Zoologická záhrada Bojnice, dnes známa ako Národná zoologická záhrada Bojnice, je najstaršou a najnavštevovanejšou ZOO na Slovensku. Jej história siaha do polovice 20. storočia a je úzko spätá s Bojnickým zámkom a jeho okolím. Od svojho vzniku prešla dlhú cestu, transformovala sa z malého „živého zoologického kútika“ na modernú inštitúciu s medzinárodným významom, ktorá sa venuje nielen chovu a prezentácii zvierat, ale aj ochrane ohrozených druhov, vzdelávaniu a výskumu.
Zrod prvej slovenskej ZOO
Základný kameň pre vznik prvej zoologickej záhrady na Slovensku bol položený uznesením Rady Krajského národného výboru (KNV) v Nitre číslo 215/1954-R zo dňa 28. decembra 1954. S účinnosťou od 1. januára 1955 tak začala písať svoju históriu Zoologická záhrada Nitrianskeho kraja v Bojniciach. Pre verejnosť sa jej brány prvýkrát otvorili 1. apríla 1955.
Samotný vznik ZOO je neodmysliteľne spojený s vtedajším Krajským nitrianskym múzeom v Bojniciach a jeho riaditeľom Floriánom Hodálom. Inšpiráciou bol úspech mnohých zoologických záhrad v Čechách i vo svete. Počiatky však siahajú ešte do roku 1943, kedy sa v priekope okolo Bojnického zámku objavil diviak „Mišo“, dar lesníka z Kľačna. Tento živočích sa stal základom pre vytvorenie „živého zoologického kútika“ ako súčasti prírodovedného oddelenia múzea. Ohlas návštevníkov bol mimoriadny, a tak myšlienka samostatnej zoologickej záhrady rýchlo nabrala reálne kontúry.
Profesor Florián Hodál bol nadšeným propagátorom tejto myšlienky a jeho zápal našiel podporu aj na KNV v Nitre. Dvadsiateho januára 1955 bol v denníku Práca uverejnený oznam o súbehu na funkciu vedúceho Krajskej zoologickej záhrady v Bojniciach. Z troch uchádzačov bol 1. marca 1955 vymenovaný za prvého riaditeľa Ing. Gustáv Cmarko. Druhý v poradí, Ján Kaluža, prijal ponuku na pozíciu zootechnika od 1. mája 1955.
V prvých rokoch existencie záhrady prichádzala pomoc z rôznych podnikov, závodov, družstiev, vedeckých inštitúcií a škôl. Pracovníci Kovosmaltu Trnava vyrobili v nadpláne pletivo na ohrady, Štátny majetok Prievidza zabezpečoval dodávky zeleniny, mladý diviak putoval do Zoologického ústavu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene a zo Šafárikovca darovali divú mačku.
Profesor Ján Kaluža a jeho odkaz
Významnou osobnosťou pri vzniku a formovaní Zoo Bojnice bol profesor Ján Kaluža. Ako už bolo spomenuté, bol jedným z hlavných aktérov súbehu na pozíciu vedúceho záhrady a napokon sa stal jej zootechnikom. Do ZOO prišiel ako stredoškolský profesor z Trnavy a jeho vplyv je dodnes citeľný v mnohých oblastiach jej činnosti.
Profesor Kaluža bol presadzovateľom zásady, že chov zvierat by nemal byť ponechaný na náhodu, ale mal by mať jasne stanovený cieľ. „Naším hlavným cieľom bude naša čsl. fauna, ktorá je dosť bohatá, zaujímavá a pritom pomerne málo známa,“ zdôrazňoval. Poukazoval tiež na potrebu ustálenia slovenskej odbornej terminológie a vyzýval slovenské vysoké školy k spolupráci a podpore vedeckej práce v ZOO.
Jeho odbornosť a skúsenosti boli natoľko cenené, že 13. januára 1960 prišiel z bratislavskej ZOO list so žiadosťou o „prepožičanie“ profesora Kalužu na pomoc pri zriaďovaní ich záhrady. Toto obdobie v Bojniciach sa týmto fakticky skončilo, no skúsenosti, ktoré tu získal, zúžitkoval v Zoo Bratislava a vo svojej rozsiahlej publikačnej činnosti.
Rozvoj a zmeny vlastníctva
Počas svojej histórie sa menili aj zriaďovatelia bojnickej ZOO. Pôvodné Krajské národné výbory v Nitre nahradil Okresný národný výbor v Prievidzi, odbor kultúry, neskôr Ministerstvo kultúry SR a od 1. januára 1998 sa zriaďovateľom stalo Ministerstvo životného prostredia SR.
V oblasti vzdelávania zohralo dôležitú úlohu zriadenie a otvorenie zooškoly 21. novembra 1979, pri príležitosti Medzinárodného roka dieťaťa. Dnes toto centrum funguje ako Environmentálne centrum a je dôležitým edukačným pilierom ZOO.
V prvých rokoch existencie bol vytvorený aj poradný zbor Krajskej zoologickej záhrady v Bojniciach. Na svojom prvom zasadnutí 29. novembra 1955 členovia zboru navrhli zmenu názvu na „Zoo v Bojniciach“ a prijali návrh na znak ZOO, ktorý dodnes predstavuje siluetu Bojnického zámku s jeleňom v popredí, symbolizujúcim typickú slovenskú faunu.
Návštevnosť a míľniky
Záujem verejnosti o bojnickú ZOO bol od počiatku obrovský. V roku 1956 ju navštívilo 110 000 ľudí, v roku 1957 už 141 886 návštevníkov. Návštevnosť stúpala rok čo rok, pričom rekordná bola dosiahnutá v roku 1986 s 520 729 návštevníkmi. Najvyššia mesačná návštevnosť bola zaznamenaná v júli 1977, kedy bránami záhrady prešlo 185 887 ľudí.
K významným míľnikom patria aj počty návštevníkov:
- Miliónty návštevník: 1961
- Päťmiliónty návštevník: 1973
- Desaťmiliónty návštevník: 1984
- Pätnásťmiliónty návštevník: 1995
- Dvadsiaty miliónty návštevník: 15. júla 2008
Poslanie súčasnej ZOO a ochrana prírody
Dnešné zoologické záhrady, vrátane Národnej zoo Bojnice, majú multifunkčné poslanie. Okrem výchovy k vzťahu k zvieratám, umožňovania rekreácie a oddychu v príjemnom prostredí a poučenia o živočíšnej ríši, zohrávajú kľúčovú úlohu v chove ohrozených druhov. Pre mnohé z nich sú ZOO jedinou nádejou na prežitie. Príkladmi sú zubor, kôň Przewalského či jeleň milu.
V súčasnosti sa k úlohám ZOO pridáva aj podpora projektov na záchranu ohrozených druhov priamo v ich domovine. Bojnická zoo sa aktívne zapája do medzinárodných ochranárskych programov. Je členom významných organizácií ako WAZA (Svetová asociácia zoologických záhrad a akvárií) a EAZA (Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií).
Národná zoo Bojnice dlhodobo spolupracuje na projektoch záchrany ohrozených druhov na Slovensku i v zahraničí. Významná je spolupráca s Tatranským národným parkom pri výskume a imobilizácii kamzíka tatranského a s výskumom rysa karpatského. V rámci projektu LIFE Lynx sa podieľala na obohatení populácie rysa karpatského v Dinárskom pohorí a Alpách.
Zoo sa tiež podieľa na záchrane svetovej fauny. Podporila napríklad reintrodukciu vyhynutého bažanta Edwardsovho odoslaním dvoch jedincov do Vietnamu v spolupráci s pražskou zoo. Spolupracuje aj na projekte „Hledáme kočku, pozor, divokou!“ zameranom na návrat mačky divej do voľnej prírody, pričom v rámci projektu vybudovala rehabilitačnú stanicu pre tieto zvieratá.
Rehabilitačná činnosť a návrat do prírody
Súčasťou Národnej zoo Bojnice je aj rehabilitačná stanica pre zranené a hendikepované živočíchy pochádzajúce z našej prírody. Občania, ktorí nájdu poranené zviera, sú povinní to oznámiť Obvodnému úradu životného prostredia, ktorý následne kontaktuje rehabilitačnú stanicu. Po veterinárnom ošetrení sa o zvieratá starajú pracovníci zoo. Ak je zranenie príliš vážne a znemožňuje návrat do prírody, zviera zostáva v expozícii ako poučenie o bezohľadnom prístupe ľudí.
Najväčšou radosťou pre pracovníkov ZOO je úspešné vyliečenie a návrat zranených zvierat do ich prirodzeného prostredia. Vypúšťanie sa uskutočňuje v spolupráci so Štátnou ochranou prírody na vhodných miestach a pod odborným dohľadom. Do prírody sa takto vrátili napríklad bociany biele, sokoly myšiare, myšiaky lesné, sovy lesné, labute veľké a rysi ostrovidy. Do voľnej prírody sa vypúšťajú aj niektoré druhy zvierat narodené a odchované v ZOO, ako napríklad plamienky driemavé či bociany biele.
Vzdelávanie a výskum
Národná zoo Bojnice je priekopníkom v oblasti environmentálnej výchovy. Už v roku 1979 zriadila zooškolu, prvú vtedajšom Československu. Dnes toto Centrum environmentálnej výchovy ponúka široké spektrum vzdelávacích programov pre všetky vekové skupiny, zamerané na ochranu životného prostredia, biodiverzitu a faunu i flóru Slovenska a sveta.
Pracovníci ZOO sa venujú aj výskumu. Spolupracujú s univerzitami, prírodovedeckými fakultami a múzeami. Publikujú v odborných časopisoch a venujú sa výskumu fenotypovej a genetickej variability rysov, štúdiu správania chovancov a spracovávaniu histórie chovu vzácnych druhov. V rámci medzinárodnej spolupráce poskytujú odborným inštitúciám biologické vzorky.
Bojnická ZOO dnes
Národná zoo Bojnice je dnes modernou inštitúciou, ktorá sa pýši rozlohou 41 hektárov, z čoho viac ako polovicu tvorí expozičná časť. Prezentuje jedinečnú kolekciu zvierat z celého sveta vo viac ako 360 druhoch s celkovým počtom viac ako 2700 exemplárov, čo je najväčšia kolekcia spomedzi všetkých slovenských ZOO. Približne 260 druhov z tejto kolekcie vystavuje ako jediná ZOO na Slovensku, napríklad slony africké či antilopy bongo.
Areál ZOO sa nachádza v príjemnom rekreačnom prostredí kúpeľného mesta Bojnice, v blízkosti historického zámku. Podhorský charakter územia, lesné plochy a pôvodný karpatský les dotvárajú neopakovateľnú atmosféru. Návštevníci si tu môžu oddýchnuť, spoznať rozmanitosť živočíšnej ríše a naučiť sa o dôležitosti ochrany prírody. Pre deti sú k dispozícii detské ihriská a kontaktná zoo.
Návštevníci sú vyzývaní, aby pristupovali k zvieratám s úctou a obdivom, pozorovali ich a rešpektovali ich súkromie a potrebu oddychu. Aj tieto zvieratá, vyslanci sveta živočíchov, si zaslúžia pokoj a dôstojnosť.
V roku 2021 bol slávnostne otvorený nový pavilón slonov afrických, kde žijú dve slonice Maja a Gula. Náučný chodník karpatskej fauny zase slúži ako edukačný prvok a zároveň ako prírodná expozícia pre viaceré druhy lesného prostredia.
Vďaka svojej histórii, rozsiahlej zbierke zvierat, aktívnej ochranárskej činnosti a edukačnej práci si Národná zoo Bojnice právom udržuje pozíciu najvýznamnejšej a najnavštevovanejšej zoologickej záhrady na Slovensku.