Neodkladné opatrenie a právo dieťaťa vyjadriť svoj názor pri zamedzení vývozu do zahraničia

Participačné práva dieťaťa, garantované predovšetkým medzinárodno-právnymi dokumentmi, výrazným spôsobom posilňujú jeho právne postavenie ako slabšieho subjektu. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor k otázkam, ktoré sa ho priamo dotýkajú, mu umožňuje čiastočne vyrovnať jeho nerovné postavenie vo vzťahu k jeho zákonným zástupcom. Zároveň tým dieťa participuje na formovaní vlastného života a budúcnosti. Tieto závery bez ďalšieho generálne platia v konaniach týkajúcich sa veci samej, teda v prípadoch, kedy sa konečne upravujú práva a povinnosti účastníkov konania, nariaďuje sa pojednávanie a riadne dokazovanie. Inú situáciu ale predstavuje inštitút neodkladného opatrenia upravený všeobecne v Civilnom sporovom poriadku (ďalej len „CSP“) a v rámci niektorých (osobitných) ustanovení o neodkladných opatreniach v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len „CMP“).

Ilustrácia dieťaťa vyjadrujúceho sa

Špecifiká neodkladného opatrenia

Neodkladné opatrenie je špecifické tým, že súd o návrhu na jeho nariadenie rozhoduje takpovediac „od stola“, teda spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a v rámci zákonmi ustanovenej lehoty, čo precizuje v § 325 ods. 1 CSP pojem „bezodkladne“. Účel neodkladného opatrenia vo všeobecnosti spočíva v potrebe dočasne (aj keď nie je vylúčená dlhodobosť) poskytnúť ochranu záujmom toho, kto o jeho nariadenie žiada, pred ich ohrozením zo strany osoby, voči ktorej opatrenie smeruje, pričom potreba takejto úpravy pomerov musí reálne existovať a súčasne neznesie odklad. Pre nariadenie neodkladného opatrenia súd nemusí nariaďovať pojednávanie či vykonať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP). Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené v prípade rozhodovania vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené (§ 326 ods. 1 CSP) a zároveň je potrebné bezodkladne upraviť pomery (§ 325 ods. 1 CSP). Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.

Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

Z konštrukcie § 329 ods. 1 CSP ale vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania nie je obligatórne. Súd tak urobiť môže, ale nemusí. Z toho a contrario vyplýva, že súd pred nariadením neodkladného opatrenia môže nariadiť pojednávanie či vypočuť účastníkov.

Právo dieťaťa na vyjadrenie názoru a jeho aplikácia na neodkladné opatrenia

Úvodom spomenuté právo dieťaťa vyjadriť svoj názor v konaniach, ktoré sa ho priamo dotýkajú, zakotvujú na vnútroštátnej úrovni viaceré právne predpisy. Z hmotnoprávneho hľadiska možno napr. spomenúť § 43 ods. 1 zákona o rodine, v zmysle ktorého má maloleté dieťa právo byť vypočuté v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o jeho veciach. Z procesného hľadiska je relevantné ustanovenie § 38 CMP, ktoré zakotvuje maloletému (ak je účastníkom) nie len právo byť vypočuté, ale aj právo na to, aby bolo na jeho názor prihliadnuté.

O čosi dôležitejšie ako vnútroštátne právne akty sú dokumenty (dohovory) vydávané medzinárodnými medzivládnymi organizáciami, vzhľadom na čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Dohovor o právach dieťaťa v čl. 12 zakotvuje právo dieťaťa byť vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom konaní, ktoré sa ho týka. Vo Všeobecnom komentári 12 (2009) k právu dieťaťa byť vypočuté Výbor OSN pre práva dieťaťa zdôraznil, že toto ustanovenie sa uplatňuje na všetky príslušné súdne konania týkajúce sa dieťaťa a to bez obmedzenia. Právo byť vypočutý sa uplatňuje tak na konania, ktoré iniciuje dieťa ako aj na tie, ktoré sú začaté inými osobami, a ktoré majú na dieťa vplyv. Výbor zároveň predmetný článok vníma ako jednu zo štyroch základných zásad dohovoru.

Z uvedeného vyplýva, že aj napriek špecifickosti neodkladného opatrenia sa článok 12 na dané konanie musí aplikovať a maloletému by malo byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na jeho nariadenie. Dohovor zabezpečuje väčší rozsah práv než vnútroštátne právne akty, platí preto režim jeho prednosti pred zákonom v zmysle už spomenutého čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Tá navyše zaručuje osobitnú ochranu maloletým. Nemožno opomenúť ani fakt, že predmetom neodkladného opatrenia nie je vec či právo, nejde o majetok, ale o maloleté dieťa, plnohodnotný subjekt, o ktorom nemožno rozhodovať akoby bol púhou vecou resp. objektom rozhodovania, ale musí mu byť daný priestor na to, aby sa vyjadril o veci, ktorá sa ho bezprostredne dotýka, a mohol sa tým realizovať jeho najlepší záujem, ktorý má byť prvoradým hľadiskom pri posudzovaní všetkých záležitostí, ktoré majú na dieťa vplyv.

Je zrejmé, že povinnosť súdu zisťovať názor maloletého v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemôže platiť absolútne. Pochopiteľne tomu tak bude v prípadoch, kedy z objektívnych dôvodov nebude možné dieťa vypočuť, napr. z dôvodu okamžitej ochrany maloletého, kedy je potrebné rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia do 24 hodín od doručenia návrhu (§ 365 CMP) alebo z dôvodu príliš nízkeho veku. Dohovor o právach dieťaťa však nezakotvuje žiaden minimálny vekový limit, odkedy je dieťa schopné vyjadriť svoj názor. Podľa Výboru pre práva dieťaťa, štáty nesmú vychádzať z predpokladu, že dieťa nie je schopné vyjadriť svoje vlastné názory; naopak, štáty by mali vždy najprv predpokladať, že dieťa tú schopnosť má a až následne potom tento predpoklad vyvrátiť. Výbor zároveň poukazuje na výskumy, v zmysle ktorých je dieťa schopné utvárať názory už od najmladšieho veku, dokonca aj vtedy, keď ich nedokáže ústne vyjadriť. Úplná implementácia článku 12 Dohovoru si preto vyžaduje uznanie a rešpektovanie neverbálnych foriem komunikácie vrátane hier, reči tela, výrazov tváre, kresieb či malieb, prostredníctvom ktorých aj veľmi malé deti preukazujú porozumenie, výber či preferencie.

Je zrejmé, že Výbor v rámci komentára nepočíta so špecifikami konania o nariadení neodkladného opatrenia už len čo sa lehôt týka, na druhej strane ale konanie o nariadení neodkladného opatrenia z obsahu článku 12 nevylučuje, skôr naopak. Článok 12 síce hovorí o tom, že sa dieťaťu poskytne možnosť vyjadriť svoje názory v súlade s pravidlami vnútroštátneho (procesného) zákonodarstva, nemožno ho ale vykladať tak, že by štátu umožňovalo obmedziť alebo dokonca brániť realizácii predmetného právo dieťaťa.

Neodkladné opatrenie a zamedzenie vývozu do zahraničia

V kontexte zamedzenia vývozu dieťaťa do zahraničia, neodkladné opatrenie predstavuje kľúčový inštitút na zabezpečenie jeho práv a najlepšieho záujmu. Situácie, kedy jeden z rodičov bez súhlasu druhého, prípadne napriek existujúcim súdnym rozhodnutiam, plánuje vycestovať s dieťaťom do zahraničia, si vyžadujú rýchlu a rozhodnú reakciu súdu.

Mapa sveta s vyznačenými cestami

Pokiaľ ide o samotné lehoty na rozhodnutie, je potrebné rozlišovať obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha dočasnej úpravy styku s maloletým, právny režim sa nebude riadiť ustanoveniami CMP, nakoľko ten upravuje len 5 špecifických neodkladných opatrení, ktoré je možné v mimosporovom konaní nariadiť. Právny režim sa preto bude riadiť všeobecnou úpravou v CSP, v rámci ktorej platí všeobecná 30-dňová lehota na rozhodnutie. Táto lehota je dostatočná na to, aby súd dieťa vypočul či už priamo alebo sprostredkovane. Navyše, pokiaľ by sa návrhom rodič domáhal zákazu styku maloletého s druhým rodičom, vypočuť si názor dieťaťa je dá sa povedať až nevyhnutnosťou, keďže sa tým výrazným spôsobom zasiahne do práv dieťaťa (takýto zásah ani nemusí byť v jeho najlepšom záujme), hoci len dočasne, avšak aj krátka doba je spôsobilá vo vzťahu rodič - dieťa vytvoriť trhlinu, ktorá sa plynutím času a častokrát aj vplyvom druhého rodiča môže rozšíriť do takej miery, že dôjde k deštrukcii takéhoto vzťahu. Súd musí navyše skúmať, či záujem dieťaťa nie je možné zabezpečiť obmedzením styku (§ 25 ods. 3 ZR). Zároveň, ak bol súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaný návrh vo veci samej, t.j. o úprave styku rodiča s maloletým, súd musí v konaní vo veci samej zisťovať skutočný stav veci a za týmto účelom vykonať rozsiahle dokazovanie, čo samozrejme nie je otázkou krátkej doby, teda predpokladá sa aj dlhodobosť trvania neodkladného opatrenia. Čas je maloletým vnímaný inak, než dospelým. Byť spolu je pritom pre dieťa a jeho rodiča jeden zo základných prvkov rodinného života, a to i v prípade, ak sa vzťah rodičov rozpadol. A je to práve množstvo času, v ktorom je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv.

Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 CMP, lehota je 7-dňová. Ani tá v zásade úplne nevylučuje možnosť zistiť názor dieťaťa. Samozrejme treba brať do úvahy tiež okolnosti ohľadom organizácie práce súdu a individuálnu zaťaženosť sudcu. Avšak samotná zaťaženosť sudcu či súdu nemôže byť sama o sebe dôvodom pre nerešpektovanie práva dieťaťa vyjadriť svoj názor. Dieťaťu takáto skutočnosť nemôže byť na ujmu. De lege ferenda by bolo zrejme vhodnejšie, vzhľadom na najlepší záujem dieťaťa a širšiu možnosť zistenia jeho názoru, lehotu 7 dní preformulovať na lehotu 7 pracovných dní, nakoľko v praxi predmetná lehota zvykne robiť súdom problém.

Pre mimosporové konanie je zároveň príznačné, že súd môže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vychádzať aj z iných skutočností, než tých, ktoré navrhovateľ uviedol (vyšetrovací princíp). Vypočuť si názor toho, koho sa neodkladné opatrenie priamo týka, t.j. maloletý, a pri rozhodnutí o (ne)nariadení neodkladného opatrenia naň prihliadnuť, je pre to namieste. Najlepší záujem dieťaťa musí byť braný do úvahy v každom konaní, nie len v konaní vo veci samej. Ak dieťa má schopnosť vyjadriť svoj názor, z procesu hľadania jeho najlepšieho záujmu ho nemožno vynechať.

Ako postupovať v konkrétnej situácii?

V kontexte prípadu, kedy matka bez vedomia otca zobrala dieťa s vážnymi diagnózami a odišla z domu, pričom dieťa bolo v zanedbanom a zhoršenom stave, je nevyhnutné konať rýchlo. Otec podal žiadosť o neodkladné zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a požiadal kuratelu o spoluprácu.

Okamžitá starostlivosť o novorodenca #mum-Insights

Existuje možnosť zrýchleného postupu prostredníctvom neodkladného opatrenia podľa § 368 Civilného mimosporového poriadku. V odôvodnených prípadoch môže súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neodkladným opatrením povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa nachádza maloletý na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Účastníkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Odporúča sa preto kontaktovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Pokiaľ ste už podali návrh v zmysle ust. § 367 Civilného mimosporového poriadku na vydanie neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, súd rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, čo je už vyhotovené. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený.

V súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa možno ešte pripomenúť, že pokiaľ už k výsluchu dôjde, súdy by nemali zabúdať na to, že názory, ktoré dieťa prezentuje, nemusia byť nevyhnutne vždy jeho vlastné; totiž ak sa dieťa nachádza v osobnej starostlivosti jedného z rodičov, a druhý rodič navrhuje, hoci len dočasne, zmenu na osobnú príp.

Je pravdou, že záujem na rýchlej a účinnej ochrane práv navrhovateľa má prednosť pre právom osoby, voči ktorej návrh smeruje, vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam, nemôže však mať bez ďalšieho prednosť pred právom dieťaťa, aby jeho najlepší záujem bol prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Vypočutie a následné prihliadnutie na názor dieťaťa je potom jedným z najvýznamnejších prostriedkov realizácie jeho najlepšieho záujmu. To ale neznamená, že je jediným prostriedkom; súd musí posúdiť najlepší záujem dieťaťa komplexne, nie len s ohľadom na jeho názory a priania. Povinnosti súdu zisťovať názor maloletého nezbavuje ani ustanovenie opatrovníka; nezisťovať názor maloletého priamo (jeho výsluchom) je možné len v jeho záujme; takýto postup je potrebné vždy odôvodniť. Druhá veta článku 4 základných princípov CMP nakoniec prikazuje súdu konať v najlepšom záujme dieťaťa, ak je účastníkom konania.

Typické neodkladné opatrenia v poručenskej agende

Neodkladné opatrenie je možné jednoducho definovať ako dočasné rozhodnutie súdu, ktorým súd môže upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, alebo rozhodnúť o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa, ak existuje bezprostredná neodkladná potreba pre takýto postup. V minulosti sa toto rozhodnutie označovalo ako predbežné opatrenie. V tomto článku sa venujem výlučne neodkladným opatreniam, ktorými súd najčastejšie rozhoduje v poručenskej agende.

Neodkladná potreba je najpodstatnejšou zákonnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia, čo je zrejmé už zo samotného názvu tejto formy rozhodnutia súdu. Súd môže takéto rozhodnutie vydať len ak treba o niečom zásadnom rozhodnúť a to bezodkladne. Samozrejme každý dobrý rodič keď už sa obráti na súd, tak očakáva okamžité riešenie problému svojho dieťaťa, tento subjektívny pocit, nech je akokoľvek správny, ešte neodôvodňuje vydanie takého rozhodnutia súdom. Účinky neodkladného opatrenia nastávajú spravidla doručením, čo znamená, že takéto rozhodnutie je vykonateľné a teda záväzné keď je doručené účastníkom konania a to bez ohľadu nato, či sa účastník konania odvolá alebo nie. Treba rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá môže nastať až po rozhodnutí odvolacieho súdu a vykonateľnosťou, ktorá v prípade neodkladnej úpravy sa neviaže na právoplatnosť ako je tomu pri rozsudku, ale nastáva skôr.

Druhy neodkladných opatrení pre účely tohto článku zúžim len na tie s ktorými sa v praxi stretávam najčastejšie. Neodkladným opatrením môže súd rozhodnúť najmä o:a) zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej starostlivosti,b) výžive mal. dieťaťa,c) úprave styku rodiča s dieťaťom,d) o podstatnej veci starostlivosti mal.

Zverenie mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V minulosti súdy takéto rozhodnutia vydávali oveľa častejšie a treba povedať, že v mnohých prípadoch aj bezdôvodne čo potom nevyhnutne viedlo k zbytočným zásahom do prirodzeného vývinu dieťaťa. V súčasnosti je stav lepší a väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či nebodaj rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť.

Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, príp. prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov. V praxi sú rôzne prístupy. Jeden z nich je čisto formálny a to, že súd rovno určí minimálne výživné argumentujúc že tým bude naplnená zákonná potreba nevyhnutnosti.

Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s mal. dieťaťom.

Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu (§35 ZoR) pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom. Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napr. nezhoda rodičov na tom ktorú školu bude dieťa navštevovať.

Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla limitovaná na dobu, dokedy súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej. Môže však ísť aj o dlhé mesiace, kedy sa život dieťaťa samozrejme zmení a dieťa sa môže prispôsobiť tejto neodkladnej úprave, ktorá potom čo do rozsahu nebýva často ďaleko od úpravy v rozsudku (zverenie, styk, podstatné rozhodnutie). Zrušenie neodkladného opatrenia je podmienené podobne ako pri rozsudkoch zmenou v pomeroch, či už na strane dieťaťa alebo rodičov. Môže ísť o rôzne prípady, nie je možné a ani správne ich tu vypočítavať.

Čo robiť pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na súde?

Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať UPSVAR, ktorý zastupuje mal.

Čo má obsahovať návrh na vydanie neodkladného opatrenia?

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode mal. dieťa žije.

  1. Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
  2. Neodkladnú potrebu musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť.
  3. Petit uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné čoho sa domáhate. Len príkladom: Ak sa domáhate napríklad styku s dieťaťom je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného uveďte sumu, ktorú požadujete a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
  4. a) rodný list mal.

Neodkladné opatrenia vo veciach ochrany maloletého

Neodkladné opatrenia vo veciach ochrany maloletého upravuje § 365 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Základným účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná ochrana práv, ktoré sú v priamom ohrození alebo sú priamo porušované. Neodkladné opatrenie vydáva súd v rýchlom a zjednodušenom konaní s cieľom okamžite zabrániť porušovaniu alebo ohrozovaniu dotknutých práv. Nesmie pritom absentovať potreba naliehavej a nevyhnutnej dočasnej úpravy pomerov. Ide teda najmä o prípady, kedy je potrebné upraviť pomery ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, tzn. Ide o výnimočný inštitút, a teda nemal by sa využívať, príp. zneužívať v neodôvodnených prípadoch. Aj pri vydaní neodkladného nariadenia je vždy potrebné skúmať a prihliadať na najlepší záujem maloletých. Vydanie neodkladného opatrenia možno žiadať v oblastiach, v ktorý je súd oprávnený rozhodovať vo veciach starostlivosti o maloletých deťoch. Súd rovnako môže pri existencii ospravedlniteľných dôvodov podľa Vyhlášky č. 207/2016 Z. z.

Vychádzajúc z charakteru neodkladného opatrenia a z predpokladu existencie potreby okamžitej úpravy pomerov zo strany súdu, je na zvážení každého rodiča, či sa pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pokúsi s druhým rodičom dohodnúť mimosúdne, príp. formou mediácie. Tým nechceme vyjadriť nevhodnosť dohody (práve naopak). Na druhej strane, po podaní návrhu je dohoda rodičov žiadaná. Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, majú rodičia právo pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora (ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak). Protistrane - druhému rodičovi - je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý druhému rodičovi zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie.

Publikované: 03. 11. teda C.m.p.( ci­vil­ný mi­mos­po­ro­vý po­ria­dok) a Vy­hláš­ka MS SR č. účin­né len od 1.7.2016. té­mou sa te­da bu­dem za­obe­rať z hľa­dis­ka môj­ho poh­ľa­du na uve­de­nú prob­le­ma­ti­ku. vy­plý­va­jú­ci­mi z do­te­raj­ších poz­nat­kov o uve­de­nej prob­le­ma­ti­ke. žiad­nu všeo­bec­nú zá­va­znosť a netvr­dím, že mu­sia byť správ­ne. a tak by na nich ma­lo byť aj na­ze­ra­né. de­tí te­da tzv. je pre­dov­šet­kým up­ra­ve­ný C.m.p. v je­ho 4. čas­ti. 370 a 391, ďa­lej je up­ra­ve­ný Vy­hláš­kou MS SR č. pri­ja­teľ­né a pou­ži­teľ­né aj dnes. pos­tup. dob­ro­voľ­ne spl­niť ur­če­nú po­vin­nosť. ne­bo­lo mož­né od­pus­tiť. iný spô­so­bi­lý pra­cov­ník sú­du. zú­čas­tní pred­se­da se­ná­tu. roz­hod­nu­tia sú­du o zme­ne vý­chov­né­ho pros­tre­dia ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa. mal prip­ra­viť na chys­ta­ný vý­kon roz­hod­nu­tia je­ho uči­teľ ale­bo ria­di­teľ. di­eťa do zdra­vot­níc­ke­ho lôž­ko­vé­ho za­ria­de­nia. D inštruk­cie up­ra­vo­va­la vý­kon roz­hod­nu­tia o sty­ku s di­eťa­ťom. netr­pe­la vý­cho­va di­eťa­ťa a je­ho vzťah k ro­di­čom. a le­ká­rom. po­kút pred nú­te­ným úko­nom. 62a/ kto­rý ho­vo­rí o vy­zna­čo­va­ní vy­ko­na­teľ­nos­ti neod­klad­ných opat­re­ní. Na­ria­de­nie Ra­dy č. 2201/2003 a Zá­kon č. 97/1963 Zb. kto­rý ho­vo­rí o uz­na­ní a vý­ko­ne cu­dzích roz­hod­nu­tí. 370 ods. 1 C.m.p. vzťa­hu k ma­lo­le­té­mu. Pod­ľa ods. do cu­dzi­ny pri neop­ráv­ne­nom pre­mies­tne­ní ale­bo za­dr­ža­ní. v ru­kách sú­dov. a naj­mä ochra­nu práv ma­lo­le­tých de­tí. neod­klad­né opat­re­nie ale­bo roz­hod­nu­tie cu­dzieho štá­tu. s pri­hliad­nu­tím na ust. § 2 ods. pl­ne­nie, ak nie je us­ta­no­ve­né inak. Pod­ľa § 233 C.s.p. písm. do­hod­núť a schvá­le­ní práv­ne­ho úko­nu za ma­lo­le­té­ho. ale aj uz­ne­se­nie sú­du vo ve­ci sa­mej. sú­vis­los­ti tre­ba spo­me­núť § 238 od­sek 3 C.s.p. jej up­ly­nu­tím je uz­ne­se­nie vy­ko­na­teľ­né. je ním sub­jekt via­za­ný do­ru­če­ním. upo­zor­niť na § 59 ods. uz­ne­se­niu sú­du pr­vej in­štan­cie, kto­rým sa roz­hod­lo vo ve­ci sa­mej. 322 ods. 1 a 2 C.s.p. - v na­šom prí­pa­de je dô­le­ži­tý skôr ods. neus­ta­no­vu­je inak. o neod­klad­né opat­re­nia, kto­ré sú vy­dá­va­né pod­ľa § 360 ods. opat­re­nie vo ve­ciach ochra­ny ma­lo­le­té­ho pod­ľa § 365 C.m.p. vy­hlá­se­ním, ak sa ne­vyh­la­su­je je vy­ko­na­teľ­né len čo bo­lo vy­ho­to­ve­né. o do­te­raz pou­ží­va­né tzv. 24 ho­di­no­vé pred­bež­né opat­re­nia. opat­re­nie pod­ľa § 367 C.m.p., te­da do­te­raj­šie tzv. vy­ho­to­ve­né. kto­rý neod­klad­né opat­re­nie na­ria­dil. na ust. od­die­lu 3 zá­ko­na č. a na Na­ria­de­nie ra­dy ES č. 2201/2003. § 2 Vy­hláš­ky č. 207/2016 Z.z. ods. 1 C.m.p. na návrh ale­bo pod­ľa § 376 ods. 2 C.m.p. aj bez návr­hu. na vý­kon roz­hod­nu­tia mô­že po­dať op­ráv­ne­ný pro­ti po­vin­né­mu. sa ja­ví us­ta­no­ve­nie § 376 ods. aj bez návr­hu. tak sa hl­bo­ko mý­lil, resp. us­ta­no­ve­nia § 376 ods. C.m.p. nespl­ní čo mu uk­la­dá vy­ko­na­teľ­ný exekuč­ný ti­tul. súd za­čí­nal napr. 1 C.m.p. ma­lo­le­té­ho to­mu, ko­mu ho pod­ľa súd­ne­ho roz­hod­nu­tia od­ov­zdať mal. § 376 ods. 3 C.m.p. neod­klad­né opat­re­nie sú­du ne­bo­lo dob­ro­voľ­ne spl­ne­né. zís­kať napr. fy­zic­kej ale­bo práv­nic­kej oso­by. prí­pa­de, te­da pri pos­tu­pe sú­du pod­ľa § 376 ods. 3 C.m.p. pod­ro­bo­vať roz­hod­nu­tiu ale bu­de ih­neď pos­tu­po­vať pod­ľa § 377 ods. a v uve­de­nej ve­ci uz­ne­se­ním vý­kon roz­hod­nu­tia na­ria­di. v uve­de­nom prí­pa­de je však pot­reb­né a ne­vyh­nut­né vy­užiť ust. 371 C.m.p. prob­lém. roz­hod­nu­tia bu­de stá­le pre­bie­hať iba na sú­de pr­vej in­štan­cie. in­štan­cie zme­ní roz­hod­nu­tie sú­du pr­vej in­štan­cie, ( napr. rie­šiť sám . vy­ba­ve­né. je ním stá­le súd pr­vej in­štan­cie. a po­vin­ný. v ko­na­ní o vý­kon roz­hod­nu­tia mu­sieť byť vždy pro­ces­ne za­stú­pe­ný. s us­ta­no­ve­ním súh­la­sí. ochra­ny de­tí a so­ciál­nej ku­ra­te­ly. uve­de­ná oso­ba mu­sí s us­ta­no­ve­ním za opat­rov­ní­ka súh­la­siť. ná­le­ži­tos­ti pre pro­ces­né za­stu­po­va­nie. Net­re­ba opo­me­núť ani § 373 C.m.p. čas­ti ak nie je us­ta­no­ve­né inak. §§ 1 až 86 C.m.p.. tre­ba zdô­raz­niť, že aj na ko­na­nie o vý­ko­ne roz­hod­nu­tia sa vzťa­hu­je § 116 C.m.p. dôs­led­kov súd­ne­ho roz­hod­nu­tia vo ve­ci. Je pot­reb­né pou­ká­zať aj na § 12C.m.p. sub­jekt, kto­rým je pod­ľa môj­ho ná­zo­ru napr. det­ský om­bud­sman. Je pot­reb­né upo­zor­niť aj na § 29 ods. návrh na vý­kon roz­hod­nu­tia späť. dô­le­ži­té je us­ta­no­ve­nie § 36 C.m.p. di­eťa­ťa. 374 C.m.p. na § 3 ods. v štá­diu zis­ťo­va­nia dô­vo­dov nepl­ne­nia súd­ne­ho roz­hod­nu­tia. pred­pok­la­dá pria­mo aj us­ta­no­ve­nie § 379 ods.1 C.m.p. § 375 C.m.p. Od­vo­la­nie pro­ti uz­ne­se­niu je mož­né po­dať pod­ľa § 377 ods. 1 C.m.p. § 357 písm. § 389 C.m.p. s pri­hliad­nu­tím na § 357 písm. roz­hod­nu­tia uz­ne­se­ním a tre­ťou fá­zou je sa­mot­ný vý­kon roz­hod­nu­tia. zis­ťo­va­nia je up­ra­ve­ná v § 3 až 5 Vy­hláš­ky MS SR. pod­ro­bo­vať roz­hod­nu­tiu. dô­vo­dov, ko­na­nie o vý­kon roz­hod­nu­tia za­sta­vím pod­ľa § 390 písm. c/ C.m.p. kto­ré­mu je prí­pus­tné od­vo­la­nie ( § 357 písm. a/ C.s.p.). po­ro­ti ta­ké­mu­to uz­ne­se­niu je od­vo­la­nie prí­pus­tné. pl­ne­niu. us­ku­toč­niť buď na po­jed­ná­va­ní ale­bo pí­som­ne. Vy­hláš­ky. § 381 C.m.p. od­vo­la­nie. roz­hod­nu­tia doš­lo k dob­ro­voľ­né­mu pl­ne­niu, pos­tu­pu­jem pod­ľa § 390 písm. Od­vo­la­nie pro­ti uz­ne­se­niu je prí­pus­tné ( § 357 písm. a/ CSP ). žiad­ne oso­bit­né uz­ne­se­nie. a ča­se us­ku­toč­ne­nia vý­ko­nu roz­hod­nu­tia. ma­lo­le­té­ho ne­na­chá­dza upo­zor­ním ho bez­od­klad­ne po od­ňa­tí. Zá­ro­veň mu po od­ňa­tí ma­lo­le­té­ho do­ru­čím zá­pis­ni­cu pod­ľa § 16 Vy­hláš­ky. spra­vid­la 24 ho­dín pred sa­mot­ným vý­ko­nom. vša­de tam, kde sa ma­lo­le­tý zdr­žia­va. za­bez­pe­če­nia prie­be­hu vý­ko­nu roz­hod­nu­tia. naj­nes­kôr 24 ho­dín pred vý­ko­nom roz­hod­nu­tia. Po­li­caj­tom zá­sad­ne nič nep­ri­ka­zu­jem, mô­žem ich iba po­žia­dať, aby za­bez­pe­či­li ve­rej­ný po­ria­dok. Po­li­cajt po­tom pos­tu­je v zmys­le zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re SR. pod­ľa § 12 resp. 13 Vy­hláš­ky. Vy­hláš­ky. úrad­ník. v sú­la­de so zá­pis­ni­cou vy­ho­to­ve­nou pod­ľa § 16 od­sek 1 písm. uve­die. za­bez­pe­čí za­zna­me­ná­va­nie prie­be­hu od­ňa­tia di­eťa­ťa. te­da za­zna­me­na­ný bu­de ob­raz aj zvuk. Zá­znam vy­ho­to­vu­je súd­ny úrad­ník ale­bo asis­tent. vy­ko­nať dos­lov­ný pre­pis zá­zna­mu, kto­rý uro­bí asis­tent. di­eťa ne­bu­de prí­tom­ne na mies­te, kde som je­ho prí­tom­nosť pred­pok­la­dal. zno­va v sú­la­de so zá­ko­nom za spl­ne­nia vy­ššie uve­de­ných pod­mie­nok. o za­sta­ve­ní vý­ko­nu roz­hod­nu­tia pod­ľa § 390 písm. f/ CMP. uz­ne­se­niu je prí­pus­tné od­vo­la­nie. tak, ako to pred­pok­la­dá zne­nie zá­ko­na. v uz­ne­ní uve­de­ný. vý­ko­nu roz­hod­nu­tia je mož­ný aj pod­ľa čl. 35 Na­ria­de­nia ES 2201/2003 resp. z dô­vo­dov, kto­ré sú tam uve­de­né.

tags: #neodkladne #opatrenie #aby #dieta #nebolo #vzate