V dnešnej prekombinovanej a digitálnej dobe, kde virtuálne svety lákajú svojou okamžitou gratifikáciou, sa často zabúda na jeden z najstarších a najúčinnejších nástrojov pre rozvoj detského potenciálu - čítanie kníh. Je faktom, že detské čítanie je veľmi dôležité a prospešné. My v Čerešniach sme veľkými milovníkmi knihy, a túto záľubu sa usilujeme podporiť aj u našich obyvateľov. Veríme, že ste si všimli knižnú búdku, ktorá ponúka možnosť požičať si nové knihy a posunúť ďalej tie, ktoré už nečítate. Veľkému záujmu sa u nás vždy tešia aj čítárne, na ktorých deti i dospelí spolu moderátormi diskutujú o knihách. Tento článok sa ponorí do hlbín toho, ako čítanie formuje detskú myseľ, obohacuje ich slovnú zásobu, stimuluje fantáziu a pripravuje ich na úspešný život.
Bohatstvo slovnej zásoby a lepšia komunikácia
Jedným z najvýraznejších benefitov čítania je jeho nepopierateľný vplyv na obohatenie detskej slovnej zásoby. Pri čítaní sa deti stretávajú s novými slovami, ktoré sa postupne stávajú súčasťou ich aktívneho slovníka. Tieto nové slová im pomáhajú lepšie sa vyjadrovať a komunikovať, čo je dôležité nielen v škole, ale aj v bežnom živote. Nezabúdajte, že slovnú zásobu čítaním nestačí rozvíjať len v prípade, že už deti dokážu čítať sami, ale aj vtedy, keď im predčítavate vy. Hlasné čítanie kníh deťom rozširuje rozsah a varietu jazykového materiálu sprostredkovaného dieťaťu, prispieva k rozvoju jeho aktívnej i pasívnej slovnej zásoby. Štúdia Ohijskej štátnej univerzity sa pozrela na dôležitosť čítania podrobne. Porovnala slovnú zásobu detí, ktorým rodičia pravidelne čítali, s deťmi, ktorých rodina nemala ku knihám vzťah. Rozdiely vyšli markantné: deti, ktoré s rodičmi čítali denne, poznali do nástupu do škôlky o 290-tisíc slov viac, než deti vyrastajúce bez kníh. Univerzita tvrdí, že počet slov môže narásť až na jeden milión podľa toho, ako intenzívne a často trávia rodičia s deťmi čítaním. Neuropsychologička Laura Phillipsová tvrdí, že deti sú od narodenia nastavené vyvinúť si jazykové schopnosti. K osvojeniu jazyka im pomáha neustále vystavovanie sa reči, čo buduje v mozgu jazykové dráhy. „Čítanie a vystavovanie slovám pomáha deťom maximalizovať ich jazykovú a kognitívnu kapacitu,” tvrdí Phillipsová. Ak deťom čítame od narodenia, teda ešte predtým, než začnú rozprávať, pokladáme silnú základňu pre budúce úspešné osvojenie a pochopenie slov, slovných spojení a efektívnej komunikácie. Síce je pravda, že dieťa je v kontakte s rečou denne, keď sa s ním rodičia zhovárajú, alebo keď načúva komunikácii matky s otcom. Avšak podľa Phillipsovej to nestačí, pretože naša reč má sklony k monotónnosti - používame rovnaké výrazy a spojenia, zatiaľ čo knihy ich vystavujú novým slovám, gramatickým obratom a vzorcom reči, s ktorými by sa tak skoro nestretli. Knihy im tak pomáhajú porozumieť jazyku v širších súvislostiach a uvažovať nad svetom obšírnejšie.
Sústredenie a pozornosť v záplave podnetov
Pravidelné čítanie kníh pomáha deťom zlepšovať ich schopnosť sústrediť sa. Na rozdiel od sledovania televízie alebo hrania počítačových hier, čítanie vyžaduje dlhodobú pozornosť a trpezlivosť. Deti sa učia venovať pozornosť detailom a sledovať príbeh, čo pozitívne ovplyvňuje ich schopnosť sústrediť sa aj v iných oblastiach. Táto schopnosť je v dnešnej dobe, plnej rýchlych strihov a neustálych notifikácií, mimoriadne cenná. Čítanie kníh deťom prináša nespočetné množstvo výhod. Predstavte si štvorročnú Zuzku, ako sedí na koberci s obrázkovou knihou v ruke. Drží ju hore nohami, pozerá na obrázky a spokojne si rozpráva vlastný príbeh o drakovi, ktorý sa kamaráti so žabou. V knihe nie je nič také - ale v jej hlavičke žije celý svet. Vývinová psychológia dávno prestala považovať fantáziu za „len" detskú hru. Jean Piaget, zakladateľ modernej kognitívnej vývinovej psychológie, opisoval symbolickú hru, pri ktorej dieťa nahrádza jeden predmet iným, ako zásadný míľnik v kognitívnom vývoji. Keď malý Tomáš robí z banánovej šupky telefón, nenúti sa byť hlúpy - práve naopak. Výskum Torontskej univerzity z roku 2013 ukázal, že deti, ktoré pravidelne počúvajú fiktívne príbehy, rozvíjajú silnejšiu Theory of Mind, teda schopnosť chápať, že iní ľudia majú iné myšlienky, pocity a pohľady ako ony samé. Deti, ktorým rodičia pravidelne čítali, dosahovali výrazne lepšie výsledky v úlohách, kde sa mali vcítiť do druhého človeka. A to nie je náhoda.
Stimulácia fantázie a tvorivého myslenia
Príbehy a postavy v knihách sú skvelým nástrojom na stimuláciu detskej fantázie. Pri čítaní si deti predstavujú rôzne situácie, miesta a postavy, čo podporuje ich tvorivé myslenie a fantáziu. Čím zaujímavejšie a zábavnejšie príbehy budeme detičkám čítať, tým tvorivejšiu a hravejšiu fantáziu budú mať. Deti veľmi často využívajú príbehy a fantazijnú hru na spracovanie ťažkých emócií. Dieťa, ktoré sa bojí tmy, môže cez knižku o ustrašenom medvedíkovi, ktorý nakoniec nájde odvahu, dať svojmu vlastnému strachu meno a miesto. Psychológovia tento jav nazývajú projekcia cez naratív: dieťa sa stotožní s postavou a zažíva cez ňu, aké to je prekonať vlastný strach. Pamätáte si na prvú knižku, pri ktorej ste naozaj prežívali s hlavnou postavou? Tá spomienka je silná preto, že váš mozog v tom momente zažíval niečo skutočné - emóciu, ktorá bola reálna, aj keď situácia bola vymyslená. Existuje dôvod, prečo ľudia, ktorí čítali knihu, takmer vždy povedia, že filmové spracovanie ich sklamalo. Nie je to len nostalgia. Súvisí to s tým, ako náš mozog spracúva písaný text oproti vizuálnym obrazom. Keď vaše dieťa počúva alebo číta príbeh, mozog musí sám vytvoriť celý svet. Musí si určiť, ako vyzerá čarodejník, ako vonia les, ako znie hlas čarodejnice. Neurovedecká výskumníčka Natalie Phillips uskutočnila štúdiu (2012, Stanfordova univerzita), pri ktorej dospelí čítali Jane Austenovu prózu, zatiaľ čo im sledovali mozgovú aktivitu. Počas čítania beletrie sa aktivovali nielen jazykové oblasti mozgu, ale aj senzomotorické - mozog sa správal, akoby fyzicky prežíval udalosti z knihy. U detí, ktorých mozog je ešte vo vývoji, je tento efekt ešte výraznejší. Každý príbeh, ktorý počúvajú alebo čítajú, je malá simulácia inej reality. Nie každá forma čítania aktivuje fantáziu rovnako.
Nie je to hodnotový súd o kvalite knihy, ale súvisí to s tým, aký svet príbeh vytvára a do akej miery dieťa aktívne musí myslieť. Otvorené konce alebo nezodpovedané otázky: Knihy, ktoré nevysvetlia úplne všetko, nechávajú priestor na to, aby si dieťa dopĺňalo samo. Pre dospelých môže byť neuzavretý koniec frustrujúci, ale pre deti je ten otvorený priestor na nezaplatenie. Bohatý, zmyslový jazyk: Vyberajte príbehy, ktoré nielenže rozprávajú, čo sa deje, ale aj ako to vonia, znie, chutí a cíti. Postavy s vnútorným životom: Knihy, v ktorých postavy pochybujú, snívajú, robia chyby a rastú, sú pre emocionálnu a tvorivú predstavivosť bohatšie ako knihy s jednodimenzionálnymi hrdinami a zloduchmi. Svety, ktoré sú trochu iné: Fantasy, rozprávky a magický realizmus sú mimoriadne silné, pretože posúvajú pravidlá reality. To núti dieťa aktívne premýšľať: tu platia iné zákony. Ako to teda funguje? Aké sú hranice? Špeciálne miesto v rozvoji fantázie majú aj personalizované detské knihy, kde je hlavnou postavou samotné dieťa. Keď malý Jakub alebo malá Ema vidia svoje meno a svoju podobu v príbehu, identifikácia s postavou je okamžitá a hlboká.
Empatia a porozumenie emóciám
Čítanie kníh pomáha (nielen) deťom lepšie porozumieť pocitom a emóciám iných ľudí. Prostredníctvom príbehov sa deti učia vcítiť sa do postáv a chápať ich pocity. Tým sa rozvíja ich schopnosť empatie a emocionálnej inteligencie, čo je dôležité pre vytváranie zdravých vzťahov a sociálnych interakcií. Výskum Torontskej univerzity z roku 2013 ukázal, že deti, ktoré pravidelne počúvajú fiktívne príbehy, rozvíjajú silnejšiu Theory of Mind, teda schopnosť chápať, že iní ľudia majú iné myšlienky, pocity a pohľady ako ony samé. Deti, ktorým rodičia pravidelne čítali, dosahovali výrazne lepšie výsledky v úlohách, kde sa mali vcítiť do druhého človeka. Lekárka Linda Mayesová, profesorka detskej psychiatrie a pediatrie na Yaleovej univerzite, uvádza, že „Gramotnosť je schopnosť vytvárať príbeh. Pod gramotnosťou si zvyčajne predstavíme len schopnosť čítať, ale zahŕňa v sebe tiež schopnosť rozprávať o svojom živote.” Podľa Mayesovej nám gramotnosť pomáha porozumieť svojmu životu, vedieť sformulovať myšlienky do slov a vyjadriť sa zmysluplne, čím vytvárame priateľské väzby. Bez gramotnosti sa naše šance na priateľstvá zhoršujú. Bez slovnej zásoby a schopnosti vyjadrovať sa je pre deti náročnejšie skamarátiť sa.
Štúdia ukazuje prospešné účinky čítania na mozog detí
Akademický úspech a kritické myslenie
Existuje priame prepojenie medzi čítaním a úspechom v škole. Deti, ktoré pravidelne čítajú, majú lepšie výsledky v škole. Štúdie a štatistiky dokazujú, že čítanie pozitívne ovplyvňuje nielen schopnosť porozumieť textu, ale aj celkové vzdelávacie výsledky. Čítanie podporuje rozvoj kritického myslenia, ktoré je nevyhnutné pre úspešné učenie sa. Deti sa učia premýšľať nad tým, čo čítajú, klásť si otázky a hľadať odpovede. Podľa McKeown a Beck (2006) hlasné čítanie kníh deťom rozširuje rozsah a varietu jazykového materiálu sprostredkovaného dieťaťu, prispieva k rozvoju jeho aktívnej i pasívnej slovnej zásoby. Súčasná doba prináša veľa možností v podobe médií, technológií, ako sú televízia, počítače, mobily, kedy sa deti stávajú pasívnymi prijímateľmi rozprávok a informácií, čo musíme korigovať ako rodičia aj učitelia. Už v útlom detstve je dobré oboznamovať dieťa s knihou, aby v neskoršom veku, pri nástupe do školy nemalo obavu z verbálneho prejavu, či textu, s ktorým príde do kontaktu v čítanke a iných učebniciach, ktoré sú zväčša ešte doplnené aj o ilustrácie. Osvojovanie si kompetencií v priebehu predškolského vzdelávania je prednosťou pre úspešné uplatnenie sa v živote. Ilustrovaná kniha je skvelým prostriedkom pre rozvoj jazykových a komunikatívnych kompetencií. V predškolskom zariadení je kniha vhodným prostriedkom k prepojeniu hier vo všetkých vzdelávacích oblastiach. Podľa Child Mind Institute stačí len pár minút čítania, aby sa medzi vami a dieťaťom utužil vzťah, upokojil sa nervový systém a spomalila myseľ. Najnovší výskum publikovaný v British Journal of Developmental Psychology zistil, že čítanie obrázkových kníh predškolským deťom zlepšilo porozumenie učiva a čítaného obsahu. Predškoláci tak preukázali pokročilejšiu pripravenosť na nástup do školy, pretože lepšie vnímali písané slovo a jeho význam. Tým sa zlepšila aj schopnosť pochopiť inštrukcie a riadiť sa nimi. Netreba dodávať, že čím vyššia schopnosť porozumenia, tým lepšie sa v živote budú orientovať a chápať, ako svet funguje.
Relax a zábava v knižnom svete
Čítanie kníh je skvelou formou relaxu a zábavy. Príbehy, ktoré deti zaujmú, im umožňujú uniknúť z každodenných starostí, preniesť sa do iných svetov a tešiť sa z toho. Knihy sa stávajú zdrojom potešenia, nie povinnosti, čo je základ pre celoživotnú lásku k čítaniu. Čítanie kníh deťom prináša nespočetné množstvo výhod. Predstavte si štvorročnú Zuzku, ako sedí na koberci s obrázkovou knihou v ruke. Drží ju hore nohami, pozerá na obrázky a spokojne si rozpráva vlastný príbeh o drakovi, ktorý sa kamaráti so žabou. V knihe nie je nič také - ale v jej hlavičke žije celý svet. Vývinová psychológia dávno prestala považovať fantáziu za „len" detskú hru. Jean Piaget, zakladateľ modernej kognitívnej vývinovej psychológie, opisoval symbolickú hru, pri ktorej dieťa nahrádza jeden predmet iným, ako zásadný míľnik v kognitívnom vývoji. Keď malý Tomáš robí z banánovej šupky telefón, nenúti sa byť hlúpy - práve naopak.
Socializácia a vzájomné vzťahy
Čítanie nemusí byť zábavné len osamote, ale aj v kolektíve. Hovoríte si, že čítanie nie je práve aktivitou, ktorá podporuje socializáciu? Práve naopak. Spoločné čítanie s rodičmi, v škole s učiteľmi alebo aj samostatne v tichosti v izbe, sa deti učia čítať a počúvať s porozumením, trénujú svoje sústredenie, rozširujú si pasívnu a aktívnu slovnú zásobu, rozširujú a upevňujú si nadobudnuté vedomosti. Následne vedia použiť svoju aktívnu slovnú zásobu pri ďalšej práci s prečítaným textom alebo s obsahom príbehu. Čítanie im neskôr pomáha aj pri tvorbe vlastných slohových prác. Malé deti je vhodné motivovať k čítaniu aj prostredníctvom rôznych hier, zábavných aktivít, hudobných a dramatických aktivít, prostredníctvom ktorých môžu vyjadriť svoje pocity a dojmy z rozprávok alebo z príbehov. Podporte lásku ku knihám jednoduchými ale krásnymi spôsobmi: 1) Čo je doma, to sa počíta: Najefektívnejší spôsob, akým prebudiť lásku ku knihám, je spoločné čítanie. Mnohí z nás však s tým prestanú, len čo sa dieťa naučí čítať v škole, čo je veľká chyba. Radosť z kníh môže opadnúť, pretože naši najmenší mali túto aktivitu spojenú hlavne s našou prítomnosťou. Bola pre nich dôležitejšia než príbeh, a z toho dôvodu vzťah ku knihám môže ochladnúť. Dbajme taktiež na to, aby domácnosť predstavovala inšpiratívne prostredie plné kníh, obrázkových kníh a rôznych encyklopédií, ktoré môže dieťa kedykoľvek otvoriť. Čo je v domácnosti dostupné, k tomu si vytvorí vzťah. Ak budeme čítať aj my, prirodzene sa bude zaujímať o príbehy na stránkach. Všetci predsa vieme, že deti milujú príbehy od kolísky. 2) Nezabúdajte na miestnu knižnicu: Sledujte vašu knižnicu na sociálnych sieťach, poinformujte sa o rôznych akciách a vybavte sebe aj dieťaťu čitateľský preukaz. Dieťa bude nadšené, ak sa z návštevy knižnice stane zároveň aj spoločne strávený čas. 3) Vytvorte v detskej izbe príjemný a pokojný čitateľský kútik: Vytvoriť pohodlné a príjemné miesto na čítanie zvyšuje atraktivitu tohto koníčka a znásobuje príjemné pocity. 4) Nechajte dieťa, nech si vyberie samé: Vnímajte, čo rado číta a upravte podľa toho potenciálny zoznam kníh. 5) Preneste knihy do reálneho života: Spojte knihy s realitou! Prečo netráviť víkendový čas hraním sa na čarodejníkov z Harryho Pottera? Nájsť v lese vetvičky, ktoré pripomínajú prútik? Alebo si spoločne pripraviť pár receptov z knihy Harryho Pottera: Oficiálna kniha receptov. Deťom priblížite svet kníh ešte viac, zároveň dávate najavo, že vás zaujímajú jeho záľuby a ste súčasťou jeho sveta. Ak má rado knihy o vodných živočíchov, vezmite ho do akvária, ak miluje detektívky, vytvorte mu hádanky, ktorých riešením strávi sobotňajšie popoludnie.
Vplyv na celoživotné zdravie a šťastie
Oboznamovanie dieťaťa s knihou je dôležité aj preto, aby v neskoršom veku, pri nástupe do školy nemalo obavu z verbálneho prejavu, či textu, s ktorým sa bude stretávať v primárnom vzdelávaní. Nadobúdanie elementárnej predčitateľskej gramotnosti je prirodzenou cestou ako si vytvárať vzťah ku knihám, časopisom a iným publikáciám. Autorka Mgr. Miriama Pačnárová, PhD. zdôrazňuje, že čítanie kníh deťom od útleho veku je neoceniteľný dar, ktorý rozvíja ich mozog, pamäť, kreativitu, empatiu a kritické myslenie. Využime čas strávený doma na objavovanie knižného sveta a budovanie vzájomného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Viac príbehov a čítania znamená viac tréningu zručností pre riešenie problémov, čím sa automaticky znižuje stresová reakcia na nepredvídateľné podnety a situácie, pretože deti veria, že sú pripravené čeliť svetu. Tým prospieva aj celkové zdravie. Výskumy vravia jasne: pevnejšie puto, rýchlejšie chápanie a učenie. Okrem nových spôsobov, akým môžu na situáciu nahliadať, sa deti čítaním učia aj empatii. Uvedomiť si rozdielne pohľady a pocity postáv v knihe, im pomáha pochopiť odlišné motivácie aj vnímanie reality, čím sa stanú citlivejšie a súcitnejšie. Čo je však dôležitejšie pripomenúť je posilnenie puta. Čítanie nie je len spoločne strávený čas, ale aj skvelý spôsob, ako mať k dieťaťu bližšie. Ak mu čítate, cíti sa istejšie, bezpečnejšie a šťastnejšie. Už batoľatá vnímajú zmyslovú skúsenosť vašej blízkosti a hlasu, ktorým čítate príbehy, čo pomáha rozvíjať mozog a zapájať viac nervových spojení. Takáto stimulácia pomôže dieťaťu učiť sa a chápať rýchlejšie. Podľa Child Mind Institute, čítanie predlžuje život. Martin Slade preukázal, že ak čítame aspoň 3,5 hodiny týždenne, žijeme v priemere o dva roky dlhšie než ľudia bez lásky ku knihám. Knihy sú ten najkrajší a najprospešnejší koníček. Čítanie totiž zvyšuje porozumenie životu a ľuďom, dokonca predlžuje život.
Ako začať s čítaním a vybrať tú správnu knihu?
Najlepšie je začínať v útlom veku. Ak má dieťatko okolo jedného rôčika, je vhodné siahnuť po knižkách ako napríklad leporelo, s jednoduchým príbehom a množstvom obrázkov. Vtedy môžeme jednoducho opísať, čo je na obrázku, a tak ho motivovať ku komunikácii a fantázii. Preto sú knižky vhodným darčekom už na oslavu 1. Približne keď má dieťatko dva roky, začína oveľa viac vnímať text a zároveň sa dokáže lepšie a dlhšie sústrediť. Veľmi dôležitým aspektom je, aby knižka dieťatko zaujala. Mali by sme čítať niečo, čo mu prirástlo k srdcu alebo niečo, čo ho veľmi zaujalo a páči sa mu to. Avšak nie je pevne stanovený vek, kedy začať dieťatku čítať. Logopedička Zuzana Bogdaňová: „V roku 2018 som realizovala anketu na tému čítania dospelých deťom pre žiakov prvého stupňa po celom Slovensku. V ankete odpovedalo 123 žiakov.” Prečo je dôležité čítať deťom rozprávky pred spaním? V článku taktiež hovorí o tom, že rodičia sú pre svoje deti veľkým vzorom - všetko, čo robia rodičia, deti rady napodobňujú.
Pre štvorročné deti zvyčajne obľubujú knihy s krátkym textom, pútavými ilustráciami a jednoduchým, ale poučným príbehom. Hľadajte knihy, ktoré podporujú ich predstavivosť, rozvíjajú slovnú zásobu a učia ich niečo nové o svete okolo nich.
Odporúčané knihy pre 4-ročné deti:
- Knihy s krátkym textom a ponaučením: Pes menom Mačka, Najkrajší dar na svete, Keď mi ocko ukázal vesmír.
- Knihy s environmentálnou tematikou: Planéta Zem sa usmieva 1 a 2 (Dana Moderdovská) - vysvetľujú problematiku zero waste.
- Knihy o emóciách a medziľudských vzťahoch: O Evičke (Katarína Eliášová), Malý Čmeliak Cyril chce vedieť, čo je láska, Nečakané priateľstvá.
- Náučné knihy: Ako žijú zvieratká, Tu sme (o vesmíre), Moji zeleninkoví kamaráti a Moji ovocní kamaráti, Poďme objavovať Slovensko, Stromy, Malý prieskumník (s okienkami), Veľká kniha tmy, Mapy.
- Knihy pre rozvoj fantázie a kreativity: Miška a jej malí pacienti, Toto nie je džungľa, Špinuška, Adam a čarovná šmykľavka.
- Knihy pre prípravu na školu: Zvieratká z abecedy, Písmenká z abecedy, My už vieme všeličo.
- Knihy s vianočnou tematikou: Najkrajšie vianočné rozprávky, Agátka, kam letíš?
- Ďalšie tipy: Rozprávky o psíčkovi a mačičke, Pán Gulôčka, Kniha Cesta na svet, Pupo a Fazuľka, Klára v Afrike.
Nechajte dieťa vyberať: Dieťa, ktoré si samo zvolí knihu, je angažovanejšie. Aj keď si vyberie tú istú knižku po pätnástykrát za sebou, to je v poriadku. Čítajte dramaticky: Meňte hlas pre rôzne postavy, spomaľte na napätých miestach, urobte pauzu pred odhalením. Takéto čítanie premení knihu na divadelné predstavenie a dieťa sa naplno ponorí do príbehu. Čítajte aj vtedy, keď dieťa číta samo: Zdieľané čítanie, keď každý číta svoju vlastnú knihu vedľa seba, buduje kultúru čítania v rodine. Dieťa vidí, že čítanie je niečo, čo robia aj dospelí z vlastnej vôle, nie len ako školskú povinnosť. Každá kniha, ktorú s dieťaťom otvoríte, je pozvaním do sveta, ktorý existuje len vtedy, keď si ho spoločne predstavíte. To je čarovná vec na čítaní: nie je to pasívna činnosť. Keď budete nabudúce čítať dieťaťu pred spaním, skúste ho neponáhľať k poslednému obrázku. Zastavte sa. Opýtajte sa. Nechajte ho domyslieť. Tá chvíľa ticha, keď dieťa premýšľa a hľadá slová pre to, čo si predstavuje, je tá najcennejšia chvíľa celého večera. V tej chvíli sa rodí fantázia.