Cesta po stopách Marca Pola je dobrodružstvom, ktoré nás zavedie nielen do exotických diaľav Ázie, ale aj k otázkam o jeho vlastnom pôvode. Hoci meno Marco Polo je synonymom pre objavovanie a jeho príbehy o cestách po Hodvábnej ceste fascinujú celé generácie, jeho presné rodisko zostáva predmetom diskusií a dohád. Jedno z miest, ktoré si s ním spája najsilnejšie, je chorvátsky ostrov Korčula.
Korčula: Perla Jadranu s bohatou históriou
Ostrov Korčula, ktorý sa nachádza na juhu Chorvátska, je známy svojou krásou a bohatou históriou. Oddelený od ostrova Hvar Korčulským prielivom a od polostrova Pelješac Pelješackým prielivom, ostrov má členité pobrežie a hornatý vnútrozemie. Miestni poľnohospodári tu tradične pestujú vinič, olivy a ovocie. Ostrov bol obývaný už v prehistorických časoch, čo dokazujú nálezy kamenných nožov z neolitu na ostrovčeku Badija a archeologické nálezisko v jaskyni Vela Spila. V 6. a 5. storočí pred n. l. ostrov kolonizovali Gréci, ktorí ho nazvali Korkyra Melaina - Čierna Korkyna, kvôli rozsiahlym lesom čiernych borovíc. V 1. storočí n. l. prevzali vládu Rimania a v 7. storočí sa na ostrov dostali Slovania. Počas stáročí sa na ostrove vystriedalo mnoho vládcov a národov, vrátane Benátčanov, Francúzov a Rakušanov, až do konca prvej svetovej vojny.
Rozvoj turizmu na Korčule začal koncom 19. storočia, s prvým prospektom o ostrove vydaným vo Viedni v roku 1914. Po druhej svetovej vojne nasledoval rozsiahly rozvoj moderného turizmu, výstavba hotelov, reštaurácií a úprava kempov a pláží.
Korčula ako potenciálne rodisko Marca Pola
Napriek tomu, že oficiálna história a renomované encyklopédie, ako Wikipedia a Encyclopaedia Britannica, uvádzajú ako rodisko Marca Pola Benátky, existujú silné argumenty a miestna tradícia, ktoré spájajú slávneho cestovateľa s Korčulou. Mesto Korčula, s jeho impozantnou vežou týčiacou sa nad strechami starého mesta a trblietavým Pelješackým prielivom, by určite mohlo byť dôstojným začiatkom pozoruhodného života.
Dom, ktorý sa v meste Korčula spája s rodinou Marca Pola, patril kedysi rodine Depolo. Tvrdí sa, že Depolo, dalmatínske meno, je variantom mena Polo. Ďalšie záznamy naznačujú, že Marcov otec Nicolo Pilic (ďalší variant mena Polo) pochádzal zo Šibeniku v Dalmácii a neskôr sa presťahoval do Benátok. Miestni obyvatelia Korčule sú si istí - ak spochybníte, že Marco bol ich človekom, že práve Chorvát je tým najznámejším cestovateľom sveta, môžete sa stretnúť s ostrou reakciou. Táto istota pramení z presvedčenia, že rodina Polo (alebo De Polio) mala korene práve na ostrove Korčula.
V roku 2011 sa táto téma dostala do popredia, keď bol v čínskom Yangzhou otvorený múzeum venované Marcovi Polovi. Otváral ho bývalý prezident Chorvátska Stjepan Mesić, nie taliansky hodnostár. Počas ceremoniálu Mesić verejne vyhlásil, že Marco Polo bol Dalmatínčan a Chorvát. Tento výrok vyvolal vlnu diskusií a taliansky novinár vtedy s úsmevom obvinil "Záhreb" z "únosu" Il Milione, Marcovho talianskeho prezývky.
Život a cesty Marca Pola
Marco Polo (* cca 1254, ostrov Korčula alebo Benátky, Benátska republika - † 8. január 1324, Benátky) bol benátsky kupec, ktorý sa preslávil svojimi správami o cestách v Číne. V rokoch 1271 až 1295 cestoval pozdĺž Hodvábnej cesty. O jeho detstve do pätnástich rokov sa vie len málo, okrem toho, že časť pravdepodobne strávil v Benátkach. V tom čase mu zomrela matka a vychovávala ho teta a strýko. Dostalo sa mu dobrého vzdelania v obchodných predmetoch.
Jeho otec Nicolo a strýko Maffeo boli úspešní obchodníci, ktorí obchodovali so hodvábom a drahokamami pozdĺž Hodvábnej cesty. V roku 1269 sa vrátili do Benátok, aby sa prvýkrát stretli s Marcom, ktorý mal vtedy približne 15 rokov. Všetci traja sa následne vydali na epickú cestu do Ázie. Počas cesty sa zastavili v Akkonu, kde sa stretli s arcidiakonom Tedaldom Viscontim z Piacenzy. Polovci mu vyjadrili ľútosť nad tým, že pápežský stolec bol dlho prázdny, pretože pri predchádzajúcej ceste do Číny dostali od Kublajchána list pápežovi a museli odísť sklamaní. Neskôr sa dozvedeli, že bol zvolený nový pápež, Tedaldo Visconti, a ten im zveril listy pre "veľkého chána".
Pokračovali po súši až do Šangdu v Číne (vtedy známej ako Katah), kde mal Marco 21 rokov. Kublajchán, na ktorého zapôsobila Marcova inteligencia a pokora, ho vymenoval za svojho zahraničného vyslanca. Marco bol vyslaný na mnohé diplomatické misie po celej ríši a v juhovýchodnej Ázii, napríklad do dnešnej Barmy, Indie, Indonézie, Srí Lanky a Vietnamu. Strávil v Číne 17 rokov a videl mnoho vecí, ktoré boli predtým Európanom neznáme. Počas svojich ciest v rámci funkcie navštívil provincie Šan-si, Šen-si, S’-čchuan a Jün-nan, pravdepodobne aj severnú Barmu, a z Peipingu cestoval na juhovýchod až po prístav Cuan-čou.
Okolo roku 1291 sa Marco Polo s otcom a strýkom ponúkli, že sprevádzajú mongolskú princeznú Kököchin do Perzie. Po odchode od princeznej cestovali po súši do Konštantínopola a v roku 1295 sa po 24 rokoch vrátili do Benátok s mnohým bohatstvom.
V rokoch 1298 - 1299 Marco Polo strávil mesiace vo väzení v Janove ako zajatec Janovčanov po bitke benátskeho a janovského loďstva pri Korčuli. Počas väznenia diktoval svoje spomienky z ciest spoluväzňovi Rustichellovi da Pisa, ktorý ich spísal po francúzsky pod názvom „Livres des merveilles du monde" (Kniha o zázrakoch sveta). V Taliansku je cestopis známy pod názvom „Milione“.
Dokument o Marcovi Polovi - veľkom objaviteľovi stredovekého sveta
Dedičstvo a vplyv Marca Pola
Hoci Marco Polo nebol prvým Európanom, ktorý sa dostal do Číny, bol prvým, kto zanechal podrobnú kroniku o svojich zážitkoch. Jeho cestopis poskytol Európanom jasný obraz o geografii a etnických zvykoch Východu a bol prvým západným záznamom o porceláne, pušnom prachu, papierových peniazoch a niektorých ázijských rastlinách a exotických zvieratách. Jeho dielo inšpirovalo Krištofa Kolumba a mnohých ďalších cestovateľov.
Jeho cestopis je prvým zemepisom Ázie a cenným zdrojom historických informácií o vtedajšej Ázii. Poskytuje informácie o spôsobe života obyvateľov, podnebí, púštiach, riekach, monzúnoch a oceánoch. Opísal bohatstvo Východnej Ázie, obrovské mestá a nádherný palác chána v Peipingu. Text pokrýva územia od Perzie po Čínu a Indiu, ale obsahuje aj informácie o územiach, ktoré sám nenavštívil, ako Rusko, Sibír či Japonsko.
Marco Polo zostáva jednou z najznámejších postáv histórie, symbolom dobrodružstva, objavovania a medzikultúrnej výmeny. Jeho meno je spájané s Áziou a Hodvábnou cestou, no jeho príbeh má aj menej známu, no významnú väzbu na ostrov Korčula.
Moreška a kultúrne dedičstvo Korčuly
Mesto Korčula je obľúbeným letoviskom turistov a patrí k najcennejším mestským pamiatkovým rezerváciám v Chorvátsku. Zachovali sa pôvodné hradby zo 14. storočia s vstupnými bránami a vežami. V jednej z veží sa nachádza múzeum hry moreška a neďaleké divadlo, kde sa konajú predstavenia tejto tradičnej rytierskej hry. Moreška je dramatické predstavenie, v ktorom kresťania (bieli) a Maurovia (v čiernom úbore) bojujú o priazeň jednej panny.
Korčula je známa aj svojimi vínami, najmä vynikajúcimi bielymi odrodami ako pošip, grki a rukatac. Dievčenský zbor Teramol patrí k miestnym špecialitám, ktoré sa predvádzajú pred návštevníkmi na terase kaviarne pri prístave.
Hoci nebolo možné vidieť všetky pamiatky, ako napríklad obraz Nepoškvrneného počatia od Tintoretta v chráme svätého Marka (bol prikrytý kvôli Veľkej noci) ani predstavenie morešky, návšteva Korčuly zostáva nezabudnuteľným zážitkom. Je to miesto, ktoré si zaslúži návrat, aby sa plne ponorilo do jeho bohatej histórie, kultúry a nezodpovedaných otázok okolo pôvodu jedného z najslávnejších cestovateľov sveta.
Cesty Marca Pola mali významný vplyv na rozvoj námorníctva a objavovania v Európe. Jeho podrobné opisy vzdialených krajín a námorných trás otvorili Európanom oči pre svety, ktoré boli predtým takmer neznáme. Jeho správy prispeli k rozvoju kartografie, keďže obsahovali geografické informácie použité pri tvorbe presnejších máp Ázie a Ďalekého východu. Tieto mapy umožnili bezpečnejšiu a efektívnejšiu navigáciu, čo podnietilo ďalšie objavovanie morí a pevnín.
Jeho cestopisné knihy boli dôležitým zdrojom inšpirácie pre objaviteľov, ako bol Krištof Kolumbus, ktorý hľadal nové námorné trasy do Indie. Svedectvá Pola o obchodných trasách, prírodných prekážkach a kultúrnych rozdieloch pomohli námorníkom lepšie sa pripraviť na expedície a pochopiť krajiny a moria, cez ktoré cestovali. Okrem toho Polo dielo uľahčilo výmenu poznatkov medzi Východom a Západom, čím sa zlepšila bezpečnosť a efektívnosť námornej navigácie. Jeho prínos výrazne ovplyvnil rozvoj námorníctva ako disciplíny a rozšírenie obchodných sietí počas neskorého stredoveku a renesancie.