Príbeh Jozefa K., otca dvojročnej Kristínky, ktorá vlani tragicky zahynula v rozpálenom aute v Nitre, sa uzavrel nečakaným a desivým spôsobom. Polícia potvrdila, že 58-ročného muža našli bez známok života na ceste medzi obcami Pohranice a Malanta. Oblečený v športovom oblečení, s najväčšou pravdepodobnosťou podľahol infarktu počas behu. Táto udalosť, ktorá sa odohrala len krátko po tom, ako Okresný súd v Nitre uznal Jozefa K. vinným z prečinu usmrtenia z nedbanlivosti, vrhá ďalší tieň na už aj tak mimoriadne bolestivý prípad.
Prípad Jozefa K. sa začal odvíjať vlani v lete, keď zabudol svoju dvojročnú dcéru Kristínku v rozpálenom aute. Následkom prehriatia organizmu a zlyhania centrálneho nervového systému dievčatko po krátkom čase zomrelo. Súd mu za tento tragický omyl uložil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s odkladom výkonu trestu na dva roky. Jozef K. však proti výroku o vine podal odvolanie a k verdiktu súdu sa nechcel vyjadrovať. Sám vyjadril hlboký smútok a pocit viny, no zároveň uviedol: „Ale stále neviem nájsť ten okamih, kedy sa všetko pohlo tým nesprávnym smerom, nevidím ten moment, ktorý by sa dal spojiť s nedbanlivosťou. Cítim vinu za to, že som nedokázal ochrániť svoje dieťa, cítim vinu za to, že k tomu došlo. Bez ohľadu na rozsudok, ktorého dôsledky časom pominú, budem musieť s tým, čo sa stalo, žiť ďalej.“
Osudný deň a zabudnutá dcérka
K tragédii došlo v júli, kedy teploty počas dňa presahovali 30 stupňov Celzia. Zatiaľ čo dcérku do jaslí zvyčajne vozila jej mama, v ten osudný deň ju mal odviesť otec. Jozef K. však po ceste do práce, kde ho čakali dôležité rokovania o budúcnosti jeho firmy, zabudol odbočiť do jaslí. Bol presvedčený, že jeho dcérka je na svojom mieste, až do telefonátu od manželky. Keď si po 14. hodine uvedomil svoj omyl, ponáhľal sa k autu, kde však už svoju dcéru našiel mŕtvu. Podľa znaleckého posudku teplota v aute mohla dosiahnuť až šesťdesiat stupňov Celzia. V ten deň teplota vzduchu dosahovala 35,4 stupňov Celzia.
„Poznám túto budovu, poznám toto auto a aj chôdza toho muža je mi povedom. Zaregistroval som, že ten muž drží niekoho za plecia a v tej chvíli som si uvedomil, že to je Jozef,“ opísal situáciu spisovateľ Dušan Budzák, najlepší priateľ Jozefa K., ktorý sa s ním chcel stretnúť a podporiť ho. Budzák priznal, že spočiatku nechápal, ako mohol niekto zabudnúť dieťa v aute, no postupne prenikal hlbšie do celej tragédie a neskôr o nej napísal knihu s názvom „Môj život s Jojom“.
Syndróm zabudnutého dieťaťa a súdny proces
Polícia pôvodne prípad vyšetrovala ako zločin opustenia dieťaťa, no neskôr ho prekvalifikovala na prečin usmrtenia z nedbanlivosti. Obhajoba Jozefa K., vedená vtedajším politikom Danielom Lipšicom, sa snažila o jeho oslobodenie s odvolaním na tzv. „syndróm zabudnutého dieťaťa“. Hoci znalci existenciu tohto syndrómu pripustili, v medzinárodnej klasifikácii chorôb sa v tom čase nenachádzal. Súdny proces bol náročný a plný emócií. Jozef K. pred súdom opisoval osudný deň so slzami v očiach, pričom jeho výpoveď niekoľkokrát prerušilo hlboké ticho. Prítomní v pojednávacej miestnosti sa neubránili slzám a vzlykaniu.
Syndróm stredného dieťaťa, vysvetlenie: Dieťa, na ktoré sa zabúda...
Znalkyne z oblasti psychológie a neuropsychológie sa v súvislosti s tragédiou vyjadrili, že k takýmto prípadom môže dôjsť aj u najstarostlivejších rodičov. Zdôraznili, že syndróm zabudnutého dieťaťa súvisí so špecifikami činnosti mozgu a môže viesť k výpadkom pamäti s tragickými následkami. Jeden zo znalcov uviedol, že obžalovaný mal problém s pozornosťou pri rozhodovaní sa medzi viacerými podnetmi, čo mohlo viesť k zabudnutiu na dieťa. Podľa znalca konanie Jozefa K. nemalo povahu úmyselnej nedbanlivosti, ale skôr nevedomej a neuvedomelej povahy. „V podstate sa stotožňujem s tým, že išlo o syndróm zabudnutého dieťatka,“ zdôraznil znalec a pripustil, že napriek absencii v medzinárodných klasifikáciách, takýto syndróm z odborného hľadiska existuje a má svoje opodstatnenie.
Medzinárodné paralely a dôsledky
Prípad Jozefa K. nie je ojedinelý. Podobné tragédie sa stali aj v zahraničí. V americkej Atlante bol napríklad odsúdený Justin Ross Harris na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia za to, že v júni 2014 nechal svojho syna v aute a odišiel do práce. Po siedmich hodinách v rozpálenom aute chlapček zomrel. Napriek tvrdeniam obhajoby, že išlo o neúmyselné zabudnutie, sudkyňa označila jeho konanie za bezcitné.
Súd v Nitre nakoniec Jozefovi K. uložil dvojročný podmienečný trest s odkladom na dva roky. Sudca vo zdôvodnení rozsudku poukázal na to, že „súd uložil trest za to, že zomrel človek, ktorý tu mohol ďalej žiť, to nie je len otázka prevencie“. Aj napriek tomu, že manželka Jozefa K. stála za svojím manželom a zdôrazňovala, že bol starostlivým a milujúcim otcom, súd uznal mieru zavinenia.
Nový film a trvalý dopad
Tragický príbeh Kristínky a jej otca inšpiroval aj filmárov. Film „Otec“, v ktorom hlavnú úlohu stvárnil Milan Ondrík, sa venuje práve tomuto typu nešťastných prípadov. Milan Ondrík otvorene priznal, že išlo o najťažšiu filmovú rolu jeho života a po skončení nakrúcania doslova padol na kolená. Film, hoci možno ťažko pozerateľný, má podľa tvorcov a kritikov poukázať na dôležitosť prevencie a na ničivé následky takýchto tragédií.
V súvislosti s prípadom Jozefa K. sa objavili aj informácie o jeho úmrtí, ktoré políciou vyšetruje ako trestný čin usmrtenia. Predbežné výsledky pitvy naznačujú, že príčinou smrti bol infarkt. Táto udalosť, ktorá prišla krátko po súdnom verdikte, uzatvára jeden z najtragickejších príbehov posledných rokov na Slovensku, pričom jej ozveny budú rezonovať ešte dlho. Jozef K. si svetský trest už nikdy neodpyká, no tragédia, ktorá ho poznačila do konca života, zostáva bolestivou spomienkou pre celú spoločnosť. Trauma zo straty dieťaťa je podľa znalcov taká silná, že vylučuje opakovanie podobného incidentu v budúcnosti u daného jedinca.