Náhradná rodinná starostlivosť predstavuje komplex opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť maloletým deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine, prostredie pre ich zdravý vývoj a výchovu. Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, upravuje rôzne formy náhradnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť, aby každé dieťa malo možnosť vyrastať v bezpečnom a podnetnom prostredí. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku, jej formách, právnych aspektoch a súvisiacich témach.
Úvod do náhradnej rodinnej starostlivosti
Náhradná rodinná starostlivosť je výchovná starostlivosť, ktorá sa poskytuje opusteným deťom, ktoré z rôznych príčin nemôžu vyrastať v biologickej rodine. Cieľom je zabezpečiť dieťaťu rodinné prostredie, ak sa oň jeho biologickí rodičia nemôžu alebo nechcú starať. Predstavuje systém opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť výchovu a starostlivosť deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine.
Príčiny vzniku potreby náhradnej rodinnej starostlivosti
Existuje viacero dôvodov, prečo dieťa nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine a potrebuje náhradnú starostlivosť:
- Nezáujem rodičov: Sem patria prípady osamelých matiek, rodičov, ktorí sami vyrástli v detskom domove, alebo jednoducho rodičov, ktorí sa nechcú starať o svoje deti.
- Nemožnosť rodičov sa starať: Dôvodmi môžu byť zdravotný stav rodiča alebo výkon trestu odňatia slobody.
- Neschopnosť rodičov sa starať: Sem patria deti maloletých matiek, mentálne postihnutí rodičia alebo rodičia zbavení svojprávnosti.
Formy náhradnej starostlivosti
Náhradná starostlivosť sa delí na dva základné typy: náhradnú starostlivosť v ústave a náhradnú starostlivosť v rodine.
Náhradná starostlivosť v ústave
Ústavná starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti, ktorá sa využíva v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť dieťaťu starostlivosť v rodinnom prostredí. Dieťa je umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, ako je detský domov. Slovenská republika je v rámci Európskej únie z pomedzi 27 krajín na 8. mieste v počte detí umiestnených v ústavoch detských domovov. Ústavná starostlivosť je krajným výchovným opatrením na zabezpečenie ochrany dieťaťa pred dôsledkami dysfunkčnej rodiny. Nariaďuje sa iba v zákonom stanovených prípadoch. Predpokladom na nariadenie ústavnej starostlivosti je skutočnosť, že výchova dieťaťa je vážne ohrozená alebo narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z vážnych dôvodov a nie je možné dieťa zveriť do inej vhodnejšej formy náhradnej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Vo výnimočných prípadoch možno ústavnú výchovu nariadiť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali žiadne iné výchovné opatrenia. Detský domov je zariadením na vykonávanie rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Detský domov dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie. Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. Na Slovensku je 97 detských domovov. Z nich je 77 tzv. štátnych detských domovov zriadených určeným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - určeným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, 20 detských domovov je tzv. neštátnych, sú zriadené neštátnymi subjektami, ktoré majú na tento účel akreditáciu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Detské domovy prechádzajú v posledných rokoch veľkými transformačnými zmenami, ktoré začali vytváraním samostatných skupín a pokračujú zmenou veľkých detských domovov na detské domovy s profesionálnymi rodinami, prípadne so samostatnými skupinami v samostatných rodinných domoch alebo bytoch. Cieľom týchto zmien je znižovať počet detí umiestnených v jednej budove a čo najviac priblížiť starostlivosť rodinnému modelu.
Detský domov
Detský domov internátneho typu je jednou z najstarších foriem náhradnej starostlivosti. Detský domov deťom poskytuje:
- Nevyhnutnú starostlivosť - stravovanie, bývanie, zaopatrenie.
- Výchovu.
- Liečebno-výchovnú starostlivosť.
- Ďalšiu starostlivosť - poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť.
- Nevyhnutné osobné vybavenie - ošatenie, obutie a pod.
Deti majú nárok aj na mesačné vreckové, aby sa naučili hospodáriť s peniazmi. Peniaze dostávajú od 6 rokov. Od 6-15 rokov tvorí vreckové 10% životného minima pre nezaopatrené dieťa. Od 15-18 roku a vyššie tvorí 15% životného minima. Deti zárobkovo činné nedostávajú vreckové a majú povinnosť prispievať na pobyt v domove. Raz do roka má dieťa právo na vecný dar. Pri odchode dieťaťa z detského domova dostáva finančný príspevok.
Profesionálna výchova v rodine
Profesionálny rodič berie deti z detského domova do rodiny, čím sa stáva zamestnancom detského domova. Vhodné rodiny vyberá riaditeľ domova a každá z nich musí prejsť prípravou. Rodičia môžu vychovávať maximálne 3 deti. Profesionálny rodič je vlastne zamestnancom detského domova a dostáva plat, okrem neho dostáva aj ďalšie príspevky - na ošatenie, stravu, starostlivosť. Zákonným zástupcom detí je riaditeľ detského domova, ktorý je zodpovedný za deti aj profesionálnych rodičov. Finančné prostriedky poskytuje detský domov zo štátneho rozpočtu pre výchovu dieťaťa a poskytuje mu aj materiálnu pomoc. Profesionálni rodičia majú právo aj na dovolenku a vtedy sa deti umiestňujú na ten čas do detského domova. Profesionálna náhradná rodina je organizačná súčasť detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine).
Profesionálny rodič je zamestnanec detského domova, ktorý vykonáva ústavnú starostlivosť v rodinnom dome alebo byte poskytnutom detským domovom, alebo vo vlastnom dome či byte. Pre vykonávanie profesionálneho rodičovstva je potrebné spĺňať kvalifikačný predpoklad najmenej úplného stredného vzdelania a absolvovať prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti. Rozsah prípravy je 60 hodín resp. 40 hodín, pokiaľ záujemca o profesionálne rodičovstvo spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad. Ak ide o dieťa, u ktorého sa prejavujú poruchy správania a o dieťa, ktoré je drogovo alebo inak závislé, môže vykonávať starostlivosť v profesionálnej rodine len fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a spĺňa osobitné kvalifikačné predpoklady a absolvovala prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti v rozsahu najmenej 40 hodín. Prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti môže záujemca absolvovať na každom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny alebo u akreditovaného subjektu. Informácie o možnostiach absolvovať prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti poskytuje záujemcom každý úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Záujemca, ktorý absolvuje prípravu na výkon profesionálneho rodiča, sa môže o zamestnanie uchádzať v detskom domove štátnom, neštátnom ale aj v krízovom stredisku. Vhodné je, aby bol detský domov či krízové stredisko čo najbližšie k bydlisku profesionálneho rodiča. Tak ako aj v iných prípadoch zamestnávania, detský domov či krízové stredisko ako zamestnávateľ, musí v rámci svojej organizačnej štruktúry disponovať voľným miestom pre profesionálneho rodiča a z radov záujemcov o profesionálne rodičovstvo vyberá najvhodnejšieho kandidáta ako zamestnanca - profesionálneho rodiča. Pracovný pomer profesionálneho rodiča sa uzatvára podľa Zákonníka práce. Keďže ide o pracovnoprávny vzťah detský domov - profesionálny rodič, medzi profesionálnym rodičom a dieťaťom nevzniká právny vzťah. Je tu teda potrebné zdôrazniť, že starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine nie je ďalšou formou náhradnej rodinnej starostlivosti ako je napr. pestúnska starostlivosť. Je to spôsob zabezpečenia individuálnej starostlivosti o dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou. Je potrebné zdôrazniť, že ide o veľmi zodpovednú a náročnú prácu, ktorá spočíva najmä v 24 hodinovej dennej starostlivosti o dieťa vo vlastnom rodinnom prostredí, a ktorá značne ovplyvní život všetkých členov rodiny. Dôležité je vedieť prijať dieťa do rodiny s vedomím, že ústavná starostlivosť je len dočasným riešením a cieľom je dieťa čo najskôr vrátiť do pôvodnej rodiny, ak sa rodinné pomery zmenili tak, že rodičia môžu vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa, alebo ak sa rodinné pomery nezmenili, umiestniť dieťa do náhradnej rodiny (náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti alebo do osvojenia). V profesionálnej rodine zabezpečujú starostlivosť o deti manželia, ktorí sú zamestnanci detského domova, alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnancom detského domova. Ak starostlivosť zabezpečuje jeden zamestnanec detského domova, na manžela tohto zamestnanca sa vzťahuje podmienka bezúhonnosti, ktorá platí pri overovaní spôsobilosti pre náhradnú rodinnú starostlivosť. Ak sa starostlivosť v profesionálnej rodine zabezpečuje jedným zamestnancom detského domova, môže mať profesionálny rodič v starostlivosti najmenej jedno dieťa a najviac tri deti a mladých dospelých. Ak starostlivosť v profesionálnej rodine zabezpečujú manželia, ktorí sú zamestnancami detského domova, v jednej profesionálnej rodine sa poskytuje starostlivosť najmenej dvom deťom a najviac šiestim deťom a mladým dospelým. Detský domov či krízové stredisko poskytuje zamestnancovi, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine, mesačne finančné prostriedky, ktoré sú určené na úhradu výdavkov na stravovanie, ošatenie a zabezpečenie vecí a služieb osobnej potreby dieťaťa a poskytuje mu základné vybavenie. Suma poskytnutá detským domovom na úhradu výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého v profesionálnej rodine je podľa veku dieťaťa najviac vo výške trojnásobku sumy životného minima.
Profesionálna rodina má najväčší význam v tom, že umožňuje dieťaťu stálosť osoby, prípadne manželov, ktorí dieťaťu zabezpečujú celodennú starostlivosť. Táto forma náhradnej starostlivosti zohľadňuje napĺňanie individuálnych potrieb dieťaťa a najviac sa približuje modelu rodinnej výchovy. Dieťa v profesionálnej rodine má možnosť vyrastať v rodinnom prostredí, čo je z hľadiska jeho vývinu veľmi dôležité pre budovanie vzťahov a väzieb. Dieťa v profesionálnej rodine vyrastá v prostredí s dostatočnými podnetmi pre jeho vývin. Dieťa získava v profesionálnej rodine prirodzeným spôsobom vzory rodinných rolí. V profesionálnej rodine je možné umiestniť aj viacpočetné skupiny súrodencov.
Reedukačný detský domov
Reedukačný detský domov poskytuje výchovu sociálne a mravne narušeným deťom, u ktorých boli zistené závažné nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, v osobitných vlastnostiach a charakterovom vývine, že ich výchova sa nedá zvládnuť v iných zariadeniach. Sú to deti, ktoré spáchali nejaký čin, ktorý by sa bol v prípade, že by boli dospelí považoval za trestný čin a boli by odsúdené na odňatie slobody. V reedukačných detských domovoch sú deti od 10 - 15 rokov a napĺňajú si tu aj povinnú školskú dochádzku. Tieto deti sú izolované od vonkajšieho okolia a kontakty rodičov sú obmedzené.
Reedukačný detský domov pre mládež
V tomto zariadení sú umiestnené deti od 15-18 maximálne 19 rokov. Je tu veľmi prísny režim a mládež sa v tomto zariadení pripravuje aj na svoje budúce povolanie. Deti sú umiestňované na prevýchovu podľa veku, pohlavia aj podľa toho, čoho sa dopustili. Dievčatá a chlapci sú umiestnení oddelene - nestretávajú sa.
Náhradná starostlivosť v rodine
Pri zabezpečovaní náhradnej starostlivosti sa uprednostňuje zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti pred ústavnou starostlivosťou. Z usporiadania foriem náhradnej starostlivosti vyplýva, že treba uprednostniť prostredie, ktoré je dieťaťu známe a blízke. Takým je rodina príbuzných dieťaťa, ktorí dieťa poznajú a majú k nemu citový vzťah. Umiestnenie u príbuzných preferuje náhradná osobná starostlivosť, ktorá je uvedená ako prvá v poradí. Ak dieťa nemá vhodných príbuzných, hľadá sa iná vhodná rodina ochotná a spôsobilá vytvoriť dieťaťu domov, ktorou je pestúnska rodina.
Náhradná osobná starostlivosť (NOS)
Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti upravená v Zákone o rodine. Ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme. Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny. Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať. V podstate súd rozdelí práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností medzi rodičov dieťaťa a osobu, ktorej dieťa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a pokiaľ sa nedohodnú s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, na výkone tohto práva, môže jeden z rodičov podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne. Maloleté dieťa možno zveriť jednotlivcovi ale i manželom.
Podmienky pre osobu vykonávajúcu NOS:
- S trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
- Ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
- Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní uprednostní príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa uvedené predpoklady, v záujme zachovania kontaktu s rodinou.
Práva a povinnosti osoby vykonávajúcej NOS:
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Súd v rozhodnutí o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu. Táto osoba má povinnosť sa o dieťa osobne riadne starať a má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Vo veciach podstatných rozhodujú i naďalej rodičia dieťaťa spoločne. Rodičia dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem rozhodovania v podstatných veciach dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu ako aj právo sa s dieťaťom stretávať.
Maloleté dieťa možno zveriť:
- do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
- do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Zánik náhradnej osobnej starostlivosti:
Náhradná osobná starostlivosť zaniká:
- dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
- smrťou maloletého dieťaťa,
- smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
- právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
- právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
- rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
Návrh na zverenie dieťaťa do NOS:
Ak sa domnievate, že rodičia dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu, odporúča sa kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR), ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo. Prvoradá má byť snaha o zachovanie biologickej rodiny dieťaťa, pokiaľ to je možné. Všetky kroky smerujúce k prípadnej náhradnej osobnej starostlivosti odporúčame konzultovať s ÚPSVAR.
Pokiaľ nedôjde k náprave a je ohrozená starostlivosť o dieťa i naďalej, odporúčame podať na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko maloleté dieťa.
Návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí obsahovať:
- Osobné údaje navrhovateľa - osoby, ktorá navrhuje zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vrátane uvedenia príbuzenského vzťahu s dieťaťom ak existuje. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje rodičov maloletého dieťaťa a samotného maloletého dieťaťa. Osobnými údajmi treba rozumieť najmä meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a občianstvo.
- Podrobné opísanie dôvodov a skutočností, pre ktoré rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a z akých dôvodov. Je nevyhnutné v návrhu súdu podrobne vysvetliť prečo je pre dieťa nevyhnutné odňatie jeho rodičom, v čom konkrétne starostlivosť zanedbávajú.
- Skutočnosti preukazujúce vhodnosť fyzickej osoby - navrhovateľa pre náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa.
- Výšku výživného na maloleté dieťa. Výška výživného by mala na jednej strane zodpovedať opodstatneným výdavkom maloletého dieťaťa a na druhej strane majetkovým pomerom, schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Výživné sa určuje podľa rovnakých princípov ako v prípade úpravy výživného pri zverení dieťaťa jednému z rodičov. Pre účely riadneho určenia výživného je potrebné súdu špecifikovať výdavky na maloleté dieťa a na domácnosť v ktorej bude žiť.
- Úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom. Pokiaľ sa osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, nedokáže s rodičmi maloletého dieťaťa riadne dohodnúť na vhodnej úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, je potrebné v návrhu požiadať súd aj o úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom. Je v záujme dieťaťa, aby malo zachovaný riadny kontakt s maloletým dieťaťom. Netreba zabúdať, že náhradná starostlivosť má mať dočasný charakter a pokiaľ dôvody odpadnú, je v záujme dieťaťa návrat k rodičom.
Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach. K návrhu je potrebné priložiť: rodný list maloletého dieťaťa a rodný list osoby, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Doklady preukazujúce príjmy tejto osoby a spolužijúcich osôb a opodstatnené výdavky na domácnosť v ktorej bude maloleté dieťa žiť. Doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.
Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci. Súd sa v prvom rade zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o maloleté dieťa riadne postarať. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že je nevyhnutné dieťa zveriť do náhradnej starostlivosti, tak sa v ďalšom konaní zameria na určenie osoby, ktorá bude najvhodnejšia pre zverenie dieťaťa do jej náhradnej starostlivosti. Súd nie je viazaný návrhom a teda môže dieťa zveriť aj do starostlivosti inej fyzickej osoby ako navrhovateľa, príp. môže rozhodnúť o inej forme náhradnej starostlivosti. Pokiaľ súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, zároveň určí rozsah jej práv a povinností voči maloletému dieťaťu, rodičom určí výživné a príp. upraví ich styk s maloletým. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.
Pestúnska starostlivosť
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pestúnska starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti, dieťa je zverené do starostlivosti pestúna, pôvodné väzby medzi biologickou rodinou a dieťaťom však na rozdiel od adopcie/osvojenia zostávajú zachovalé a dieťa má právo sa stretávať so svojou biologickou rodinou.
Pestúnska starostlivosť sa riadi rovnakými podmienkami vzniku a zániku ako pri náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa chce jednotlivec alebo manželský pár stať pestúnom, je potrebné absolvovať prípravu na náhradné rodičovstvo. Pre viac informácií je potrebné kontaktovať miestne príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a požiadať o zápis do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť.
Osvojenie (Adopcia)
Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného dieťaťa, ak zákon o rodine neustanovuje inak.
Osvojenie nie je formou náhradnej starostlivosti, ale ide o vznik rodičovstva. Ak máte záujem osvojiť si dieťa, je potrebné absolvovať prípravu na náhradné rodičovstvo a následne sa obrátiť na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Opatrovníctvo
Ak sú rodičia maloletého dieťaťa nažive a ak to nie je v rozpore so záujmom dieťaťa, súd ustanoví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia. Ak niet takej osoby, súd ustanoví za poručníka niekoho z príbuzných alebo blízkych osôb maloletého dieťaťa alebo jeho rodiny alebo inú fyzickú osobu. Súd môže ustanoviť za opatrovníka aj obec. Rozhodnutím súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol ustanovený, a aby boli dočasne chránené záujmy maloletého dieťaťa. Opatrovníctvo je vymedzené súdom v prípade stretu záujmov rodičov a detí, súrodencov alebo z iných dôvodov. Opatrovník má práva a povinnosti len v záležitostiach, ktoré mu určí súd.
Právne aspekty náhradnej rodinnej starostlivosti
Zákon o rodine
Hlavným prameňom právnej úpravy náhradnej rodinnej starostlivosti je Zákon o rodine. Rodinné právo upravuje vznik a zánik manželstva, vzťahy medzi manželmi, rodičmi, deťmi a ďalšími príbuznými a právne vzťahy pri náhradnej rodinnej výchove detí.
Rodina je najstaršou ľudskou inštitúciou, po stáročia plní potrebu ľudí chrániť svojich potomkov, učiť ich, vychovávať a zaistiť čo najpriaznivejšie podmienky pre ich všestranný vývoj. Právo upravuje len jadro rodiny, tvorené spoločenstvom ženy, muža a detí, obvykle žijúcich v spoločnej domácnosti. Takáto forma rodinného spolužitia je základnou jednotkou spoločnosti.
Rodinné právo vychádza z nasledujúcich dôležitých zásad:
- Zásada rovnoprávneho postavenia ženy a muža vo všetkých rodinných vzťahoch, týka sa aj osobných a majetkových vzťahov medzi manželmi.
- Zásada rovnoprávnosti občanov v rodinných vzťahoch - odstránenie rasovej, národnostnej, náboženskej a inej diskriminácie.
- Zásada odstránenia diskriminácie detí podľa ich pôvodu (nerozlišujú sa na manželské a narodené mimo manželstva).
- Zásada ochrany - materstvo, manželstvo a rodina sú pod ochranou štátu. Ochrana detí a mládeže sa dotýka povinnosti rodičov riadne vychovávať svoje deti a zabezpečovať ich duševný a telesný rozvoj. Patrí sem aj rešpektovanie Deklarácie práv dieťaťa.
- Zásada dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzatvárania manželstva (nikto nemôže obmedziť vôľu občana pri výbere manželky, manžela).
- Zásada monogamie (manželstvo jedného muža a jednej ženy). Slovenský občan nesmie uzavrieť polygamné manželstvo.
- Zásada jednotného výchovného pôsobenia rodiny a spoločnosti (za riadnu výchovu sú zodpovední rodičia, sústava školských a kultúrnych zariadení).
- Zásada vzájomnej morálnej a materiálnej pomoci (povinnosť manželov navzájom si pomáhať).
Manželstvo je trvalé spoločenstvo ženy a muža založené zákonom stanoveným spôsobom, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a riadna výchova detí. Manželstvo sa uzatvára na základe slobodného súhlasného prehlásenia muža a ženy, že spolu vstupujú do manželstva. Toto prehlásenie musia urobiť verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov.
Vznik manželstva:
- Občianske - prehlásenie pred štátnym orgánom (starostom, resp. povereným členom zastupiteľstva).
- Cirkevné - pred predstaviteľom štátom registrovanej cirkvi.
Podmienky uzatvorenia manželstva:
- Snúbenci si vyberú, či budú užívať spoločné priezvisko jedného z nich, svoje doterajšie priezviská, alebo obe; prehlásia, ktoré z priezvisk bude priezviskom spoločných detí.
- Musia dopredu poznať svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav a prehlásiť, že im nie sú známe žiadne okolnosti vylučujúce manželstvo.
V prípade, že muž a žena žijú v spoločnej domácnosti, avšak bez uzavretia manželstva, označujú sa ako druh a družka. Základným kódexom v tomto prípade je Občiansky zákonník.
K zániku manželstva dochádza:
- Smrťou jedného z manželov.
- Vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho.
- Rozvodom.
Prvé dva spôsoby sú prirodzenými príčinami zániku manželstva. Súdne rozhodnutie o zrušení manželstva rozvodom nastáva vtedy, ak manželstvo nemôže dlhodobo plniť svoje spoločenské poslanie a nie je nádej na obnovenie spolužitia. Súd prihliada potom na záujmy maloletých detí a pri rozvode určuje, kto a ako má prispievať na výživu detí a komu budú deti zverené do starostlivosti.
Vyživovacia povinnosť
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné sa živiť samé. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
Deti, ktoré sú schopné sa samé živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnenie potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
Náhradné výživné
Hmotnoprávne nároky na priznanie náhradného výživného v zmysle zákona č. 452/2004 Z.z. Náhradné výživné sa poskytne, len ak príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu, nie je vyšší ako 2,2 - násobok sumy životného minima žiadateľa a súm životného minima fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu.
Určenie a zapretie otcovstva
Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Muž, ktorého otcovstvo bolo takto určené, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia; táto lehota neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva; v tomto konaní musí byť dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Zmeny v náhradnej rodinnej výchove po roku 2005
Zákon o rodine z apríla 2005 a jeho inovácie priniesli zmeny do náhradnej starostlivosti. Vznikli nové formy: náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť.
- Náhradná osobná starostlivosť znamená, že deti možno zveriť manželom, príbuzným jedného z manželov. Podmienka je, aby mali záujemcovia trvalý pobyt v Slovenskej republike, boli právne spôsobilí, spĺňali zdravotné a morálne predpoklady a aby konali v prospech dieťaťa. Táto forma zaniká smrťou dieťaťa, rozvodom manželov, rozhodnutím súdu.
- Pestúnska starostlivosť sa riadi rovnakými podmienkami vzniku a zániku ako pri osobnej starostlivosti.
- Ústavná starostlivosť sa použije vtedy, ak je výchova dieťaťa v rodine vážne ohrozená. Pri umiestnení dieťaťa sa berie ohľad na súrodenecké vzťahy.
K tradičným formám náhradnej rodinnej starostlivosti a výchovy opustených detí patria detské domovy. Z inštitucionálneho hľadiska existovali a doposiaľ existujú, i keď sa situácia vplyvom zákona o rodine z roku 2005 postupne mení.
Detské domovy internátneho a rodinného typu
Detské domovy internátneho typu poskytovali výchovnú, sociálnu, ekonomickú a zdravotnú starostlivosť deťom do 18. rokov, prípadne do ukončenia štúdia. Výchovnú činnosť v detských domovoch zabezpečujú vychovávatelia, ktorí si činnosť plánujú a v službách sa striedajú. Detské domovy rodinného typu mali tú pozitívnu črtu, že deti videli a zažili reálny obraz o rodine, zažili rolu otca, matky, súrodencov. Pre rodičov, ktorí mali svoje vlastné deti, bolo náročné realizovať spravodlivú výchovu, nepreferovať potreby a priania biologických detí pred cudzími deťmi, ktorým zabezpečovali všestrannú starostlivosť, výchovu i vzdelávanie. Takým zariadením s celoslovenskou pôsobnosťou bolo Detské mestečko Zlatovce.
Náhradnou starostlivosťou je podľa Zákona o rodine starostlivosť, ktorá dočasne nahrádza osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť sú rodinné formy náhradnej starostlivosti. Ústavnú starostlivosť môže súd nariadiť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne narušená alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
V rámci transformácie detských domovov vznikajú aj samostatné skupiny pre určený počet detí, so samostatným stravovaním, hospodárením a vyčleneným rozpočtom, zriadených v samostatnom rodinnom dome, byte alebo vo vymedzenej časti detského domova, kde starostlivosť o deti zabezpečujú vychovávatelia a ďalší zamestnanci detského domova.