Kľúče k detskému šťastiu: Ako ho podporiť a rozvíjať

Keď rodičia snívajú o budúcnosti svojich detí, želajú si, aby boli šťastné. Ale v čom presne spočíva podstata detského šťastia? Je to komplexná mozaika faktorov, ktoré sa začínajú formovať už od prvých okamihov života a rozvíjajú sa počas celého detstva. Šťastie dieťaťa nie je len o absencii problémov, ale o aktívnom budovaní pozitívneho vnímania sveta, pocitu bezpečia a budovaní pevných vzťahov.

Základy šťastného detstva: Bezpečie, podpora a vzory

Deti sú šťastné vtedy, keď cítia pozitívnu atmosféru, pocit bezpečia, optimistické vzťahy. Ideálne je, keď sú rodičia pre deti zároveň vzormi. Keď majú pravidlá, hranice, ktoré im okrem iného pomáhajú aj predvídať určité situácie. Rodina je pre šťastie dieťaťa veľmi dôležitá. Z tohto dôvodu by mala dieťa podporovať a stáť za ním pri riešení jeho problémov s kamarátmi alebo v škole.

Rodičia by mali tiež svoje dieťa aktívne počúvať a tiež správne reagovať v problémových situáciách. Niekedy to môže byť ťažké, pretože v každodennom živote často nemáme dostatok času alebo sily na to, aby sme aktívne počúvali niečo, čo je pre nás „len" nejaké detské bľabotanie. Sú to väčšinou príbehy o tom, čo dieťa zažilo v škôlke a pokračuje to tým, čo sa dialo v škole. Ale pre dieťa je to veľmi dôležité, je to jeho svet a cíti sa oveľa šťastnejšie, keď má pocit, že tento jeho svet je pre jeho rodičov tiež dôležitý a zaujímavý.

Aktívne počúvanie znamená počúvať nielen ušami, ale aj srdcom a očami. Prikyvujte, usmievajte sa, prejavujte živý záujem. Majte priateľský výraz tváre. Na počúvanie je potrebné sa koncentrovať a venovať mu reálnu pozornosť. Pri počúvaní detí nerobte ďalšie veci. Je dobré, keď vidia, že im venujete maximálnu pozornosť. Ak nie ste úplne pokojní, poproste dieťa, nech pár minút počká. Povedzte, že si potrebujete oddýchnuť a potom dieťaťu venujte svoj čas. Tým mu dávate istotu, že si jeho slová vážite a dostávajú sa na miesto určenia. Neprejavujte nervozitu či pocity prameniace z nedostatku času, ale naopak, povzbudzujte deti, nech hovoria ešte viac a podrobnejšie.

Budovanie pozitívneho myslenia prostredníctvom otázok

Okrem aktívneho počúvania, pocit šťastia pomáhajú navodiť aj správne položené otázky, vďaka ktorým si deti dokážu na pocit šťastia spomenúť alebo si ho navodiť. Pomáhajú dieťaťu pozerať sa na život z takého uhla pohľadu, pri ktorom si uvedomujú, čo všetko im prináša radosť.

• Čo sa ti dnes najviac páčilo? Otázka, ktorá učí dieťa zameriavať sa skôr na to dobré, čo sa v ten deň stalo. Najlepšie je rozprávať sa o tomto pred spaním, pretože to pomáha dieťaťu zaspať s pozitívnymi myšlienkami.
• Za čo si vďačný/á? Medzi šťastím a vďačnosťou existuje silná korelácia. Je vhodné zaviesť tento rituál vďačnosti napríklad pri jedálenskom stole, keď každý člen rodiny porozpráva, za čo je ten deň vďačný. Samozrejme, môžete využívať aj ďalšie techniky, ktoré podporujú vďačnosť. Slovo „ďakujem“ je jedno z najkrajších a najsilnejších slov. Jeho častým opakovaním nahlas, ale aj v duchu sa môže život dieťaťa zásadne zmeniť. Vďačnosť je pocit, pri ktorom sa otvárame, naša pravá mozgová hemisféra sa aktivizuje. Prebieha proces, pri ktorom sa vylučujú do tela hormóny šťastia. Človek je vďačný vtedy, keď sa prestane zaoberať vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zamerá sa na veci, ktoré má. Zrazu vzniká úplne nový pohľad na život. Vďačnosť má ešte jednu úžasnú vlastnosť, a tou je premena našej pozornosti a energie. Keď pomôžete dieťaťu sústrediť sa na to, čo má, začne prelaďovať svoje myšlienky.
• Čo s tým urobíš? Šťastní ľudia pristupujú k problémom ako k dočasným a prekonateľným záležitostiam. Takže, ak za vami dieťa príde s nejakým problémom, neriešte ho hneď za neho. Dajte mu šancu, aby to skúsilo samo. Spýtajte sa ho: „Čo s tým urobíš?" Takto si precíti pocit vašej dôvery. Neklaďte otázku ironicky, ale prívetivo a zvedavo.
• Ako sa cítiš? Podstatnou súčasťou šťastia je schopnosť všímať si svojich emócií a vedieť ich vyjadriť. Ak dieťa dokáže previesť do slov, čo cíti, dokáže to následne pochopiť, spracovať alebo získať podporu od ostatných. Samozrejme, nečakajte hneď vyzretú reakciu, ide o tréning. Odporúčame nacvičovať, keď za vami dieťa príde s niečím negatívnym. Namiesto toho, aby ste to zľahčili a povedali, že „veď sa zas toľko nestalo“ alebo to hneď riešili a povedali, že „mamička ti na to dá obklad“, sa ho iba spýtajte, ako sa cíti.
• Čo si myslíš, že cíti ten (tá) druhý(á)? Empatia pomáha budovať medziľudské vzťahy. Keď bude dieťa túto schopnosť kultivovať, bude vedieť druhým pomôcť a jeho život bude viditeľne lepší. Človek sa počas kontaktu s druhými ľuďmi musí naučiť vedieť spracovať kritiku, požiadať o láskavosť, počúvať druhých, no zároveň vedieť urobiť kompromis, teda byť asertívnym človekom, ktorý vytvára príjemné prostredie. A to všetko je empatické správanie. Ani komunikácia by teda nemala fungovať bez empatie. Empatickí ľudia dokážu druhého človeka vnímať nielen verbálne, ale aj neverbálne. Vďaka tomu ho dokážu rýchlejšie pochopiť a porozumieť mu. Často je to tak, že ľudia s vysoko rozvinutou empatiou bývajú vnútorne stabilní, majú dobrú úroveň sebapoznania, majú pozitívny a akceptujúci postoj k iným ľuďom.
• O čom by si sa chcel(a) dozvedieť viac? Keď dieťa niečo zaujíma, chce rodičom o tom rozprávať. Prejavte nefalšovaný záujem o tento jeho svet. Pýtajte sa na podrobnosti z tej oblasti, ktorá dieťa fascinuje. Nechajte ho rozprávať, snívať, predstavovať si podrobnosti. Buďte v tejto chvíli aktívnym poslucháčom.
• Čo chceš robiť cez víkend? Očakávanie pozitívnych zážitkov prináša niekedy viac šťastia ako zážitky samotné. Akonáhle je dieťa dosť staré na to, aby si uvedomilo, že zajtra nie je dnes, začnite so zvykom pozitívneho očakávania malých potešení.
• Čo môžeme urobiť, aby sme niekomu urobili radosť? Začleňte túto otázku do každodenného života. Vymyslite spoločne každý deň maličkosť, ktorou by ste mohli niekoho potešiť. Môže to byť aj niečo veľmi malé. Napríklad nech dieťa nakreslí obrázok a hodí ho niekomu do schránky. Vezmite potomka na návštevu chorého príbuzného. Alebo ho skúste zapojiť do charitatívnych aktivít spôsobom zodpovedajúcim veku. Už je dávno dokázané, že altruizmus a prosociálnosť sú priamo spojené so šťastím. A každodenný život tiež ukazuje, že prosociálne správanie býva málokedy bez odozvy. Úsmev býva opätovaný úsmevom, nezištná pomoc vyvoláva tendenciu k reciprocite, od čoho je už len krok ku vzniku priateľstva. Väčšine ľudí nerobí ťažkosti správať sa prosociálne k ľuďom, ktorí nejakým spôsobom vzbudili ich sympatie alebo súcit. Ťažšie je uplatňovať prosociálnosť voči ľuďom, ktorí sú nám ľahostajní alebo svojím správaním, výzorom alebo vlastnosťami vzbudili antipatie, čo v každom prípade narúša spolužitie v komunite. Zvláštnosťou prosociálneho správania je, že pretvára ľudí, pomáha im zbaviť sa negatívnych vlastností a správania, mení nepriateľov na priateľov.
• Kedy sa cítiš najšťastnejšie? Flow je duševný stav, pri ktorom je osoba ponorená do určitej činnosti tak, že sa jej nič iné nezdá dôležité, jej telo a myseľ sú maximálne vtiahnuté do činnosti, ktorá sa im zdá v tej chvíli najdôležitejšia. Problematikou flow sa zaoberal predovšetkým psychológ Mihaly Csikszentmihalyi, ktorý tiež hovoril, že je to sústredená motivácia a cieľavedomé zaujatie, pri ktorom človek naplno ovláda svoje emócie, ktoré mu pomáhajú k lepšiemu výkonu v jeho činnosti. V stave flow nie sú emócie iba ovládané a usmernené, ale aj pozitívne naladené a zapojené do riešenia úlohy. Ak je človek unudený alebo znepokojený, nemôže dosiahnuť stav flow. Znakom flow je pocit spontánnej radosti, šťastia, nadšenia pri vykonávaní činnosti. Je to hlboké sústredenie na vykonávanú činnosť a nie na seba. Keď sa vaše dieťa ponorí do takejto aktivity, tak vtedy nevidí, nepočuje, nevníma čas. Pre deti je takou aktivitou hranie a je to úplne v poriadku.

Vplyv ročného obdobia narodenia na osobnosť dieťaťa

Zaujímavé zistenia priniesla veda ohľadom vplyvu ročného obdobia, v ktorom sa dieťa narodí, na jeho budúcu osobnosť. Hoci rodinná anamnéza, genetické predispozície a prostredie, v ktorom dieťa rastie, zohrávajú kľúčovú rolu, zdá sa, že aj sezónny faktor má svoju váhu.

Štúdia ukázala, že deti narodené v lete majú tendenciu k lepšej nálade a k životnému optimizmu, zatiaľ čo z detí narodených v zime sa často stávajú depresívni a podráždení dospeláci. Najlepšie na tom sú jarné novorodeniatka, ktoré majú pozitívnu, optimistickú osobnosť a ľahko prekonávajú prekážky. Naopak, deti narodené na jeseň majú väčšiu pravdepodobnosť byť negativistickými, depresívnymi osobnosťami.

Dôvodom tohto javu je vplyv sezónnych chemických látok v mozgu, ktoré následne ovplyvňujú rozvoj osobnostných čŕt. Samozrejme, pre niektoré deti to platí viac, pre iné menej, záleží aj od prostredia, v ktorom vyrastajú a spôsobu výchovy. Málokto si môže dovoliť plánovať tehotenstvo podľa ročného obdobia, ale fakt, že dostatok vitamínu D vplýva na šťastie a spokojnosť dieťaťa, je nezvratný. Mamičky, ktoré rodili v lete, rodili zdravšie a spokojnejšie deti. Naopak, ak prežívame väčšinu tehotenstva v zime, rastie riziko, že dieťa bude úzkostlivé. V tom prípade je vhodné dopĺňať si vitamín D vo forme výživových doplnkov, samozrejme, po dohode s gynekológom.

Psychomotorický vývoj a jeho súvis s detským šťastím

Šťastie a pohoda dieťaťa sa prejavujú aj v jeho psychomotorickom vývoji. V období okolo 2,5 roka dieťa dosahuje významné míľniky, ktoré mu umožňujú objavovať svet a získavať pocit kompetencie a samostatnosti.

Hrubá motorika: Do 2,5 roka by malo dieťa dokázať poskakovať znožmo, odraziť sa od zeme a vyskočiť do vzduchu. Je dostatočne stabilné, aby prekonávalo prekážky na ihriskách a nieslo krehký predmet bez toho, aby spadlo. Vie chodiť po špičkách aj po pätách. Deti od dvoch rokov milujú jazdu na trojkolkách či bicykloch s postrannými kolieskami, čo podporuje ich rovnováhu a koordináciu.

Jemná motorika: Do 2,5 roka by malo dieťa zvládnuť jemné pohyby ako navliekanie korálikov, prestrkovanie povrázku cez dierky, či zapínanie gombíkov. Kresba dieťaťa je upravenejšia, dokáže namaľovať tzv. "hlavonožce" a uzavretý kruh. Pri hre s kockami by malo byť dieťa schopné postaviť vežu z 8 kociek alebo vlak z 3 kociek. Tieto zručnosti mu umožňujú prejavovať sa tvorivo a budujú jeho sebavedomie.

Osobnosť dieťaťa a budovanie zodpovednosti

Osobnosť dieťaťa sa v tomto období zreteľne formuje. Všetko, čo robí, je testom k poznaniu úspechu, schopností a možností, poznaniu samého seba prostredníctvom toho, čo je už schopné samostatne a úspešne urobiť. Bude sa snažiť rodičom všemožne pomáhať a mnohokrát aj v činnostiach, ktoré sú pre neho nebezpečné. V každej takejto situácii by sme mali prispôsobiť činnosť dieťaťu, bez toho, aby sme ho od činnosti odrádzali. Dieťa bude šťastné, že je plnohodnotným pomocníkom a zároveň nebude strácať záujem a vždy ponúkne svoju pomoc.

Úspech je pre dieťa v tomto období podstatný, najmä pre zlepšovanie zručností, posilňuje pocit hrdosti a uspokojenia. Bude tiež schopné konať samo za seba. Bez zodpovednosti to nepôjde. Mali by ste dieťa učiť aj zodpovednosti: malo by na seba brať vinu (ak niekomu ublíži či niečo rozbije), po sebe upratať neporiadok, naučiť sa hovoriť „prepáč“ a rešpektovať práva iných.

Rečový vývoj a chápanie času

V období okolo 2,5 roka, pri čítaní knižiek so zložitejšou slovnou zásobou, sa u dieťaťa pravdepodobne rozvíja reč rýchlejšie. Deti s nižšou zásobou slov používajú jednoduchú gramatiku a skladajú jednoduché súvetia. Deti s vyššou aktívnou zásobou slov vedia riadne skloňovať a časovať a seba označujú ako „ja“.

Deti v tomto veku milujú tzv. "jazykové rituály" ako je počúvanie rovnakého príbehu stále dokola. Buďte teda trpezliví, ak dieťa bude vyžadovať čítať stále rovnakú rozprávku na dobrú noc. Chápanie časového sledu sa bude vyvíjať ešte do 4 - 5 rokov. Dieťa v 2,5 roku by malo zvládnuť udať svoje plné meno a môže zvládnuť povedať, kde približne býva.

Vývoj osobnosti a emocionálna inteligencia

Osobnosť dieťaťa je už zreteľná. Všetko, čo robí, je pre neho testom k poznaniu úspechu, schopností a možností, poznaniu samého seba prostredníctvom toho, čo je už schopné samostatne a úspešne urobiť. Bude sa snažiť vám všemožne pomáhať a mnohokrát aj v činnostiach, ktoré sú pre neho nebezpečné. V každej takejto situácii by sme mali prispôsobiť činnosť dieťaťu, bez toho, aby sme ho od činnosti odrádzali. Dieťa bude šťastné, že je plnohodnotným pomocníkom a zároveň nebude strácať záujem a vždy ponúkne svoju pomoc.

Úspech je pre dieťa v tomto období podstatný, najmä pre zlepšovanie zručností, posilňuje pocit hrdosti a uspokojenia. Bude tiež schopné konať samo za seba. Bez zodpovednosti to nepôjde. Mali by ste dieťa učiť aj zodpovednosti: malo by na seba brať vinu (ak niekomu ublíži či niečo rozbije), po sebe upratať neporiadok, naučiť sa hovoriť „prepáč“ a rešpektovať práva iných.

Šťastné a spokojné deti nemajú problém s akceptáciou a prezentáciou vlastného ja. Cítia slobodu a bezpečnosť vlastného vyjadrovania sa. Ak má vaše dieťa problém alebo strach, cíti neistotu samo voči sebe, podporujte ho v tom, aby to dokázalo. Schopnosť sebavyjadrenia je veľmi dôležitá pre životný úspech. Šťastné deti sú asertívne, uvedomujú si, že dokážu samostatne myslieť a samy vyriešiť mnohé problémy. Zvedavé deti sú šikovnejšie a inteligentnejšie. Podporujme ich vo zvedavosti, učme ich nachádzať odpovede na svoje zvedavé otázky v knihách, na internete, čo môžeme im vysvetlime. Vďaka zvedavosti sa naučia nielen množstvo nových poznatkov, ale tiež používať svoju intuíciu a hľadať pravdu.

Zdravý strach nie je len negatívny, ale má dôležitú pozitívnu úlohu. Ochraňuje deti pred nebezpečenstvom. Samozrejme, prehnaný strach je zlý, ale zdravá miera detí učí poznávať hranice medzi bezpečným a nebezpečným, čo je veľmi dôležité pre celý ďalší život. Veľmi dôležité je podporovať deti v tom, aby sa nevzdávali, keď im niečo nevyjde na prvýkrát. Musia sa naučiť trpezlivo skúšať ďalej a ďalej, poučiť sa na vlastných chybách. Chyby a neúspechy by mali byť štartovacou čiarou budúceho úspechu. Šťastné deti vedia, že prekážky sú na to, aby sa prekonávali a nie na to, aby im zrušili cestu za vlastným cieľom.

Deti sa rodia tvorivé, ale mnohé o svoju hravosť a tvorivosť prichádzajú vekom, skúsenosťami, výchovou a ďalšími okolnosťami. Neberme im ju, ale naopak, rozvíjajme. Učme sa od nich byť tvorivými a aj nám sa bude lepšie žiť. Šťastné deti nenávidia škatuľkovanie, používanie skostnatených spôsobov, dodržiavanie pravidiel bez efektu. Naopak, potrebujú vždy nájsť niečo nové, vniesť do každodenných maličkostí nový pohľad, nájsť nový spôsob riešenia situácie, ktorý by bol pre ne efektívnejší a príjemnejší. Podporme ich vlastnú myseľ a nechajme ich vytvoriť si vlastné pravidlá.

Vplyv prostredia a rodičovskej generácie na šťastie dieťaťa

Je dôležité si uvedomiť, že aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má obrovský vplyv na jeho šťastie a duševnú pohodu. Aktívny životný štýl, trávenie času vonku a zapojenie všetkých zmyslov do hry sú pre dieťa nesmierne dôležité. Pohyb je pre dieťa základná fyziologická potreba dôležitá pre vývoj, zdravie a prežitie. Nedostatok pohybu u detí spôsobuje rôzne vývojové poruchy a nedostatok čerstvého vzduchu zdravotné problémy. Adekvátne a dostatočné fyzické aktivity vonku pozitívne ovplyvňujú dynamický a rýchly rozvoj mozgu dieťaťa. Pasívny životný štýl v detstve môže zbaviť mozog dôležitých impulzov a začať tak kaskádu ďalších problémov. Treba pochopiť, že schopnosti dospelých sú formované, okrem iného aj tým, aké činnosti vykonávali v detstve.

Niektoré z týchto chýb robia rodičia neúmyselne od narodenia detí. Pravdepodobne zo strachu, aby sa dieťa nezranilo, neochorelo, obmedzujú pohyb dieťaťa; neumožňujú beh, skákanie, kotúľanie či pobyt vonku v zlom počasí a zabraňujú tak vlastne jeho vývoju. Dieťa musí mať stimulujúce prostredie vo všetkých fázach vývoja od narodenia. Dieťa samotné sa intuitívne zaoberá činnosťami, ktoré stimulujú vývoj mozgu, napríklad obľúbeným skákaním do kalúž, lozením po stromoch, či váľaním sa dolu kopcom po tráve. Je potrebné ich v tom podporovať, nie obmedzovať kvôli nevhodnému oblečeniu alebo nášmu strachu. Len vtedy, keď sú deti dobre oblečené, si môžu užiť dokonalú a ničím nerušenú hru vonku.

Každá generácia má svoje špecifiká, detská, i tá rodičovská. Kým naše babičky pristupovali k materstvu vyslovene pragmaticky, aby dokázali skĺbiť starostlivosť o dieťa s množstvom roboty okolo gazdovstva, naše mamy sa nechali ovplyvniť inštitúciami, ktoré sa snažili zaškatuľkovať potreby dieťaťa do odborných tabuliek a ženy čo najskôr vrátiť do práce. A čo dnešní rodičia? Každého ovplyvňuje doba a jej fenomény, ktoré sa rýchlo menia. Tá dnešná dáva rodičom naozaj široké možnosti, ako žiť a vychovávať deti. A práve aj tým im vytvára niekoľko typických čŕt:

• Vyšší vek: Odkladanie rodičovstva do vyššieho veku je fenoménom už dlhé roky. Kým kedysi sa žartom vravievalo, že deti majú deti, dnes je bežné, ak sa človek stane rodičom po dovŕšení 35 rokov. Zo zdravotného hľadiska je to podľa lekárov už rizikovejší vek, na druhej strane sú však rodičia už zrelší, s jasnými prioritami, skúsenosťami i s materiálnym zabezpečením. Pre dieťa tak dokážu vytvoriť stabilnejší domov i viac si rodičovstvo vychutnať.
• Rozbehnutá kariéra: Čo je pre niekoho výhodou, pre druhého príťažou. Rodičovstvo vo vyššom veku znamená neraz zásah do rozbehnutej kariéry i koníčkov. Pre mnohých rodičov je potom po narodení dieťaťa o to ťažšie preladiť na iný štýl života a mnohé najmä matky si navyše vyčítajú, ak sa v materstve necítia celkom šťastné, prípadne že im chýba predchádzajúci život.
• Vplyv sociálnych sietí: Sociálne siete síce rodičom dávajú množstvo informácií a inšpirácií o rôznych otázkach, ktoré ich práve trápia, na druhej strane ich však odpútavajú od reálneho života, zaberajú čas a vytvárajú druhú, fiktívnu realitu. Najmä ak vznikne priestor na porovnávanie sa s inými či celebritnými rodičmi. Na sociálnych sieťach sa ľudia často delia o výnimočné, prípadne idylické obrázky, čo v druhých môže vyvolať pocity nespokojnosti s vlastným životom.
• Atak reklám: Rodičia boli žiadanou cieľovou skupinou výrobcov umelej výživy a iných produktov pre deti odjakživa. Situácia sa však v priebehu rokov nezlepšila, naopak. Ataku reklám čelia dnes rodičia takpovediac na každom kroku, v médiách, lekárňach, nemocniciach, dokonca už i na oddeleniach šestonedelia. Zabúda sa často, že reklamy sledujú v prvom rade záujmy výrobcov, na vyriešenie skutočných problémov rodičov je potrebné nezávislé odborné poradenstvo.
• Skúšanie nového: Skúsenosti z vlastného detstva primäli mnohých rodičov viesť svoje deti inak. Aj keď nevedia celkom presne, čo chcú, jasno majú v tom, čo nechcú. Výchova je často o improvizácii a aj keď sa nie vždy všetko darí podľa predstáv, dôležité je, že hľadajú nové, lepšie prístupy.
• Rôzne životné štýly: Život na lazoch, učenie sa doma, prípadne v komunitných školách, žiadne plasty, žiadne mäso… Kedysi nepredstaviteľné štýly života sú dnes síce považované za „alternatívne“ či podivínske, sú však možné. Rodičia majú naozaj na výber, akú cestu životom si zvolia, a kým jedna skupina stavia na komerčné istoty, druhá sa utieka k prírode, cestovateľskému či športovému životu. Možností je veľa, čo je dobre.

Ako spoznáme, že je naše dieťa šťastné?

Každý rodič si praje, aby jeho dieťa bolo šťastné. Ale ako zistíme, či je to naozaj tak? Šťastie dieťaťa sa prejavuje v mnohých aspektoch jeho správania a prežívania. Dôležité je vnímať nielen vonkajšie prejavy, ale aj vnútorný svet dieťaťa a podporovať jeho duševnú pohodu.

Medzi typické znaky šťastných detí patria:

• Sebavyjadrenie: Cítia slobodu a bezpečnosť vlastného vyjadrovania sa.
• Cieľavedomosť: Sú asertívne, uvedomujú si, že dokážu samostatne myslieť a samy vyriešiť mnohé problémy.
• Zvedavosť: Aj keď nám rodičom lezie veľmi často na nervy, zvedavé deti sú šikovnejšie a inteligentnejšie.
• Zdravý strach: Chráni deti pred nebezpečenstvom a učí ich poznávať hranice medzi bezpečným a nebezpečným.
• Vytrvalosť: Vedia, že prekážky sú na to, aby sa prekonávali a nie na to, aby im zrušili cestu za vlastným cieľom.
• Kreativita: Nezabúdajú na hravosť a tvorivosť, ktorú im vek a skúsenosti neodňali.
• Schopnosť rušiť pravidlá (s mierou): Potrebujú nájsť nový spôsob riešenia situácie, ktorý by bol pre ne efektívnejší a príjemnejší.

Dôležitosť duševného zdravia a emocionálnej regulácie

Narodením dieťaťa si prajeme jediné - aby bolo zdravé. Zaujímame sa, či má všetky prstíky, či dýcha; jeho zdravie sa stáva tou najdôležitejšou prioritou v našom živote. Málokto si však uvedomí, že je to práve zdravie duševné, ktoré často udáva smer fyzickému blahobytu. Telo sa nemôže cítiť dobre a nemôže prosperovať, pokiaľ v ňom sídli nešťastná a ubolená duša. Emocionálne alebo duševné zdravie je preto dôležité pestovať; ako aj v nás, tak aj v našich deťoch. Emocionálne zdravé deti sú schopné efektívne zvládať nástrahy dňa a v budúcnosti povinnosti dospelého človeka. Majú lepšie interpersonálne vzťahy, pretože sa naučili regulovať emócie a duševné pochody a pracovať s nimi. Obyčajne rozumejú, ako sa cítia a čo prežívajú, je im to dobre známe; z toho dôvodu ľahko vedia akékoľvek výkyvy uviesť opäť do harmonického stavu. Vedia, čo majú robiť ak sa necítia dobre, ako sa majú ukľudniť alebo zatočiť so smútkom. Duševná rovnováha je to, čo charakterizuje emocionálne zdravého jedinca.

Znaky emocionálne zdravých detí:

• Vedia, ako sa cítia: Je dôležité učiť deti od útleho veku pomenovať, akú emóciu práve cítia.
• Vedia, ako sa cítia ostatní: Porozumieť sebe znamená porozumieť ostatným. Vyrovnaní ľudia, v duši ktorých vládne harmónia, majú tendenciu byť empatickí.
• Naučili sa techniky, ktoré im pomáhajú zvládať a regulovať emócie: Emocionálne zdravé deti sú od malička učené, akým spôsobom emóciu spracovať.
• Emócie berú ako prirodzenú súčasť života, nehanbia sa za ne a dovolia si „cítiť“: Za žiadny pocit sa nemusíme hanbiť, že ho cítime.

Ako riešiť strach a neistotu u detí

Na typické znaky strachu v detskom správaní poukazuje rodinná poradkyňa Naomi Aldort. Niektorý z týchto prejavov sa z času na čas ukáže na každom dieťati, nech sa rodič akokoľvek snaží. Medzi tieto prejavy patria: otravovanie súrodenca alebo iných detí (len keď sa rodič nepozerá), pred rodičom hranie roztomilého či ukrivdeného dieťaťa, klamanie o rozliatom čaji či roztrhanom papieri, snaha zatajiť, čo práve robí, keď rodič vojde do izby, nepovedanie, čo si myslí (radšej povie „neviem“ alebo mlčí), prehnaná ochota a ústretovosť, izolácia alebo agresivita, tiky, pomočovanie, ťažké sústredenie.

Keď vidíte, že má dieťa strach, uznajte jeho vnímanie: „Vystrašil si sa, keď som povedala: A dosť!?“ Prípadne ak sa vám zdá, že dieťa zatajuje svoje pocity, pretože má strach z vášho nesúhlasu, začnite vy ústretovou otázkou: „Nechce sa ti chodiť na plávanie? Urob tak, ako myslíš, že je pre teba najlepšie.“

Rodičovská úloha vo formovaní šťastia dieťaťa

Každý rodič si želá, aby jeho dieťa bolo v živote šťastné, aby vedelo milovať a bolo milované. Kľúčové veci vo výchove sa dejú zhruba do troch rokov, keď dieťa potrebuje zistiť, že svet je bezpečným miestom cez starostlivosť svojich rodičov, najmä matky. Ak si s ňou vytvorí pevnú vzťahovú väzbu, je to prvý dôležitý krok vo výchove a v jeho ďalšom napredovaní.

Dieťa, ktoré v detstve vie, že je milované a rešpektované, má v období adolescencie oveľa nižšiu pravdepodobnosť, že prepadne samovražedným prejavom, fajčeniu, pitiu alkoholu, drogám či iným formám emocionálnych ťažkostí. Okrem rodičovskej lásky či lásky súrodencov potrebuje dieťa okolo seba aj iné vzťahy, ktoré sú hodnotné.

Nesmieme zabúdať, že život nie je len o radosti. K životu patria aj emócie, ako hnev, smútok či frustrácia. Nechajme deti, nech si nimi prejdú. Je pravda, že niekedy nevieme ovplyvniť určité situácie, ale v neskorších obdobiach platí, že ak je šťastná matka, je šťastné aj jej dieťa. Preto je dôležité, aby si matky našli každý deň aspoň chvíľu pre seba, dopriali si oddych pri knižke či popoludňajší beh. Veľmi dôležitý je takisto vzťah s partnerom, ktorý výborne utuží napríklad spoločná večera.

Šťastie dieťaťa nie je cieľ, ale proces. Je to cesta, na ktorej rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu. Vytváraním bezpečného prostredia, aktívnym počúvaním, podporou individuality a budovaním zdravých vzťahov im dávame tie najlepšie predpoklady na to, aby sa stali šťastnými a vyrovnanými dospelými.

tags: #kedy #je #dieta #stastne