Pes je pre človeka výborným kamarátom, ale mať psa znamená aj veľkú zodpovednosť. Mať doma psíka má mnoho výhod. Dieťa sa v súvislosti so starostlivosťou o psa môže veľa vecí naučiť a pozitívnym smerom sa formujú aj jeho vlastnosti. Učí sa starať o živú bytosť, uprednostňuje potreby zvieraťa pred svojimi vlastnými, učí sa milovať. Deti, ktoré vyrastajú so psíkom, si vytvárajú prirodzený vzťah k prírode a zvieratám, sú citlivejšie a ohľaduplnejšie. No dôležité je, aby si dieťa uvedomilo, že mať psy, to znamená nielen chodiť s ním na prechádzky, zabávať sa s ním, ale aj upratovať po ňom, pravidelne ho kŕmiť, kúpať, strihať, navštevovať veterinára, systematicky ho vychovávať a tiež venčiť za akýchkoľvek podmienok. Tento článok sa zameriava na to, ako pestovať v deťoch lásku a úctu k zvieratám a ako túto lásku rozvíjať, pričom sa dotkne aj citlivých tém spojených s chovom a zodpovednosťou.
Kedy je dieťa dostatočne zodpovedné pre starostlivosť o zviera?
Väčšina rodičov začne uvažovať nad domácim zvieratkom hlavne vtedy, keď dieťa samotné začne rozprávať o tom, že by ho chcelo. Rodičia, ktorí so zvieratami nemajú skúsenosti, niekedy vedia len ťažko odhadnúť, či je dieťa pripravené alebo nie. Či je dieťa schopné sa starať o psa, môžu zistiť aj tak, že mu budú postupne prideľovať určité úlohy, ktoré bude plniť. Budú to akési úlohy na skúšku. Môže to byť starostlivosť o rastliny, rôzne domáce práce a podobne.
Pred samotným rozhodnutím o kúpe či adopcii domáceho miláčika je kľúčové zhodnotiť nielen nadšenie dieťaťa, ale aj reálnu pripravenosť celej rodiny. Zvieratá nie sú hračky, ktoré sa po čase odložia bokom. Sú to cítiace bytosti s vlastnými potrebami a nárokmi. Je nevyhnutné zistiť si o konkrétnom druhu zvieraťa čo najviac informácií a nepoľahnúť na frázy o "absolútnej nenáročnosti". Každé zviera si vyžaduje vhodné podmienky a správnu starostlivosť, ktorú by zodpovední chovatelia mali byť schopní zabezpečiť.
Vek dieťaťa hrá pri výbere zvieratka rozhodujúcu úlohu. Pre malé deti do 3 - 4 rokov nie je vhodné žiadne zviera, hoci už prejavujú nadšenie. V predškolskom období sa situácia postupne mení a dieťa sa už dokáže aspoň základne postarať o zvieratko - napríklad ho nakŕmiť, samozrejme, vždy pod dohľadom rodičov. Deti vo veku približne 10 - 12 rokov sa už zvládnu o určité druhy zvierat postarať aj samy a mať už prvé chovateľské úspechy.
21 najlepších domácich miláčikov pre deti (podľa vekového rozpätia)
Skúste starostlivosť o zviera v útulku: Prvá skúsenosť s empatiou
Ak si nie ste naozaj istí, či dieťa pravidelnú starostlivosť o psa zvládne, skúste sa dohodnúť v útulku, či by vaše dieťa mohlo doň chodiť pomáhať. Aj v týchto priestoroch si môže budovať vzťah k zvieratám, môže sa so psami hrať, venčiť ich, roznášať vodu a krmivo. Môžete tam chodiť spolu s dieťaťom a môžete si tak párkrát do týždňa vytvoriť spoločnú rodinnú aktivitu. Lepší je menší útulok, aby dieťa nebolo v strese z veľkého počtu psov. Pre niektoré deti nie je príjemné vidieť desiatky zavretých zvierat, ktoré tam štekajú, zavýjajú alebo smutne ležia.
Návšteva útulku môže byť pre dieťa cennou skúsenosťou. Umožňuje mu spoznať zvieratá v situácii, kde potrebujú pomoc a starostlivosť. Týmto spôsobom si dieťa uvedomuje, že zviera nie je len hračka, ale živá bytosť s emóciami a potrebami. Práca v útulku, aj vo forme pomoci s kŕmením, venčením alebo čistením, učí dieťa zodpovednosti, empatii a súcitu. Spoločné návštevy útulku môžu byť zároveň skvelou rodinnou aktivitou, ktorá posilňuje puto medzi rodičmi a deťmi, ako aj vzťah detí k zvieratám.
Pomoc susedom: Praktická lekcia zodpovednosti
Niekedy sa stačí dobre poobzerať okolo seba a možno zistíte, že v okolí je psíkov viac než dosť. Ak máte dobrých susedov, môžete sa s nimi dohodnúť, že im postrážite psíka, kým budú napríklad na dovolenke. Dôchodcom tiež dobre padne, keď im vaše dieťa pôjde občas vyvenčiť psíka. Možno mu dovolia ho nakŕmiť či vymeniť vodu a vaše dieťa tak postupne zistí, že mať psíka, to nie je len zábava, ale aj starostlivosť.
Zapojenie detí do starostlivosti o zvieratá susedov alebo známych je ďalším skvelým spôsobom, ako ich učiť zodpovednosti. Krátkodobé opatrovanie či venčenie psa môže dieťaťu poskytnúť praktické skúsenosti bez dlhodobého záväzku. Tieto aktivity mu umožnia pochopiť, že starostlivosť o zviera zahŕňa nielen príjemné momenty, ale aj povinnosti, ako je kŕmenie, venčenie za každého počasia a zabezpečenie hygieny. Takéto skúsenosti budujú u detí zmysel pre zodpovednosť a samostatnosť.
Pes ako spoločník: Pozitívny vplyv na dieťa a rodinu
Keď po určitej dobe budete vidieť, že vaše dieťa sa dokáže dlhšiu dobu s láskou a nadšením starať napríklad o psíka v útulku alebo u susedov, tak nastal čas, aby mohlo mať vlastného. Vzťah detí k psom má zvláštne čaro a má na ne pozitívny vplyv. Deti sa učia o psa postarať a stávajú sa empatickejšími a chápavejšími. Podľa odborníkov pes podporuje aj neverbálnu komunikáciu. Má dokonca pozitívny vplyv aj na rodinný život. Rodiny po zaobstaraní psa prežívajú spolu oveľa viac času ako predtým. Psy poskytujú príležitosť pre spoločné voľnočasové aktivity a podnety na zábavu i podporu zdravia celej rodiny.
Pes môže byť pre dieťa nielen spoločníkom, ale aj terapeutom. Trpezlivo ich počúva a venuje sa im, keď sa vyskytne konflikt s rodičmi, problémy v škole alebo hádky s kamarátmi. Pes je pre deti kamarátom, na ktorého sa môžu spoľahnúť a ktorý má takmer vždy chuť sa s nimi hrať. Je ochrancom a kamarátom, ktorý vie byť verný. Vďaka psovi sa znižuje aj ich agresivita. Výskumy ukázali, že deti, ktoré vyrastajú v prostredí, kde sa nachádza aj domáce zvieratko, menej často ochorejú na respiračné ochorenia. Zároveň sú odolnejšie a nenakazia sa tak často ľahkými infekciami. Zvieratko v domácnosti pomáha imunitnému systému rýchlejšie dozrieť. Najlepšie výsledky pritom vykázali domácnosti, v ktorých chovali psa. Ďalším benefitom je fakt, že ak váš syn alebo dcéra vyrastajú do veku jedného roka spoločne so psom alebo mačkou, vo vyššom veku sa u nich prejaví výrazne nižšie riziko výskytu alergie na zvieratá.
Pri zaobchádzaní so psom sa deti učia už odmalička brať ohľad na iných. Dozvedajú sa, že zvieratá majú iné potreby ako ony. Zažívajú, čo znamená niesť zodpovednosť, keď musia zviera pravidelne kŕmiť, starať sa oň a chodiť s ním von. Rozvíjajú si tiež trpezlivosť, lebo nie vždy chce robiť pes to, čo chcú ony. V spoločenstve so psom sa tiež učia, že nemôžu byť sebecké a že pozornosť je potrebné venovať aj niekomu inému.
Zvládanie náročných situácií: Výcvik a pochopenie
Niekedy sa však objavia problémy, ktoré môžu viesť k zúfalstvu majiteľov. Jedna z diskutujúcich sa zdôverila: "Ahojte. Neviete mi poradiť aký je postup keď chcem dat preč psa? Je aj čipovaný aj nahlásený proste všetko.. Len ja už proste nevládzem čo on vystrája doma keď tu nie sme.. Všetko nám ničí aj malého veci ošťal.. Proste pohár trpezlivosti pretiekol.. Vopred ďakujem."
Táto situácia poukazuje na fakt, že nie každý pes sa automaticky správa bezproblémovo v každej domácnosti, najmä ak dôjde k zmenám v rodine, ako je príchod dieťaťa. Reakcie ostatných diskutujúcich boli rôznorodé, od kritiky až po pochopenie a rady. Niektorí poukázali na chyby v výchove alebo podmienky chovu: "No prvá chyba bola možno kupovať psa do interiéru, lebo psy si značkujú, ošikujú veci, takže lepšie fenky do interiéru, pes do exteriéru… za druhé pes sa dá aj vychovať, koľko času mu venujete? a za tretie, ak je sám doma a robí neplechu, prečo mu nekúpite klietku, do ktorej ho budete dávať kým nikto nie je doma?" Iní naznačili možnosť úzkosti zvieraťa: "Aký starý je psik? Nežiarli náhodou na malého? Mali ste ho už pred tehotenstvom / pôrodom? Správal sa rovnako aj predtým? Možno to vyznie smiešne, ale aj pes môže mať úzkosť a depresiu - a najčastejšie sa prejavuje tak, ako popisuješ."
Kritika sa často zamerala na ľahké vzdanie sa zodpovednosti: "Nechápem tento prístup, aj deti dáte do domova, keď neposlúchajú? Tak ako dieťa, aj psa treba vychovávať a venovať mu čas. Alebo sa choďte pozrieť do útulku, či sa bude mať lepšie ako u vás doma. Ak je to malý pes, tak mu zostrojte ohrádku, ktorú nepreskočí a viac sa mu venovať, učiť ho čo nemôže. Lenže ľahšie je sa ho zbaviť, všakže…"
Autorka pôvodného príspevku sa bránila: "Presne na to som čakal kedy ma tu začnú odsudzovať že čo som za človeka.. Určite mi bude ľúto ho dať preč no už toľko krát som to s ním skúšala a vždy to isté.. Podla mna je to fer,ze priznavaš,ze to nedavaš a v konecnom dôsledku chces pre psika to najlepšie, ked mu zaobstaras rodinku, kde sa mu budu plnohodnotne venovat. Mas moj obdiv v tejto dobe psickarskej napisat verejne, ze sa chces "zbavit" psika muselo ti byt jasne, ze sa do teba pustia…". Dodala tiež: "Ja som sa mu venovala každý deň pred tým než sa maly narodil. Často som s ním chodievala von. Doma som sa s ním aj hrala, dávala mu kostičky na kusanie, rôzne hračky atď. Teraz keď je malý na svete nevenujem sa mu až tak pretože aj o malého sa niekto musí starať. Samozrejme keď spi tak sa s ním pohrám ale ne potrvá to dlho nakoľko on nespi cez deň veľa. Chcela som len vedieť aký je postup pri zmene majiteľa nič viac."
Táto diskusia odhaľuje komplexnosť problematiky. Zatiaľ čo mnohí zdôrazňujú neochvejnú zodpovednosť voči zvieraťu, iní chápu, že niekedy situácia prerastie cez hlavu. V takýchto prípadoch je dôležité hľadať riešenia zodpovedne, napríklad prostredníctvom profesionálneho výcviku, dočasnej starostlivosti alebo hľadania nového domova s cieľom zabezpečiť pre zviera čo najlepší život.
Výber vhodného plemena a individuálny prístup
Pri výbere psa pre rodinu s deťmi je dôležité zohľadniť nielen jeho temperament, ale aj predispozície k určitému správaniu. Hoci neexistuje "najvhodnejšie plemeno" pre deti, niektoré plemená sú od prírody jemnejšie alebo pokojnejšie, čo ich môže predurčiť ako vhodnejších spoločníkov do rodinného prostredia. Psy s ochranárskym inštinktom, ako napríklad aljašský malamut, môžu byť tiež dobrou voľbou, no každý správne vychovaný pes, bez ohľadu na plemeno, sa môže stať najlepším priateľom dieťaťa. Na druhej strane, aj ten najmenší a najjemnejší pes môže predstavovať riziko, ak sú prekročené jeho hranice.
Predovšetkým je však nevyhnutné, aby každý pes mal zodpovedného dospelého opatrovníka. Psy sa učia a prispôsobujú prostrediu, v ktorom žijú. Ak pes ničí veci alebo značkuje, často je to signál, že jeho potreby nie sú naplnené, alebo že sa necíti bezpečne či spokojne. V takýchto prípadoch je kľúčové venovať sa výcviku, zabezpečiť dostatok fyzickej aj psychickej stimulácie a vytvoriť psovi prostredie, v ktorom sa cíti dobre.
Je tiež dôležité pochopiť, že psa je možné vychovať. Moderné metódy výcviku sa zameriavajú na pozitívnu motiváciu a budovanie vzťahu založeného na dôvere a porozumení. Návšteva psieho výcvikového centra alebo spolupráca s profesionálnym trénerom môže priniesť vynikajúce výsledky a pomôcť prekonať aj tie najnáročnejšie problémy správania.
Zvieratá ako učitelia života: Od zodpovednosti k celoživotnej láske
Zvieratá nás učia o živote mnohými spôsobmi. Učia nás trpezlivosti, keď čakáme, kým sa psík naučí novému povelu. Učia nás empatii, keď chápeme ich potreby a pocity. Učia nás zodpovednosti, keď sa o ne staráme s láskou a oddanosťou. A predovšetkým nás učia bezpodmienečnej láske, ktorá je jedným z najcennejších darov, aké nám môžu dať.
Vzťah medzi dieťaťom a zvieraťom je jedinečný a obohacujúci. Poskytuje dieťaťu spoločnosť, emocionálnu podporu a pocit istoty. Starostlivosť o zviera rozvíja u detí zodpovednosť, samostatnosť a schopnosť starať sa o druhých. Je to cenná lekcia, ktorá formuje ich charakter a pripravuje ich na zodpovedný život v dospelosti.
Je dôležité si uvedomiť, že zviera nie je len dočasný spoločník, ale člen rodiny na celý život. Aj keď sa vyskytnú problémy, vždy je lepšie hľadať riešenia, ktoré zohľadňujú dobro zvieraťa aj celej rodiny. S láskou, trpezlivosťou a správnym prístupom sa dá vybudovať puto, ktoré pretrvá celý život a prinesie radosť a obohatenie všetkým zúčastneným.
A budem sa oňho starať, sľubujem! Takéto prianie či sľub počul asi každý z rodičov. Zvieratá nie sú hračky, ktoré by sme odložili, keď nás prestanú baviť. Sú to živé bytosti, ktoré si zaslúžia našu pozornosť, starostlivosť a lásku. Pestovanie vzťahu k zvieratám od útleho veku je investíciou do emocionálneho a charakterového rozvoja dieťaťa, ktorá sa mnohonásobne vráti.