Adriana Sklenaříková Karembeu, meno, ktoré už celé desaťročia funguje ako pojem v módnom svete, nie je len supermodelkou s ikonickou siluetou a nohami zapísanými do Guinnessovej knihy rekordov. Je to žena, ktorá dokázala zo slovenského rodného mesta preraziť do svetového módneho priemyslu a zostať pritom sama sebou. Parížske móla, kampane pre luxusné značky, titulky prestížnych magazínov aj červené koberce boli len jednou kapitolou jej príbehu. Tou druhou, možno ešte silnejšou, je Adriana ako žena s hlasom, empatiou a odvahou ísť hlbšie než len po povrch krásy. Humanitárna práca, angažovanosť v charite, otvorenosť v témach materstva, starnutia či ženských obáv z nej urobili osobnosť, ktorá presahuje rámec módy.
Za jej úspešnou kariérou sa však skrýva príbeh, ktorý je oveľa zraniteľnejší, než by si mnohí mysleli. Svoj príbeh vyrozprávala vo svojej novej knihe "Je t’aime parce que je t’aime et voilà tout". 54-ročná rodáčka zo Slovenska sa rozhodla otvorene porozprávať o svojej minulosti a prvýkrát detailne opísala jazvu, ktorú si nesie z detstva - a ktorá roky ovplyvňovala aj jej rozhodnutie stať sa matkou. V novom rozhovore pre magazín Paris Match Adriana porozprávala o novej knihe, ženách svojho života - mame a dcére a aj o bolestivom vzťahu s otcom Miroslavom.
Nová kniha: Hľadanie odpovedí na otázky o láske
Adriana vo svojej knihe "Je t’aime parce que je t’aime et voilà tout" skúma hlboké otázky týkajúce sa lásky a materstva. "Keďže som jej mala ako dieťa nedostatok, možno sa snažím túto prázdnotu zaplniť - ale možno to robím nesprávne, pretože „láske nerozumiem“? Som úplne mimo? Vážim si lásku tak, ako by sa mala? Čo vlastne znamená v živote, aký je ten môj, ale aj v životoch ostatných? Práve tu sa začína dobrodružstvo tejto knihy. Táto téma je taká hlboká, že som zbierala svedectvá a robila rozhovory s odborníkmi," povedala pre Paris Match o svojej novej knihe kráska z Brezna.
Drsné odkaz otcovi: Trauma z odmietnutia
Adriana priznala, že jej detstvo bolo poznačené bolestivým pocitom odmietnutia zo strany otca. Podľa jej slov sa jeho vzťah k nej dramaticky zmenil v momente, keď sa narodila jej mladšia sestra. Láska a pozornosť, ktorú predtým cítila, akoby zrazu zmizli. „Mala som pocit, že som dieťa, ktoré doma prekáža,“ priznala. Pre malé dievča to bola rana, ktorú si niesla so sebou ešte dlhé roky.
Prečo sa k nej otec takto správal? „Nikdy mi to nepovie. A myslím si, že to nevie ani on sám. Ak sa to snažím pochopiť, hovorím si, že bol veľmi mladý, keď som sa narodila. Mal 23 rokov a zrazu sa stal hlavou rodiny, hoci ešte nedokončil štúdium. Keď sa po študentskom živote, ktorý si zrejme užíval s kamarátmi, vrátil do svojej zapadnutej dediny v Československu a ocitol sa v malom byte s manželkou, bábätkom a prácou v továrni (hoci ako inžinier), znamenalo to preňho radikálnu zmenu života. Pravdepodobne na to nebol pripravený. Ale to nie je ospravedlnenie," povedala na margo otca v rozhovore pre Paris Match.
Vzťah s matkou a bolestivé spomienky na rozvod
S mamou Zlaticou si modelka naopak veľmi blízka a priznala, že si telefonujú každý deň. „Vždy mi hovorila: „Neurob rovnakú chybu ako ja, máš len jeden život.“ S otcom sa rozišla pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi. Napriek tomu mi ešte aj dnes, keď si telefonujeme (a telefonujeme si každý deň), hovorí: „Ako som mohla zostať s tým kreténom tak dlho?“ Ľutuje to. Veľmi trpela. A to ovplyvnilo aj moje rozhodnutia," priznala Adriana.
Keď vzťah jej rodičov prestával fungovať, otec ju požiadal o to, aby si vybrala s kým chce zostať po rozvode. „Áno, skutočne nás požiadal - mňa a moju sestru, ktorá mala vtedy šesť rokov - aby sme si vybrali medzi ním a našou mamou, ak by sa rozišli. Ale kto sa niečo také pýta vlastných detí? To je čisté mučenie. Na ten moment nikdy nezabudnem. Bola som vydesená. Moja sestra si na to spomína menej, lebo bola ešte malá," priznala modelka.
To ju ako dieťa traumatizovalo a nesie sa to s ňou dodnes. „Nedokázala som to presne pomenovať, ale stále sa mi vracala jedna myšlienka - alebo skôr spomienka na pocit: ako dieťa som sa cítila tak málo vítaná, že som si niekedy želala vôbec neexistovať. Moja mama bola síce láskavá, ale keď prišiel otec, chcela som zmiznúť. Nie zomrieť. Zmiznúť. Rozplynúť sa. Stať sa neviditeľnou," povedala o neľahkom detstve s otcom, ktorý jej nebol na blízku.
Ako ovplyvňuje emocionálne zneužívanie v detstve dospelosť
Dôvod, prečo nechcela deti: Strach z opakovania otcovho správania
Nedostatok otcovskej náklonnosti v nej zanechal hlbokú stopu a ovplyvnil aj jej neskoršie partnerské vzťahy. Sama priznala, že v dospelosti často vyhľadávala silné, dominantné mužské osobnosti - akoby sa podvedome snažila zaplniť prázdne miesto, ktoré po sebe zanechal otec. Táto skúsenosť sa zároveň premietla aj do jej pohľadu na materstvo.
„Ako dospelá som sa pýtala, ako môžem túžiť po niečom, o čom všetci hovoria, ale čo som sama nezažila - po láske k vlastnému dieťaťu - a zároveň sa bála, že by som reagovala ako môj otec. Nechcela som podstúpiť toto riziko," priznala Adriana dôvod, prečo nechcela mať deti.
Zmena názoru a cesta k materstvu
Názor na to, že by sa raz stala matkou, zmenila až vďaka vtedajšiemu manželovi Aramovi Ohanianovi: „Môj manžel mi neustále opakoval: „Prestaň sa v tom hrabať. Zabudni na otca. Dôveruj mi. Budeš skvelá mama.“ A nakoniec sa mu podarilo ma presvedčiť. Zbavila som sa tejto obavy a rozhodla som sa už viac neživiť tieň traumatickej spomienky."
Neľahké tehotenstvo v vyššom veku
Adriana sa stala mamou vo vyššom veku a jej tehotenstvo nebolo bez problémov. „Na začiatku tehotenstva som začala krvácať a myslela som si, že je všetko stratené. Mala som 45 rokov a prirodzene som si pomyslela na potrat. Zrútila som sa. Keď som sa vrátila domov, išla som na ultrazvuk… a srdce dieťaťa bilo," priznala modelka.
Dnes je z jej dcérky Niny veľká slečna a majú spolu skvelý vzťah. Modelka však nechce, aby sa stretla so svojím dedom, ktorý nebol pre Adrianu príkladným otcom: „Nikdy som nechcela, aby sa s ním stretla. Jej starým otcom z maminej strany je môj nevlastný otec, ktorý žije s mojou mamou už dvadsaťosem rokov."
"Naše dieťa": Pohľad na výchovu v minulosti
Informácie o knihe "Naše dieťa" od MUDr. Mirky Klímovej-Fügnerovej, ktorá bola vydaná v roku 1980, ponúkajú zaujímavý pohľad na výchovu detí v socialistickom období. Obsiahla príručka sa zaoberá všetkými okolnosťami v živote dieťaťa od prenatálneho obdobia až po vyšší školský vek. Prvá časť prináša všeobecnejšie informácie o starostlivosti o dieťa v rôznych obdobiach jeho veku, v ďalších častiach sa podrobne rozoberajú najrozličnejšie detské ochorenia typické pre daný vek, očkovania, psychologické problémy detí a niektoré typické problémy v škole. V závere sa autor stručne zmieňuje o zvláštnych okolnostiach života v rodine.
Recenzia tejto knihy naznačuje, že hoci sa kniha snaží poskytnúť komplexné informácie, niektoré prístupy k výchove v nej prezentované sa dnes môžu zdať zastarané alebo dokonca neprípustné. Spomínajú sa témy ako skoré umiestňovanie detí do jaslí, dôraz na hygienu, kolektív a poslušnosť, či potenciálne necitlivé prístupy k detským problémom. Tieto aspekty vyvolávajú diskusiu o tom, ako sa menili a vyvíjali pedagogické a psychologické názory na výchovu detí v priebehu času. Dnešná generácia rodičov má často k dispozícii širšiu škálu informácií a prístupov, čo im umožňuje viac individualizovaný a citlivejší prístup k výchove.
Napriek tomu, že kniha "Naše dieťa" pochádza z inej doby, jej obsah môže slúžiť ako pripomienka toho, aké dôležité je kriticky hodnotiť informácie a neustále hľadať najlepšie cesty pre výchovu detí v kontexte súčasných poznatkov a hodnôt. Adriana Sklenaříková vo svojej knihe "Je t’aime parce que je t’aime et voilà tout" ukazuje, že aj napriek bolestivým skúsenostiam z minulosti je možné nájsť cestu k plnohodnotnému materstvu a láske.