Byť rodičom je jednou z najnáročnejších, ale zároveň najkrajších a najnapĺňujúcich životných rolí. S príchodom dieťaťa na svet na seba rodičia preberajú obrovskú zodpovednosť za jeho výchovu a starostlivosť. Všetky aspekty výchovy a starostlivosti o deti spadajú do absolútnej kompetencie rodičov. Existujú však prirodzené situácie, ako sú rôzne vývinové fázy dieťaťa, nástup do školy či obdobie puberty, alebo životné krízy, ako je smrť v rodine či rozvod rodičov, kedy sa rodičia môžu potrebovať poradiť s odborníkmi alebo vyhľadať podporu štátnych inštitúcií.
Rodičovské práva a povinnosti: Základné vymedzenie
Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom spoločne. V prípade, ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, vykonáva tieto práva a povinnosti druhý rodič. V situáciách, kedy rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, majú možnosť kedykoľvek sa dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa však nedokážu dohodnúť, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Najčastejšie pritom určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
V kontexte slovenského rodinného práva je pojem "rodičovská starostlivosť" komplexný a nie je možné ho jednoznačne preložiť. Slovenské rodinné právo pracuje s pojmom "rodičovské práva a povinnosti", ktoré sú vždy spoločnou záležitosťou oboch rodičov. To znamená, že koncept "výhradnej starostlivosti" neexistuje, pokiaľ jeden z rodičov nezomrie, nemá plnú spôsobilosť na právne úkony alebo nie je zbavený rodičovských práv a povinností.
Je dôležité odlíšiť rodičovské práva a povinnosti od "osobnej starostlivosti". Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, tento rodič môže rozhodovať o bežných a každodenných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča. Avšak pri rozhodnutiach o podstatných veciach, ktoré sa týkajú výkonu rodičovských práv a povinností - ako je správa majetku, vysťahovanie dieťaťa do zahraničia, štátne občianstvo, súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti či príprava na budúce povolanie - je potrebný súhlas druhého rodiča.
5 tipov pre KAŽDÉHO otca, ktorý bojuje o starostlivosť na súde
Úprava rodičovských práv a povinností súdom a mediáciou
Ak rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, nedokážu dosiahnuť dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, môže sa obrátiť na príslušný okresný alebo mestský súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa svoje bydlisko. Konanie o úpravu rodičovských práv a povinností je zrýchlené a menej formálne. Všetky tieto konania sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
Mimosúdne riešenie sporov týkajúcich sa rodinnoprávnych vzťahov je možné prostredníctvom mediácie podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Mediácia je proces, pri ktorom osoby zúčastnené na spore s pomocou mediátora riešia konflikt, ktorý vznikol z ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu.
Súd môže rozhodnúť o širokej škále záležitostí týkajúcich sa dieťaťa. Jednému z rodičov môže byť dieťa zverené do výhradnej osobnej starostlivosti iba v prípade, ak druhý rodič bol pozbavený rodičovských práv a povinností. Zvyčajne však súd rozhoduje o tom, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd môže zveriť dieťa aj do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, majú o osobnú starostlivosť záujem a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, čím sa lepšie zabezpečia jeho potreby.
Osvojenie dieťaťa a jeho vplyv na štátne občianstvo
Osvojenie dieťaťa predstavuje derivatívnu metódu nadobúdania štátneho občianstva, ktorá je založená na občianstve osvojiteľa. V prípade osvojenia maloletých existujú určité výnimky. Maloletý do 14 rokov, ktorý je predmetom žiadosti o osvojenie, nemusí preukazovať znalosť slovenského jazyka. Ak je žiadateľom maloletý starší ako 14 rokov, k žiadosti je potrebné priložiť dotazník podpísaný oboma rodičmi.
Ak žiadateľ uvedie v žiadosti maloleté dieťa a druhý rodič nepodal rovnakú žiadosť, je potrebný jeho písomný súhlas, ktorého podpis musí byť úradne osvedčený. Tento súhlas môže byť nahradený právoplatným rozhodnutím súdu.
Nadobúdanie slovenského občianstva narodením
Najbežnejším a najjednoduchším spôsobom nadobudnutia občianstva je narodenie. Slovenský právny poriadok uznáva aj právnu fikciu nadobudnutia slovenského občianstva narodením. Dieťa, ktorého jedným z rodičov je občan Slovenskej republiky, sa stáva občanom Slovenskej republiky, aj keď sa neskôr ukáže, že občan SR nie je jeho biologickým rodičom. V praxi sa môžu vyskytnúť situácie, kedy osoba nevie, že nadobudla slovenské občianstvo narodením.
Právny rámec týkajúci sa občianstva bol v minulosti často novelizovaný a podmienky sa menili. Preto je nevyhnutné vždy sa riadiť zákonom platným v čase narodenia dieťaťa. Overenie nadobudnutia slovenského občianstva je možné kedykoľvek počas života prostredníctvom žiadosti o vydanie Osvedčenia o štátnom občianstve. V zmysle § 6 Zákona č. 40/1993 Zb. o štátnom občianstve Slovenskej republiky je možné toto osvedčenie získať.
Rodičovská zodpovednosť a jej výkon
Podľa slovenského Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a súdnej praxe, rodičovská zodpovednosť zahŕňa starostlivosť o maloleté dieťa, jeho ochranu, udržiavanie osobných vzťahov s ním, zabezpečovanie jeho výchovy a životných potrieb a spravovanie jeho majetku.
Súd môže rodičov pozbaviť rodičovských práv a povinností alebo obmedziť ich, ak sú na také rozhodnutie splnené zákonom ustanovené podmienky v § 38 ods. 1 Zákona o rodine. Tieto dôvody zahŕňajú napríklad zneužívanie rodičovských práv, neplnenie si povinností, alebo ak je to v rozpore so záujmami dieťaťa.
Medzinárodné aspekty úpravy rodičovských práv
V kontexte medzinárodného práva a spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie a inými krajinami, uznávanie a výkon rozhodnutí o rodičovských právach a povinnostiach sa riadi príslušnými medzinárodnými dohovormi a nariadeniami. Súdne rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom v inom členskom štáte EÚ sa v Slovenskej republike uznáva a vykonáva bez osobitného konania. Toto vyplýva z článku 21 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (tzv. "Brusel IIa"), resp. z článku 30 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111.
V prípadoch, kedy sa dieťa nezdržuje v Slovenskej republike, ale má tu obvyklý pobyt, alebo ak rodičia nežijú v Slovenskej republike či majú odlišnú štátnu príslušnosť, sa môžu uplatniť ustanovenia Haagskeho dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a opatrení na ochranu dieťaťa (oznámenie č. 344/2002 Z. z.). Okrem toho existujú aj bilaterálne zmluvy o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach s viacerými krajinami, ako sú Bulharsko, Chorvátsko, Slovinsko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko. Tieto zmluvy upravujú postup v prípadoch presahujúcich hranice štátov.
V prípade potreby namietať proti uznaniu a výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach vydaného súdom v inom členskom štáte, sa treba obrátiť na príslušný súd v danom členskom štáte.
Právna pomoc a súdne konanie
V Slovenskej republike je systém právnej pomoci v oblasti rodinného práva obmedzený najmä na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a možnosť bezplatného ustanovenia zástupcu. Centrum právnej pomoci môže byť oslovené v prípade potreby ustanovenia advokáta. Súd môže účastníkovi konania priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to jeho majetkové pomery odôvodňujú a nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva.
Konanie o úprave rodičovských práv a povinností je oslobodené od súdnych poplatkov. Návrh na úpravu rodičovských práv a povinností je príslušný podať na okresný alebo mestský súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa bydlisko.
Výživné a jeho nároky
Povinnosť platiť výživné je základným aspektom rodičovských povinností. Rozhoduje sa o ňom na základe schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a potrieb dieťaťa. Potreby dieťaťa môžu zahŕňať aj tvorbu úspor. V prípade, ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, neplní svoju povinnosť zabezpečiť výživu, môže súd rozhodnúť o tom, že výživné sa bude poukazovať priamo zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Právo na výživné sa nepremlčuje. V súvislosti s výživným existujú aj ustanovenia týkajúce sa premlčania nárokov na jednorazové dávky alebo opakujúce sa plnenia, ktoré sa riadia osobitnými predpismi.
V záujme maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Tento princíp sa uplatňuje vo všetkých konaniach a rozhodnutiach týkajúcich sa detí, od určenia otcovstva až po úpravu styku s rodičmi a inými blízkymi osobami.