František Dancák sa narodil 9. februára 1939 vo Varhaňovciach, v okrese Prešov. Pochádzal z rodiny Andreja († 22. decembra 1995) a Anny, rodenej Lukáčkovej († 17. októbra 1993). Mal dvoch súrodencov: staršieho brata, kňaza Pavla, a mladšiu sestru Annu, ktorá bola manželkou kňaza Štefana Keruľ-Kmeca. Základné a stredoškolské vzdelanie nadobudol postupne vo Varhaňovciach, Šarišských Bohdanovciach a napokon v Prešove.
Teologické štúdiá a kňazská vysviacka v neľahkej dobe
V rokoch 1956 až 1960, v období, kedy bola činnosť Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku štátom potláčaná a fakticky zakázaná, absolvoval štúdium teológie na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove. Toto náročné obdobie ukončil s vyznamenaním. Jeho cesta kňazstva viedla cez tajnú ordináciu, ktorá sa uskutočnila 19. júla 1964 v Andrejovej. Ešte pred oficiálnou legalizáciou Gréckokatolíckej cirkvi vtedajším štátom, František Dancák sa aktívne zapojil do jej obnovy, čo svedčí o jeho neochvejnej viere a odhodlaní.
Dňa 11. júla 1964 uzavrel sviatostné manželstvo s Máriou Petrušovou († 20. novembra 2003). Pán im požehnal dvoch synov, Ľubomíra († 2010) a Vladimíra († 25. novembra 2004). Kňazskú vysviacku prijal 19. júla 1964 v Andrejovej, čím zavŕšil svoju prípravu na službu Bohu a ľuďom.
Pastoračná činnosť a správcovstvo farností
Jeho prvé pastoračné kroky viedli do farnosti Hrabské v okrese Bardejov, kde bol vymenovaný za správcu dňa 1. septembra 1964. Táto obec je známa ako rodisko blahoslaveného biskupa mučeníka Vasiľa Hopka, s ktorým sa František Dancák osobne poznal a udržiaval priateľské vzťahy. Neskôr, od 1. júla 1977, prevzal správu farnosti Kružlov, kde pôsobil nepretržite až do svojho odchodu na odpočinok 30. júna 2003. Počas svojho pôsobenia v Hrabskom, v rokoch 1973 až 1977, spravoval zároveň aj farnosť Snakov "excurrendo" (t.j. ako ďalšiu farnosť popri hlavnej). Po nástupe do Kružlova v roku 1977, v rokoch 1977 až 1978 spravoval rovnako "excurrendo" aj farnosť Hrabské. V rokoch 1980 až 1984 zastával významnú funkciu dekana bardejovského dekanátu, čím preukázal svoje organizačné a vodcovské schopnosti v rámci cirkevnej správy.
Po odchode na zaslúžený odpočinok v roku 2003 žil v Bardejovskej Novej Vsi a neskôr v Bardejove. Ani v tomto období však nezaháľal. V rokoch 2003 až 2008 pôsobil ako výpomocný duchovný pre Prešov, čím naďalej pomáhal v duchovnej službe. V rokoch 2008 až 2010 zastával funkciu vicekancelára Kúrie Prešovského arcibiskupstva, čo mu umožnilo prispieť svojimi skúsenosťami k riadeniu cirkevnej administratívy. Od roku 2010 až do svojej smrti pôsobil ako výpomocný duchovný v Bardejove.
Vzdelávanie, vedecká a publikačná činnosť
František Dancák bol celoživotne oddaný vzdelávaniu a šíreniu poznania. V rokoch 1998 až 2000 absolvoval štúdium pastorálnej teológie so zameraním na Spoločenskú komunikáciu - masmédiá na Trnavskej univerzite v Trnave, v spolupráci s Katolíckou univerzitou v Lubline. V roku 2003 získal akademický titul doktor pedagogiky (PaedDr.) po úspešnom absolvovaní rigoróznej skúšky na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove v študijnom odbore Učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov so zameraním na Etickú výchovu.
Jeho akademická kariéra zahŕňala aj pôsobenie ako odborný asistent na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. V rokoch 1996 až 2002 pracoval na Katedre systematickej teológie a v rokoch 2003 až 2006 na Katedre praktickej teológie. Počas svojho pôsobenia na fakulte viedol a oponoval bakalárske a diplomové práce nielen na Prešovskej univerzite, ale aj na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Prednášal širokú škálu predmetov, vrátane Dogmatickej teológie, Dejín náboženstva, Základov pedagogiky, Dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu, Katechizmu Katolíckej cirkvi, Masmediálnej komunikácie, Náboženského turizmu a Úvodu do literárnej činnosti.
Okrem pedagogickej činnosti bol František Dancák aj plodným autorom a redaktorom. V rokoch 1984 až 1991 zastával pozíciu šéfredaktora časopisov Slovo a Blahovistnik. Po tragickej smrti svojho nástupcu sa v roku 1999 vrátil do časopisu Slovo ako šéfredaktor, kde pôsobil do apríla 2000. V rokoch 1996 až 1999 bol predsedom Redakčnej rady časopisu Slovo, a od roku 2001 bol jej členom. Bol tiež členom Redakčnej rady časopisu Prešovská univerzita (1997 - 2007) a do roku 2005 členom redakčnej rady časopisu Theologos. V rokoch 2004 až 2006 pôsobil ako cenzor časopisu Cesta Gréckokatolíckej diecéznej charity v Prešove, ako aj cenzor pre cirkevnú tlač a literatúru Prešovského arcibiskupstva.
Jeho publikačná činnosť zahŕňa široké spektrum tém, od teologických úvah, cez homiletické príklady, až po publikácie zamerané na náboženský turizmus a históriu. Medzi jeho významné diela patria napríklad Reč na vrchu (v dvoch častiach), Slúžiť a pomáhať, Náboženský turizmus, Angelológia, Dal nám príklad (séria publikácií), Pútnické miesta sveta (v troch doplnených vydaniach), Veľké tajomstvo, Budete mi svedkami, Tvár milosrdenstva a mnohé ďalšie. Jeho práce boli oceňované za ich obsahovú bohatosť a prínos pre duchovný život.
Zapojenie do cirkevných a spoločenských aktivít
František Dancák sa angažoval aj v rôznych komisiách Prešovského arcibiskupstva, vrátane pastoračnej, liturgickej a komisie pre mládež (do roku 2004). V roku 2004 bol menovaný do Komisie pre masmédiá a Komisie pre Litmanovú. Od roku 2012 viedol Komisiu pre pútnické miesta a v rokoch 2013 až 2015 predsedal Komisii Archieparchiálneho zhromaždenia pre špeciálnu pastoráciu mládeže, Rómov a rodín. Jeho záujem o vzdelávanie sa prejavil aj v jeho členstve v školskej rade Gymnázia sv. Jána Zlatoústeho v Humennom od septembra 2008.
V rokoch 1997 až 2003 bol členom Akademického senátu Prešovskej univerzity a v rokoch 2003 až 2006 členom Akademického senátu Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity. Jeho aktívna účasť vo Výbore Spolku svätého Vojtecha v Trnave (1996 - 2007) a jeho členstvo v Redakčnej rade Katolíckych novín svedčia o jeho záujme o podporu cirkevného života a publikačnej činnosti. Bol tiež členom Slovenského syndikátu novinárov (1991 - 1995). Od roku 2005 bol členom Spolku rusínskych spisovateľov Slovenska a od roku 2008 členom World Academy of Rusyn Culture v Toronte, Kanada. V rokoch 1987 až 1989 bol členom Výboru cirkevných a náboženských činiteľov v ČSSR.
Ocenenia a vyznamenania
Za svoju rozsiahlu činnosť a prínos bol František Dancák ocenený mnohými vyznamenaniami. V roku 1999 mu Spolok sv. Vojtecha v Trnave udelil bronzovú pamätnú medailu za prácu vo Výbore SSV a podporu spolkovú činnosť. V roku 2009 získal Cenu Emila Korbu od Gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov a Neziskovej organizácie Petra za bohatú publikačnú činnosť a dlhoročné pôsobenie v časopise Slovo. V tom istom roku mu obec Snakov udelila cenu za celoživotnú publikačnú činnosť a bádateľskú prácu o diele Emila Kubeka. Obec Hrabské mu udelila Čestné občianstvo za duchovný rozvoj a propagáciu obce. V rámci súťaže Regionaliáda 2009 získal cenu za publikáciu o Vasiľovi Kočembovi. V roku 2015 mu Ľubovnianska knižnica udelila cenu za publikácie o Litmanovskej hore a Legnave. Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity mu v roku 2010 udelila Pamätný list za dlhoročnú pedagogickú prácu. V roku 2017 mu rektor Prešovskej univerzity udelil Zlatú medailu za celoživotné dielo. V roku 2017 mu biskup František Rábek odovzdal cenu Fra Angelico v kategórii slovesného umenia.
Vladyka Vasiľ Hopko, svätiaci prešovský biskup, mu dňa 10. novembra 1968 udelil titul titulárny arcidekan za jeho aktívne zapojenie do obnovy Gréckokatolíckej cirkvi. Dňa 10. februára 1998 mu prešovský biskup Ján Hirka udelil titul titulárny kanonik Prešovskej gréckokatolíckej eparchie. Vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita, mu udelil zlatý kríž dňa 29. februára 2004 a následne zlatý kríž s ozdobami (stavroforný protojerej) dňa 1. januára 2012.
František Dancák zomrel 18. novembra 2018 v Bardejove vo veku 79 rokov. Zádušnú svätú liturgiu a pohrebné obrady slávil prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ 23. novembra 2018 v Chráme sv. apoštolov Petra a Pavla v Bardejove. Jeho telesné pozostatky boli uložené na cintoríne v Andrejovej. Zostáva nezabudnuteľnou postavou v histórii Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ako aj v oblasti publicistiky a pedagogiky.