Francúzsko, krajina dlho považovaná za vzor modernej rodinnej politiky, v posledných rokoch čelí výzve prudkého demografického úpadku. Napriek tomu, že v minulosti mala pôrodnosť vyššiu ako zvyšok Európy, v posledných rokoch drasticky klesla. Tento pokles si vyžiadal legislatívne zmeny a iniciatívy na podporu rodiny a plodnosti. Kým Francúzsko rozširuje prístup k asistovanej reprodukcii aj pre slobodné ženy a lesbické páry, na Slovensku je situácia stále obmedzená.
Legislatívny posun vo Francúzsku: Prístup k asistovanej reprodukcii pre všetkých
V januári 2020 francúzsky Senát schválil zákon umožňujúci slobodným ženám a lesbickým párom prístup k umelému oplodneniu (IVF). Táto legislatívna zmena, ktorá je súčasťou širšieho zákona o bioetike, predstavuje prvú veľkú spoločenskú reformu počas funkčného obdobia prezidenta Emmanuela Macrona. Zákon, ktorý bol prijatý v Národnom zhromaždení po zdĺhavej dvojročnej debate, rozširuje doterajší prístup k liečbe plodnosti, ktorý bol predtým dostupný výlučne pre heterosexuálne páry. Francúzsko sa týmto krokom zaradilo k skupine krajín ako Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Írsko, Španielsko, Portugalsko a Malta, ktoré už podobné opatrenia zaviedli.
Hlasovanie v Národnom zhromaždení ukončilo zdĺhavú debatu v parlamente. Francúzske skupiny za práva LGBT ľudí lobovali za tento zákon po tom, ako Francúzsko v roku 2013 zlegalizovalo manželstvá párov rovnakých pohlaví. Vláda prezidenta Macrona zdôvodňuje tieto opatrenia rastúcou pluralitou modelov rodiny. Poslanec Jean-Louis Touraine hovoril o práve stať sa slobodnou matkou. Aj národný etický poradný výbor (CCNE) podporuje plány Macronovej vlády, pričom argumentuje, že v zmysle slobody a rovnosti by umelé oplodnenie nemalo byť dostupné len pre heterosexuálne páry.
Napriek schváleniu zákona, téma umelého oplodnenia pre slobodné ženy vyvoláva vo Francúzsku kontroverzie. Senátori zamietli článok zákona prijatý dolnou komorou, podľa ktorého by sa umelé oplodnenie mohlo preplácať z francúzskeho sociálneho zabezpečenia. Parížsky arcibiskup Michel Aupetit označil tieto novinky za „zmenu paradigmy, pri ktorej sa medicína stane službou, ktorá plní individuálne priania“. Spoločne s biskupmi vyjadril obavy, že sa medicína stane závislou od „trhu s asistovanou reprodukciou“. Predseda Konferencie biskupov Francúzska vyzval na účasť na demonštrácii proti reforme, ktorá podľa nich znamená elimináciu otcov. Tisíce Francúzov protestovali v Paríži a Bordeaux proti prístupu lesbických párov k metódam umelého oplodnenia, pričom požadovali aj zachovanie zákazu náhradného materstva a vyjadrovali podporu hodnotám tradičnej rodiny. Podľa prieskumu verejnej mienky podporuje požiadavky týchto demonštrantov necelá tretina Francúzov. Tieto protestné akcie zorganizovalo hnutie Manif Pour Tous, ktoré už v minulosti viedlo kampaň proti uzákoneniu homosexuálnych manželstiev.
Zákon nerieši dohody o náhradnom materstve, ktoré sú vo Francúzsku zakázané.
Demografické výzvy a snahy o zvýšenie pôrodnosti
Francúzsko, ktoré bolo dlhé roky vzorom modernej rodinnej politiky, dnes čelí prudkému demografickému úpadku. Vo Francúzsku bola dlho pôrodnosť vyššia ako v ostatnej Európe, avšak v posledných rokoch drasticky klesla. Ešte v roku 2018 Švajčiari chválili Francúzsko za jeho modernú a efektívnu rodinnú politiku. Krajina sa považovala za modernú spoločnosť, ktorá pracujúce ženy neodrádzala od rodenia detí, ale naopak, povzbudzovala ich k tomu neustále sa rozvíjajúcou rodinnou politikou. Vytváranie miest v jasliach sa však ukázalo ako nedostatočné na motiváciu žien k rodeniu detí.
Preto prezident Emmanuel Macron osobne zasiahol. Každá 29-ročná Francúzka dostane list pripomínajúci jej biologické hodiny, zatiaľ čo list pre mužov v rovnakom veku ich má upozorniť na zhoršujúcu sa kvalitu ich spermií. Ministerka zdravotníctva Stéphanie Ristová poukazuje na to, že v súčasnosti má každý ôsmy pár vo Francúzsku problémy s otehotnením. Okrem spomínanej kampane podniká francúzska vláda viacero konkrétnych opatrení na podporu rodiny. Do roku 2028 chce zriadiť viacero centier špecializovaných na problémy s plodnosťou, aby páry mohli rýchlejšie získať presnú diagnózu a okamžitú pomoc. Vláda však zatiaľ nekonkretizovala, ako budú tieto centrá vyzerať.
Vo Francúzsku platí už dlhší čas zákon, na ktorý sa odvoláva aj list, že ženy vo veku od 29 do 37 rokov si môžu bezplatne zmraziť svoje vajíčka. V krajine, ktorá vo svojej ústave zakotvuje právo na potrat, sa vnímanie plodnosti ako čisto medicínskeho problému zdá logické. Francúzsko je tak plne v súlade s tým, čo Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a EÚ všeobecne označujú ako reprodukčné zdravie.
Keďže demografická zmena, ktorá v niektorých štátoch už medzitým prerástla do demografickej krízy, je celoeurópskym problémom, Francúzsko v tom nie je samo. Všetky krajiny starého kontinentu sa snažia o vyššiu pôrodnosť. Bulharsko je v Európe krajinou s najvyššou pôrodnosťou, ktorá dosahuje 1,81 dieťaťa na ženu. Najnižšiu pôrodnosť má Malta s iba 1,08 dieťaťa. V Nemecku, ekonomicky najsilnejšej krajine Európy, klesla pôrodnosť v roku 2024 na 1,35 dieťaťa na ženu.
Maďarsko v uplynulých rokoch vyvinulo pozoruhodnú rodinnú politiku zameranú na daňovo orientovanú sociálnu politiku. Na rozdiel od západoeurópskych modelov so štátnymi transfermi sa Maďarsko zameralo predovšetkým na daňové úľavy pre rodiny. Cieľom je, aby rodičovstvo neprinášalo žiadne sociálne ani ekonomické nevýhody a zároveň sa posilňuje vnútorná kúpna sila. K tomu sa pridali opatrenia ako výhodné úvery a podpora bývania pre rodiny, pričom splátky sa odpúšťajú podľa počtu detí. Tieto opatrenia sa prejavili nárastom pôrodnosti na 1,55 dieťaťa na ženu v roku 2024, avšak cieľ 2,1 dieťaťa na ženu, potrebný na udržanie stabilnej populácie, zatiaľ Maďarsko nedosiahlo. Do októbra 2025 platilo, že matky so štyrmi a viac deťmi boli celoživotne oslobodené od dane z príjmu.
Imigrácia mení populáciu Európy
Umelé oplodnenie na Slovensku: Obmedzený prístup a finančná náročnosť
Na Slovensku je situácia v oblasti umelého oplodnenia odlišná. Umelé oplodnenie je hradené zo zdravotného poistenia, ale len pre heterosexuálne páry, kde žena spĺňa vekové kritérium (mladšia ako 40 rokov) a existuje lekárska indikácia neplodnosti. Pre slobodné ženy a lesbické páry je umelé oplodnenie na Slovensku zakázané.
Hoci je umelé oplodnenie na Slovensku hradené zo zdravotného poistenia, pre mnohé páry zostáva finančne nedostupné, keďže za jeden pokus o otehotnenie musia doplatiť približne tisíc eur. Pre slobodné ženy či lesbické páry navyše zostáva umelé oplodnenie úplne nedostupné a musia za ním cestovať do inej krajiny. Na takéto kroky sa odhodlajú len tie ženy, ktoré sa neboja jazykovej bariéry a majú dostatok finančných prostriedkov.
Pre lesbické páry zo Slovenska je jednou z najdostupnejších možností umelé oplodnenie v Rakúsku. V Rakúsku sa môžu zosobášiť, podstúpiť umelé oplodnenie a obe budú uznané za matky a zapísané do rodného listu. Pre slobodné Slovenky v Rakúsku však toto neplatí. Do Dánska chodí pre umelé oplodnenie množstvo lesbických párov a slobodných žien, keďže téma v krajine nie je tabu a spoločnosť o nej diskutuje už od 90. rokov.
Argumenty pre a proti sprístupneniu umelého oplodnenia
Argumenty pre sprístupnenie:
- Právo na sebaurčenie: Každá žena má právo rozhodovať o svojom tele a o tom, či chce mať dieťa.
- Rovnosť: Všetky ženy by mali mať rovnaký prístup k možnostiam, ako si splniť sen o materstve, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo rodinný stav.
- Pluralita rodinných modelov: Spoločnosť sa mení a existuje mnoho rôznych typov rodín. Štát by mal rešpektovať túto rozmanitosť a umožniť ženám vytvárať rodiny, ktoré im vyhovujú.
Argumenty proti sprístupneniu:
- Právo dieťaťa na otca: Dieťa má právo na otca a na kompletnú rodinu s oboma rodičmi.
- Etické otázky: Umelé oplodnenie vyvoláva mnohé etické otázky, napríklad otázku anonymity darcu spermií a otázku komercializácie reprodukcie.
- Finančná náročnosť: Sprístupnenie umelého oplodnenia pre širšiu skupinu žien by mohlo zaťažiť systém zdravotného poistenia.
Slovenská realita: Neplodnosť a možnosti liečby
S diagnózou neplodnosti zápasí na Slovensku približne 20% párov. V súčasnosti existuje množstvo metód a postupov na jej liečbu. Centrá asistovanej reprodukcie ponúkajú komplexnú starostlivosť, kde sú všetky potrebné vyšetrenia aj odborníci pod jednou strechou, čo šetrí čas a urýchľuje liečbu. Zmluva v hodnote 441-tisíc eur umožnila zaviesť novú technológiu, ktorá podstatne zvyšuje úspešnosť umelého oplodnenia.
Vek a plodnosť: Fakty a mýty
MUDr. Peter Krajkovič z centra asistovanej reprodukcie Helios v Martine poukazuje na to, že vek žien, ktoré chcú otehotnieť, sa stále zvyšuje a prístup k tehotenstvu sa počas jednej generácie úplne zmenil. Mladšej generácii žien sa mení pohľad na materstvo a rodinný život. Snaha vydať sa, mať muža, deti a rodinu už nie je prvoradá, ako to bolo u ich rodičov. Priority sa posúvajú, na prvom mieste je kariéra. Aj medializované informácie o starších prvorodičkách vyvolávajú v ženách dojem, že otehotnieť sa dá v každom veku, čo však nie je pravda.
Fyziologicky má žena vajíčka vo vaječníkoch už od narodenia a ďalšie v priebehu života nevznikajú. Zásoba a kvalita vajíčok počas života ženy postupne klesá. Sme naprogramovaní na tehotenstvo a pôrod v mladom veku. Lekári odporúčajú prvé dieťa okolo 25. až 27. roku života. Ženy nie sú fyziologicky stvorené na tehotenstvo v štyridsiatke alebo päťdesiatke.
Francúzska vláda pripravuje legislatívu, ktorá by umožnila slobodným ženám a lesbickým párom podstúpiť mimotelové oplodnenie, takzvanú in vitro fertilizáciu, a súvisiace úkony vo Francúzsku, aby preto nemuseli cestovať do zahraničia. Systém zdravotnej starostlivosti by mal pokryť náklady na asistovanú reprodukciu pre všetky ženy do 43 rokov. Vláda sa zatiaľ nerozhodla, či bude takýto postup zákonne zaznamenávať alebo bude požadovať od rodičov, aby svoje deti upovedomili, že sa narodili s pomocou in vitro oplodnenia.
tags: #francuzko #umele #oplodnenie