Porozumenie textu a schopnosť efektívne s ním pracovať predstavujú základné kamene úspešného vzdelávania a celoživotného rozvoja jedinca. V dnešnej informačne presýtenej dobe, kde sa na nás valí nespočetné množstvo údajov z rôznych zdrojov, sú čitateľské zručnosti nevyhnutné nielen na zvládnutie školských povinností, ale aj na orientáciu v praktickom živote, kritické myslenie a odolnosť voči manipulácii. Text nie je len súbor písmen a slov, ale nositeľ informácií, myšlienok a emócií, ktorý nám otvára dvere k poznaniu sveta a seba samého.
Význam rozvoja čitateľských zručností
Je známe, že kto rozumie textom, rozumie aj svetu. Bez porozumenia je človek často bezradný a nevie si správne vybrať z množstva informácií, ktoré sa na neho valia z viacerých strán. V súvislosti s touto bezradnosťou je ľahšie manipulovateľný a neostáva plne samostatný. Hlavne pre tieto skutočnosti je v dnešnej dobe veľmi dôležité disponovať čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné už v škole, aby učenie pre deti bolo efektívne a zmysluplné. Táto kompetencia však ovplyvňuje aj uplatnenie absolventov v praktickom živote a na trhu práce. Nezanedbateľná je i práca s umeleckým textom, ktorý je potrebný pre rozvoj krásy duše. Aby sme predišli zbytočným problémom a aby boli naši žiaci správne vyzbrojení do reálneho života, mali by vedieť urobiť podrobnú analýzu textu, zhodnotiť prečítaný text, dokázať porovnávať rozličné informácie v textoch s neznámym obsahom a netypickej formy. V školách máme rôzne typy žiakov. Jedni berú do rúk texty radi, no niektorí robia radšej čokoľvek iné.
Výzvy spojené s dyslexiou
Dyslexia, inak povedané porucha čítania, predstavuje špecifickú výzvu v procese osvojovania si čitateľských zručností. Prejavuje sa ťažkosťami pri osvojovaní si čítania, napriek tomu, že dieťaťu sa dostáva bežného výukového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť. Dyslexia negatívne ovplyvňuje schopnosť žiaka osvojiť si čítaný text a zasahuje tak prakticky do všetkých školských predmetov, ktoré musí žiak povinne absolvovať.
Deti s dyslexiou mávajú problémy s intonáciou a melódiou vety (čítajú monotónne, neklesajú hlasom), pri čítaní nesprávne hospodária s dychom (nedýchajú správne, na jeden nádych chcú prečítať čo najviac, dych im nestačí, prehĺtajú slabiky, počas čítania sa musia nadýchnuť a tým prerušia čítanie…). Niekedy je prítomná tzv. nesprávna technika čítania. V niektorých prípadoch je žiak si schopný po sebe chybu opraviť. Podľa výskumov je táto porucha rozšírená v populácii. Dyslektici majú problémy s fonologickým spracovaním čítaného textu, ako aj problémy so slovnou pamäťou, teda so znovu vyvolávaním prečítaných slov.
Podpora čítania a práce s textom u detí
Práca s textom v škole, ale i doma sa naozaj oplatí. Je dobré, keď dokážeme pre túto činnosť nadchnúť hlavne tie deti, ktoré so spomínanými aktivitami nesympatizujú. Je potrebné vyskúšať viacej metód. Možno niektorým deťom pomôže pri práci s textom to, že pracujú vo dvojici či v skupine, necítia sa osamotené a pri problémoch im pomôže spolužiak, ktorý premýšľa nad tou istou úlohou.
Výskumy ukazujú, že ak sa číta dieťaťu nahlas, pomáha to zvyšovať jeho sebadôveru a schopnosť čítať. A vedeli ste, že ak si dieťa píše denník, pomáha to k tomu, aby sa z neho stal lepší pisateľ a čitateľ? A tiež, že deti si rady prečítajú samy knižku, ktorú im niekto predtým čítal nahlas?
Metódy a aktivity na podporu čítania
Existuje množstvo inovatívnych metód a aktivít, ktoré môžu pomôcť deťom, najmä tým s čitateľskými ťažkosťami, rozvíjať lásku k čítaniu a zlepšovať svoje porozumenie textu. Tieto aktivity by mali byť zábavné, interaktívne a prispôsobené individuálnym potrebám dieťaťa.
Kooperatívne formy učenia
Kooperatívne učenie je mimoriadne účinné pri práci s textom, pretože podporuje vzájomnú pomoc, diskusiu a zdieľanie poznatkov medzi žiakmi.
Párové čítanie: Jednou z možností práce s literárnym textom je párové čítanie. Úlohou je zvládnuť text, ktorý rozdelíme na dve časti. Každý z páru číta inú časť textu. Prvú časť číta žiak A, druhú časť žiak B. Po prečítaní žiak A referuje prvú časť textu žiakovi B. Žiak B mu kladie otázky. Potom žiak B referuje druhú časť textu žiakovi A a žiak A kladie otázky. Takto spoločnými silami zvládnu celý text. Túto metódu odporúčame používať pri obsahovo náročnejších ukážkach, v ktorých je zložitejší dej alebo je v ňom veľa nových pojmov. Dá sa využiť na ktoromkoľvek predmete.
Skladačka: Podobne sa postupuje pri ďalšej kooperatívnej forme učenia, tzv. skladačke. Text rozdelíme na štyri časti. Žiakom rozdáme text tak, že každý žiak má jednu zo štyroch častí. Nasleduje tiché čítanie textu. Vytvoríme tzv. expertné skupiny. V prvej expertnej skupine budú všetci tí, ktorí čítali 1. časť textu, v druhej tí, čo čítali 2. časť textu, v tretej expertnej skupine budú všetci tí, ktorí čítali 3. časť textu a napokon v štvrtej skupine sa stretnú všetci, ktorí čítali 4. časť textu. Pre prácu v expertných skupinách zadáme nasledovné pokyny: „Dôkladne sa porozprávajte o vašej časti príbehu. Upozornite sa vzájomne na dôležité veci. Staňte sa expertmi na svoju časť textu". Vytvoríme nové zmiešané skupiny tak, aby sa v každej stretol expert na 1. časť, expert na 2., 3., a 4. časť. Každý expert postupne oboznámi ostatných v skupine so svojou časťou. Keď rozpráva expert na 1. časť, ostatní v skupine ho aktívne počúvajú a kladú otázky na vysvetlenie. Potom pokračuje expert na 2. časť a za ním ostatní, až kým sa nevystriedajú všetci štyria a tým celá skupina zvládne celý príbeh. Príbeh v texte nie je ukončený. Vymyslite koniec príbehu. Môžeme zvoliť nasledovné možnosti: Každý sám vytvorí koniec príbehu a prečíta ho svojej skupine. V skupine kolujú papiere. Každý zo skupiny napíše na papier jednu vetu a posunie ho ďalšiemu v skupine, ktorý napíše ďalšiu vetu tak, aby nadväzovala na vety predchádzajúce. Tak vznikne v každej skupine 4-5 záverov príbehu. (Projekt Orava v praxi, 2001, s.39-42)
Interaktívne aktivity s textom
Zapájanie žiakov do aktívnej práce s textom podporuje ich angažovanosť a hlbšie porozumenie.
Spoločné vytváranie príbehu: Žiakov v triede môžeme motivovať aj prostredníctvom tejto aktivity. Žiaci postupne hovoria vety, rozprávajú v poradí za sebou. Ak sa snažia, môžu spoločnými silami vytvoriť vlastný príbeh. Prvý v poradí má zodpovednú úlohu, pretože určujeme tému. Keď máme viac času, môžeme pre žiakov pripraviť zaujímavú aktivitu. Prefotíme texty z knižiek, rozstriháme ich, poprehadzujeme a nalepíme na papier.
Rozprávkový klobúk: Deti sedia v kruhu. V strede je klobúk, v ktorom sú na lístkoch napísané vety z viacerých rozprávok. Deti si z klobúka ťahajú jednotlivé vety na lístkoch a snažia sa zistiť, z ktorej rozprávky je veta.
Súťaž o najlepšiu reprodukciu textu: Svoje schopnosti si žiaci môžu preveriť aj pomocou reprodukcie prečítaných textov. Aby nereprodukovali stále ten istý text, postupujeme tak, že knihu čítame po častiach a každú časť reprodukujú maximálne dvaja žiaci. Niekedy je dobré mať v triede kreslo pre súťažiaceho, aby všetci žiaci sústredili zrak na to dieťa, ktoré reprodukuje text.
Nástenka pre mladších spolužiakov: Žiaci v staršom školskom veku musia mať neustále pocit, že robia niečo potrebné a prospešné. Môžeme teda vymyslieť aktivitu, ktorá súvisí s tvorbou nástenky pre mladších spolužiakov o prečítaných knihách. Nástenka by mala byť umiestnená na dostupnom mieste na chodbe školy. Jej zameranie môže byť rôzne, podľa toho, akú tému si žiaci vyberú. Napríklad: Kniha, ktorá ma najviac ovplyvnila, Kniha, ku ktorej sa rád(rada) vraciam, Kniha, ktorá ma rozosmiala a podobne. Žiaci môžu postupovať tak, že napíšu napríklad stručný obsah knihy, ďalej k tomu pripoja svoj názor, v ktorom vysvetlia dôvod výberu knihy podľa témy, môžu nakresliť ilustráciu ku knihe, navrhnúť obálku knihy, navrhnúť reklamu na predaj knihy a podobne. Potom môžu umiestniť k nástenke nejakú schránku, do ktorej ostatní žiaci školy vhadzujú svoje postrehy a názory o tom, ktorá práca ich najviac zaujala a ktorú z ponúkaných kníh by si radi prečítali a prečo. Víťaza nezabudneme odmeniť.
Tvorba komiksu: Postupné čítanie knihy môže byť obohatené aj o tvorbu komiksu na prečítanú tému. Komiks môžu urobiť na výkres, ale i v počítači. Následne môžeme pripraviť výstavu komiksov a tiež vyhodnotiť najlepšie. Táto práca je pre žiakov veľmi inšpirujúca, lebo hlavne menšie deti si rady komiksy čítajú, takže tí starší majú vďačného adresáta, pre ktorého komiksy vytvoria.
Skladanie rozstrihnutej básne (textu): Jednoduchšou aktivitou, ktorá si nevyžaduje zložitejšiu prípravu a priebeh, je skladanie rozstrihnutej básne alebo prozaického textu. Žiakov rozdelíme do skupín, v obálke im dáme rozstrihnuté texty. Žiaci ich musia čítať a ukladať v správnom poradí.
Špecifické techniky a hry s písmenami a slovami
Pre deti, ktoré majú problémy s osvojovaním si čítania, sú mimoriadne dôležité hravé a multisenzorické prístupy.
- Práca s písmenami z rôzneho materiálu: Polystyrén, drôt, plastelína - tieto materiály umožňujú deťom hmatovo vnímať tvary písmen.
- Písmenkové pexeso: Hra, ktorá rozvíja vizuálne rozlišovanie písmen a ich párovanie.
- Skladanie písmen z papierových častí: Podobne ako práca s plastelínou, aj táto aktivita podporuje vnímanie tvaru písmen.
- Dokresľovanie neúplných tvarov písmen: Pomáha deťom upevniť si vizuálnu podobu písmen.
- Rôzne tabuľky s abecedou: Slúžia ako vizuálna pomôcka a referenčný bod.
- Práca s mäkkými a tvrdými kockami: Na mäkké kocky znázorníme mäkké slabiky, na tvrdé kocky znázorníme tvrdé slabiky, čím sa rozvíja vnímanie fonetických rozdielov.
- Farebné krúžkovanie podobných písmen: Napríklad krúžkovanie písmen "b" a "d", ktoré si deti často mýlia.
- Spájanie jednotlivých začiatočných písmen slov s obrázkom, ktorý pomenúvajú: Táto aktivita pomáha deťom uvedomiť si súvislosť medzi písmenom a zvukom a zároveň aj s konkrétnym predmetom či pojmom.
- Vyplňovanie vynechaných slov v texte: Pripravíme krátky text, v ktorom bude vynechaných zopár slov. Dieťa má doplniť slová, ktoré sú vynechané (sú napr. pod textom).
- Zábavné slovné hry: Týmto sa s dieťaťom môžeme venovať prakticky kdekoľvek. Vyslovíme slovo a úlohou dieťaťa je nadviazať na posledné písmeno konkrétneho slova novým vymysleným slovíčkom, ktorého prvé písmeno bude identické s posledným písmenom predchádzajúceho slova (napr. "auto" - "otrok" - "kôň").
Prístup pedagóga k žiakom s dyslexiou
Pedagóg by mal u žiaka s dyslexiou snažiť zabrániť pocitom menejcennosti, nevystavovať ho porovnávaniu s ostatnými žiakmi či súťažným aktivitám. Podstatné je nešetriť pochvalou a ocenením, vyzdvihovať pozitívne vlastnosti žiaka a oblasti, v ktorých viac vyniká. Dlhšie učivo je vhodné rozdeliť na niekoľko ucelených kratších častí, pedagóg by mal viesť prednášku interaktívne, zapájať žiaka do výkladu, dávať mu otázky. Cvičenia by pre žiakov s dyslexiou by mali byť kratšie, zadania zrozumiteľné a jednoduchšie. Nie sú vhodné úlohy vyžadujúce dlhotrvajúce vypracovávanie. Títo žiaci veľmi často zabúdajú a bývajú nezodpovední pri zaznačovaní si domácich úloh. Pri preverovaní vedomostí dieťaťa sa odporúča preferovať ústnu formu skúšania, či testovú formu.
Práca s textom v predškolskom veku
Čitateľská gramotnosť u detí predškolského veku je veľmi dôležitá. Dieťa si osvojuje kľúčové kompetencie čitateľskej gramotnosti, ktoré rozvíja v neskoršom veku, oboznamuje sa s ilustrovanou knihou doplnenou o textovú časť. Cieľom je podporiť kontakt detí s písaným textom a eliminovať nespisovnú výslovnosť, nárečie u dieťaťa a súčasne oboznamovať deti s encyklopédiami, ľudovými rozprávkami, kde dobro vyhráva nad zlom, alebo poviedkami zo života.
Rozvíjať čitateľskú gramotnosť u dieťaťa v materskej škole je najlepšie vhodným stimulačným prostredím, ktoré tvorí napr. vhodne zvolená veľkosť farebných písmen, ktoré sú vždy na očiach detí v triede, pomôcky na podporu rozvoja čitateľskej gramotnosti ako je učebný text, ale môžeme sem zahrnúť aj interaktívnu tabuľu a využívanie vo výchovno-vzdelávacej činnosti vhodne zvolené metódy rozvíjania komunikačných schopností.
Metódy rozvíjania gramotnosti v predškolskom veku
- Ranný kruh: Jedna z foriem organizačnej zložky predprimárneho vzdelávania, kde sa deti rozprávajú o svojich emóciách, náladách pričom využívajú kognitívno-psychické procesy.
- Metóda lona: Vhodné prepojenie textu a obrázku pri čítaní, kedy učiteľka ukazuje na čítané slová, aby si dieťa uvedomovalo, že text v knihe sa číta zľava doprava, zhora dolu, poukazuje na riadky a veľkosť začiatočných písmen vo vete, ako aj začiatok a koniec textu.
- Slovná banka: Učiteľka napíše veľkými písmenami krátky text, napr. z rozprávky o Červenej čiapočke na dva papiere, jeden z nich rozstrihá a úlohou detí je na základe vizuálneho sledovania podľa predlohy textu poskladať postrihaný text na princípe puzzle.
- Metóda spoločného čítania: Učiteľka spoločne s dieťaťom číta rôzne príbehy, rozprávky, o ktorých spoločne diskutuje o porozumení prečítaného textu.
- Metóda jazykovej skúsenosti: Učiteľka výpovede detí na rôzne témy značí do písanej podoby a následne ich číta, čo umožňuje sledovať premenu hovorenej (verbálnej) reči do písanej formy.
- Metóda pojmovej mapy: Pomocou ktorej deti priraďujú pojmy k vybranej téme, rozprávke.
- Metóda triedneho časopisu: Do ktorého deti prispievajú svojimi kresbami, písaním oznamov, informácií pre rodičov a pod.
- Vystrihovačky písmen: Učiteľka poskytne deťom vystrihnuté hlásky, z ktorých deti pomocou predlohy poskladajú krátke slová.
- Písanie do múky alebo piesku: Zábavná forma precvičovania písmen a slov.
Analýza textu na príklade ľudovej rozprávky
Práca s literárnym textom, aj keď ide o rozprávku, môže byť hlboká a obohacujúca. Zoberme si napríklad ľudovú rozprávku s názvom "O divotvornom hrnčíčku". V tejto rozprávke sa skutočný svet (bieda a hlad sirôt) prelína so svetom neskutočným (čarokrásny hrnčíček, ktorý sám varí).
- Štylistické postupy: Základným štylistickým postupom v tejto rozprávke je epické rozprávanie. Reč rozprávača je úsporná a prostá.
- Kompozičná výstavba: Na začiatku textu sa nachádza úvodná formulka: „Boli raz dve deti, ktoré nemali ani otca ani matku". Po nej nasleduje neurčitá lokalizácia deja a uvedenie doň.
- Jazykové prostriedky: Autor používa jednoduché vety a jednoduché súvetia, čo zvýrazňuje časovú postupnosť rozprávania a umocňuje hovorový ráz textu. Bohato je frekventovaná zlučovacia spojka „a", podradzovacie spojky „keď" a „že". V rozprávke sa nachádza aj priama reč a dialóg. Slovná zásoba je bohatá, často sa používajú deminutíva (zdrobneniny) ako hrnčíček, chlapček, Janíček, Anička, vozíček, sestrička, kašička, izbička, čím sa autor prihovára mladému čitateľovi.
- Postavy a ich konanie: V rozprávke vystupujú štyri postavy: Janko, Anička, babka a rozprávač. Hlavnou postavou je Janko, ktorý je statočný a zdvorilý voči babke. Babka poďakuje Jankovi za pomoc, odmení ho darom (čarodejný hrnčíček) a povie mu, že nebudú viac hladovať.
- Výchovné posolstvo: Rozprávka poukazuje na pomoc a úctu k starším ľuďom, zdvorilosť a slušné správanie. Čarovný hrnčíček je symbolom túžby a snov detí, aby už nikdy nepocítili hlad. Ponaučenie pre žiakov je jasné: za pomoc a dobré skutky sme odmenení. Aničkino nepočúvnutie pokynov (nepoďakovanie sa hrnčeku) vedie k neposlušnosti hrnčeka a následnému nepríjemnému zážitku.
- Možnosti spracovania na vyučovacej hodine: Rozprávku je možné dramatizovať, kresliť ilustrácie, analyzovať slovnú zásobu, diskutovať o postavách a ich motívoch, alebo tvoriť vlastné pokračovania príbehu. Pri práci s textom je dôležité rozvíjať u žiakov nielen techniku čítania, ale aj schopnosť interpretácie, kritického myslenia a emocionálneho prepojenia s dielom.
Záver
Efektívna práca s textom je kľúčovou kompetenciou pre úspech v škole aj v živote. Je dôležité venovať pozornosť nielen rozvoju čitateľských zručností u všetkých detí, ale aj špecifickým potrebám tých, ktorí sa potýkajú s čitateľskými ťažkosťami, ako je dyslexia. Využívaním rôznorodých, interaktívnych a kooperatívnych metód môžeme deťom priblížiť svet kníh, podporiť ich sebadôveru a vybaviť ich nástrojmi potrebnými na úspešné zvládanie výziev 21. storočia.
tags: #praca #s #textom #reprodukcia #deti