovenú dĺžku v závislosti od dosiahnutého vzdelania. Vzdelanie samotné však nie je najdôležitejšie. Dôležitá je aj osobnosť profesionálneho rodiča, jeho schopnosť empatie, trpezlivosť, flexibilita a predovšetkým láskyplný prístup k dieťaťu.
Význam Spolupráce s Odborníkmi a Rodičmi
Proces starostlivosti o deti, ktoré zažili psychickú depriváciu alebo vyrastajú v náhradnej starostlivosti, si vyžaduje komplexný a multidisciplinárny prístup. Kontaktnou osobou v tomto procese je často psychologička, ktorá sa špecializuje na prácu s deťmi a rodinami. Obvykle sa prvé stretnutie s rodičmi realizuje bez účasti dieťaťa, aby sa získal ucelený obraz o situácii. Počas hodinových rozhovorov a prostredníctvom anamnestických dotazníkov sa získavajú základné údaje potrebné pre ďalšiu prácu.
Rodič je oboznámený s navrhnutým spôsobom odbornej činnosti a dohodnú sa ďalšie kroky. Odborník pomáha rodičovi zorientovať sa v tom, aké kroky by boli následne potrebné. Môže sa jednať o poradenskú činnosť pre rodiča/rodičov, zrealizuje sa diagnostika dieťaťa, alebo sa dohodne priama činnosť s dieťaťom. Alternatívou je aj práca rodiča na svojich zručnostiach v rámci Kurzu filiálnej terapie.
Rodič môže byť požiadaný o doplnenie vyšetrení od ďalších odborníkov (neurológ, pedopsychiater, pediater, …) alebo mu môže byť odporúčané iné zariadenie v súvislosti s potvrdením/vylúčením diagnózy alebo doplnením špecializovaných vyšetrení. Napríklad, pokiaľ sa jedná o vzdelávacie ťažkosti dieťaťa, po absolvovaní vstupu u psychológa a vyšetrení intelektu dieťaťa, prichádza rodič s dieťaťom ku špeciálnej pedagogičke, ktorá dopĺňa diagnostiku a ďalšie vyšetrenia o potrebné náležitosti.
Spolupráca s rodičmi/zákonnými zástupcami je pre odborníkov nesmierne dôležitá. Dieťa je klientom centra, snažia sa hľadieť na jeho potreby a záujmy, zároveň je však spolupráca s rodičmi nevyhnutná a významná. Váženie si času všetkých zúčastnených a snaha dodržiavať dohodnuté časy sú základom efektívnej spolupráce.
Výzvy a Úskalia Profesionálneho Rodičovstva
Napriek nespornému významu profesionálnych rodín pre deti, ktoré vyrastajú v náhradnej starostlivosti, existujú aj určité výzvy a úskalia spojené s touto formou starostlivosti. Jednou z nich je „dočasnosť“ starostlivosti, najmä v prípade detí do troch rokov veku, ktoré sú častejšie zverované do náhradných rodín alebo sa vracajú do vlastnej rodiny. Tieto deti môžu v profesionálnych rodinách zostať len niekoľko mesiacov, niekedy týždňov, čo pre ne môže byť náročné kvôli častej zmene prostredia a osôb.
Ďalšou výzvou je aj emocionálne pripútanie, ktoré sa môže vytvoriť medzi profesionálnym rodičom a dieťaťom. V prípadoch, keď dôjde k silnej citovej väzbe, môže byť pre profesionálneho rodiča náročné odovzdať dieťa do náhradnej rodiny, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Tieto situácie poukazujú na potrebu podpory a poradenstva aj pre samotných profesionálnych rodičov.
V minulosti sa do profesionálnych rodín umiestňovali predovšetkým deti s nižšou šancou na osvojenie alebo pestúnstvo, napríklad deti s postihnutím. Tieto deti často zotrvávali v profesionálnych rodinách dlhšie, až do plnoletosti. S postupnou transformáciou detských domovov a dôrazom na rodinný typ starostlivosti sa však mení aj profil detí umiestňovaných do profesionálnych rodín.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) realizuje projekty zamerané na lepšiu pripravenosť a podporu profesionálnych rodičov, čo je kľúčové pre zabezpečenie kvality náhradnej starostlivosti. Profesionálne rodiny postupne nahrádzajú ústavnú starostlivosť a ich počet na Slovensku v posledných rokoch rastie, čo je pozitívny trend v snahe zabezpečiť pre každé dieťa rodinné prostredie.
Edukačné a Terapeutické Prístupy pre Ohrozené Deti
Vzhľadom na špecifické potreby detí, ktoré vyrastajú v náhradnej starostlivosti alebo zažili psychickú depriváciu, je dôležité využívať adekvátne edukačné a terapeutické prístupy. Jedným z takýchto prístupov je Sandplaying terapia, ktorá sa využíva na diagnostiku aj terapiu. Dieťa/dospelý/rodina/manželia/páry pri nej používajú rôzne objekty na stavanie konkrétnych situácií či abstraktných obrazov v piesku. Príjemný, sypký piesok má výrazne relaxačné účinky.
Systemický prístup a terapia, vychádzajúce z rodinnej terapie, sa sústredia na aktiváciu osobných a sociálnych zdrojov klienta, pričom pozornosť sa zameriava predovšetkým na prítomné možnosti a zdroje. Tento prístup pomáha klientom identifikovať a vyzdvihnúť ich silné stránky.
Krízová intervencia predstavuje špecializovanú okamžitú pomoc ľuďom, ktorých zasiahla náhla životná udalosť s traumatizujúcim potenciálom. Predstavuje komplexnú, prakticky zameranú pomoc, ktorá zvyčajne pozostáva z psychologickej, lekárskej, sociálnej a právnej pomoci.
Metaforické karty sú užitočnou pomôckou pri terapii detí/dospelých/rodín/párov, pri kariérnom poradenstve či práci so skupinami. Uľahčujú klientom prístup k vnútorným pocitom, pomáhajú pri formulovaní cieľov terapie a pri porozumení vlastnému príbehu.
Nácvik relaxačných techník pre deti od 5 rokov, dospelých a tehotné ženy slúži na obnovu psychickej rovnováhy, úpravu psychofyziologických procesov, znižovanie napätia, strachu, úzkosti, pomáha pri depresii a zvládaní každodenného stresu. Tieto techniky sú dôležitou súčasťou podpory psychického zdravia detí a ich rodín.
tags: #profesiinalne #rodicovstvo #ako #prevencia #pszchickej #deprivacie