Napriek tomu, že sa slovenskej kultúre nedarí presadzovať v medzinárodnej konkurencii tak, ako by si zaslúžila, slovenské diela sa používajú aj v zahraničí. Jednou z tvárí, ktorá tento trend mení a prináša do sveta originálny slovenský pohľad, je dramaturgička a autorka Michaela Žakutanská. Predstaviteľka najmladšej generácie slovenských dramatikov, ktorá ani nie v tridsiatke napísala vyše 15 divadelných hier, sa stala symbolom novej vlny tvorivosti. Jej hry, často ladené ako tragikomédie s prvkami humoru a hlbokými spoločenskými témami, nachádzajú odozvu nielen na domácich javisku, ale aj v zahraničí.
Vznik a formovanie Prešovského národného divadla
Michaela Žakutanská, známa aj pod prezývkou Zaki, sa narodila v roku 1987 a patrí k tzv. Generácii Y. Táto generácia, ktorá nastúpila po Generácii X, si podľa nej chce užívať slobodu a život, možno s menšou zodpovednosťou. Títo ľudia robia to, čo ich baví, hoci za menej peňazí, plnia si profesionálne i životné sny a nevydržia v jednej práci. Tento postoj sa odráža aj v jej tvorbe a v projekte, ktorý spoluzaložila. V roku 2013 založila spolu s režisérkou Júliou Rázusovou Prešovské národné divadlo (PND). Toto divadlo je pre ňu platformou, kde si ako profesionáli môžu dovoliť tvoriť veľmi slobodne, bez podliehania vedeniu a dramaturgii kamenných divadiel. PND je pre ňu asi to najslobodnejšie, čo v našich profesionálnych životoch robí.
Júlia Rázusová, umelecká šéfka PND, a Michaela Žakutanská, dvorná dramatička divadla, sa rozhodli osloviť režisérku Zoju Zupkovú, aby priniesla svieži pohľad na tému Prešova. Táto spolupráca viedla k vzniku hry "Kindervajco", ktorá mala premiéru na malej scéne Divadla Alexandra Duchnoviča. Hra je tragikomédiou zo súčasnosti, ktorá sa síce dotýka života v Prešove, ale jej téma je prenosná do akéhokoľvek iného mesta. Je vrstevnatejšia, mierne utopická a reflektuje politickú situáciu na Slovensku i partnerské vzťahy. Hlavnou postavou je Gréta Čierna, rodáčka z Prešova a spisovateľka, ktorá sa vracia do mesta na literárny festival a rozhodne sa tam ostať, pretože ju inšpiruje pri písaní ďalšej knihy. Inšpiráciou jej slúžia neúprimné vzťahy a "gigantické Kindervajco" týčiace sa nad mestom. Hudbu k hre zložil Ľubo Petruška a v inscenácii účinkuje šesť mladých hercov.
"Single radicals": Pohľad na malomestskú realitu a fenomén samoty
Jednou z prvých hier Prešovského národného divadla, ktorá je úzko spojená s jeho vznikom, je tragikomédia "Single radicals". Táto hra sa zameriava na slovenskú malomestskú realitu, na život v Prešove a jeho obyvateľov. Poukazuje na nevyvážené pomery medzi západom a východom Slovenska, chýbajúce príležitosti a odliv mladej generácie. Predovšetkým sa však venuje fenoménu single ľudí.
Michaela Žakutanská vysvetľuje, že téma singlov je témou, ktorou posledné desaťročie žije celá západná Európa. "Najprv sa chceme realizovať, až potom viazať a vo vzťahoch nerobiť kompromisy, ako robili naši rodičia," hovorí autorka. Dnes sa podľa nej dvadsaťšesťročný človek správa ako kedysi osemnásťročný. Singlovia sa snažia nanovo definovať lásku pre potreby dvadsiateho prvého storočia. Napriek tomu však autorka dodáva, že pocit, keď človek skončí školu a nevie, čo s načatým životom, je prenosný skrz generácie. Takisto každá krajina má svoje periférie a centrá.
Hra "Single radicals" sa dočkala aj úspešných inscenácií v zahraničí. Maďarské divadlo mesta Vác (Váci Dunakanyar Színház) ju uviedlo na festivale krajín V4 a poľské divadlo Stefana Jaracza v Olsztyne ju tiež pripravuje. Michaela Žakutanská však priznala, že jej prvé uvedenie v zahraničí vo Váci bolo poznačené istými nezhodami. "Vo Váci text trochu zneužili pre potreby ich vznikajúceho divadla, ktoré potrebovalo do divadla pritiahnuť diváka a miesto témy singlov ho režisér interpretoval skôr ako diskopríbeh z Balatonu," uviedla. Inscenácia mala v Maďarsku sálu s kapacitou okolo 400 divákov, zatiaľ čo v PND sa hrala v štúdiu pre 90 ľudí. Autorka mala pocit, že do textu sa dosť vstupovalo, prepisovalo a dopisovalo, dokonca pribudli postavy a živá kapela. Názov preložili ako "Odmocnina" a na konci sa "dal dokopy každý s každým". Napriek tomu, že išlo o jej prvé uvedenie v zahraničí a bola prekvapená bilboardmi s jej menom pri vstupe do mesta, po tejto skúsenosti si do budúcna praje konzultovať text s prekladateľom a dramaturgom.
Ako spoločnosť naprogramovala ženy, aby nemali rady slobodných mužov (Pravda)
"Wécélógy" a "Deň, keď zomrel Gott": Citlivé témy a generačné výpovede
Ďalšou hrou Michaely Žakutanskej, o ktorej sa rokuje v súvislosti so zahraničným uvedením, je "Wécélógy". Tento text sa venuje chúlostivým, až tabuizovaným príhodám z dámskych toaliet. Napriek rozpačitosti a "nízkosti" témy sú tieto príbehy tlmočené vtipne, vkusne, bez ostychu a pocitu trápnosti. Práve tento text vyšiel v ruskom preklade v antológii súčasnej slovenskej drámy v Rusku vydavateľstva New Literary Observer. O hru prejavilo záujem Deutsches Theater v Kazachstane, čo prekvapilo aj samotnú autorku.
Na otázku, čím hra oslovila dramaturgiu, Michaela Žakutanská odpovedala: "Divadlá vyhľadávajú texty určené pre čisto ženské obsadenie, keďže sa často stáva, že herečky pri uvádzaní klasiky nemajú čo poriadne hrať, tak im na konci sezóny dajú nejakú hru, kde ich využijú všetky." Okrem tohto pragmatického dôvodu si myslí, že text oslovuje tým, ako decentne hovorí o tabuizovaných témach, o ktorých ľudia radi hovoria, no nemajú často príležitosť.
V kontexte osobných reflexií a silných generačných výpovedí sa objavuje aj hra "Deň, keď zomrel Gott". Hoci názov evokuje spomienku na speváka Karla Gotta a informácia o jeho smrti vyvolala u sestier v hre obavy o ich matku, ktorá je jeho idolom, inscenácia má hlbší význam. Všetko, čo sa dialo medzi sestrami na scéne, pripomína autorke jej vlastný vzťah so sestrou Alicou. "Chýbajú mi tieto časy. Dnes žijem sama a so sestrou sme sa pohádali pred štyrmi rokmi kvôli úplnej hlúposti. Počas tých štyroch rokov sme si ani raz nezavolali či nepopriali na narodeniny, Vianoce. Dnes som si uvedomila, aké je to dôležité a akú to má cenu," vyznala sa. Táto hra, podobne ako iné jej diela, otvára oči a prinúti diváka zamyslieť sa nad vlastnými vzťahmi a prioritami.
"Prešovská trilógia" a "Dramaticky mladí": Tvorba pre divadlo i pre budúcnosť
Michaela Žakutanská je považovaná za autorku s originálnym štýlom a nekompromisným, no humorne ladeným pohľadom na súčasný svet v spoločenských súvislostiach. Tvorí a žije v duchu poetiky konzervatívneho anarchizmu, ktorý spolu so živelnosťou prešovskej nátury, bytostným intelektuálnym punkom a súčasným jazykom vytvára z jej textov neobyčajné generačné výpovede.
V roku 2017 vyšla knižne jej "Prešovská trilógia" (Drewo a srd), ktorá pozostáva z troch tragikomédií napísaných pre PND. Tieto hry si vo svojej inscenačnej podobe získali uznanie aj odbornej verejnosti.
Okrem vlastnej tvorby sa Michaela Žakutanská venuje aj práci s mladými talentmi. S Prešovským národným divadlom rozšírili činnosť a začali spolupracovať s Divadelným ústavom. Spustili projekt "Dramaticky mladí", kde sa stretávajú s deťmi vo veku 12-16 rokov a vedú ich k tvorivému písaniu. Cieľom projektu je napísať spoločnú hru, ktorú PND aj uvedie. Deti sú podľa autorky veľmi šikovné a dobre píšu.
Hoci je náročné skĺbiť profesionálnych hercov pre projekty ako PND, mnohí sú ochotní a tešia sa na príležitosť hrať v slobodnejšom prostredí. Michaela Žakutanská by si priala, aby sa ľudia s jej hrami stotožňovali, pretože sú to generačné výpovede. Ohlasy na jej tvorbu boli takmer vždy pozitívne. Hra "Single radicals" sa napríklad v Bratislave dvakrát vypredala v priestoroch A4-ky. Dvadsiatnici a tridsiatnici, ktorých sa téma priamo týka, sa s inscenáciou často stotožňujú a nachádzajú v nej fragmenty seba.
Autorka občas vypomáha aj v rodinnom podniku svojich rodičov, v lokáli, ktorý prevádzkujú. "Rada mením činnosti, nemusím vždy sedieť za počítačom či pri knihe. Krčma je živé prostredie, veľa spisovateľov v nej pracovalo," uviedla. Tento rozmanitý záber jej činností, od písania hier a pôsobenia v divadle až po prácu s deťmi a pomoc v rodinnom podniku, len potvrdzuje jej dynamickú a kreatívnu povahu, ktorá sa odráža v jej jedinečnom autorskom štýle.
tags: #michaela #zakutanska #narodenie