Miroslav Beblavý, narodený 6. januára 1977 v Bratislave, je osobnosťou s mnohostranným profesionálnym profilom. Jeho kariéra zahŕňa pôsobenie v oblasti ekonómie, politiky, vedy a podnikania. Taktiež sa aktívne angažuje v oblasti inovácií a verejnoprospešných projektov.
Vzdelanie a akademické začiatky
Po absolvovaní Gymnázia Grösslingová 18 v Bratislave získal bakalársky titul v odbore financie na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Súčasne študoval aj divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení, kde získal druhý bakalársky titul. Svoje vzdelanie ďalej prehĺbil na University of St Andrews v Škótsku, kde absolvoval magisterské aj doktorandské štúdium ekonómie. Témou jeho dizertácie bola "Central Bank Independence and Monetary Policy in Central Europe" (Nezávislosť centrálnej banky a menová politika v strednej Európe).
Počas štúdií pracoval ako tlmočník a novinár. V rokoch 1999 - 2000 pôsobil v denníku SME ako ekonomický komentátor. Od roku 2000 externe vyučoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V rokoch 2002 až 2006 sa podieľal na založení Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, kde pôsobil do roku 2014 a kde učil verejné financie či sociálnu politiku. V roku 2010 sa stal docentom. Medzi rokmi 2009 a 2019 pôsobil ako Senior Research Fellow (vyšší výskumný pracovník) v Center for European Policy Studies v Bruseli, kde viedol tím pre oblasť vzdelávania a zamestnanosti.
Politická kariéra: Od štátneho tajomníka k lídrovi strany
Miroslav Beblavý vstúpil do politiky pomerne skoro. V roku 2002 sa ako 25-ročný stal najmladším štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, kde pôsobil počas mandátu Ľudovíta Kaníka a Ivety Radičovej. Ako nezávislý odborník sa venoval najmä zamestnanosti, sociálnym dávkam a rodine. Z tejto pozície je obzvlášť hrdý na kroky, ktoré pomáhali pracujúcim rodinám a deťom, ako napríklad školské obedy zadarmo pre chudobné deti a zmena sociálnych dávok tak, aby sa nezamestnaným oplatilo pracovať.
V roku 2009 vstúpil do strany SDKÚ - DS. V parlamentných voľbách v rokoch 2010 a 2012 bol zvolený do Národnej rady SR za túto stranu. V roku 2012 sa tam dostal vďaka preferenčným hlasom. Počas svojho pôsobenia v parlamente presadil viaceré významné zákony a pozmeňovacie návrhy, vrátane povinného zverejňovania záverečných prác, protikorupčného zákona o verejnom obstarávaní, povinného zverejňovania informácií o eurofondoch a povinného zverejňovania voľných pracovných miest pre pedagogických zamestnancov. Zrušil tiež poplatky za vedenie alebo správu úverového účtu a presadil tzv. "Beblavého percento", ktoré viedlo k zníženiu úrokov na hypotekárnych úveroch.
Dňa 12. decembra 2013 vystúpil z SDKÚ - DS a v parlamente pôsobil ako nezaradený poslanec. V roku 2014 vstúpil do strany #SIEŤ, kde bol zvolený za podpredsedu. Po voľbách v roku 2016 na protest proti vstupu #SIETE do vlády Roberta Fica rezignoval na svoju funkciu a zo strany odišiel, pričom v parlamente zostal ako neovaný poslanec. Spolu s Jozefom Mihálom, Katarínou Macháčkovou a Simonou Petrík založil na jar 2017 stranu SPOLU - občianska demokracia. V roku 2019 SPOLU vytvorila koalíciu so stranou Progresívne Slovensko, ktorá vyhrala voľby do Európskeho parlamentu. V parlamentných voľbách 29. februára 2020 však koalícia nezískala potrebných 7 % hlasov a do parlamentu sa nedostala. Po týchto voľbách Miroslav Beblavý oznámil odchod z aktívnej politiky.
Miroslav Beblavý - Podpisy začneme s Mihálom zbierať na jeseň
Pôsobenie v kauzách a verejný záujem
Miroslav Beblavý sa počas svojej kariéry venoval aj odkrývaniu korupčných káuz. Z opozičnej lavice sa mu podarilo iniciovať zastavenie biznisu viacerých osôb spájaných s korupciou, ako sú napríklad "teta Anka", Marcel Forai, masér Kostka, Ladislav Košecký, šéf burzy Medveď či Františk Imreczeho. V súvislosti s kauzou Gorila, ktorá sa medializovala v rokoch 2011 a 2012, vyjadril pochybnosť nad tvrdeniami o úplatkoch pre Mikuláša Dzurindu a Pavla Hrušovského. V roku 2019 mu expremiér Robert Fico aj predseda OĽaNO Igor Matovič vyčítali napojenie na kauzu Gorila, pričom Fico ho označil za "gorilie mláďa". Beblavý tieto obvinenia odmietol a jeho strana SPOLU poukázala na to, že Miroslav Beblavý z pozície predsedu výboru pre nezlučivosť funkcií začal stíhanie Anny Bubeníkovej za porušenie zákona.
V súvislosti s letnou kauzou colných podvodov súvisiacich s dovozom čínskeho textilu v roku 2018, ktorá mala spôsobiť štátnemu rozpočtu stratu viac ako 300 miliónov eur, Beblavý na rokovaní parlamentného výboru pre rozpočet a financie prezentoval grafy z Eurostatu, ktoré poukázali na obmedzenie podvodov na Slovensku po roku 2014.
Súčasné aktivity: Podnikanie, investície a vzdelávanie
Po odchode z politiky sa Miroslav Beblavý vrátil k svojej profesii ekonóma a investora. V súčasnosti je konateľom investičného fondu CB ESPRI, ktorý sa zameriava na investície do verejnoprospešných podnikov a mimovládnych organizácií. Založil tiež startup Zhiva, ktorý pôsobí v oblasti digitálneho zdravotníctva a pomáha ľuďom získať zdravšie návyky. Okrem toho pôsobí ako externý pedagóg na Sciences Po v Paríži a Hertie School v Berlíne a ako externý komentátor Denníka SME. V rokoch 2020-2021 spolupracoval s Ministerstvom financií SR ako konzultant pre Plán obnovy a v rokoch 2022-2023 s Úradom vlády SR v oblasti inovačnej politiky.
Je členom Správnej rady Univerzity Komenského a vedie EENEE, európsku sieť expertov na ekonómiu vzdelávania, ktorá radí Európskej komisii.
Osobný život
Miroslav Beblavý je ženatý s Emíliou Sičákovou-Beblavou, ktorá bola zakladajúcou prezidentkou Transparency International Slovensko a je profesorkou na Ústave verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Majú dvoch synov, Paľka a Janka. Vo voľnom čase sa rád venuje cestovaniu a plávaniu.
Verejná diskusia o pôrodnosti a imigrácii
V kontexte dlhodobých demografických výziev Slovenska zaznela v odbornej diskusii poznámka o tom, že pôrodnosť je síce na historicky nízkej úrovni, avšak imigráciu možno považovať za faktor, ktorý pomáha dosahovať pozitívne čísla v celkovom raste populácie. Toto pozorovanie poukazuje na komplexnosť demografických trendov a potrebu zvažovať rôzne faktory pri formovaní populačnej politiky.
Pri úvahách o opatreniach na podporu rodín a zvýšenie pôrodnosti sa objavujú aj kritické hlasy k niektorým navrhovaným riešeniam. Napríklad v súvislosti s plánom obnovy bolo spomenuté oslobodenie od daní z príjmu pre viacpočetné rodiny, pričom bola poukázaná skúsenosť Poľska, ktoré na takéto opatrenia údajne doplatilo. Bolo tiež poznamenané, že 300 eur mesačne pre mladú rodinu nepredstavuje dostatočnú finančnú podporu. V tomto kontexte bola zdôraznená aj dlhodobá potreba Slovenska získať desiatky tisíc ľudí prostredníctvom imigrácie, pričom sa spomenula aj situácia v Českej republike ako príklad krajiny, ktorá sa aktívnejšie snaží riešiť tento problém. Tieto diskusie odrážajú potrebu hlbšieho zvažovania efektivity a udržateľnosti rôznych politík v sociálnej a ekonomickej oblasti.