Neslušné slová sú v rukách dieťaťa veľmi silnou zbraňou. Dokáže ňou šikovne manipulovať a privádzať vás tým do šialenstva. Je to nočná mora každého rodiča. Môže k tomu dôjsť v dvoch, troch alebo piatich rokoch, ale vždy vás to zaskočí. Na prvú nadávku z detských úst väčšina z nás v panike reaguje upätým vysvetľovaním, že je to škaredé slovo a nesmie ho už nikdy povedať. A to je práve tá chyba. Dieťa pochopí, že nové slovíčko má obrovskú moc a začne ju využívať. Minimálne tak, že jeho použitím si okamžite získa vašu pozornosť. Opakovanie dieťaťu, že slovo, ktoré použil je zlé len zvyšuje jeho fascináciu týmto slovíčkom. Väčšina „expertov“ preto odporúča ignorovať dieťaťa, keď zopakuje po vás neslušný výraz. To však nefunguje a dieťa sa po čase pochváli novým slovíčkom v tej najnevhodnejšej chvíli a tým najnevhodnejším ľuďom. Čo teda robiť, a ako s tým účinne bojovať?
Pôvod a dôsledky detských nadávok
Deti sa učia nadávky z rôznych zdrojov. A hoci si to možno nechcete priznať, jedným z najčastejších miest, kde tieto slová dieťa počuje, je domov. Aj rodičia, ktorí robia všetko pre to, aby na verejnosti nenadávali, doma sa často uvoľnia a aj nároky na svoj slovník znížia. Dieťa môže tiež počuť nadávky v televízii a vo filmoch. Mnoho relácii dokonca obsahuje jazyk, ktorý by ste nechceli, aby dieťa používalo. To je ďalší dôvod, prečo je dôležité mať prehľad o tom, čo vaše dieťa sleduje. Napodobňovanie je dôležitou súčasťou jeho vývinu. Dieťa vidí a počuje, čo sa hovorí v situáciách, keď si niekto udrie palec na nohe alebo agresívne zakričí na iného vodiča, a rozhodne sa to vyskúšať tiež. Súčasťou toho je aj napodobňovanie súrodenca alebo rodiča, kedy ide nielen o reakciu, ale aj o pozornosť, ktorú tým získa.
Expert na rodičovstvo Dr. Robi Ludwig sa domnieva, že rodičia by mali tvrdo pracovať na tom, aby prestali používať nadávky prv, ako ich dieťa začne rozprávať. Používanie nadávok znamená, že buď nemáte pod kontrolou svoje emócie alebo nemáte dostatočnú slovnú zásobu na opísanie vašich pocitov. Tak či onak, ak vy používate nadávky, je priam nemožné, aby ste dieťa presvedčili o tom, že je to nesprávne a že ono to robiť nesmie. Deti totiž prirodzene napodobňujú vaše správanie v rôznych situáciách.
Stratégie zvládania detských nadávok
Pri rozhodovaní o tom, ako reagovať na nadávky, budú určite hrať veľkú rolu vaše rodinné hodnoty. Pre niektoré rodiny nie sú nadávky veľkým problémom, iní rodičia zase akceptujú, že dieťa občas používa nadávky. Pre rodiny, ktoré nadávky jednoznačne odmietajú, je dôležité problém riešiť ihneď. V prvom rade je vhodné zistiť dôvod, prečo dieťa nadáva, a tiež ako a kde bola nadávka použitá. Napríklad keď 5-ročné dieťa opakuje slovo, ktoré počulo vo vlaku, je úplne iná situácia ako keď 13-ročné dieťa nadáva pedagógovi. Ak viete, prečo vaše dieťa nadáva, môže vám to pomôcť rozhodnúť sa, ako najlepšie reagovať.
Ak dieťa nadáva, aby získalo vašu pozornosť je najlepšie reagovať tak, že nadávky úplne ignorujete. Buďte pokojní a nereagujte. Vyhnite sa očnému kontaktu, smiechu, hnevu. To môže zastaviť nadávky a zabrániť ďalším nadávkam. Môžete tiež dať svojmu dieťaťu veľa pozitívnej pozornosti a pochvaly, keď použije zdvorilý jazyk.
Ak sú nadávky spôsobené hnevom alebo frustráciou, môžete svojmu dieťaťu pomôcť pomenovať svoje emócie, napríklad: „Vidím, že si veľmi nahnevaná“. Je dôležité, aby vedelo, že cítiť tieto emócie je úplne v poriadku, ale je lepšie ich vyjadriť vhodnejšími slovami. Možno budete musieť pomôcť svojmu dieťaťu upokojiť sa. V tom prípade je vhodný čas ho naučiť iné spôsoby, ako zvládať tieto pocity.
Ako zvládnuť nadávanie vášho dieťaťa – 5 tipov pre rodičov
Bez ohľadu na to, v akom veku dieťa nadávku použilo a kde ju počulo, okamžite a hlavne pokojne to riešte. Môžete sa ho najprv opýtať, či vie, čo to slovo znamená alebo prečo bolo použité. Vysvetlite mu, že nadávanie nie je v poriadku, že tým môže niekomu ublížiť, niekoho uraziť. Povedzte mu, že ak chceme vyjadriť naše pocity ako je napríklad hnev alebo pocit nespravodlivosti, dá sa to aj bežnými výrazmi.
Nereagujte prehnane. Ak urobíte veľkú scénu, keď vaše dieťa vysloví škaredé slovo, je veľká šanca, že to posilní jeho správanie. Buďte konkrétni. Mladšie dieťa nerozumie narážkam, ale rozumie dobru/zlu, áno/nie. Aj pri používaní nevhodných slov preto musíte byť konkrétni. Vaším dlhodobým cieľom by malo byť naučiť dieťa, že jeho jazyk ovplyvňuje aj ostatných. Či už to považujete za zábavné alebo zakázanú vec, posledné, čo chcete, je, aby vaše dieťa hovorilo nadávky v nevhodnej chvíli. A väčšina rodičov súhlasí s tým, že nadávanie je hrozný a urážlivý zvyk, ktorý nechcú, aby si ich dieťa rozvinulo. Chcete, aby dieťa bolo schopné reflektovať a hovoriť o svojich emóciách a správaní a aby bolo taktiež schopné zvážiť emócie a správanie iných ľudí.
Ignorovanie a presmerovanie: Dve účinné metódy
Iste, video nadávajúceho drobca vám môže zaistiť 15 minút slávy, ale zároveň prinesie zmätok do hlávky vášho dieťaťa. Nemôžete mu povedať, že slovíčko je zlé a nesmie ho používať, a zároveň sa s priateľmi zabávať na videu, kde nadáva.
Keď karháte svoje dieťa za použité neslušné slovíčko, často sa stane, že vám odvrkne: „a ocko to mohol povedať pri šoférovaní?“ Alebo: „a ty si to mohla povedať, keď si zakopla o hračky?.“ Odolajte nutkaniu poprieť to alebo odbiť dieťa tým, že dospelý to môže, ale deti nie. Namiesto toho priznajte, že vám to vykĺzlo, ale že tiež sa snažíte o to, aby ste také slovíčka nepoužívali. Tým si získate dôveru a zároveň bude mať vaše dieťa pocit, že sa stretáva s problémom dospelých.
Ak dieťa opakovane používa neslušné slovo preto, aby vás provokovalo, dokážte mu, že to na vás nezaberá. Vyhraďte si každý deň napríklad 15 minút a dovoľte mu používať slová, ktoré chce. Vy kontrujte tým, že mu podobným tónom povedzte vymyslené zábavné slovíčko a takto to niekoľkokrát obmeňte. Jeho tromf tak stráca na sile a dieťa si osvojí nové zábavné slovíčka.
Vytváranie pravidiel a hraníc
Vytvorte si doma zaväzujúce pravidlá, kde bude používanie neslušných výrazov tabu. Ak to dieťa poruší, musí nasledovať trest. Je na vás akú formu zvolíte, či to budú domáce práce navyše alebo bude musieť zaplatiť 50 centov za každú nadávku. Riešením je aj vyhradenie si miestnosti napríklad detskej izby, kde dieťa môže osamote vyventilovať svoj hnev aj použitím neslušných slovíčok. V inej časti domu alebo vonka v prítomnosti iných ľudí to však bude mať naďalej prísne zakázané.
Nemanželské deti v historickom kontexte
Pri našej práci častokrát zistíme, že naši klienti majú nemanželské deti v rodokmeni. Zistenie tohto faktu nemusí byť vždy príjemné. Genealogické výskumy na Slovensku sa v prevažnej miere realizujú v období od 18. až do začiatku 20. storočia. V tomto čase sa spoločnosť vo svojej väčšine riadila prísnymi mravnými normami, ktorých prekročením bol aj mimomanželský pomer. Na takéto osoby a na ich potomkov sa hľadelo s opovrhnutím. Bádateľ Ján Golian[1] napríklad poukázal na zaujímavý fenomén nárastu nemanželských detí na Podpoľaní v 60. rokoch 19. storočia. Súvisel so zavedením povinnej vojenskej služby. Pre vojakov totiž platili prísne pravidla uzatvárania manželstiev. Tamojší mladí muži mali totiž vo zvyku ženiť sa vo veku 22-24 rokov. Avšak v spomenutých 60. rokoch 19. Keďže si mladíci nechceli hľadať nevesty až po návrate z vojenskej služby, tak uskutočnili zásnuby pred narukovaním a dievčatá išli bývať na rodičovské hospodárstvo mládencov, ktoré ich počas neprítomnosti snúbencov živilo. Podobne bola prekážkou uzavretia manželstva aj neplnoletosť partnerov.
Obdobných situácií, keď neprišlo k uzavretiu manželského zväzku pred narodením dieťaťa bolo viacero. K najčastejším dôvodom patril odchod partnera za prácou či na vandrovku. Avšak v spomenutých prípadoch bolo v krstných matričných záznamoch uvedené meno otca dieťaťa už pri krste. Stretávame aj s prípadmi, keď nebol otec dieťaťa pri krste uvedený, ale bol dopísaný až dodatočne. Nemanželské deti v rodokmeni je nemožné identifikovať, keď meno otca zostalo v matričnom spise nevyplnené. Motívom mohli byť čisto osobné dôvody a charakterové črty otca alebo častejšie spoločenské prekážky či religiózna rozdielnosť. Slobodnými matkami sa napríklad v 2. polovici 19. storočia najčastejšie stávali dievčatá či ženy, ktoré odišli slúžiť na veľkostatky, do domov zámožných mešťanov, priemyselníkov či šľachticov. Dievčiny a ženy často podľahli sľubom, ktoré neskôr neboli splnené a tak sa dostali na okraj spoločnosti za všeobecného opovrhnutia. Slobodné matky sa dostávali do existenčných ťažkostí a častokrát sa nezvládali postarať o seba, nie to ešte o malé dieťa. Panovalo všeobecné presvedčenie, že ak zomrelo takéto nemanželské dieťa, tak to bolo vykúpenie pre matku i dieťa. Špeciálnym prípadom sú ženy živiace sa najstarším remeslom - prostitúciou. Ako sme mali možnosť zistiť, existuje viacero dôvodov prečo sa zjavujú nemanželské deti v rodokmeni. Každý prípad je však osobitý, ako je výnimočný život každého človeka.
Historický kontext nemanželských detí na Slovensku
Pojem nemanželského dieťaťa má hlboké korene v histórii a jeho vnímanie sa v priebehu času výrazne menilo. Spoločenské normy, náboženské presvedčenie a právne predpisy zohrávali kľúčovú úlohu pri formovaní postavenia týchto detí v spoločnosti. Od stigmatizácie a vylúčenia až po postupné získavanie práv a akceptácie, cesta nemanželských detí bola plná výziev a zmien. Tento článok sa zameriava na preskúmanie histórie a súčasnosti nemanželských detí s dôrazom na Slovensko a jeho historický a spoločenský kontext.
Cirkevné matriky a evidencia
História nemanželských detí je úzko spojená s cirkevnými matrikami, ktoré sa začali viesť v 16. storočí. Tieto matriky obsahovali záznamy o narodeniach, sobášoch a úmrtiach, a boli primárnym zdrojom informácií o obyvateľstve. V matrikách sa uvádzalo, či ide o legitímne alebo nelegitímne dieťa. Archivárka Oľga Kvasnicová z Topoľčian vysvetľuje, že v matrikách sa nachádzali mená rodičov a krstných rodičov, pričom oznamovateľkou bola pôrodná baba.
Postavenie nemanželských detí v spoločnosti
V minulosti boli nemanželské deti často na okraji spoločnosti a čelili diskriminácii. Zatiaľ čo siroty mali nárok na určitú štátnu pomoc, nemanželské deti boli často odsúdené na smrť alebo žili v chudobe. Situácia sa začala zlepšovať až v roku 1903, keď štát začal budovať sieť sirotincov. Napriek tomu, narodenie dieťaťa mimo manželstva bolo z cirkevného hľadiska neprípustné, ale vyskytovalo sa napriek hlbokej viere našich predkov.
Legalizácia a osvojovanie
Aj v minulosti existovali prípady legalizácie nemanželských detí, resp. ich osvojenia. Archivárka Oľga Kvasnicová uvádza, že sa často stávalo, že si dievča aj s dieťaťom zobral nejaký muž z dediny a do matriky sa dodatočne dopísal ako otec dieťaťa.
Sociálna starostlivosť v historickom kontexte
Najstaršie sociálne ustanovizne zakladali a spravovali cirkvi. Spočiatku nešlo o špecializované ústavy a nazývali sa špitál, xenodochium. Stravu, prípadne aj ubytovanie a ďalšiu starostlivosť tu dostávali chorí, chudobní, starci, siroty a pocestní. Od prvej tretiny 19. storočia sa začali objavovať aj inštitúcie zamerané na starostlivosť o deti. Na začiatku 20. storočia v roku 1901 bola v Uhorsku starostlivosť o siroty a opustené deti do 7 rokov poštátnená, ale nepriniesla len pozitíva. Tento krok motivovala nesmierne vysoká úmrtnosť sirôt zverených do opatery dovtedy neštátnych sirotincov. Veľký počet tvorili nemanželské deti. V roku 1921 vydali nový zákon o ochrane detí v cudzej starostlivosti a nemanželských detí.
Vplyv komunistického režimu a súčasný pohľad
Počas socializmu bol rodinný život silne ovplyvnený štátom. Mladí ľudia mali presne nalinajkovanú životnú dráhu - po škole nasledovala vojna, práca, svadba a deti. Spoločnosť netolerovala iné modely rodinného správania a stigmatizovala slobodných či rozvedených.
Zmeny v pôrodnosti a rodinných vzorcoch
V súčasnosti dochádza k výrazným zmenám v pôrodnosti a rodinných vzorcoch. Podľa údajov z roku 2023 sa na Slovensku narodilo 48-tisíc bábätiek, čo je menej ako polovica slávnej generácie Husákových detí zo 70. rokov. Zároveň sa zvyšuje vek prvorodičiek a narastá počet pôrodov mimo manželstva. Podľa výskumu Štatistického úradu Slovenskej republiky, počet pôrodov mimo manželstva presiahol tridsať percent, čiže tretina novorodencov sú nemanželské deti. Počet rozvodov dlhodobo rastie a v súčasnosti sa rozvedie 41 zo 100 manželstiev.
Tolerancia a rôznorodosť rodinných foriem
Podľa prieskumov sa dnes vyššia miera tolerancie k iným ako manželským formám rodinného spolužitia prejavuje u mladších ľudí. Vyššie vzdelanie tiež znamená vyššiu mieru tolerancie. Sociológ Roman Džambazovič poukazuje na to, že dnes existuje veľa rôznych možností, ako si zariadiť život.
Rodinná výchova a hodnoty
Sociologické výskumy opakovane ukazujú, že názory ľudí často nekorešpondujú s ich reálnym správaním. Mnohé ženy aj dnes cítia tlak okolia, aby deti mali. Problémom je, že sa dnes neučíme základným veciam, ktoré sú veľmi dôležité pre život - ako vychádzať v partnerstve a ako vychovávať dieťa.
Celebrity a nemanželské deti
Aj mnohé známe osobnosti majú skúsenosti s nemanželskými deťmi. Oldřich Kaiser priznal existenciu nemanželskej dcéry, Jan Kraus sa dozvedel o svojom synovi prostredníctvom listu, Michal David tajil existenciu svojho syna Petra a Karel Gott mal pred manželstvom s Ivanou dve dcéry. Tieto príklady ukazujú, že aj v živote slávnych ľudí sa vyskytujú situácie spojené s nemanželskými deťmi.
Demografická kríza a rodinná politika
Liberálny Denník N priniesol obsiahlu reportáž o demografickej kríze, ktorou naša krajina prechádza. Podľa údajov sa v roku 2023 narodilo na Slovensku 48-tisíc bábätiek, čo je menej ako polovica slávnej generácie Husákových detí zo 70. rokov minulého storočia. Zásadný pokles pôrodnosti zaznamenal štatistický úrad najmä v posledných dvoch rokoch a klesať má aj naďalej. S klesajúcou krivkou pôrodnosti zároveň stúpa vek prvorodičiek. Mnohé - zväčša nemanželské vzťahy - tiež zvyknú trvať dlhé roky a hlavne muži v takýchto vzťahoch majú tendenciu odmietať deti, ako prílišný záväzok.
Právne a daňové aspekty týkajúce sa nemanželských detí
Rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je bežnou praxou slovenských súdov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach a aspektoch týkajúcich sa príspevku na nemanželské dieťa, pričom zohľadníme legislatívny rámec a praktické skúsenosti.
Určenie výšky výživného
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o jeho príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby. Minimálne výživné je stanovené zákonom. Jeho výška je 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Trvanie vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená. Nezanikne teda ani dovŕšením 26 rokov, ako sa občas nesprávne interpretuje. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole. Obnovenie vyživovacej povinnosti nastáva vtedy, keď dieťa nemá schopnosť samo sa živiť.
Práva a povinnosti slobodnej mamy
Pojem "slobodná mama" je skôr ľudovo zaužívaný, ale v právnych predpisoch sa používa slovné spojenie "osamelý rodič". Všeobecne platí, že nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Ak je poistenkyňa osamelá, zákon jej umožňuje poberať materské až do uplynutia 37. týždňa od vzniku nároku. Stále teda platí, že osamelá matka poberá materské o tri týždne dlhšie, ako matka, ktorá osamelá nie je. Nárok na materské vzniká slobodnej mamičke, rovnako ako aj vydatej. Obe majú voči Sociálnej poisťovni povinnosti (zamestnanec, SZČO - odvody platiť musia) a nezáleží na tom, aký osobný status majú.
Z pohľadu Sociálnej poisťovne, resp. Občianskeho zákonníka, je rozdiel, keď žena žije v spoločnej domácnosti s partnerom alebo niekým iným, kto ju i dieťa môže vyživovať. Nárok na dlhšie materské 37 týždňov má teda osamelá mama, ktorá je:
- slobodná bez partnera
- ovdovená
- rozvedená
- osamelá z iných vážnych dôvodov
Osamelosť sa preukazuje predložením relevantných dokladov (rozhodnutie súdu o rozvode, úmrtný list manžela, čestné vyhlásenie o osamelosti a pod.). Podmienka osamelosti nie je splnená, ak poistenkyňa žije s inou fyzickou osobou v spoločnej domácnosti podľa § 115 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Podmienka osamelosti z iných vážnych dôvodov sa posudzuje v každom prípade individuálne. Splnenie podmienky osamelosti z iných vážnych dôvodov sa preukazuje čestným vyhlásením poistenkyne, v ktorom poistenkyňa okrem iného uvedie, že si uvedomuje právne následky nepravdivého vyhlásenia.
Priezvisko dieťaťa slobodnej mamy
Pre ženu, ktorá je osamelá a žije iba s dieťaťom, býva voľba priezviska dieťaťa jasná. Ak sa expartneri nedohodli inak, dostane ho po svojej mame. Každú budúcu mamičku, ktorá nie je vydatá, ale žije s partnerom v spoločnej domácnosti však zaujíma, ako je to s určovaním otcovstva a priezviskom dieťaťa vtedy, ak chce, aby sa ‘volalo‘ po ňom. Ak totiž nevybavíte niektoré náležitosti pred pôrodom alebo tesne po ňom, bude niesť dieťa matkino priezvisko.
Ak je teda žena nevydatá, aké náležitosti potrebuje vybaviť, aby mohla uviesť v rodnom liste dieťaťa otcovo priezvisko? Priezvisko dieťaťa môže nevydatá mama určiť dvomi spôsobmi:
- pred narodením dieťaťa - len na matričnom úrade
- po jeho narodení na matričnom úrade alebo súde.
Ak sa rodičia rozhodnú určiť otcovstvo pred narodením dieťaťa, tak na matrike spoločne prejavia svoj súhlas a potvrdia priezvisko, ktorého z nich bude dieťa po narodení používať (uvádza sa mužský aj ženský tvar priezviska). Po narodení dieťaťa obaja rodičia prídu na matričný úrad, predložia občianske preukazy a prejavia svoj súhlas s právnym úkonom určenia otcovstva, dohodnú sa na mene a priezvisku dieťaťa. V prípade nezhody rozhodne súd.
Dieťa rodičov, ktorí žijú v manželstve, nemusí automaticky dostať otcovo priezvisko. Nie je to dané zo zákona. Na Slovensku a všeobecne vo svete je však skôr zaužívané, že dieťa narodené v manželskom zväzku nesie otcovo priezvisko. Snúbenci pri uzatváraní manželstva deklarujú svoju dohodu, aké priezvisko budú mať ich spoločné deti. Nakoľko snúbenci môžu prijať spoločné priezvisko alebo si každý ponechá svoje doterajšie, dohodnú sa však, koho priezvisko z nich bude určené pre deti. Prípadne sa dohodnú na spoločnom priezvisku a jeden z nich si k nemu ponechá aj svoje doterajšie. Špecifická situácia nastáva, ak sa práve rozvádzate, no otcom dieťaťa, ktoré čakáte nie je váš manžel, ale súčasný partner. Aké priezvisko vtedy dieťa dostane? V prípade, že sa vaše dieťa narodí do 300 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželského zväzku, tak dieťa narodené v tejto časovej lehote bude niesť priezvisko, na ktorom ste sa s exmanželom dohodli. Podľa informácií z Ministerstva vnútra SR nie je určenie otcovstva nijako časovo obmedzené, takže ho možno uplatniť kedykoľvek. Samozrejme, pokiaľ nie je otcovstvo priznané inému mužovi na základe 1. alebo 3. domnienky určenia otcovstva (1. domnienka - manžel matky dieťaťa, 3. domnienka - otcovstvo určené rozhodnutím súdu).
Určenie otcovstva k nenarodenému dieťaťu, ak je už počaté, je na matričnom úrade potrebné preukázať:
- tehotenskou knižkou
- potvrdením gynekológa o tehotenstve
V tomto prípade ide o právny úkon s odkladacou podmienkou. Po narodení dieťaťa je zápisnica o určení otcovstva k nenarodenému dieťaťu podkladom pre zápis do knihy narodení.
Dedenie nemanželského dieťaťa a vydedenie
Na dedenie sú povolané všetky deti poručiteľa, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo manželstva. Deti či manželské alebo nemanželské dedia rovnako. Môžete sa ale v dedičskom konaní dohodnúť na takom usporiadaní, že sa s tým dieťaťom (zastúpeným rodičom) dohodnete, že komu pripadne majetok. Nemanželské dieťa má rovnaké postavenie v dedičskom konaní ako deti z aktuálneho manželstva. Tieto deti (bez ohľadu na, či ste zosobášený alebo nie) majú nárok iba na majetok, ktorý bude predmetom dedičstva v dedičskom konaní. Tzn. že nárok budú mať na majetok, ktorý je vo Vašom výlučnom vlastníctve a prípadne majetok, ktorý Vám bude patriť z titulu vyporiadania BSM v dedičskom konaní (BSM v tomto prípade zaniká Vašou smrťou). Ak má Vaša súčasná manželka majetok (dom) vo svojom výlučnom vlastníctve (nadobudla ho pred uzavretím manželstva a Vy na LV nie ste vedený ako vlastník), tento majetok nebude patriť do dedičského konania, a preto nebude môcť Vaše nemanželské dieťa nadobudnúť k tomuto majetku žiadny podiel.
Vydedenie potomka je podľa § 469a Občianskeho zákonníka možné len zo zákonom presne stanovených dôvodov, napríklad ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, neprejavuje o neho opravdivý záujem, vedie trvalo neusporiadaný život alebo bol odsúdený za úmyselný trestný čin. Vydedenie musí byť urobené písomne a musí jasne uvádzať dôvod. Ak dôvod nie je dostatočne konkrétny alebo nie je pravdivý, vydedený potomok môže vydedenie napadnúť na súde. Súd potom skúma, či dôvod na vydedenie skutočne existoval. V praxi sa často stáva, že vydedenie je napadnuté a nie vždy je úspešné, ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky.
Daňový bonus na dieťa
Daňový bonus je nástroj štátu, ktorý priamo ovplyvňuje čistý príjem zamestnancov alebo daňovú povinnosť podnikateľov - živnostníkov, ktorí majú vlastné deti alebo sa o ne starajú. Daňový bonus je upravený v §33 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. Novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2025 sa zmenili niektoré podmienky na jeho uplatnenie a aj jeho výška.
Daňový bonus na dieťa si uplatňuje rodič alebo osoba, ktorá má zverené dieťa do starostlivosti. Nárok má zamestnanec, resp. osoba s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov (tzv. závislá činnosť) a aj podnikateľ - fyzická osoba, resp. SZČO, ktorá dosahuje príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, čiže nejde iba o príjmy zo živnosti, ale aj napr.
Daňový bonus na dieťa (deti) si uplatňuje vždy iba jeden z rodičov. Je možné postupovať aj tak, že pomernú časť daňového bonusu po časť roka si uplatní jeden z rodičov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť roka druhý z rodičov. Ak nárok na daňový bonus spĺňajú obidvaja z rodičov, na jeho uplatnení sa dohodnú. Nárok na daňový bonus vzniká mesiacom, v ktorom sa dieťa narodí a zanikne dosiahnutím veku 18 rokov dieťaťa (25 rokov dieťaťa, pokiaľ ide o daňový bonus za rok 2024), pokiaľ sa sústavne pripravuje na povolanie denným štúdiom na strednej alebo vysokej škole.
Ak si chce zamestnanec uplatniť daňový bonus u zamestnávateľa naraz za celý rok, má povinnosť do 15. februára požiadať o ročné zúčtovanie dane a dodať podklady na uplatnenie daňového bonusu, ak tak neurobil počas roka. Zamestnávateľ má povinnosť vyhotoviť ročné zúčtovanie dane do 31. marca. Pokiaľ zamestnanec o ročné zúčtovanie dane do daného termínu nepožiadal, podá daňové priznanie fyzickej osoby typ A, v ktorom si uplatní daňový bonus na dieťa. V prípade, že daňová povinnosť bude nižšia než daňový bonus na dieťa, o vyplatenie daňového bonusu požiada daňový úrad priamo v daňovom priznaní, a to buď vyplatením na účet, ktorý uvedie do daňového priznania, alebo na svoju adresu.
Prílohou daňového priznania je Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie rok 2020 od zamestnávateľa/zamestnávateľov, rodný list dieťaťa (prípadne rozhodnutie súdu o osvojení dieťaťa, rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti alebo sobášny list a rodný list dieťaťa, ak ide o dieťa druhého z manželov) a ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, tak aj potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa (potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa nie je potrebné predkladať v prípade, ak dieťa študuje na škole na Slovensku).
Pri spracovaní ročného zúčtovanie zamestnancov, ale aj pri podaní daňového priznania fyzickej osoby k dani z príjmov, či už typu A, ak daňové priznanie podáva zamestnanec alebo typu B, ak daňové priznanie podáva SZČO, je potrebné správne vypočítať výšku daňového bonusu, ktorý sa mení podľa veku dieťaťa. Výška daňového bonusu pre dieťa, ktoré dovŕši hranicu 15 rokov (resp. 18 rokov v prípade daňového bonusu za rok 2024), sa v uvedenej sume uplatní naposledy v tom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕši príslušný vek. Nárok na daňový bonus však možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti) alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti). Vzhľadom na percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) si nie každý daňovník bude môcť uplatniť daňový bonus v plnej výške. Zamestnávatelia musia pozorne sledovať všetky zmeny zákonov, aby ich vedeli správne uplatniť pri výpočte miezd svojich zamestnancov.
tags: #nemanzelske #dieta #nadavka