Druhý mesiac života predstavuje pre dieťa a jeho rodičov významný prechod. Z mesačného novorodenca sa stáva dojča, ktoré sa začína aktívnejšie zaujímať o svoje okolie a jeho dni nadobúdajú určité pravidlá. Koniec šestonedelia signalizuje nielen fyzické zotavenie matky, ale aj upevnenie vzájomného puta medzi ňou a dieťaťom. Počas prvého mesiaca si matka s dieťatkom zvykli na seba a ich spoločné dni začínajú mať istý poriadok a pravidlá.
Sociálny vývin a prvé úsmevy
Vo svojom druhom mesiaci života sa bábätko začína viac zaujímať o okolie. Obzvlášť ho priťahujú ľudské tváre, ktoré sa mu prihovárajú a usmievajú. Táto interakcia je pre jeho vývoj kľúčová. Je fascinujúce sledovať, ako sa dieťatko učí reagovať na podnety z okolia. Ak vo svojom zornom poli objaví maminu, začne ju sústredene pozorovať. Keď na neho navyše prehovorí, bábätko často od radosti kope nožičkami, čo je jeden z prvých prejavov jeho emocionálnej odozvy.
Okolo šiesteho až ôsmeho týždňa života sa u dieťaťa objavujú prvé cielene úsmevy. Tento úsmev nie je len reflexom, ale signálom spokojnosti a nadviazania prvého sociálneho kontaktu. Je to moment, ktorý rodičia netrpezlivo očakávajú a ktorý posilňuje ich vzťah s dieťaťom.
Dieťa v tomto veku už dokáže vyjadrovať svoje potreby prostredníctvom plaču. Pri pocite hladu, potrebe vylučovania, mokrej plienke alebo túžbe po nosení začína úmyselne plakať. Rodičia sa postupne učia rozlišovať rôzne druhy plaču, ktoré signalizujú odlišné potreby. Niektoré bábätká začínajú vydávať aj iné zvuky ako plač, napríklad jemné mrnkanie, čo je ďalší krok v ich komunikačnom vývoji. Od druhého mesiaca života je tiež možné s dieťaťom navštevovať kurzy dojčenského plávania, ktoré podporujú jeho fyzický rozvoj a zároveň slúžia ako forma socializácie.
Fyzický vývin: Hrubá a jemná motorika
Druhý mesiac prináša pokroky aj v oblasti motorického vývinu. Dieťa sa na brušku snaží dvíhať hlavičku do uhla približne 45 stupňov a začína sa otáčať za zvukom. To svedčí o posilňovaní krčných a chrbtových svalov, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie vývojové míľniky. Na chrbte sa snaží dvíhať nohy nad podložku, čo sa mu na chvíľu podarí. Ruky sú stále ohnuté v lakťoch a položené pozdĺž tela, ale dlane sa začínajú otvárať, čo naznačuje lepšiu kontrolu nad hornými končatinami.
Pri priťahovaní dieťaťa do sedu je dôležité si uvedomiť, že udržanie hlavičky vzpriamene je síce pokrokom, ale pasívny sed nie je pre vývoj chrbtice zdravý. K správnemu sedu dochádza prirodzene z polohy na štyroch alebo z lezenia, a preto by sa takáto možnosť nemala dieťaťu umelo ponúkať, okrem lekárskych kontrol.
Rozvoj zmyslov: Zrak a sluch
Zrak dieťaťa sa v druhom mesiaci života ďalej rozvíja. Dokáže chvíľu pozorovať pohybujúci sa predmet, vidí na krátku vzdialenosť a vníma okolie. Je normálne, ak dieťa ešte škúli, tento jav by sa mal do štvrtého mesiaca veku stratiť. Bábätko zaujímajú hrany, rohy a krivky predmetov, čo sú základné vizuálne podnety.
Čo sa týka sluchu, dieťa už po hlase spoznáva svoju mamičku. Silný zvuk ho môže rozplakať, naopak, tzv. biely šum, ako je zvuk jazdy áut, digestora či práčky, ho často upokojuje a môže pri ňom aj zaspať. Tento jav je spôsobený tým, že tieto zvuky pripomínajú dieťaťu zvuky z maternice.
Spánok a výživa
Obdobie od druhého do tretieho mesiaca života môže byť spojené s nástupom detských kolík, ktoré dokážu potrápiť nielen bábätko, ale aj jeho rodičov. Spánok dieťaťa sa začína postupne skracovať. V noci spí okolo 12 až 15 hodín, cez deň potom ďalších 3 až 5 hodín. Mnohé bábätká v tomto veku najlepšie spia v spoločnej posteli s rodičmi, čo môže byť pre rodičov praktické, ale je dôležité dbať na bezpečnosť.
V oblasti výživy platí, že dojčatá priberajú denne zhruba 20 až 30 gramov do tretieho mesiaca veku. Kŕmenie by malo prebiehať vtedy, keď si dieťa samo vypýta, čo je základom pre úspešné dojčenie.
Hmotnosť a výška v 2. mesiaci:
| Pohlavie | Spodná hranica (kg) | Optimálna hmotnosť (kg) | Horná hranica (kg) |
|---|---|---|---|
| Chlapček | 3,6 | 5,2 | 6,7 |
| Dievčatko | 3,4 | 4,7 | 6,0 |
| Pohlavie | Spodná hranica (cm) | Optimálna výška (cm) | Horná hranica (cm) |
|---|---|---|---|
| Chlapček | 53,2 | 58,1 | 62,9 |
| Dievčatko | 52,2 | 56,8 | 61,3 |
Cestovanie a prechádzky
Pri cestovaní autom je nevyhnutné, aby bolo bábätko pripútané v autosedačke typu vajíčko, ktorá je určená pre deti od narodenia do 10 kg. Autosedačku je potrebné dodatočne pripútať bezpečnostným pásom vozidla. Dieťa je možné viezť na prednom sedadle spolujazdca, ale iba v prípade, že je airbag vypnutý.
Prechádzky na čerstvom vzduchu sú pre dieťa prospešné, dokonca aj pri teplote do 10°C. Je dôležité dieťa teplo obliecť a podľa potreby ho zabaliť do fusaku či deky. Pri nosení dieťaťa v šatke alebo nosiči je vhodné použiť širšiu bundu alebo zateplený vak na nosenie. Hraničná teplota pre prechádzky je okolo 0°C až -3°C. Osobitnú pozornosť treba venovať silnému a studenému vetru, keďže dieťa ešte nedokáže efektívne regulovať svoju telesnú teplotu a mohlo by rýchlo prechladnúť.
V lete by mala strieška kočíka chrániť dieťa pred priamym slnkom. Matka by pri obliekaní dojčaťa mala dbať na to, aby nedošlo k prehriatiu organizmu.
Obliekanie dieťaťa do chladného počasia
Potrebná výbavička v 2. mesiaci
V druhom mesiaci života už dieťa pravdepodobne disponuje základnou výbavičkou, ktorá zahŕňa hraciu deku, lehátko, rôzne hračky na kočík či pre bábätká. Ak matka dojčí, existujú rôzni pomocníci, ktorí môžu proces dojčenia uľahčiť a zabezpečiť nevyhnutné vitamíny obsiahnuté v materskom mlieku. Pre rodičov, ktorí radi cestujú s dieťaťom, môže byť užitočné začať sa obzerať po cestovnej postieľke alebo rôznych druhoch nosičov. V prípade, že dieťa nie je dojčené, môže rodičom pri príprave umelého mlieka a starostlivosti o nevyhnutné veci pomôcť napríklad sterilizátor.
Zrakové vnímanie v prvých mesiacoch
Po narodení má zrak dieťaťa špecifické vlastnosti. Zraková ostrosť nie je dokonalá, svet vidí rozmazane. V prvom týždni života vníma svet skôr čiernobielo s odtieňmi sivej, preto deti rady reagujú na kontrastné farby a jasne určené geometrické vzory. Farebné videnie sa rozvíja okolo štvrtého mesiaca.
Vo veku približne dvoch týždňov začína bábätko rozpoznávať tváre svojich najbližších a dokáže na krátko zamerať pozornosť na úsmev či výraz tváre. Vidí na vzdialenosť približne 20-30 cm. V treťom týždni sa jeho zorné pole síce výrazne nemením, ale dokáže udržať pozornosť na tvár rodiča až desať sekúnd. Vo štvrtom týždni začína vnímať predmety aj v periférii a sleduje pohybujúce sa objekty otáčaním celej hlavičky, keďže do dvoch až štyroch mesiacov nevie pohybovať len očami.
V prvom mesiaci dieťa otáča hlavičku k zdrojom svetla a sleduje predmet, ak prekríži stredovú líniu zrakového poľa. Nadväzuje krátky zrakový kontakt. V druhom a treťom mesiaci sleduje predmety aj vo zvislom smere a pri krúžení, rozoznáva tváre a začína pohybovať očami aj bez pohybu hlavičky. Jeho očný kontakt sa predlžuje a zvyšuje sa citlivosť na svetlo. Začína sa zaujímať o svoje ruky a nohy.
Vývoj mozgu a vplyv prostredia
Mozog dieťaťa sa v prvých rokoch života vyvíja neuveriteľnou rýchlosťou. V prvom roku života vytvorí milión nových nervových spojení (synapsií) za sekundu. Do troch rokov dosiahne mozog približne 80 % veľkosti dospelého mozgu a v období dvoch až troch rokov má dokonca dvakrát viac synapsií ako v dospelosti. Po treťom roku života dochádza k redukcii synapsií, kde sa zachovávajú tie, ktoré sú najviac stimulované.
Tento vývoj je silne ovplyvnený genetikou, ale rovnako dôležitú úlohu zohráva prostredie a skúsenosti dieťaťa. Každý podnet stimuluje nervovú aktivitu. Obdobie do troch rokov je považované za kritické pre vývoj mozgu, kedy sú mozog a správanie náchylnejšie na zmeny v prostredí. V tomto období sa dieťa dokáže učiť určité zručnosti oveľa rýchlejšie.
Kľúčovými faktormi pre zdravý vývoj mozgu sú:
- Citlivé a láskyplné rodičovstvo: Zdravé vzťahy vytvárajú základ pre celoživotné pocity pohody a ovplyvňujú sociálno-emocionálny a kognitívny vývoj. Reagovanie na potreby dieťaťa pomáha chrániť mozog pred stresom.
- Správna výživa: Dostatočný prísun kalórií, bielkovín a vitamínov je nevyhnutný pre fyzický aj mentálny rast. Podvýživa môže viesť k trvalým poruchám správania a kognitívnych funkcií.
- Hra: Hra je pre rozvoj mozgu nevyhnutná. Deti prostredníctvom hry skúmajú svet, testujú funkčnosť vecí a precvičujú si zručnosti.
- Čítanie: Aj keď dieťa ešte nerozumie slovám, čítanie mu buduje bohatú sieť slov, posilňuje puto s rodičom a podporuje emocionálny vývoj.
- Spánok: Spánok podporuje nielen fyzický rast, ale aj rast mozgu. Počas spánku mozog spracováva zážitky z dňa.
Bezpečnosť na prvom mieste: Úrazy hlavy
Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté, najmä v období, keď sa učia novým pohybom ako je sedenie, státie či chôdza. Pády z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí zvyčajne nemajú vážne následky. Závažnejšie vnútrolebečné poranenia však častejšie vznikajú v dôsledku nedostatočného dohľadu dospelých - pády z nábytku, pri starších deťoch pády z výšok či pri bicyklovaní.
Hlava dieťaťa je v porovnaní s dospelým väčšia vzhľadom k telu, detská lebka je tenšia a poddajnejšia. V prípade akéhokoľvek úrazu hlavy je pri neistote alebo závažnom spôsobe úrazu namieste vyhľadať lekársku pomoc. Pri hodnotení úrazu je dôležité zamerať sa na vedomie a správanie dieťaťa, zreničky, miesto nárazu a prípadné krvácanie. Dôležité je dieťa sledovať minimálne 48 hodín po úraze, pretože niektoré symptómy sa môžu objaviť s časovým odstupom.
Na pomoc pri orientačnom zhodnotení stavu dieťaťa môže poslúžiť tzv. „Detský hodnotiaci trojuholník“, ktorý zjednodušene hodnotí vzhľad a správanie, dýchanie a krvný obeh (prekrvenie kože). V prípade, že všetky tieto „stránky“ vykazujú dobré príznaky, dieťa nie je v bezprostrednom ohrození. Avšak akékoľvek patologické zmeny si vyžadujú lekársku pozornosť.
V prípade podozrenia na závažné poranenie hlavy môže lekár indikovať RTG alebo CT vyšetrenie lebky, prípadne neurologické vyšetrenie. Je dôležité si uvedomiť, že prejavy otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia, preto je v niektorých prípadoch potrebné dieťa hospitalizovať na sledovanie.