Jana Oľhová, rodená Geišbergová, ktorá sa narodila 31. decembra 1959 v Myjave, je jednou z najvýraznejších a najtalentovanejších herečiek na Slovensku. Jej umelecká dráha je popretkávaná nielen úspešnými divadelnými a filmovými úlohami, ale aj osobným životom, ktorý bol neraz výzvou. Absolventka herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v roku 1982, Oľhová zanechala svoju stopu v Radošinskom naivnom divadle, v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene, a od roku 1988 je pevnou súčasťou Slovenského komorného divadla v Martine. Jej umelecký záber sa rozšíril aj o pedagogickú činnosť na Akadémii umení v Banskej Bystrici, konzervatóriu v Žiline a aktuálne na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. Okrem toho pravidelne hosťuje v Mestskom divadle Žilina, DPOH a Divadle Aréna v Bratislave. Od septembra 2012 je tiež členkou Slovenského národného divadla v Bratislave. Jej výnimočný prínos bol v roku 2022 ocenený štátnym vyznamenaním Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
Cesta umením a divadelnými doskami
Profesionálna cesta Jany Oľhovej k herectvu a divadlu bola prirodzeným vyústením jej talentu a vášne. Po absolvovaní štúdií na VŠMU v Bratislave ju kroky viedli do rôznych divadelných zoskupení, kde si postupne budovala svoju reputáciu. Jej angažmán v Radošinskom naivnom divadle a neskôr v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene (1985 - 1988) predstavovali dôležité míľniky v jej kariére. Od roku 1988 sa stala neodmysliteľnou súčasťou Slovenského komorného divadla v Martine, kde jej herecký prejav dozrieval a získaval na hĺbke.
Jej umelecký záber presahuje rámec jednej scény. Časté hosťovanie v Mestskom divadle Žilina, v DPOH a v Divadle Aréna v Bratislave svedčí o jej všestrannosti a dopyte po jej talente. Od septembra 2012 obohacuje aj súbor Slovenského národného divadla v Bratislave, čím potvrdzuje svoju pozíciu jednej z najvýznamnejších herečiek súčasnosti.
Medzi jej významné ocenenia patrí Cena Literárneho fondu, ktorú získala za postavy Juany v inscenácii Don(a) Juan(a), Zuzy v inscenácii Skon Paľa Ročku a Faidry v inscenácii Faidra. V roku 2012 na festivale Nová dráma/New Drama bola ocenená za stvárnenie Žo Langerovej v dramatizácii jej autobiografického románu "Vtedy v Bratislave".
Jana Oľhová: Herecký výkon by mal byť výnimočný každé jedno predstavenie
Filmové a televízne úlohy
Jana Oľhová sa okrem divadelných dosiek uplatnila aj vo filme a televízii. Jedným z jej prvých filmových počinov bola komédia "Sladké starosti" (1984) v réžii Juraja Herza. Neskôr sa objavila v mnohých ďalších filmoch, vrátane kriticky oceňovaného filmu "Ostrým nožom" (2019) Teodora Kuhna, ktorý sa inšpiroval nevyriešeným prípadom vraždy študenta Daniela Tupého. Jej schopnosť stvárňovať rôznorodé postavy ju predurčuje pre široké spektrum žánrov.
Jej herecký prejav sa často vyznačuje autenticitou a silným vnútorným prežívaním postáv. Ako sama uvádza, nemá rada, keď je prezentovaná ako typická zvodná žena. "Nie som typ, ktorý by vzbudzoval to, že ho treba ukazovať krásnym, ja to mám celkom rada, keď som zdevastovaná," priznáva. Preferuje postavy, ktoré vychádzajú zo života, ktoré sú komplexné a nesú v sebe hlboké ľudské emócie.
Osobné presvedčenie a výchovné princípy
Jana Oľhová je známa svojou otvorenosťou a triezvym pohľadom na svet herectva aj života. Hoci nikdy netúžila po veľkej rodine, osud jej do života priniesol šesť detí - syna a päť dcér. Táto skutočnosť, spolu s rozpadom manželstva s režisérom Matúšom Oľhom po viac ako 20 rokoch, ju postavila pred náročné životné výzvy.
Napriek tomu, že sa jej manžel rozhodol odísť za mladšou ženou, keď ich najmladšie dieťa malo len rok, Jana Oľhová sa nevzdala. Jej prístup k výchove detí sa vyznačuje prísnosťou, no zároveň pochopením. "Na svojich šesť detí je prísnejšia ako na študentov," uvádza sa v jednom z zdrojov. Svoje deti vychovávala k samostatnosti a zodpovednosti, pričom sa snažila vyhnúť nadmernému chváleniu, ktoré považuje za trend súčasnej doby. "Tak ako mňa rodičia nikdy nechválili, ani ja nechválim svoje deti. Dosť mi to vyčítajú," priznáva.
Jej výchovné princípy sú ovplyvnené aj vlastným detstvom v ateistickej rodine, kde však napriek tomu získala kresťanské základy od svojej matky. "Pri svojich deťoch často podvedome opakujeme model výchovy, ktorý sme sami zažili v detstve," vysvetľuje. Zdôrazňuje dôležitosť individuality každého dieťaťa a potrebu rodičov nájsť si vlastný systém výchovy, pričom uznáva, že pri tom nevyhnutne robia chyby.
Literatúra ako útočisko a inšpirácia
Literatúra zohráva v živote Jany Oľhovej významnú úlohu. Pre ňu predstavuje nielen zdroj inšpirácie pre jej herecké úlohy, ale aj útočisko v náročných životných obdobiach. Vždy ju priťahovali reálne postavy, ktoré vychádzajú zo života, a ktoré jej pomáhali pochopiť zložitosť ľudskej psychiky a životných situácií.
Jej obľúbenými autormi sú tí, ktorí spájajú vieru s rozumom a slobodou myslenia, ako napríklad Marek Orko Vach a Tomáš Halík. Títo "avantgardní kňazi" podľa nej dokážu otvoriť tradičné vnímanie náboženstva a ponúknuť nové perspektívy.
Spomína aj na svojho staršieho brata, Maroša Geišberga, ktorý mal skutočný talent na písané slovo. Jeho básne a texty boli drásavé a zrelé, a aj keď ich sama nedokázala napodobniť, jeho vplyv na jej vnímanie sveta a umenia bol nezanedbateľný.
Pohľad na herectvo a umelcov
Jana Oľhová má na svoje povolanie triezvy a kritický pohľad. Uznáva, že mnohí herci, vrátane jej samotnej, môžu pôsobiť povrchne, napriek tomu, že cez postavy, ktoré stvárňujú, vyžarujú hĺbku a múdrosť. "Úroveň samotných hercov nie je vždy taká, ako by sa mohlo zdať," priznáva.
Sama seba nevidí ako romantickú alebo naivnú hrdinku. Preferuje stvárňovanie tragikomických, výstredných a kontroverzných postáv, ktoré odrážajú jej vlastný "extrémny" život. Jej veľká rodina, ktorá je pre herečku nezvyčajná, ju podľa jej slov drží pri zemi a dáva jej správnu perspektívu na život.
Jej úprimnosť a otvorenosť, ktorú prejavila napríklad na Žilinskom literárnom festivale, potvrdzujú, že Jana Oľhová nie je typickou "hviezdou", ktorá by si na niečo hrala. Je to umelkyňa s hlbokými ľudskými hodnotami, ktorá sa nebojí hovoriť o svojich skúsenostiach, úspechoch aj pádoch.
Dokumentárny film "Nový život"
Osobný príbeh Jany Oľhovej a jej rodiny bol v roku 2012 zachytený v intímnom dokumente "Nový život", ktorý natočil jej najstarší syn Adam. Film sa nezameriava len na rozpad rodičovského manželstva, ale aj na snahu detí pochopiť svet dospelých a ich vlastné zlyhania. Oľhová v dokumente vystupuje bez zbytočného pátosu, s pokorou a vecnosťou, pričom priznáva šok z odchodu manžela. Napriek tomu však vyjadruje vďačnosť za prežitú lásku a naplnený život.
Dokument odhaľuje jej silu a schopnosť prežiť aj po rozvode, pričom si zachováva životný nadhľad. Svoje súkromie si stráži a citlivé veci nepovažuje za témy pre verejnosť. Napriek tomu jej otvorenosť v dokumente a na verejných vystúpeniach prináša hlboký vhľad do jej osobnosti a životnej filozofie.
Jana Oľhová tak predstavuje nielen výnimočnú herečku, ale aj silnú ženu, ktorá sa s gráciou a odhodlaním vyrovnáva s výzvami života, pričom si zachováva autenticitu a hlboký vzťah k umeniu aj k ľuďom. Jej život je dôkazom toho, že aj v najnáročnejších situáciách možno nájsť silu, zmysel a krásu.