V období dospievania prechádza dieťa mimoriadnymi telesnými a psychickými zmenami, ktoré sa môžu odraziť aj v delikventnom správaní. Nesprávny prístup dospelých v rodine i škole môže viesť ku konfliktom a prehnanej agresii práve v puberte. Nie nadarmo sa o tomto období búrlivých zmien (fyziologické, intelektuálne, citové, sociálne i sexuálne dozrievanie) hovorí aj ako o tzv. dvojitej kríze originality, v ktorej ide o silne prejavený pocit vlastnej individuality a odlišnosti, čo plodí akýsi kult vlastnej osoby. Prejavuje sa v zdôrazňovaní vlastného ega, rebelantstvom, vzdorom i agresiou, pretože dospievajúci majú veľa problémov a starostí s prispôsobením svojho správania požiadavkám spoločnosti, a tak často nadobúda nežiaduce formy.
Príležitosť robí zlodeja: Vznik delikventného správania
Mladiství delikventi začínajú mať problémy so zákonnými normami medzi 11. a 13., resp. 14. a 16. rokom, teda v období puberty, kedy v ich vývoji a správaní dochádza k výraznému prelomu. Stávajú sa ťažko ovládateľnými, nerešpektujú niektoré sociálne i právne normy a objavuje sa typický obraz mladistvej delikvencie. Dopúšťajú sa napr. záškoláctva a túlania, ktorým v podstate všetko začína, krádeží, vandalizmu, či prechovávania a užívania drog.
Na rozdiel od chronických páchateľov sa mladiství delikventi dopúšťajú najmä príležitostnej kriminality, v ktorej dominuje protest proti rodičom a dospelým vôbec, ako aj situačný a skupinový faktor. Predovšetkým u chlapcov v puberte prudko vzrastá výskyt konfliktov s okolím i počet incidentov násilnej povahy. Delikventom sa dieťa nenarodí, pokiaľ nepríde do rodiny, kde je zakorenený a teda i dedičný kriminálny spôsob života. Napokon, všetky dospievajú deti predsa nemôžu byť aj delikventmi.
Vo všeobecnosti možno extrémne správanie detí v puberte označiť za nedisciplinovanosť, roztopašnosť, drzosť, sebapresadzovanie a ignorantstvo. Tento spôsob správania síce dospelých poburuje, ale to ešte neznamená, že sa z nich stanú delikventi či kriminálnici. O to, aby sa tak nestalo však musí zabojovať výchova v rodine i škole, pretože skĺznutie na tzv. šikmú plochu počas dospievania za výdatnej podpory už „podkutých“ rovesníkov býva lákavé a veľmi jednoduché. Záleží teda od prostredia, či sa dospievajúce dieťa dostane na cestu delikvencie a kriminality. Najväčší počet mladistvých delikventov, či ľudovo chuligánov, sa združuje z mládeže, ktorá ešte neukončila povinnú školskú dochádzku, bez záujmu o učenie, zato viac o záškoláctvo, lajdáctvo a túlanie sa. Svojmu okoliu sa snažia imponovať odvahou až opovážlivosťou, brutálnosťou, agresívnosťou a celkovým negativistickým postojom.
Vo voľnom čase sa väčšinou grupujú v partiách so zlou povesťou a nudu demonštrujú pokrikovaním i obťažovaním okoloidúcich a rôznymi výtržnosťami, len aby na seba upútali pozornosť. Tendenciu a chuť stále niečo podnikať realizujú rozbíjaním a demoláciou cudzích vecí či krádežami. Partia jednej krvnej skupiny vytvára v jej členoch pocit istoty, nedotknuteľnosti, mužnosti a sily. Záľuba v násilí alebo siláckych prejavoch, zvyčajne pod vplyvom alkoholu a iných drog, umožňuje mladistvým cítiť sa „hrdinami“. Agresívnosť je však u väčšiny len kompenzáciou komplexu menejcennosti, nízkeho intelektu a zakrývaním neschopnosti dosiahnuť v živote viac.
Iná „škola“: Kriminalita a jej formy u mládeže
Kriminalita mladistvých sa dá definovať tým, že so vznikajúcimi a upevňujúcimi pocitmi dospelosti a utváraním sebavedomia sa fyzická sila stáva vzorom mužného a odvážneho konania, ako aj nezávislosti. Záporný postoj ku škole a učeniu je výsledkom najmä celkovej výchovnej zanedbanosti, nízkej úrovne rozumových schopností a nadania, osobitosti temperamentu, povahy a citového života. Záškoláctvo, nechuť k vzdelaniu a vandalizmus sú často spôsobom odreagovania napätia, poníženia a únikom pred školou a všetkým, čo sa musí.
U detí a mladistvých dominuje majetková trestná činnosť, s možnosťou ľahkého získania finančnej hotovosti vreckovými krádežami (deti do 14 rokov), alebo speňažovaním ukradnutých vecí z obchodov, áut či bytov.
Fenoménom v trestnej činnosti mládeže, v tzv. kategórii ostatná kriminalita, je výtržníctvo, nedovolená výroba omamných a psychotropných látok alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, toxikománia. Na úseku tzv. zostávajúcej kriminality vedie trestný čin šírenia poplašnej správy prostredníctvom telefonátov žiakov a študentov rôznych typov škôl v čase skúšania, resp. písomiek o tom, že v budove školy sa nachádza bomba. V ekonomickej trestnej činnosti zasa experimentujú s modernými počítačovými technológiami, napr. výrobou falošných bankoviek, ktoré sa pokúšajú dať do obehu.
Rodinné prídavky a ich úloha vo výchove
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.
V súvislosti s problematikou výživného a rodinných prídavkov sa objavujú aj súdne prípady. Napríklad, uznesením Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018 bolo riešené odvolanie otca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie zaviazal otca platiť výživné na maloleté deti v určitej výške a zároveň povolil splácať zročné výživné. Pri rozhodovaní súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletých, možnosti a schopnosti rodičov, ako aj na skutočnosť, že matka bude poberať prídavky na deti vyplácané z rakúskeho sociálneho systému. Súd prvej inštancie zdôraznil, že výška prídavkov na deti z rakúskeho sociálneho systému a skutočnosť, komu budú prídavky vyplácané, nie sú priamym kritériom pri určovaní výšky výživného, pretože tieto dávky patria maloletým a slúžia na ich výchovu. Súd tiež uviedol, že otcom navrhovaná výška výživného nezodpovedala ustanoveniu § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ani schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Zohľadnil tiež zdravotný stav maloletých, ich právo na životnú úroveň rodičov a počet dní, po ktoré budú v rámci realizácie styku s otcom v jeho domácnosti.
Yuko Munakata: Veda o tom, ako rodičia ovplyvňujú vývoj dieťaťa | TED
Je zrejmé, že problematika mladistvej delikvencie je komplexná a ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane rodinného prostredia, výchovy a sociálnych vplyvov. Rodinné prídavky predstavujú jeden z nástrojov štátu na podporu rodín pri zabezpečovaní potrieb detí, avšak ich vplyv na prevenciu delikventného správania je skôr nepriamy a závisí od celkového prístupu k výchove a podmienok v rodine. Zabezpečenie adekvátnej finančnej podpory a zároveň kvalitná výchova a podpora zo strany rodičov a spoločnosti sú kľúčové pre formovanie zdravého a zodpovedného jedinca.