Čo by malo vedieť a dokázať dieťa v rôznych vekových obdobiach

Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces plný míľnikov a objavov. Od prvých úchopov a nesmelých slov až po samostatnosť v každodenných činnostiach, každý vek prináša nové schopnosti a výzvy. Rodičia často s napätím sledujú, či ich dieťa napreduje podľa očakávaní, no je dôležité pamätať na individualitu každého dieťaťa. Tento článok sa zameriava na to, čo by malo dieťa vedieť a dokázať v rôznych štádiách svojho rastu, s dôrazom na rozvoj samostatnosti a zodpovednosti.

Vývoj dieťaťa v 12. mesiaci: Prvé kroky k samostatnosti

Prvý rok života dieťaťa predstavuje významný medzník. Dvanásť mesiacov je akousi vývojovou hranicou - niektoré deti ju preskočia rýchlejšie, iné neskôr. Je dôležité si uvedomiť, že vývoj reči je veľmi individuálny. Najprv sa rozvíja porozumenie, až neskôr aktívna slovná zásoba. Niektoré deti už okolo svojich prvých narodenín zreteľne vyslovia niekoľko jedno- a dvojslabičných slov, ako napríklad mama, tata, baba, pápá alebo nie, bác či dokonca auto. Iným deťom sa jazýček ešte stále nerozviazal a dohovárajú sa džavotaním a mimikou. Ďalšie si tvoria vlastný slovník, ktorým opisujú ľudí, zvieratá, veci, činnosti či jedlá. Mama a otec rýchlo porozumejú reči svojho miláčika. Menej blízki alebo neznámi ľudia však zvyčajne netušia, čo dieťa hovorí, preto im rodičia musia „tlmočiť“.

Fyzický vývoj v tomto období je rovnako pozoruhodný. Ročné dieťa zvyčajne nosí oblečenie vo veľkosti 80 až 86. Váži v priemere 8 900 až 9 600 gramov, čo je obyčajne trojnásobok jeho pôrodnej hmotnosti. Meria 74 až 84 centimetrov, obvod hlavy by mal byť 43 až 49 centimetrov. Všeobecne sa očakáva, že dieťa má už v jednom roku chodiť. Ak sa však ešte nepustilo, zvyčajne už dosť vytrvalo chodí okolo nábytku alebo aj po voľnej ploche, ak ho držíme za jednu ruku. Prvé krôčiky dieťaťa bývajú väčšinou váhavé, urobí ich len pár a radšej sa z opatrnosti už po krátkej chvíli chytí nábytku alebo si pre istotu rýchlo sadne na zadoček. Už o niekoľko dní však capká pomerne isto. V dvanástich mesiacoch už dieťa zvládne prekročiť aj malú prekážku a s pomocou rodičov chodiť po schodoch. Dokáže tiež sedieť na vyvýšenom mieste.

Dieťa v 12. mesiaci zvyčajne vie:

• Samostatne sedieť.
• Postaviť sa, pridržiavajúc sa nábytku alebo vás, a znovu sa posadiť.
• Uchopiť prštekmi aj drobné predmety vo veľkosti hrášku (kliešťový úchop).
• Podávať si predmet z jednej rúčky do druhej, otáčať ho a obzerať si ho zo všetkých strán.
• Hovoriť prvé slová a ďalej si rozvíjať porozumenie.
• Cielene počúvať (orientovať sa na konkrétny hlas alebo zvuk).
• Zapamätať si ľudí a veci, ktoré práve nevidí, nepočuje ani necíti (stálosť objektu).
• Pospevovať si spolu s vami jednoduché melódie a tlieskať pri nich do rytmu.
• Jesť samostatne rukami a/alebo lyžičkou.

Jemná motorika je tiež na vzostupe. Dieťa okolo jedného roka už cielene dáva kocky dovnútra nádoby, vkladá ich tam, vpúšťa, predtým sa kociek zbavovalo švihom. Snaží sa už stavať jednu kocku na druhú, hoci zatiaľ len veľmi nešikovne a často mu padajú. V jednom roku už dieťa dokáže chytať predmety do ruky tak, že úchop prispôsobuje veľkosti aj tvaru predmetu, dokonca i jeho polohe. Dokáže sa tiež pevne chytiť - udrží sa na prstoch dospelých alebo na hrazdičke.

Dieťa je v jednom roku už schopné hrať hru na podávanie. Keď mu poviete: „Daj mi,“ podá vám predmety, ktoré má práve v ručičke. Čaká ale, že mu ich vrátime späť, aby nám ich znovu mohlo podať. Okolo jedného roka už dieťa chápe, že sa dá hrať s vlastným obrazom v zrkadle. Môže sa na svoj obraz smiať, robiť grimasy, rozprávať sa s ním, vzťahovať k nemu ruku, nakláňať sa, až sa ho dotkne nosom. Dieťa tiež začína napodobňovať činnosti, ktoré robia dospelí. Chápe, že handrou sa utiera prach alebo vareškou sa mieša jedlo.

Väčšina ročných detí ešte neprespí celú noc v kuse a pri zaspávaní potrebujú mamu či otca. Niektoré sú v 12. mesiaci ešte veľmi závislé od prítomnosti rodičov.

Čo potrebuje dieťa v 12. mesiaci? Človek je v tomto veku nesmierne zvedavý a živý, potrebuje priestor, pohyb a príležitosť na objavovanie svojho okolia. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, však musí byť bezpečné. Nikdy ho nenechávajte bez dozoru - najmä nie v kuchyni pri varení, v kúpeľni pri kúpaní a určite nie na balkóne. Vytvorte mu priestor na hranie, na ktorý dovidíte aj z kuchyne. Učte ho, čo je nebezpečné, vysvetľujte mu, prečo musí byť opatrný. Nehodám a úrazom sa nedá vyhnúť na sto percent, spravte však všetko pre zníženie ich rizika.

Prečítajte si niekoľko ďalších rád na vytvorenie bezpečného domova:

• Zabezpečte elektrické zásuvky špeciálnymi poistkami.
• Zaistite nábytkové zásuvky a skrinky, ako aj okná detskými chráničmi.
• Na schodisko nainštalujte ochranné dvierka.
• Pripevnite skrine a skrinky k stene tak, aby nemohli na dieťa spadnúť, keď sa ich chytí.
• Zabezpečte nábytok proti posúvaniu.
• Zaistite alebo odstráňte káble, ktoré voľne ležia na zemi.
• Pri kúpaní a sprchovaní dieťaťa používajte protišmykovú podložku do vane.
• Pri varení v prítomnosti dieťaťa používajte len zadné platne. Rukoväte hrncov a panvíc otočte smerom dozadu.
• Odstráňte z dosahu dieťaťa zapojený elektrospotrebič či kanvicu.
• Odstráňte z kvetináčov okrasné kamienky, kvety s jedovatými listami niekomu venujte.
• Dekorácie, knihy a iné predmety, ktoré sú pre dieťa nebezpečné, preložte na vyššie položené skrinky a poličky alebo ich jednoducho odložte.
• Lieky, čistiace prostriedky a kozmetiku skladujte mimo dosahu dieťaťa.
• Nenechávajte voľne ležať mobilné telefóny, ovládače, zapaľovače, cigarety, zápalky a nože.
• Zamykajte vstupné dvere.

Strava ročného dieťaťa má byť vyvážená a čo najčerstvejšia. Pokrmy pripravujte tak, aby obsahovali menšie aj väčšie kúsky, ktoré si malý jedák sám chytí do prštekov - od hrášku a rezancov cez krajček chleba či plátok jablka až po hrubšie kúsky mäsa. Blízkosť, bezpečnosť, ochrana, pohodlie, starostlivosť a uznanie predstavujú dôležité emocionálne kotvy pre každé dieťa.

Od batoľaťa k predškolákovi: Rozvoj samostatnosti a zodpovednosti

Mnohí odborníci tvrdia, že z rodičov sa stávajú „vrtuľníky“, ktoré neustále krúžia nad deťmi a pomáhajú im pri riešení aj tých najbanálnejších problémov. Dieťa tak nemá dosť priestoru na sebarealizáciu, na učenie sa nových vecí a vyrovnávanie sa s prekážkami. Nechajte svoje dieťa trochu sa osamostatniť. Naučte ho zručnosti, ktoré môže vykonávať samo a za ktoré bude mať zodpovednosť.

Dvojročné dieťa:V tomto veku by dieťa malo zvládať základné sebaobslužné činnosti s minimálnou pomocou rodičov:

• Vyzliecť sa.
• Umyť si ručičky a tváričku.
• Učesať si vlásky.
• Umyť si zúbky (za asistencie).
• Pozbierať si hračky.
• Poupratovať si izbičku.
• Odpratať si veci zo stola.
• Hrať sa samostatne a bezpečne na určitú dobu (pol hodinku) vo vlastnej izbe (samozrejme pod dohľadom).

V oblasti hrubej motoriky by dieťa medzi 19. a 21. mesiacom malo zvládnuť zdvihnúť hračku zo zeme bez toho, aby spadlo. Ľahko si poradí s chôdzou vzad a dokáže chodiť po schodoch len s prísunom jednej nohy, bez toho, aby sa muselo pridržiavať zábradlia. Pri chôdzi sa zvládne rýchlo zastaviť, otočiť, a zvládne aj ľahšie kopanie do lopty, pričom musí krátkodobo udržať rovnováhu na jednej nohe.

Čo sa týka jemnej motoriky, do veku 2 rokov by malo dieťa zvládnuť prevracať v knižke jemné stránky jednu po druhej. Malo by sa naučiť obliecť si ponožky, čiapku alebo nohavice v páse na gumičku. Zvládne otočiť kľučkou, tak aby si samo otvorilo dvere (ľahšie je otváranie smerom od seba). Malo by dokázať postaviť vežu zo 4 kociek. S vašou pomocou zvládne tričko alebo sveter natiahnuť cez hlavu, ale orientácia predného a zadného dielu stále zostáva na vás, rovnako tak ako prevlečenie rúk cez rukávy. Tiež zvládne viesť jazdec po zipse - zapnúť a rozopnúť ho, ale zapínanie gombíkov je stále veľmi ťažké.

V oblasti reči sa reč stáva ucelenejšia a náročnejšia. Slovná zásoba je veľmi variabilná. Niektoré deti v dvoch rokoch používajú aktívne cca 30 slov, iné deti skladajú jednoduché vety alebo súvetia a ich aktívna slovná zásoba siaha k 100 slovíčkam. Do dvoch rokov by ale všetky deti mali klásť jednoduché otázky ako "Kam ideš?" a dávať jednoslovnú či dvojslovnú odpoveď: "Tam". Často používajú dvojslovné spojenia. Chápu pojem "moje" a "nemôžem". U mnohých detí je koordinácia jazyka a artikulácie hovoridiel ešte nevyvinutá. Preto často dieťaťu rozumejú len jeho najbližší, ktorí majú výslovnosť dieťaťa dobre „napostúchanú“.

Dvojročné dieťa začína chápať rytmus. Pravdepodobne ste predtým pozorovali, že vaše dieťa rado tancuje či hrá na akýkoľvek nástroj. V súčasnej dobe začínajú mať jeho tanečné pohyby a vydávané melódie rytmus. Vďaka tancu, ktorý väčšina detí miluje, dochádza k rozvoju pohybových schopností dieťaťa. Podporujte ho v tanci a aj vy sa s ním pohybujte v rytme hudby.

Život s dvojročným dieťaťom môže byť niekedy veľmi náročný, pretože dieťa ešte nevie dobre ovládať svoje emócie. V napätých situáciách, napr. keď sa mu niečo nepodarí, môže reagovať plačom. Je milé, keď sa vám dvojročné dieťa snaží pomáhať so všetkými možnými prácami v domácnosti - od zametania, umývania dlážky až po prípravu polievky. Neodháňajte ho, zapojte ho do práce. Pečte spolu. Dieťa baví pracovať s cestom - hniesť ho, roztláčať, vaľkať a vymodelovať rôzne tvary. Ak pečiete koláč, vyhraďte časť cesta pre vaše dieťa - nech si pripraví koláčik samo. Uvidíte, s akým napätím bude čakať, kým ho teplý vytiahnete z rúry.

Šesťročné a sedemročné deti:V tomto veku by už dieťa mohlo používať tabuľku so službami v domácnosti.

• Starostlivosť o seba: Denne si postielajú posteľ. Umývajú si zuby. Češú sa. Vyberajú si oblečenie a samy sa obliekajú. S pomocou píšu pohľadnice.
• Domáce práce: Zodpovedajú za dopĺňanie potravy a vody pre domáce zvieratko a venčia ho. Vysávajú. Zotierajú podlahu mopom. Pod dohľadom skladajú bielizeň. Odkladajú si oblečenie do skrine. Vykladajú riad z umývačky riadu. Pomáhajú pri príprave jedla. Vysypávajú smetné koše. Pod dohľadom prijímajú telefonáty.

Osemročné až jedenásťročné deti:Tabuľka s rozpisom domácich prác je pre deti v tomto veku veľmi užitočná.

• Starostlivosť o seba: Osobná hygiena. Udržujú poriadok v detskej izbe. Zodpovedajú za písanie svojich domácich úloh. Zodpovedajú za veci, ktoré vlastnia. Budia sa pomocou budíka. Za darčeky ďakujú pohľadnicou.
• Domáce práce: Umývajú riad. Pod dohľadom umývajú auto. Dokážu pripraviť jednoduché jedlá. Pod dohľadom upratujú kúpeľňu. Hrabú lístie. Učia sa, ako používať práčku a sušičku. Pod dohľadom odkladajú vypratú bielizeň. Vynášajú smeti. Prijímajú telefonáty od známych ľudí.

Príprava na školu:V živote každého rodiča prichádza obdobie, kedy je potrebné pripraviť svoje dieťa na školu. Príprava na školu samozrejme nie je povinná, ale môže výrazne uľahčiť adaptáciu dieťaťa na nové prostredie. Príprava na školu môže začať už od 3-4 rokov. V tomto veku sa už dieťa môže naučiť rozoznávať písmená a čísla, hrať hry na rozvoj pamäti a pozornosti a tiež rozvíjať jemnú motoriku.

Do 1. ročníka by dieťa malo vedieť rozoznávať písmená a číslice, písať svoje meno, počítať do 10, poznávať farby a tvary a mať dobrú jemnú motoriku. Treba si uvedomiť, že každým rokom sa prijímacie kritériá pre budúceho prváka zvyšujú a na gymnáziách a súkromných školách je prístup k budúcim žiakom ešte prísnejší.

Pri vstupe do Materskej školy je náročnejšie to, že dieťa zostáva prvýkrát bez blízkeho a samotný školský proces a proces adaptácie býva často náročný a dlhodobý. Dôležitú úlohu tu hrajú osobnostné vlastnosti, predchádzajúce skúsenosti, no aj pohľad, názory a výchovné pôsobenie rodičov. Niektoré deti sa vyrovnávajú s nástupom do materskej školy okamžite, iné sa dlhé obdobie trápia spolu s rodičmi.

Čo by malo zvládnuť dieťa pred nástupom do školy (Materskej školy):

• Byť bez cumlíka a plienok. Dieťa má vedieť používať záchod a nie nočník, respektíve nebáť sa sadnúť si na záchod. Pozor! Plienka v tomto veku už nie je vhodná ani počas obedného spánku.
• Dieťatko by si malo vedieť po použití záchodu samostatne umyť ruky a vysušiť ich pomocou uteráka, a to aj pred jedlom, prípadne po príchode z prechádzky. A nemalo by mu robiť problém ani používanie vreckoviek, aby si bolo schopné samo vyfúkať si noštek (vysmrkať sa).
• Sám sa pokúsiť obliecť a vyzliecť. Samozrejme, pani učiteľka pomôže, ale nemôže obliekať a vyzliekať 25 detí, ktoré sa chystajú na von či sa z vonku vrátili, alebo sa chystajú do pyžamka. Samostatnou kapitolou je obúvanie sa, ktoré drobcovi uľahčíte, ak mu vyberiete topánky s jednoduchšou formou viazania.
• Dieťa by malo taktiež poznať svoju značku, ktorou bude mať v škôlke označenú skrinku a iné veci bežnej potreby.
• Základná schopnosť komunikácie, a teda, aby si dieťa vedelo vypýtať, čo potrebuje alebo s čím potrebuje pomôcť. Malo by vedieť a reagovať aj na svoje meno a priezvisko.
• Ovládanie základných pravidiel slušného správania (poďakovanie, pozdravenie, poprosenie…). A rovnako schopnosť zniesť sa s ostatnými deťmi, neubližovať im a požičiavať im hračky.
• Potrebné je, aby dieťa vedelo komunikovať s okolím. Reč nemusí byť stopercentná.
• Schopnosť samostatne jesť lyžicou a piť z pohárika je totiž jednou z podmienok, ktoré musí Vaše dieťa splniť ešte pred nástupom do Materskej školy. Dieťa by pri stolovaní malo vydržať a neodbiehať od stola.
• Byť schopné aspoň na chvíľku sa odpútať od rodičov (ešte pred samotným nástupom dieťatko nechávajte častejšie "na návšteve" bez Vás, aby si zvyklo na pocit, že musí vydržať byť bez Vás).
• Prechádzajte sa okolo materskej školy. Rozprávajte sa s ním o tom, že tu bude chodiť, hrať sa a spoznávať nových kamarátov.

Neľakajte sa. Vaše desaťročné dieťa ešte nemusí prať bielizeň celej rodine. Každé dieťa asi nebude záhradkárom. Dokáže však lopatkou vyhĺbiť malú jamu, naliať do nej vodu a zasadiť rastlinu. Môžete si tak spoločne založiť aj záhradku na balkóne. Nebojte sa zveriť svojim deťom manuálnu prácu. Nechajte ich, nech vás pri práci najskôr sledujú a potom nech si niečo z nej pod vaším dohľadom vyskúšajú. Vyzývajte deti, aby vám pomáhali v kuchyni. Naučte ich, ako si pripraviť cereálie s mliekom či jednoduchý chlieb s maslom a zeleninou, prípadne toast. Písanie listov naučí deti hneď niekoľkým zručnostiam. Umývanie kúpeľne môže znieť ako špinavá práca, ale dieťa ňou môže ľahko prispieť k chodu domácnosti a získať pocit zodpovednosti. Každý z nás má v mobile GPS. Pre základnú orientáciu dieťaťa je však veľmi dôležité vedieť čítať mapu a pohybovať sa podľa nej. Umenie venovať darček je krásna zručnosť.

Podľa Márie Montessoriovej je dôležité zapájať deti do chodu domácnosti už od útleho veku. Aj dvojročné dieťa vie pomôcť. Ak zistíme, čo by malo zvládnuť 10 alebo 12 ročné dieťa, tak by sme teoreticky mali “na ružiach” ustlané. Áno, určite to chce prvotnú časovú investíciu s potrebnou dávkou trpezlivosti.

Motorický vývin a jeho dôležitosť

Motorický vývin dieťaťa je základným a hlavným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek. Sledovanie motorického vývinu dieťaťa teda slúži aj k prípadnej diagnostike neurologických porúch dojčiat. Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť. Predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času. V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.

Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy. Lekár ďalej sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi).

Ako podporiť motorický vývin dieťaťa?

• Pozor na nevhodné pomôcky: Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu.
• Pozor na nevhodnú manipuláciu: Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti, problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť. Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu.
• Pozor na nevhodné spôsoby nosenia detí: Na nosenie môžeme používať aj ergonomické pomôcky (na malé bábätká sú najvhodnejšie správne uviazané šatky, neskôr možno využiť aj ergonomické nosiče), klokanky sú z viac dôvodov pre nosenie akokoľvek starých detí úplne nevhodné. Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku. U menších detí také nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbanie do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta), radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka.
• Pozor na pasívny sed? V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.
• Balenie na široko, len ak je potrebné: Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách.
• Najlepšia pomoc je žiadna pomoc: Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.

Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.

Podpora rozvoja dieťaťa v rôznych oblastiach

Okrem motorického vývinu je dôležité podporovať dieťa aj v ďalších oblastiach.

Pamäť a predstavivosť: Skladať s ním skladačky, kocky, puzzle, hrať pexeso.Zrakové vnímanie: Nechať dieťa na minútu prezrieť a nahlas pomenuje obrázky.Reč a komunikácia: Rozprávajte sa o farbách, vždy, keď mu niečo obliekate, komentujte to slovami: „Teraz ti dám červené tričko a biele nohavice…“ Keď sa hráte, ukazujte mu farby: „Podám ti žlté autíčko a ja si vezmem zelené.“ Hovorte o farbách jednoducho vždy, keď je to možné… Rozložte pred seba farebné kocky a do vedľajšej kopy ceruzky v tých istých farbách. Povedzte: „Toto je fialová kocka. Aby ste pomohli dieťatku ešte viac rozvíjať jeho slovnú zásobu, najlepším riešením je poskytovať mu čo najviac vnemov z okolia, zo situácií, s ktorými sa denne stretávate.Jemná motorika: Navliekajte korálky. Veľmi vhodná aktivita na zlepšenie jemnej motoriky, ktorá dieťa na nejakú dobu úplne pohltí. Zaobstarajte si väčšie korálky s dostatočne veľkým otvorom (malé prstíky sú ešte neobratné) a hrubšiu šnúru. Veľa kreslite. Koordinácia rúk, očí i jemná motorika natoľko pokročili, že dieťa zvládne kresliť po papieri čiary, a možno aj „čapaté“ kruhy. Využívajte naplno potreby na maľovanie, kreslenie a obkresľovanie. Farbičky sú ideálne na tréning koordinácie ruky. Neváhajte však použiť napríklad aj vodové farby. Pri práci s vodovými farbami budete určite potrebovať veľký igelitový obrus, ktorý zabráni škodám na sviatočnom obruse. Kúpte dieťatku čo najväčšie výkresy, papier navinutý na rolku, z ktorého môžete odtrhnúť akýkoľvek veľký kus.

Ak máte doma malého majstra, určite sa poteší kufríku s detským náradím, podobnému, ako má jeho veľký tato. Bude majstrovať všade a bez prestania, kým nebude všetko poopravované a každá skrutka dotiahnutá. Do tejto zábavky môžete zatiahnuť aj svojho manžela, nech chlapské práce predsa len ostanú na chlapoch.

Z času na čas navrhnite dieťaťu kratšiu či dlhšiu prechádzku a zoberte ho na miesta, kde ešte nebolo. Rozkvitnuté stromy pri potôčiku, koniec babkinej záhrady, lán slnečníc, zabudnutá ulička plná starých domov a starých ľudí - to všetko prináša dieťatku nové poznatky a zážitky. Nové veci si aj omnoho dlhšie pamätá ako tie staré a stereotypné.

Zahrajte sa občas hru na tréning pamäti. Ak je dieťa zahĺbené do hry alebo do nejakej činnosti, povedzte mu čosi, čo by si malo zapamätať. Napríklad, čo práve varíte v kuchyni a čo potom spoločne zjete. O pár minút ho vyzvite, aby zopakovalo, o čom ste sa rozprávali. Robte to však nenásilne, aby dieťa nemalo pocit, že „musí“ odpovedať. Táto činnosť predstavuje pre dieťa vlastne akýsi hlavolam. Je však celkom zaujímavé sledovať, ako si s tým poradí.

Skúšajte si zapínanie gombíkov, nie však na miniatúrnom detskom oblečení, ale napríklad na vašom starom, veľkom svetri s ešte väčšími gombíkmi. Najprv ukážte dieťaťu, ako sa to robí, a potom ho usmerňujte a povzbudzujte. Uvidíte, ako sa budú pohyby jeho prstíkov zo dňa na deň zdokonaľovať.

Dieťa vo veku dva a pol roka sa už celkom dobre zahrá aj samo. Vymýšľa si rôzne vlastnosti a príbehy, ktoré priraďuje neživým predmetom a hračkám. Veľmi rado sa hrá na činnosti, ktoré „okukalo“ z reálneho života. Každý si určite pamätá hru „na obchod“, „na lekára“, „na varenie“ a podobné naozajstné zábavky. Veľmi obľúbenou činnosťou je rozkladanie predmetov a ich skladanie do pôvodnej podoby.

tags: #co #ma #vediet #urobit #dieta