Oľga Džupinková, známa tvár slovenského éteru a aktívna propagátorka rusínskej kultúry, stelesňuje modernú ženu, ktorá s hrdosťou nesie svoje korene a delí sa o ne s celým svetom. Jej životná cesta je príbehom o spojení tradície a modernity, o láske k rodine a o snahe zachovať a šíriť bohatstvo rusínskeho dedičstva prostredníctvom jedla, hudby a slova. Od moderátorského mikrofónu v rádiu Expres až po kuchárske umenie, ktoré zachytila v knižnej podobe, Oľga Džupinková je neúnavnou ambasadorkou rusínskej identity.
Korene a rodinné dedičstvo
Oľga Džupinková pochádza z rusínskej obce Pichne, kde tradície a rodinné putá zohrávajú kľúčovú úlohu. V jej spomienkach sa vynára obraz pohostinnosti, ktorý je typický pre východné Slovensko a obzvlášť pre rusínske rodiny. Keď príde návšteva, stoly sa prehýbajú pod tradičnými jedlami. Ako sama hovorí: „U nás je to tak, že keď prišla návšteva, tak sme nikdy neotvárali tyčinky a čipsy. U nás keď príde návšteva, tak sa buď rýchlo upečie koláč, alebo už je upečené a niečo sa uvarí.“ Tento zvyk nie je len prejavom pohostinnosti, ale aj lásky a starostlivosti o blízkych.
Vyrastala v pravoslávnej rodine, kde viera zohrávala dôležitú úlohu. Hoci dnes žije v Bratislave a jej návštevy východu sú menej časté, na svoje korene nezabúda. „Vyrastala som v pravoslávnej rodine, a keď som ešte bývala na dedine a chodila do školy, chodievala som pravidelne každú nedeľu do chrámu,“ spomína. Táto silná väzba na vieru sa odzrkadľuje aj v jej knihe o rusínskej kuchyni. „My sme Rusíni pravoslávneho vierovyznania a dodržiavame sviatky podľa starého Juliánskeho kalendára. Práve preto začíname Vianocami, čo je 6. januára,“ vysvetľuje Oľga Džupinková.
Mamina rusínska kuchyňa: Viac než len recepty
Jedným z najvýznamnejších projektov Oľgy Džupinkovej je kniha „Mamina rusínska kuchyňa“, na ktorej spolupracovala so svojou mamou a priateľom Petrom Šuchtárom. Táto kniha nie je len zbierkou receptov, ale skutočným svedectvom o rusínskej kultúre a rodinných tradíciách. Nápad na jej vznik sa zrodil z rozhovorov s priateľmi, ktorí obdivovali tradičné jedlá jej mamy. „Chlapci sa začali pýtať, prečo také nejedia v Bratislave? Tak sme sa na tom smiali a chalani hovorili: „Pani Džupinková, mali by ste prísť do Bratislavy robiť kurz pirohov a my tam budeme chodiť, my to predáme.“ Mama sa vtedy zasmiala a povedala: „Jooj, chlopci, srandu si robte.“ Vtipné je, že teraz tie kurzy robím ja,“ smeje sa Oľga.
Vydanie knihy však nebolo jednoduché. „Povedali sme si, že to vydáme sami. Začali sme na tom pracovať popri práci, vo svojom voľnom čase,“ spomína. Hlavnou motiváciou nebolo len zdieľať recepty, ale aj zachovať ich pre budúce generácie. „Aj pre ďalšie generácie!“ zdôrazňuje. Kniha bola preložená do angličtiny s pomocou Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry na Prešovskej univerzite, aby oslovila aj Rusínov žijúcich v zahraničí.
Kniha sa stretla s úspechom, predalo sa vyše 4 000 kusov. „Boli dve skupiny ľudí. Jedna to považovala za fantastický nápad. Boli to väčšinou Rusíni žijúci v Bratislave alebo v zahraničí, ktorí sa veľmi tešili, že budú mať knihu doma. Potom bola druhá skupina, ktorú som videla cez sociálne siete, ktorá to komentovala, že načo takú knihu, veď každá dobrá kuchárka má recepty v hlave,“ opisuje Oľga. Napriek počiatočným pochybnostiam a kritike ceny, kniha si našla svoje miesto v srdciach mnohých. Je to aj vďaka jej špeciálnej väzbe, plátenému prevedeniu a dizajnu od Tomáša Kompaníka, ktoré jej dodávajú emociálnu hodnotu. „Je to kniha, ktorú chcú mať doma, pretože sa v nej vedia nájsť. Keď listujú v knihe, spomínajú na svoje letné prázdniny u starých rodičov alebo Vianoce na dedine,“ hovorí Oľga.
Hlas v éteri a podpora rusínskej kultúry
Oľga Džupinková nie je len autorkou kuchárskej knihy, ale aj dlhoročnou moderátorkou a redaktorkou Rádia Expres. Jej hlas poznajú poslucháči z rannej šou Hemendex a z rubriky o Slovákoch v zahraničí. „Pracujem v rádiu 12 rokov /v Exprese 9 rokov, predtým Rádio KISS v Košiciach - 3 roky/,“ uvádza. Svoju prácu v rádiu vníma ako platformu na šírenie povedomia o rusínskej kultúre. „Vždy to spomeniem. Nerobím to cielene, ale vždy hovorím, že pre mňa je to tak prirodzené,“ hovorí o svojom prirodzenom prepojení s rusínskou identitou.
Okrem svojej práce v rádiu sa aktívne angažuje v podpore rusínskych umelcov. Pomáha rusínskym speváčkam vydávať cédečka a organizuje zážitkové večere s tradičným rusínskym menu. „Splnila si sen, vydala album a napríklad prespievala pesničky aj s tetami zo Šarišského Jastrabieho, ktoré boli kedysi aktívne speváčky,“ opisuje svoje aktivity. Spolupracuje s mladými talentami ako Dominika Novotná a Ivana Brillová, ktoré zachovávajú tradičné rusínske piesne. Taktiež vyjadruje obdiv k Štefanovi Štecovi, ktorého nazýva „rusínskou superstar“, za jeho úsilie dostať rusínsku kultúru medzi masy. „Urobil to, čo sme my urobili s knihou. Dostal rusínsku kultúru medzi masy,“ hovorí.
Rozhovor
Výzvy a budúcnosť rusínskej identity
Oľga Džupinková si uvedomuje výzvy, ktorým čelí rusínska komunita na Slovensku. Hoci v Bratislave, kde žije, má dostatok kultúrneho a spoločenského vyžitia, na dedine je to iné. „Na dedine nie je toľko kultúrneho a spoločenského vyžitia a fakt, že niekto príde na návštevu, je spoločenskou udalosťou,“ hovorí. Zároveň vníma, že mladí ľudia sa menej zaujímajú o svoje korene. „Za mňa nie, lebo ja som veľmi otvorený človek. Treba však povedať, že sa pohybujem v skupine ľudí, ktorá je tiež veľmi otvorená,“ dodáva.
Napriek tomu verí v silu tradície a v dôležitosť odovzdávania kultúrneho dedičstva budúcim generáciám. „Teraz už áno. Po vydaní našej knihy to už beriem ako zodpovednosť,“ priznáva. Cíti zodpovednosť aj vďaka svojej práci v rádiu, kde má silu svojho hlasu. „Uvedomujem si silu svojho hlasu, keďže roky pracujem v najpočúvanejšom rádiu,“ hovorí.
Oľga Džupinková je príkladom toho, ako možno úspešne prepojiť moderný životný štýl s hrdosťou na svoje korene. Jej práca v rádiu, jej kuchárska kniha a jej angažovanosť v podpore rusínskej kultúry sú dôkazom jej odhodlania a lásky k svojej identite. „S tým sa mi spája jeden komentár, na ktorý rada spomínam - keď mi niekto povie, že je drahá, a pýta sa, či je zo zlata, tak vždy odpoviem, že je zo zlata!“ s úsmevom dodáva, čím podčiarkuje nesmiernu hodnotu, ktorú jej práca a dedičstvo predstavujú.
Osobné preferencie a vplyv na štýl
Okrem svojej profesionálnej a kultúrnej činnosti sa Oľga Džupinková v texte dotýka aj svojich osobných preferencií, najmä v oblasti módy. Zdôrazňuje potrebu pohodlného oblečenia, ktoré zároveň pôsobí elegantne, najmä vzhľadom na jej skoré vstávanie kvôli práci v rádiu. „Vstávam ráno o 4:00 a posledné čo sa mi chce skoro ráno riešiť je oblečenie. Netrápim sa ani make-upom, to je najväčšia výhoda práce v rádiu,“ priznáva.
Jej voľba padla na lokálnu značku Cila, ktorú objavila prostredníctvom kamarátky. „Na internete som si vyhliadla pár vecí, ale vedela som, že si ich musím vyskúšať. Na najbližšom trhu v Starej tržnici som tak urobila a hneď prvý košeloid sa mi veľmi páčil a veľmi mi sadol,“ opisuje svoje prvé stretnutie so značkou. Presvedčila ju kombinácia ceny, materiálu a príbehu značky. „Je to kombinácia všetkých troch vecí - cena, materiál aj príbeh,“ vyjadruje svoju spokojnosť.
Oľga Džupinková vníma aj širšie súvislosti módy, ako je problematika fast fashion a slow fashion. „Čoraz častejšie som si ale začala uvedomovať nekvalitu oblečenia a začala som sa obzerať po veciach, ktoré by držali tvar aj po niekoľkých praniach. Samozrejme, vnímam problematiku okolo fast fashion vs. slow fashion, takže do popredia sa dostáva aj uvedomelosť a vnímanie ako dané oblečenie a v akých podmienkach vzniká,“ uvádza. Podporuje lokálnych tvorcov a verí v silu vzájomnej podpory. „Myslím si, že ako ľudia by sa mali navzájom podporovať a nie predbiehať sa a súťažiť, kto je lepší,“ zdôrazňuje.
Jej prístup k nakupovaniu sa s pribúdajúcim vekom mení. „Teraz už nakupujem menej, iba keď niečo potrebujem. Najviac sa ale teším, keď si môžem kúpiť nové šaty a zároveň podporiť lokálnu tvorbu. Takže áno, s pribúdajúcim vekom to vnímam inak,“ hovorí. Vníma kapsulový šatník ako súbor jednoduchých, kombinovateľných kusov oblečenia a jej celkový štýl je ovplyvnený tým, ako sa cíti. „Keď treba, mám šaty a lodičky, keď netreba, mám na chate oblečenú kombináciu všeličoho. Ale keď sa nad tým teraz zamýšľam, obliekam sa podľa toho, ako sa cítim,“ uzatvára.
tags: #olga #dzupinkova #narodenie