Keď spánok kričí: Ako pochopiť a zvládnuť nočné budenie detí

Dobrý a výdatný spánok je nevyhnutný pre fyzické a psychické zdravie, najmä u bábätiek, ktoré ho potrebujú pre zdravý vývoj. Ak sa aj vy považujete za rodiča, ktorého dieťa nedokáže prespať celú noc, stále len narieka a kričí, a vy padáte od únavy, vedzte, že nie ste sami. Budenie sa v noci je bežnou súčasťou spánkového cyklu a týka sa aj dospelých. V skutočnosti, výskumy ukazujú, že keď bábätká dosiahnu 6 mesiacov, neznamená to, že sa budia menej, ale že rodičov budia menej. Navyše, deti od 4 mesiacov prechádzajú obdobiami spánkovej regresie. Sú dve dôležité veci, na ktoré treba pamätať: časté nočné budenie je prirodzené a bežné, a možno mu nevedomky bránite niekoľkými chybami. Každé dieťa je iné, preto neporovnávajte a rátajte so spánkovou regresiou. Nerezignujte však na zdravú spánkovú rutinu: kúpanie, kŕmenie, prebaľovanie, obliekanie pyžamka, uloženie do postele, túlenie sa a čítanie rozprávky, zhasnutie a ponechanie dieťaťa spať. Konzistencia je kľúč a trpezlivosť vaša sila.

Aby sa to nepokazilo, prinášame 10 najčastejších chýb, ktorým sa pokúste vyhnúť, aby ste po rozkolísanom spánkovom režime u detí nezaváhali a nerozbili ho ešte viac.

1. Spánková rutina nie v rovnakom čase

Do veku 4 - 6 mesiacov majú bábätká rozhádzané spinkanie, budia sa často a nemajú ešte také vedomie o noci a dni ako staršie deti a dospelí. Až od 4. mesiaca sa postupne začína vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus - vnútorné, biologické hodiny, ktoré nám hovoria, kedy je čas na spánok a kedy sa máme zobudiť. Novorodenec trávi viac času v hlbokom spánku, u starších detí a dospelých sa strieda ľahký s hlbokým spánkom. Ak sa vaše dieťa budí v noci veľmi často, večer ťažšie zaspáva alebo vás budí skoro ráno, nemusíte sa obávať. Môžete však spraviť niekoľko vecí, ktorými ho naučíte na správnu a zdravú spánkovú rutinu. Jednou z nich je konzistentnosť v tom, kedy večer začne chodiť spávať. U malých detí je to najlepšie okolo 6. - 7. hodine večer. Ale, samozrejme, záleží aj na tom, kedy dieťa prejavuje únavu, takže polhodinka/hodinka hore dole je v poriadku.

2. Rituály pred spaním

Konzistentnosť by ste mali dodržiavať aj v prípade rituálov pred spaním, ktoré dieťaťu napovedajú, že sa neodvratne blíži spánok. Toto všetko je príprava naň, upokojovanie tela, umožnenie melatonínu vykonať svoju robotu. Teda teplý kúpeľ, stíšenie a vypnutie obrazoviek (TV, tablet), tlmené svetlo, koniec hraniu, nakŕmenie, prebalenie, obliekanie do pyžamka, rozostlaná postieľka a pripravená kniha na čítanie. Začnite aspoň hodinku pred uložením, aby ste podporili vzájomný bonding, pustite relaxačnú hudbu, zaspievajte si - a určite pred spánkom žiadne bláznenie, cvičenie či iné rozptyľovanie, ktoré dieťa nabudí a rozblázni. Vytvoríte tak rutinu, ktorá je pre dieťa pravidelnosťou predvídateľná a teda sa bude cítiť bezpečne. Zároveň regulujete denné a nočné hormonálne cykly, teda podporujete správne nastavenie vnútorných hodín. Ak by ste tieto časy stále menili, môžete premeškať napr. signály únavy, takže od vyčerpania nebude vedieť zaspať.

3. Nerozpoznávate signály únavy

Každý rodič spoznáva svoje dieťa, preto je bonding taký dôležitý. Spoločne strávený čas a venovanie sa dieťaťu vám umožní spoznať aj príznaky únavy, signály na to, že je pripravené spať. Nielen večer, ale aj cez deň:

• Žmolenie, pretieranie si očiek, nosa, naťahovanie vláskov, ušiek
• Zívanie
• Spomalená aktivita a strata záujmu o ľudí a činnosti
• Hrḿrkanie

Stáva sa, že rodičia sú natoľko zaneprázdnení, že si signály nevšimnú. Skúste ale v rámci zavedených spánkov cez deň všímať blížiaci sa čas spánku, vezmite dieťa do zatemnenej miestnosti, spomaľte aktivitu, činnosť, prípadne pustite pokojnú hudbu, biely šum (čo na vaše dieťa funguje), hladkajte ho, ľahnite si spolu, rozprávajte rozprávku a všímajte si, či tu tieto signály sú. Signálom, že dieťa je vyčerpané a že ste to premeškali, môže byť aj prehnaná aktivita, krik, plač - prestimulované a vyčerpané dieťa môže byť jedno menšie tornádo. Vtedy odstráňte stimuláciu, hry, opäť radíme vziať dieťa na tiché miesto a dopriať mu čas na upokojenie - pokojne sa s ním hojdajte, spievajte mu, rozprávajte rozprávku.

4. Pozor na tzv. spánkové „barličky“

Rodičia sa stretávajú s najrozmanitejšími radami, ako dieťa primäť k spánku celú noc. Napríklad nereagovať na plač, ktorým dieťa signalizuje stres, strach alebo volanie o pomoc so zaspaním. Radíme presný opak - ak sa bábätko prebudilo a srdcervúco plače, znamená to, že ho máte uistiť o svojej prítomnosti, teda poskytnúť mu pocit bezpečia. Je to benefit do budúcnosti - keď bude staršie a náhle sa prebudí, bude vedieť, že ste niekde tam a nemusí na vás volať a uisťovať sa dokola. Malé bábätko to ale nemá ako vedieť, príroda ho evolučne vybavila plačom, aby signalizovalo opustenosť - inak by neprežilo. To však neznamená, že keď sa bábätko prebudí, každý raz vyskočíte a zareagujete na každé jeho mrnčanie. Niekedy sa dieťa prebudí, zamrnčí, obráti hlávku a opäť zaspí. Ak by ste mu priskočili na pomoc, vytiahli z postieľky - môžete dosiahnuť presný opak - miesto opätovného upadnutia do spánku ho prebudíte (neplatí u najmenších, novorodencov, skôr od 5 - 6 mesiacov veku, ale záleží opäť od dieťaťa k dieťaťu). V noci ho miesto vyťahovania, kolísania, prechádzania sa s ním (tzv. pomocné barličky pre spánok), hojdania radšej nechajte v postieľke a ľahnite si k nemu, hladkajte ho, pritúľte sa. Takto ho postupne naučíte zaspávať bez vašej pomoci.

5. Nedostatočne vyplnený čas cez deň

Keď deti prežívajú spánkovú regresiu, deje sa tak preto, že prechádzajú istými vývojovými míľnikmi - napr. v psychomotorickom vývoji, naučili sa kotúľať, váľať sudy, sedieť, štvornožkovať, prvýkrát sa postavili, začali chodiť, prvýkrát zliezli z postieľku! Tieto svoje nové schopnosti chcú praktizovať - preto im poskytnite dostatočný priestor na to práve cez deň. Niekedy, keď sa deťom cez deň nevenujeme, chcú to dobehnúť vtedy, keď by mali spať. Skúste sa postarať o to, aby mali dostatok stimulov a podnetov cez deň, vyplnený čas zábavou, aktivitami, pohybom a slnkom - nie televíziou. No neprežeňte to. Večer vám budú určite lepšie zaspávať. Mimochodom - to isté sa týka aj stravy. Niektoré deti večer štrajkujú pre hlad a keď sa dobre nasýtia, získajú energiu na hru, kdeže tam po spánku. Preto správna výživná strava cez deň (hovoríme o starších deťoch) pomôže, aby večer nepocítili vlčí hlad (pred rastovým špurtom sa mu však nevyhnete).

6. Nemá vhodné prostredie na spánok

Prítmie a tma majú upokojujúci účinok, pomáha nám lepšie a kvalitnejšie spať. Na to nezabúdajte ani pri poobedňajšom spánku u detí. Vytvoriť im vhodné prostredie na spánok či už denný alebo večerný je rovnako dôležité. To platí napr. o rozptýleniach, ktoré je dobré odstrániť, stlmiť televíziu, alebo rovno vypnúť, odstrániť mobily a tablety, pripraviť prítmie, čistú, dobre vetranú izbu s primeranou teplotou a komfortnou posteľou, dieťa neprehriať teplým oblečením, pripraviť biely šum (funguje u bábätiek, ktoré sú zvyknuté na zvuky a hluk z obdobia pobytu v maternici), ak to funguje, alebo ho uložiť spať do miestnosti, kam nezasahuje priveľa hluku z ulice, štekot psa a krik hrajúcich sa detí.

7. Ráno či cez deň spinká príliš dlho, večer ho dávate spať priveľmi neskoro

Postupne ako deti rastú a vyvíjajú sa, počet denných spánkov sa znižuje a aj nočný spánok sa mení. Niektorí rodičia sa tomu vehementne bránia, čo je pochopiteľné, pretože vďaka dennému spánku sa zrazu aj krajšie upratuje, doháňajú zameškané povinnosti, alebo v pokoji varí. Lenže aj to je súčasť vývoja. Ak to budete siliť cez deň, môže sa vám stať, že večer nebude dosť unavené na spánok a zaspávanie bude bolestivejšie a dlhšie trvať, alebo sa dieťaťu bude horšie zaspávať v noci po prebudení, či vás už o piatej ráno bude ťahať z postele. To sa však netýka všetkých detí. Niektoré predsa viac denných spánkov alebo jeden dlhší poobedňajší potrebujú, hoci sa tomu rodičia bránia, alebo sa bráni samotné dieťa. To isté platí aj pri večernom zaspávaní - ak dáte dieťa neskoro večer spať s tým, že aspoň si pospí dlhšie ráno, alebo rýchlejšie zaspí - tak to neplatí - aj podľa skúseností rodičov. Výskumy ukázali, že ranné vstávanie v tú istú hodinu je oveľa dôležitejšie pre bdelosť a energiu cez deň. A čím neskôr ho dáte večer spať, tým horšie môže zaspávať alebo na druhý deň bude len viac unavenejšie a podráždenejšie.

8. Obrazovky, tablety… Modré svetlo

Hoci sa odporúča, aby deti do dvoch rokov neboli vystavené obrazovkám moderných technológií, nie vždy sa to dá dodržať. Napríklad pri cestovaní si rodičia pomáhajú tabletom, aby dieťa nekričalo a nepreplakalo, alebo sa k nim dostanú detičky vďaka starším súrodencom, ktorí sa cez tablety vzdelávajú. Nech už je to váš prípad alebo nie, odporúčame aspoň hodinu, dve, tri (v rámci vašich možností) pred spánkom vypnúť všetky obrazovky ako súčasť spánkovej rutiny, ale aj preto, že modré svetlo potláča produkciu melatonínu, hormónu povzdudzujúceho ospalosť. Navyše niektoré štúdie (konkr. britská) hovoria, že každá hodina naviac strávená na obrazovke môže dieťa stáť až o 26 minút menej spánku v noci. Nešlo len o kratší spánok, ale aj horšie zaspávanie. Takže preč s večernou stimuláciou tabletami a mobilmi.

9. Priskoro ste presedlali z postieľky na veľkáčsku posteľ

Ide o ďalší krásny míľnik v živote dieťaťa, ale je skutočne naň pripravené práve to vaše a práve v tomto momente? Odporúčame postupné „premiestňovanie“ a zvykanie si na veľkáčsku posteľ alebo spanie vo vlastnej detskej izbe. Napríklad tak, že v nej začne spávať cez deň, alebo spoločne v nej trávite čas večer a odpustíte, ak si v noci príde ľahnúť k vám, do postele, na ktorú si tak zvyklo. Alebo z tohto procesu spravte malú oslavu - dieťa si vyberie vlastné obliečky, plyšáka, tlmené nočné osvetlenie - ale postieľku pre istotu stále nechajte pripojenú k vlastnej posteli ako pripomienku, že stále je u vás vítané. A potom sa spoločne rozhodnite - aj s dieťaťom - dať jej zbohom.

10. Máte nerealistické očakávania

Všetky tieto rady sú krásne a dobre znejú, ale prax je a býva úplne iná. Jednak preto, že každé dieťa je malá osobnosť a individualita a možno práve v prípade toho vášho neplatí nič z toho, čo tu spomíname. Najmä ak napríklad ste neustále na cestách, takže o spánkovom režime sa nedá hovoriť. Alebo ste rozvedená, dieťa je v striedavej starostlivosti a otec/matka, s ktorým už nezdieľate spoločnú domácnosť, tieto zásady nedodržiava. Práve konzistentnosť u oboch rodičov je dôležitá pri navykaní si na istý režim a rutinu. No pripomíname, že niektorí rodičia majú aj napriek tomu očakávania, ktoré sa s realitou ani nestretli. Ako spoločnosť netrávime pri bábätkách dosť času, aby sme napr. vedeli, že ich spánok nie je lineárny, že nie je prirodzené, aby od narodenia spali samé vo vlastnej posteli a vlastnej izbičke. Aby sme poznali ich vývoj a mohli využiť intuíciu (ktorá sa tým kriví). Radšej, než by sa zo spánku mal stať boj, sa odvráťte ako od našich rád, tak od rád známych či z výchovných knižiek, nalaďte sa na vlastné dieťa a vytvorte si taký režim/nerežim, aby to vyhovovalo hlavne vám. A vôbec nevadí, ak budete flexibilní a sem tam rutinu narušíte. Alebo narušíte flexibilitu sem tam rutinou. Ako je každé dieťa individualita, tak aj rodina ako celok je odlišná od druhej.

Pravidlá platné pre všetkých

Na záver len pridávame, na čo ale v prípade spánku určite nezabúdajte:

• Ukladajte dieťatko spinkať na chrbát na pevnej, rovnej podložke, žiadne mäkké vankúšiky, hračky či iné mäkké objekty, do ktorých by sa mohlo ponoriť a predstavovali by prekážku pre dýchacie cesty.
• Ukladajte deti spať bez prekrytia úst, nosa, hlavy kvôli dýchacím cestám.
• Ukladajte ich nadojčené, nakŕmené, prebalené, čisté.
• Ukladajte ich do čistej, vyvetranej miestnosti s vhodnou teplotou a vlhkosťou, bez cigaretového dymu.
• Deti do 1 roka potrebujú našu asistenciu, neignorujte ich potreby - aj potrebu blízkosti rodičov.
• Ste vyčerpaní? Ľahnite si spať vedľa dieťaťa aj vy a povinnosti odložte na inokedy - vaše zdravie je prvoradé.
• Ste vyčerpaní a máte pocit, že to nezvládate? Hľadajte podporu u partnera, rodiny či priateľov.

Nočné desy a námesačnosť: Keď spánok sprevádza krik a aktivita

Ak sa vám už niekedy stalo, že sa vaše dieťatko počas spánku náhle rozplakalo, kričalo alebo sa zdanlivo prebúdzalo zmätené, nie ste v tom sami. Je to jav, s ktorým sa stretáva mnoho rodičov - a hoci môže pôsobiť znepokojujúco, vo väčšine prípadov nie je dôvod na obavy. Malé deti prechádzajú počas noci viacerými spánkovými cyklami - podobne ako dospelí. Medzi jednotlivými cyklami však deti často úplne neprecitnú. Tieto javy sú častejšie u detí, pretože ich hlboký spánok (tzv. NREM fáza 3-4) je výrazne hlbší ako u dospelých. Práve v tejto fáze vznikajú aj tzv. nočné desy (night terrors).

Nočné desy: Keď dieťa kričí, ale nevníma

Nočné desy sú epizódy, kedy sa dieťatko v noci náhle posadí, kričí, je spotené alebo dezorientované - a pritom nie je úplne prebudené. Ide o neurologickú reakciu počas hlbokého spánku - nie o zlé sny alebo vedomý strach. Nočné desy sú neúmyselné a nekontrolované, a vo väčšine prípadov z nich deti postupne vyrastú (zvyčajne okolo 6.-8. roku). Počas nočného desu dieťa nereaguje alebo reaguje s ťažkosťami, je zmätené a ľahko zaspáva. Na druhý deň ráno si to dieťa nepamätá.

Čo robiť, ak má vaše dieťa nočný des?

• Zachovajte pokoj a rozvahu.
• Dieťa počas desu nebuďte.
• Zostaňte vedľa neho a dozerajte na jeho bezpečnosť.
• Zabezpečte, aby bolo dieťa v bezpečí (napr. aby nespadlo z postele, keď sebou hádže, kope alebo chce utekať).
• Vhodné je, aby počas desu rodičia zažali len malé jemné svetlo.
• Rodič sa môže dieťaťu prihovárať pokojným hlasom, opakovať tíšiacu vetu, prípadne sa dieťaťa jemne dotýkať.
• Budenie detí sa odporúča len pri preventívnej technike takzvaného vedomého prerušovania spánku. Rodičia by asi po troch hodinách od zaspatia mali dieťa na krátky čas prebrať, a potom ho nechať opäť zaspať.

Ako predchádzať nočným desom?

1. Detský mozog má rád predvídateľnosť. Uistite sa, že má dieťa pravidelný spánkový režim a chodí spať a vstáva v rovnakom čase.
2. Preťažené a prestimulované dieťatko má oveľa vyššie riziko nočných desov. Ak má dieťatko počas dňa veľa podnetov, stimulov či nových skúseností, môže potrebovať viac regulácie.
3. Modré svetlo z obrazoviek narúša vylučovanie melatonínu - hormónu, ktorý pomáha dieťatku zaspať a udržať hlboký spánok. Obmedzte používanie elektroniky pred spaním.
4. Dbajte na kvalitný spánok detí vrátane poobedňajšieho zdriemnutia.

Námesačnosť: Keď dieťa v spánku chodí

Námesačnosť je obostretá mnohými záhadami a sprevádzajú ju mnohé príbehy aj povery. Ide o jednu zo spánkových porúch, ktorá postihuje najmä deti. Námesačnosť čiže somnambulizmus sa vyskytuje v non-REM fáze spánkového cyklu, keď sa nám skoro vôbec nezdajú sny. Táto fáza spánkového cyklu sa vyskytuje najviac v prvej tretine noci, typické pre námesačnosť teda je, že sa objavuje v čase do polnoci. „Námesačnosť je prechodná, vývojová porucha spánku, pri ktorej dochádza k nedokonalému prebudeniu sa z hlbokého spánku,“ vysvetľuje neurologička MUDr. Iva Příhodová. Vyskytuje sa najmä u detí. Ako dieťa rastie a vyvíja sa, dochádza k dozrievaniu a úprave spánku. Pri epizódach námesačnosti má človek otvorené oči a na tvári neprítomný výraz, ako by sa pozeral ponad ľudí alebo predmety…

Spánok je väčšinou vlastne celkom nezaujímavá činnosť, ktorou si len dobíjame baterky. Niekedy však počas spánku môžeme zažiť veľmi zaujímavé a často aj desivé veci. Väčšina z nás už niekedy počula historky o námesačnosti alebo hovorení zo spánku. Hovorí vám však niečo pojem spánková paralýza, sexsomnia či syndróm explodujúcej hlavy? Nepríjemný sen o padaní z útesu, zo strechy alebo jednoducho z veľkej výšky zvyčajne sprevádza takzvaný hypnagogický zášklb. Toto náhle trhnutie telom je obvyklé počas procesu zaspávania. Doktor W. A prečo sa nám sníva práve o páde? Ani odborníci na tento jav nemajú jasné vysvetlenie. Isté je, že túto podivnosť počas hypnagogie (prechodový stav medzi bdením a spánkom, ktorý môže byť sprevádzaný krátkymi snami a rôznymi zvukmi) pravidelne prežíva väčšina ľudí niekedy aj viackrát za noc. Svaly sa počas tejto fázy uvoľnia a mozog si môže tento stav spliesť so stratou rovnováhy alebo pádu. Preto prinúti svaly rýchlo stiahnuť a s vami to šklbne. Začnete sa ráno prebúdzať a zrazu zistíte, že sa nemôžete pohnúť alebo hovoriť. Tento naozaj desivý stav, keď sa nachádzame medzi bdením a spánkom, sa občas nazýva tiež spánková obrna a môže trvať od niekoľkých sekúnd po niekoľko minút. Je to vlastne opak toho, čo sa s nami deje pri hypnagogickom zášklbe. Mozog tentoraz vstane skôr, než odznie paralýza, ktorá sprevádza hlboký spánok. Pri spánkovej paralýze zvyčajne nemôžeme hýbať končatinami, ale môžeme dýchať a hýbať očami. "Môžete mať pocit, že nemôžete dýchať, mnoho ľudí to opisuje ako slona sediaceho na hrudi. Počas spánkovej paralýzy občas dochádza k halucináciám. Môžeme mať pocit prítomnosti ďalšej osoby v miestnosti, vidieť veci, ktoré v izbe nie sú alebo počuť zvláštne zvuky. Spánok je zvyčajne bezpečná činnosť, pokiaľ práve netrpíme námesačnosťou. Niekto v spánku len vstane z postele alebo prenesie vankúš na iné miesto v izbe, iný však môže opustiť dom alebo si dokonca sadnúť za volant a odísť. Táto porucha spánku sa zvyčajne prejaví v prvej tretine noci a námesačný človek môže normálne hovoriť, pohybovať sa a mať otvorené oči, ale ráno si nič z toho nepamätá. Ak sa preberie, môže byť dezorientovaný, preto je nutné ho upokojiť a doviesť späť do postele. Námesačnosť sa vyskytuje najmä u detí a zvyčajne vymizne okolo puberty. Ak sa opakuje u dospelých, môže značiť neurologickú poruchu či užívanie liekov alebo drog. Podľa American Academy of Sleep Medicine asi päť percent dospelých hovorí zo spania. U detí vo veku 3 až 10 rokov je to však až 50 percent. Väčšina takéhoto rozprávania trvá v priemere asi 30 sekúnd. Ľudia, ktorí hovoria zo spánku, sa väčšinou rozprávajú sami so sebou, alebo s niekým zo sna, ale môžu aj reagovať na osobu, ktorá spí vedľa nich. Sníva sa vám opakovane to isté a často s desivým podtextom? Zabudnite na snáre, väčšina takých snov má úplne iné a často oveľa logickejšie vysvetlenie. "Snívanie je spôsob mozgu ako vyriešiť veci, ktoré potrebujú prehodnotiť a spracovať predtým, ako ich môžeme založiť ako spomienky," povedal doktor Winter a dodal, že opakujúce sa sny často vyvolávajú nevyriešené psychologické problémy, ktoré sa náš mozog snaží vyriešiť. Tieto sny sú tak čiastočne založené na realite. Psychologička a psychoterapeutka Milena Nováková súhlasí s tým, že stres môže spôsobovať nočné mory, a to najmä vtedy, ak sa neustále pohybujeme v napätom prostredí, kde vládne atmosféra strachu. "Nočné mory, teda desivé sny, ktoré nás často zobudia a pamätáme si ich, často vznikajú ako následok prežitia nejakej traumy spojenej s veľkým strachom," vysvetlila psychologička Nováková. Podľa Mileny Novákovej je však možné navodiť si pokojný spánok s peknými snami. Podstatná je celková duševná hygiena počas dňa a pred spaním. "Odporúčam venovať sa aspoň hodinu pred spaním nejakej príjemnej, relaxačnej činnosti. Počas toho myslite na príjemné veci, prajte si niečo pekné, prajte si pekný sen, predstavujte si ho. Ak ste napríklad študenti alebo pracujete dlho do noci, nie je dobré ukončiť prácu alebo učenie tesne pred spaním. Dajte si tú hodinku pre seba, aj z hľadiska pamäte a učenia je to efektívnejšie. Ak ste sa prebudili počas súlože, nepanikárte, nie ste jediní. "Podľa mojich skúseností sex v spánku je často odlišný od toho v bdelom stave," povedal doktor Winter a dodal: "Mnoho ľudí má nejasné spomienky na to, čo sa stalo počas noci." A ako doktor Winter sexsomniu vysvetľuje? Sexsomnia sa častejšie vyskytuje u mužov ako u žien a človek, ktorý ňou trpí, počas spánku iniciuje alebo si dokonca vynucuje sex s osobou, ktorá mu je práve nablízku. Sexsomniaci sú niekedy dokonca schopní znásilnenia alebo sexuálnych aktivít, ktoré obvykle neprevádzkujú, iní, hlavne ženy, sa obmedzujú len na masturbáciu. Tento jav je veľmi podobný námesačnosti, kedy je človek len čiastočne hore. Po prebudení si zvyčajne nič nepamätá. Škrípanie zubov čiže bruxizmus obťažuje asi päť percent dospelých. Na pohlaví pritom vôbec nezáleží. "Bruxista" si svoje nočné prejavy väčšinou vôbec neuvedomuje. Ostatných spáčov však môžu aj prebudiť. Škrípanie zubov v tichej izbe pôsobí ako rezanie motorovou pílou. Ak sú sťahy žuvacích svalov silné, ničí sa aj zubná sklovina. Postihnutý má potom citlivé zuby. Stiahnuté svaly ničia aj čeľustný kĺb. Často v ňom potom nepríjemne lúpe. Podľa psychiatrov škrípanie zubov spoľahlivo zvýši stimulačné látky ako amfetamín. Viac zubami škrípu aj ľudia s poruchami distribúcie neurotransmiteru dopamínu a ľudia, ktorí ho užívajú ako liek. Príčina bruxizmu má i dnes svoje tajomstvá. Špekuluje sa o tom, nakoľko je dedičný, aj o vzťahu s mentálnou retardáciou alebo epilepsiou. Škrípanie zubov sa nelieči. Je to presne tak desivé, ako to znie. "Z ničoho nič sa človek prebudí s tým, že počul veľmi hlasný zvuk, ako explóziu, záblesk svetla, alebo s pocitom explodujúcej hlavy. V skutočnosti sa nič z toho nestalo," povedal doktor Winter. Syndróm explodujúcej hlavy je podobný jav ako hypnagogický zášklb a pocit pádu. Prejaví sa najčastejšie v počiatočnej fáze spánkového cyklu a trvá len niekoľko sekúnd. Našťastie tento veľmi nepríjemný stav sa vyskytuje len zriedkavo, dokonca bol použitý ako jedna zo záhadných a kurióznych diagnóz v seriáli Dr. O význame snov toho bolo napísané a povedané veľa. Sny majú veľmi individuálny charakter a aj ich výklad záleží na každom z nás. To znamená, že to, čo si z nich zoberieme, najskôr súvisí s tým, čo sa nás dotýka, čo práve riešime, čo je naša téma. Je tiež známe, že človek využíva len malé percento svojej skutočnej mozgovej kapacity. Môžeme sa teda domnievať, že zvyšná, veľká časť, produkuje niečo, čomu proste nerozumieme a nie je to v našom vedomí. 1. 2. Niektoré sny majú povahu vyvažovacieho mechanizmu, to znamená, že keď je niekto napríklad navonok k ľuďom odmeraný a nepriateľský, môžu sa mu zdať veľmi milé a vrelé sny. Alebo naopak vrelým, milým a príjemným ľuďom sa môžu zdať sny agresívne. 3. Podobný princíp majú tiež sny, ktoré nám ukazujú nejaké tendencie, problémy, pocity, ktoré si normálne nechceme pripustiť alebo si ich veľmi neuvedomujeme, pretože sú veľmi nežiadúce až desivé. 4. V snoch sa často stretávame s niečím, čoho sa bojíme. 5. Niektoré sny sú veľmi kreatívne a majú spojitosť s tým, akú tému alebo problém momentálne riešime. Je známe, že niektoré slávne vynálezy boli dopracované do finálnej podoby práve na základe snov. 6. Niektoré sny sú veľmi bizarné, nepochopiteľné, nečitateľné, zmätené.

Niektoré deti sa v noci budia s krikom, kopú a plačú. Rodičia sú často bezradní, pretože dieťa sa zdá byť v hlbokom nepokoji, no zároveň sa zdá, akoby ho nebolo možné prebudiť ani utíšiť. Ráno si však dieťa na nič nepamätá a je opäť usmiate. Je to nočná mora alebo nočný des? Aký je medzi nimi rozdiel? Čo je ich spúšťačom a ako môžeme svojmu dieťaťu pomôcť?

Rozdiel medzi nočnou morou a nočným desom:

• Nočná mora: Vyskytuje sa najčastejšie v druhej polovici noci, počas REM fázy spánku. Dieťa si sen môže pamätať aj po prebudení. Prebudenie sprevádza plač a dieťa sa nás dožaduje, je vydesené, ale vníma nás a reaguje na komunikáciu. Nočné mory sa častejšie objavujú v predškolskom veku (4+ rokov) a súvisia s rozvojom fantázie a predstavivosti.
• Nočný des: Vyskytuje sa najčastejšie v prvej polovici noci a je spojený s hlbokou fázou spánku. Dieťa môže mať otvorené oči, ale nevníma našu prítomnosť. Môže sa snažiť utiecť, odtláčať nás alebo kričať, keď sa ho snažíme objať. Dieťa hlasno kričí, často kope okolo seba, akoby prežívalo hnev. Nevníma nás a upokojenie dlho nezaberá. Krik a kopanie sa môžu stupňovať, až má dieťa potrebu utiecť z postele. Ráno si dieťa nič nepamätá. Nočný des sa môže objaviť už od 18 mesiacov života dieťaťa.

Čo spôsobuje tieto stavy?

Presné dôvody nie sú celkom známe, ale výskumy naznačujú, že jedným z faktorov je genetika. Stavy sa môžu objaviť častejšie u detí, ktorých rodinní príslušníci v detstve zažívali podobné problémy. Nočné mory a desy môžu byť tiež vyvolané nasledujúcimi situáciami:

• Nočné mory: Odpútanie od rodičov, hospitalizácia, separačná úzkosť, dlhé sledovanie TV/mobilu/počítača, strašidelné rozhovory, obrázky alebo filmy, nepríjemné zážitky, strach zo tieňov, zvukov, tmy.
• Nočný des: Preťaženie, veľká únava, narodenie súrodenca, veľké zmeny (ukončenie dojčenia, vylúčenie denného spánku), obdobie konfliktov s rodičmi, časté sledovanie TV, stres.

Detské emócie sa môžu v snoch premeniť na predstavy. Ak dieťa ublížilo súrodencovi, môže sa mu zdať o príšere, ktorá ho prenasleduje, pretože sa po zvyšok dňa cítilo ako „zlé“ a nedokázalo tento pocit prijať. Vtedy je dobré pripomínať deťom, že občas sa na niekoho hneváme alebo urobíme veci, na ktoré nie sme pyšní, ale to z nás nerobí zlých.

Ako týmto stavom predchádzať?

• Večerný rozhovor: Rekapitulujte s dieťaťom deň, porozprávajte sa o tom, čo bolo ťažké, čo sa nepodarilo, z čoho je smutné, čo by chcelo urobiť inak. Nech to pred spánkom dostane zo seba von. Pre menšie deti môže pomôcť „žrútik trápenia“ (plyšové zvieratko alebo panáčik, ktorý „zje“ detské trápenie). Staršie deti si môžu deň nakresliť alebo napísať na papier, ktorý potom schovajú. Rozhovor ukončite vďačnosťou alebo pozitívnou spomienkou dňa.
• Obmedzenie obrazoviek: Vypínajte televíziu, mobil či počítač aspoň hodinu pred spaním.
• Spomaľte aktivity: Ak sú deti preťažené, zaraďte kratší popoludňajší spánok alebo spomaľte pri aktivitách, ktoré vedú k odpočinku (maľovanie, čítanie). Vyhýbajte sa na čas veľkým emotívnym zážitkom.
• Starostlivosť o staršie dieťa: Ak je príčinou narodenie súrodenca, snažte sa rozdeliť pozornosť aj na staršie dieťa, zapojte ho do starostlivosti o mladšieho súrodenca a často mu prejavujte lásku.

Ako reagovať na spomínané nočné stavy?

• Zostaňte pokojní: Pokojným hlasom dieťa skôr upokojíte a pomôžete mu prejsť do ďalšej fázy spánku (pomôže objatie, hladkanie, šepkanie, hojdanie). Vnímajte, čo sa dieťaťu páči a čo nie.
• Na nočný des nekričte: Dieťa v polospánku nedokáže na povel prestať a nedokáže si s tým ani samo poradiť. Ich správanie vyzerá ako záchvat hnevu, ale sú uväznené medzi dvomi spánkovými fázami. Náš krik, hnev či panika situáciu môžu len vyhrotiť.
• Zabezpečte bezpečie: Uistite sa, že dieťa nespadne z postele, nekope alebo sa nepokúša utiecť.
• Nočné svetielko: Ak sa dieťa po sne bojí, zapnite mu nočné svetielko a zostaňte pri ňom.
• Vypočujte si ho: Ak vám dieťa chce o sne povedať, vypočujte si ho. Potom mu môžete hovoriť o niečom peknom, zaspievať obľúbenú pesničku alebo porozprávať rozprávku.
• Ráno sa zamyslite: Analyzujte príčiny vzniku týchto nočných stavov.

Kedy vyhľadať odborníka?

• Keď sa desy a mory vracajú niekoľkokrát do týždňa.
• Keď krik trvá viac ako pol hodinu a dieťa nedokážeme utíšiť.
• Keď sa okrem nočných stavov objaví zmena zdravotného stavu alebo správania (dieťa je viac agresívne, úzkostlivé, apatické, nekomunikuje).

Rozdiel medzi nočnou morou a nočným desom je v tom, že pri nočnej more nás dieťa vníma, pri nočnom dese je dieťa v polospánku. Nočná mora sa objavuje v druhej polovici spánku a je charakteristická pre deti v predškolskom veku, súvisí s rozvojom fantázie. Nočný des môže byť prítomný už od 18 mesiacov a dieťa si ráno nič nepamätá. Pokiaľ sa u detí objaví nočná mora alebo des, základom je ostať v pokoji, snažiť sa pokojným spôsobom dieťa utíšiť a pomôcť mu prejsť do ďalšej fázy spánku, pričom sa treba sústrediť na bezpečie dieťaťa.

tags: #dieta #v #spanku #krici #pri #vedomi