Učenie sa jesť lyžičkou a neskôr správne držať ceruzku sú kľúčové míľniky vo vývoji dieťaťa, ktoré úzko súvisia s rozvojom jemnej motoriky a samostatnosti. Tieto zručnosti sa prirodzene vyvíjajú v rôznych fázach detstva a rodičovská podpora a trpezlivosť sú v tomto procese neoceniteľné. Od prvých neistých pokusov s jedlom až po precízne pohyby pri kreslení, každý krok je dôležitý pre celkový rozvoj dieťaťa.
Prvé kroky k samostatnému stolovaniu: Lyžička v rukách batoľaťa
Proces zoznamovania sa s lyžičkou a vidličkou zvyčajne začína okolo 18. mesiaca veku dieťaťa, pričom samostatné používanie týchto príborov sa ustáli okolo tretieho roku života. Už od šiestich až deviatich mesiacov sa však batoľatá snažia aktívne zapájať do procesu kŕmenia. V tomto období dieťatko mimovoľne otvára ústa a baví ho hrať sa s lyžicou. Ide o pokrmy, ktoré jednoducho uchopí do rúk a bez problémov ich rozhryzie a požuje.
Nasleduje ďalší dôležitý míľnik - zoznamovanie sa s lyžičkou, ktoré sa zvyčajne deje od štrnásteho mesiaca. Avšak, samotné podanie lyžičky dieťatku nestačí. Je kľúčové nechať ho, aby sa samo pokúsilo nabrať pokrm a vložiť si ho do úst. Na prvé papanie s lyžičkou sú ideálne praktické jedlá ako puding alebo jogurt. Podľa autorky knihy The Baby Bedtime Book, Fi Star-Stoneovej, môžete vidličku zakomponovať do rutiny už okolo 14. mesiaca.
Aby ste dieťatku proces čo najviac uľahčili, vytvorte mu vhodné podmienky. Vidlička by mala byť primeranej veľkosti a ergonomického prevedenia. Dôležitý je aj výber samotného jedla, pretože nie všetko sa dá vidličkou ľahko nabrať. Prvé pokusy by ste mali robiť s niečím mäkkým a nešmykľavým. Vhodné sú napríklad mäkké pokrmy ako banán alebo varená mrkva, do ktorej sa vidlička hladko zapichne. Skvelou motiváciou je aj váš vlastný príklad - ak budete jesť vidličkou spolu s dieťatkom, bude vás chcieť napodobniť. Ak si však pomôže rukami alebo lyžicou, pokojne ho nechajte. Kým sa dieťatko naučí plnohodnotne používať lyžičku a vidličku, bude to trvať zvyčajne dva až tri roky.
Pre maximálne pohodlie pri jedení je dôležité, aby dieťatko správne sedelo. Musí byť úplne podopreté a jeho rúčky musia byť voľné. Na dosiahnutie na misku a zabezpečenie pohodlia mu môžete podložiť menší vankúšik. Pre ešte väčšie pohodlie mu podložte niečo aj pod nohy.
S prvými krokmi a slovíčkami sa už darí, no s jedlom to môže byť spočiatku „paseka“. Kŕmenie už nevyhovuje a samostatné pokusy končia všade inde, len nie v brušku. Ako teda naučiť drobca po prvom roku jesť lyžičkou ako veľkáča? Aj keď rešpektujete individualitu a osobitné dozrievanie každého dieťaťa, nejaký ten inšpiračný tréning nie je na škodu, zvlášť keď sa dieťa túži obslúžiť jedlom samo.
Prvým a najdôležitejším nástrojom je vaša trpezlivosť a pokoj. Zmierte sa s tým, že ešte nejaký čas bude jedlo končiť na rôznych horizontálnych či vertikálnych plochách. Vyhnite sa naivným predstavám o vašej kuchyni ako tej vyglančenej z katalógu.
Ideálny čas na učenie sa jesť lyžičkou je dosť flexibilný. Sú deti, ktoré zvládnu manipuláciu s tanierom a lyžičkou ešte pred prvým rokom, bežne okolo 16. - 18. mesiaca, ale sú aj deti, ktorým to trvá dlhšie. Dôležité je sledovať svoje dieťatko a jeho reakcie pri kŕmení - ak sa natiahne za lyžičkou, ponúknite mu ju a skúste jesť v tandeme.
Z „technického“ vybavenia si môžete tento čas privykania samostatnému stolovaniu vylepšiť rôznymi spôsobmi. Vynikajúce sú na prvé samostatné jedenie tanieriky s prísavkou. Pozor však, nie všetky sú naozaj také kvalitné a nie všetky deti sú také pokojné, aby vydržali všetky pokusy o testovanie tuhosti prisania. Medzi odporúčané patria tanieriky z IKEA, ale dobre poslúžia aj značky ako Canpol Babies alebo z DM drogérie. Zo skúsenosti však platí, že nie vždy dobre držia na drevenom pultíku či stole - podklad musí byť dokonale čistý a suchý. Dobrým trikom je prilepiť na bežný plastový tanierik a pultík malého jedáka suchý zips.
Potrebujete tiež dobrú, kvalitnú lyžičku, ktorá nie je príliš plytká ani príliš veľká. Neviete si predstaviť papanie bez vysokej stoličky, ideálne s pultíkom. Aj keď výnimka potvrdzuje pravidlo - niektoré deti sa chcú stať veľkáčmi priamo pri veľkom rodinnom stole a „bágrovať“ vo veľkom porcelánovom tanieri. Plastové s motívmi, ako „Mikimauzou“, vás nemusia zaujímať. Zváženie je vždy len na vás.
Chcete predchádzať „batikovaniu“ oblečenia jedlom? Stačí malého jedáka obliecť do pršiplášťa primeranej veľkosti a pokusy o samostatné jedenie môžu začať. Táto finta je náhradným riešením, ak váš malý jedák odmieta podbradníky a neexistuje taký, ktorý by si zo seba nestiahol.
Finty a triky pre úspešné samostatné jedenie
Prvou a základnou výzvou je položiť pri bežnom kŕmení do tanierika dve lyžičky - jednu pre malého jedáka a druhú pre vás. Možno to zo začiatku bude vyzerať veľmi neproduktívne zo strany dieťatka, ale už len možnosť chytiť si lyžičku do vlastných rúk a skúšať trafiť do pusy - alebo len skúšať, čo jedlo robí pri dotyku či plesnutí do taniera lyžičkou - je pre dieťa dôležitým signálom a poznatkom. Dieťatko sa učí predovšetkým pozorovaním vás pri kŕmení a tak časom nájde svoj vlastný spôsob jedenia lyžičkou. Niekedy bude pomer nakladania jedla lyžičkou do pusy väčší pre vás, niekedy pre dieťatko.
Rešpektovať treba aj pokus vložiť si jedlo do úst rukou, pokiaľ to neskončí vyhadzovaním do priestoru. Dobré je začať s jedlom, ktoré je hustejšie a nevytečie - neutečie z lyžičky skôr, ako malý jedák trafí do pusy. Ideálne na to sú všetky termixy, miláčiky, tvarohové pribináčiky alebo husté jogurty či kaše.
Ak má dieťa obľúbené zvieratko či hračku, ktorá prežije tento stravovací proces bez ujmy, môžete si ju zavolať na „pomoc“. Drobček môže skúšať kŕmiť aj hračku - minimálne to pomôže nenápadne ho dokŕmiť tým, čo už nevládze naložiť do úst samo.
Napriek všetkým fintám, radám a dobrým odporúčaniam netreba zabúdať na jedno: každé dieťa má svoj čas, bez ohľadu na to, kedy sa s lyžičkou skamarátili jeho súrodenci alebo rovnako starý drobec od susedov.
Rozvoj grafomotoriky: Od úchopu lyžičky k úchopu ceruzky
Príprava na školu zahŕňa okrem iného aj rozvoj grafomotoriky u detí predškolského veku. Väčšinou prebieha pod vedením učiteliek v materskej škole. Dôležité je v tomto období podporovať u dieťaťa správne držanie ceruzky. Keď sa dieťa naučí správny úchop už v škôlke, v škole sa bude môcť sústrediť na samotné písanie - tvar písmen a ich spájanie do slov. Ak má prvák naučené nesprávne držanie pera, ruka sa pri písaní rýchlo unaví, navyše sa nesprávny návyk aj ťažko preúča. Preto je vhodné, aby si rodičia doma všímali, ako drží ich predškolák ceruzku pri kreslení či riešení rôznych úloh v pracovných zošitoch a motivovali svoje dieťa k správnemu úchopu.
Ako naučiť dieťa správne držať pero:
Správne pomôcky: Pri nácviku s rodičom aj pri samostatnom kreslení nech dieťa používa trojhranné ceruzky a farbičky, ktoré podporujú správny úchop. Začína sa s hrubšími farbičkami, na tenké sa odporúča prejsť, až keď je úchop zvládnutý.
Krok číslo 1: Zavrite ruku v päsť, dieťa nech sleduje a opakuje. Ceruzka zatiaľ odpočíva na stole.
Krok číslo 2: Uvoľnite zo zovretia tri prsty - palec, ukazovák a prostredník a spojte ich tak, aby sa brušká prstov dotýkali. Zvyšné dva prsty nech ostanú schované. Palec a ukazovák by mali tvoriť kvapku.
Krok číslo 3: Položte ceruzku do stredu kvapky a zhora ju zasuňte medzi 3 prsty, ktoré boli spojené. Brušká prstov sa už nedotýkajú, pretože je medzi nimi ceruzka. Končeky prstov by sa mali byť pri mieste, kde je ceruzka ostrohaná: ani nie úplne pri hrote, ani príliš ďaleko od spodného konca ceruzky.
Kontrola: Ak držíte ceruzku správne, mala by sa dotýkať okraja vašej dlane na mieste medzi palcom a ukazovákom (teda v spodnej časti „kvapky“). Ceruzka sa dotýka palca a ukazováka na bruškách prstov, prostredníka sa dotýka na mieste vedľa nechtu.
V čase, keď dieťa začína kresliť, rozvíja sa aj jeho držanie ceruzky. Úchop pera ale nie je izolovaná aktivita. Súvisí aj s hrubou motorikou, celkovým nastavením tela. Všimnite si pri kreslení, odkiaľ vychádza pohyb dieťaťa. Pri prvých pokusoch s kreslením pohyb vychádza z ramena. Neskôr z lakťa. Zápästie by nemalo byť pri kreslení vykrivené. Pohyb má vychádzať z prstov, ktorými dieťa pri držaní ceruzky má vedieť voľne hýbať. Lakeť by mal byť položený na stole. Môžeme si všimnúť, či má dieťa nohy voľne hompáľajúce sa vo vzduchu, alebo položené na zemi. Podložiť mu ich môžeme aj stupienkom. Podľa špeciálnej pedagogičky Lindy Dobson zo súkromnej poradne Poruchy učenia, pokiaľ dieťa nemá uvoľnené rameno, či pohyb vychádza z lakťa, nemá zmysel naprávať priamo úchop. Podľa špeciálnej pedagogičky Soni Pekarovičovej z CentrumDys sa úchop prirodzene vyvíja manipuláciou s predmetmi.
Posilňovanie ramena, zápästia a prstov
Posilňovanie ramena: Vo veku 1 - 3 roky si dieťa potrebuje precvičiť rameno. Na kreslenie je dobré mu ponúkať veľké plochy. Papier môžete nalepiť na stenu, či dať na zem. Prípadne ponúknuť veľkú stenu a kreslenie kriedou. Umožnite mu aktivity, pri ktorých robí veľké pohyby rukou. Papier rozložený na zemi, či nalepený na stene. Z aktivít praktického života mu môžeme ponúknuť umývanie okna handričkou, či umývanie stola hubkou.
Posilňovanie zápästia: Úchop dieťaťa a celkové postavenie ruky si môžeme všímať aj pri rôznych sebaobslužných činnostiach v kuchyni. Ako si dieťa naberá polievku naberačkou? Ako drží lyžicu? Kuchynské aktivity bývajú medzi deťmi veľmi obľúbené a sú jedným zo spôsobov, ako si dieťa hravou formou pripraví ruku na neskoršie písanie. Zápästie dieťa zapája a uvoľňuje napríklad aj pri prelievaní tekutín.
Posilňovanie prstov: Prsty dieťaťa majú byť uvoľnené a má nimi vedieť pohybovať nezávisle. Každým prstom samostatne. Jednoduchý cvik, ktorý môžeme s dieťaťom robiť, je „kamarát palec“. Palec sa chce kamarátiť s každým prstom. Podobný cvik, ktorý môžeme skúšať, je „dážď“. Prstami ťukáme do stola alebo iného povrchu.
Aktivity, ktoré môžeme dieťaťu ponúknuť na precvičenie si prstov: navliekanie korálikov, práca s pinzetou, pipetou, vkladanie malých predmetov do fľaše, mozaika s hríbikmi, navliekanie spiniek na papier, oddeliť spojené kocky lega, či trhanie papiera. Z aktivít praktického života si dieťa prsty precvičuje pri šúpaní mandarínok, oddeľovaní hrozienok od stopiek, oddeľovaní ríbezlí, pripínaní štipcov, strúhaní ceruzky.
Triky na správne držanie ceruzky
Dieťaťu do veku 5 rokov určite netreba cielene naprávať úchop. Stačí ho sledovať a ponúkať vhodné, vyššie spomenuté preventívne aktivity. Neskôr, v predškolskom veku, sú rôzne triky, ktorými môžeme dieťaťu pomôcť so správnym úchopom. Vo veku 5 - 6 rokov si už dieťa uvedomuje, že bude čoskoro chodiť do školy a učiť sa písať. Kým doteraz sme sa úchop dieťa snažili stimulovať pre neho nevedomky, v predškolskom veku je vhodné ho už stimulovať aj vedome. Môžeme sa s ním o tom porozprávať a vysvetliť mu, aké je dôležité správne držanie ceruzky. Následne mu môžeme ponúknuť pár trikov:
Krátke ceruzky: Kým pri písacej ploche (papieri) platí čím väčšia, tým lepšia, pri písacích potrebách je to naopak. Čím menšia ceruzka, tým lepší úchop. Úplne najprirodzenejšia metóda, ako dieťa motivovať k správnemu písaniu, je ponúknuť mu krátke voskovky, či ceruzky. Tým, že sú krátke, dieťa si ich musí chytiť medzi prsty. Sú vhodné ako prevencia proti dlaňovému úchopu. Neskôr môžeme ponúknuť trojhranné ceruzky.
Gumička okolo zápästia a prstov: Navlečte dieťaťu na ruku gumičku a zatočte ju okolo ceruzky, ktorú dieťa drží v prstoch.
Držanie niečoho v dlani: Pomôcka, ako dieťaťu pomôcť nezapájať pri písaní malíček a prstenník. Môžete použiť detskú obľúbenú figúrku, alebo miniatúru zvieratka. Použiť sa dá aj vreckovka, alebo pom-pom, dieťa bude ale radšej držať niečo, čo má rado. Dieťa spomínanú vec drží v dlani pomocou malíčka a prstenníka.
Plastelína na ceruzke: Navrhnite dieťaťu, aby okolo ceruzky obmotalo plastelínu. Následne dieťa drží ceruzku rovno nad obmotanou plastelínou. Tento trik môžeme použiť, ak dieťa drží ceruzku veľmi blízko hrotu, prípadne ďaleko od hrotu ceruzky.
Trik s ponožkou: Tu môžeme zapojiť humor. Deti majú rady zábavné veci. Spýtajte sa dieťaťa: „A skúsila si už, ako sa píše, keď máš na ruke ponožku?“ Môžeme najprv strčiť ruku do celej ponožky. „Aha, to nejde, potrebujeme prsty.“ Tak skúsme si do ponožky vystrihnúť diery (dieťaťu je jasné, že ide o starú ponožku, ku ktorej napr. nemáme pár, nerobíme to s hocijakými ponožkami, ktoré stále nosíme). Následne vystrihneme otvory pre písacie prsty a skúšame písať s ponožkou. Prsty, ktoré nepotrebujeme, ostávajú prirodzene schované v ponožke.
Obrázok nakreslený na ruke: Tento trik by som použila nie ako prevenciu dlaňového úchopu, ale keď dieťa pri úchope zapája 4 prsty. Na dlaň, pod malíček a prstenník dieťaťu nakreslite malý obrázok. Podľa toho, čo má rado - mačičku, dievčatko, atď. Dôležité je, že mačička chce byť stále schovaná.
Naučiť dieťa správny úchop vhodnými aktivitami je lepšie ako si zafixovať úchop nesprávny a ten neskôr musieť naprávať.
Prechod na tuhú stravu a rozvoj motoriky
Prechod na tuhú stravu je pre dieťa významným krokom, ktorý nielenže obohacuje jeho stravu o potrebné vitamíny, ale tiež rozvíja dôležité motorické zručnosti a podporuje samostatnosť. Naučiť sa správne držať a používať lyžicu je súčasťou tohto procesu.
Hoci sa môže zdať, že dieťa sa pri prvých pokusoch s kašičkou viac hrá ako je, je dôležité si uvedomiť, že manipulácia s jedlom má svoj význam. Keď dieťa začína jesť „normálnu“ stravu rukami, rozvíja si tým jemnú motoriku a učí sa v jedle samostatnosti. Neskôr začne svoje aktivity rozširovať, začne držať pri kŕmení vašu ruku alebo vám brať lyžicu.
Podľa psychologičky Mgr. Márie Tóthovej-Šimčákovej, v deviatich mesiacoch je už dieťa schopné primerane predmet držať, takže si dokáže podržať aj lyžicu. Od jeden a pol roka by dieťa malo vedieť samostatne a bez opory narábať s lyžicou. Dôležité je nechať dieťa v tomto veku s lyžicou a detskou vidličkou hrať sa, cmúľať a hrýzť.
Stáva sa vám, že sa dieťatko nechce nechať kŕmiť a túži mať jedlo pod kontrolou? Je to prirodzené a mali by ste ho nechať samé, aj za cenu špinavého obrusu či stien. To všetko je v rámci hry „poznaj svoju lyžicu“ dovolené a to by ste s dieťaťom mali skúšať a trénovať. Pri jedení treba dať dieťaťu určitú mieru slobody. To, že sa s jedlom na tanieri hrá, chytá ho rukami alebo ho rozdeľuje na kôpky, ešte nemusí znamenať, že nič nezje. Alebo má svoj postup - najprv mäso a potom prílohu, nie spolu.
Snáď ešte častejšie sa stáva, ak okrem dojčenia vaše dieťatko iné jedlo odmieta. Nezúfajte, buďte si istá, že materské mlieko mu aj naďalej poskytuje všetky živiny, ktoré potrebuje. Zeleninka či mäsko v príkrmoch je do istého času len akási nadstavba, kým si na inú konzistenciu, chuť a spôsob prežúvania zvykne. Rozhodne teda nepanikárte, ak ani v siedmich či ôsmich mesiacoch do seba nové pochúťky nedostane. Ak ho budete nútiť, riskujete viac - rozpútanie vzdoru voči vám alebo nechuť k jedlu. Buďte trpezlivá. Iste nájdete nejaký milý spôsob, ktorý v ňom vzbudí zvedavosť a začne papať rado samo od seba. Mnohé deti obľubujú „veselé“ jedlo, napríklad chlebík s očami z hrášku a pusou zo zeleniny, písmenkovú polievku či s obrázkami zvieratiek a s každou lyžicou spapá jedno zvieratko či písmenko z mena.
Zásady kŕmenia lyžičkou:
Ak chcete, aby sa s prvými príkrmami dieťatko naozaj skamarátilo, dodržiavajte zásady kŕmenia lyžičkou od detskej psychologičky:
- Dieťa i dospelý by sa mali naplno sústrediť na jedlo. Nepozerajte pri kŕmení televíziu, nečítajte noviny. Myslite na to, že svojmu dieťaťu práve vštepujete základy správneho stolovania.
- Ak dieťa nechce jesť, nenúťte ho.
- Čas kŕmenia by nemal byť dlhší ako 30 minút.
- Dieťaťu vždy dávajte len príbor pre batoľatá a malé deti.
Väčšina batoliat v 16 mesiacoch už vie používať lyžičku a lyžicu, niektoré dokonca narábajú aj s vidličkou. Jedenie rukami však zostáva spoľahlivejšou a rýchlejšou metódou, najmä ak je dieťa veľmi hladné. Často sa stáva, že dieťa pri jedení netrafí lyžicou do úst alebo rozleje nápoj. Je to prirodzené, jeho schopnosť koordinovať prácu ruky, úst a očí sa postupne zdokonaľuje.
Batoľa sa intenzívne učí pozorovaním a napodobňovaním vzorov, preto je dôležité, aby ste mu ukázali, ako sa narába s príborom, nápojmi a potravinami. Dieťa v tomto veku však dlho neobsedí na jednom mieste. Túžba hýbať sa je oveľa silnejšia ako pokojné sedenie pri stole a spôsobné jedenie.
Batoľatá milujú aktivity spojené so spevom a s pohybom. Zvedavý a neposedný drobček sa zabaví aj:
- So skladačkami a s vkladačkami, pri ktorých musí dostať rôzne dieliky do vopred určených zhodných otvorov.
- S drevenými kockami alebo plastovými stavebnicami.
- S jednoduchými hudobnými nástrojmi, ako sú činely, triangel, bubienok, xylofón (nemusia to však byť len hračky z obchodu, ale aj obyčajné hrnce, pokrievky, drevené varechy).
- S kuchynskými pomôckami a inými predmetmi dennej potreby - dieťa ich vyberá zo zásuviek a škatúľ, skúma a opätovne ukladá späť.
- S prírodnými materiálmi, ako sú kamene, piesok, konáre, palice, listy.
Prvé príkrmy a výber správnej lyžice
Správny postup pri zavádzaní príkrmov by mal obsahovať prvé nemliečne príkrmy medzi 17. a 26. týždňom a záleží od konkrétnej zrelosti vášho dieťatka. V tomto období, konkrétne medzi 17. a 26. týždňom, môžete začať zavádzať deťom aj alergénne potraviny. Rozhodnutie, či príkrmy kupovať alebo variť, je na vás a všetko má svoje pre i proti. Kupované príkrmy sú označené ako „baby kvalita“ a spĺňajú najvyššie požiadavky. Domáca strava vám dáva istotu, že dieťatku dávate naozaj tie najlepšie suroviny.
Prvý príkrm sa odporúča pripravovať iba z jedného druhu zeleniny. V začiatkoch je najvhodnejšia zelenina, ktorá nie je sladká. Vhodné je začať s mrkvou, tekvicou, batatom, cuketou alebo brokolicou. Mäso by sa malo objaviť v jedálničku od ukončeného 5. mesiaca. V začiatkoch je najvhodnejšie jemné a chudé mäso, napríklad morčacie, kuracie, teľacie i hovädzie. Potom môžete pridávať obilniny a ovocie.
Odporúča sa zavádzanie lepku medzi ukončeným 4. až ukončeným 7. mesiacom.
Naučiť dieťa jesť z lyžičky môže byť spočiatku ťažké. Dôležité je lyžičku naplniť len do polovice, vložiť ju do pusinky a položiť ju na zadnú časť jazyka. Je bežné, že dieťa bude jazyk proti podnebiu a jedlo vysúvať von z pusinky. Nebojte sa, neznamená to, že mu jedlo nechutí. Je to len reflex v tejto novej situácii. Vytrvajte a nechajte dieťa, nech si zvyká - to môže niekedy trvať aj 10 - 15 lyžičiek.
Pozornosť venujte nielen načasovaniu a technike, ale aj výberu tej správnej lyžice. Nevhodne vybranou lyžicou sa totiž dieťa môže poraniť alebo si vytvoriť nesprávne stravovacie návyky. Lyžica by mala byť čo najmenšia. Dajte prednosť špeciálnej detskej lyžici. Ak ju z nejakého dôvodu nezoženiete alebo nechcete kupovať, vyberte si kávovú lyžičku. Na prvé pokusy o kŕmenie lyžicou si vyberte ploskejšiu lyžicu, časom ju pokojne vymeňte za hlbšiu (zvlášť keď sa dieťa učí jesť samo). Špička by mala byť zaokrúhlená.
Prechod z dojčenia a používania fľašky na pohár je jedným z dôležitých míľnikov. Navrhovaný vek na začatie procesu odstavovania od fľašky je rôzny. Kým Americká asociácia pediatrov uvádza vek na začatie nácviku na pohár deväť mesiacov, s tým, že najneskôr 15-mesačné dieťa by malo vedieť piť z pohára, niektorí odborníci odporúčajú začať s nácvikom na pohár už od pol roka. Vtedy pomôžu nácvikové hrnčeky s náustkom.