Andy Pavlík Timková je ženou, ktorá vyžaruje energiu a dojem, že pre ňu neexistujú neprekonateľné prekážky. Jej život, poznačený nielen úspechmi, ale aj hlbokými osobnými výzvami, ju formoval do osobnosti, ktorá dnes oslavuje šesťdesiatku. Bývalá tvár televízie Markíza, známa svojou otvorenosťou a zanietením pre zdravý životný štýl, sa v rozhovore pre týždenník Šarm podelila o svoje úvahy o živote, vzťahoch a traume, ktorá ju s manželom sprevádza dodnes.
Oslava života a vďačnosť za prežité chvíle
Približujúca sa šesťdesiatka prekvapila aj samotnú Andy. "Nikdy som si nemyslela, že taký vek príde. Vravím si: Kedy sa to udialo? Ako je to možné?" priznáva. Pohľad na jej staršieho syna, ktorý pomaly šedivie, jej však pripomína plynúť času. Napriek tomu cíti hlbokú vďačnosť. "Na druhej strane si hovorím, že musím byť vďačná životu, pretože som zažila okrem ťažkých aj veľa krásnych chvíľ," hovorí s úsmevom.
Jej praktická povaha sa prejavila aj pri výbere narodeninového darčeka. Namiesto tradičných šperkov si želá trojtýždňový ajurvédsky pobyt na Srí Lanke alebo v Indii. "Chcem oddychovať, cvičiť, užívať si masáže a jesť zdravú, živú stravu," vysvetľuje. Svojim hosťom oznámila, aby jej nekupovali darčeky, ale ak chcú, aby prispeli na jej relaxačný pobyt. Teší sa aj na príchod mladšieho syna Michala s priateľkou zo Švajčiarska.
Filozofia života bez výčitiek a posudzovania
Andy sa vyhýba bilancovaniu minulosti a otázkam, ktoré by mohli viesť k výčitkám. "Nie, ja si takéto otázky nekladiem, pretože to zvádza k trýzneniu duše. Všetko v živote sme mohli urobiť lepšie, ale aj horšie. Nedávam si teda otázky, ktorých odpoveďou môžu byť výčitky. Ja viem, že v danej chvíli som robila to najlepšie, čo som vedela," zdôrazňuje.
Jej životná filozofia sa sústreďuje na dôležitosť vzťahov a ich čistotu. "Celý život sa učím ľudí ani v myšlienkach neposudzovať, neodsudzovať a nikomu neubližovať. Chcem ľuďom veriť, že robia to najlepšie, čo vedia," dodáva.
Láska, ktorá zmenila životy: Príbeh Andy a Stana
V súvislosti s témou ubližovania sa vynára otázka jej dávneho výroku o výčitkách kvôli manželovi Stanislavovi Pavlíkovi. Ich vzťah sa začal v televízii Markíza, kde sa Andy zoznámila so Stanom. V tom čase bol ženatý a mal dve neplnoleté deti. Vzájomná príťažlivosť však bola silnejšia. "Áno, naša láska bola dôvodom odchodu Stenlyho z manželstva," priznáva Andy.
Dôsledky tohto rozhodnutia sú citeľné dodnes. "Dcéra a syn sa s ním nestretávajú už 26 rokov. S vnúčikom od syna sa mu podarilo vidieť len dvakrát," hovorí s ľútosťou.
Prítomná trauma a cesta k odpusteniu
Andy otvorene hovorí o tom, ako sa s touto situáciou vyrovnáva, pretože trauma, ktorú spôsobila rozpad rodiny jej manžela, je v ich vzťahu stále prítomná. "Naučila som sa s tým pracovať, nevyčítam si, že som to urobila, pretože keby bol vzťah s matkou jeho detí v úplnom poriadku, nebol by priestor zamilovať sa do inej ženy," vysvetľuje.
Hoci si uvedomuje svoju spoluúčasť na rozbití rodiny, snaží sa odpustiť si. "Odpustila som si, že som prispela k rozbitiu rodiny tým, že žijem. Ale toto je moja cesta," hovorí pokojne. Svojmu manželovi sa snaží byť oporou, pretože spracovať fakt, že nie je so svojimi deťmi, je pre neho extrémne ťažké. "Mrzí a bolí ho to už takmer 27 rokov!" zdôrazňuje. Obdivuje jeho silu, ako to zvláda a ako s tým dokáže fungovať.
"Istého smútku sa človek nikdy nezbaví, vidím na ňom, ako posmutnie, keď príde napríklad deň ich narodenín, to je iný smútok, ktorý ho v očiach prezrádza… Ak sa nevieš priblížiť k svojim deťom, bolí to," dodáva. Ich život je týmto poznačený, ale napriek vysokej cene za ich vzťah by sa rozhodli rovnako. "Sme spolu, ľúbime sa a urobili by sme to opäť," uzatvára citlivú tému.
Vzťah so Stanom: Výzvy a porozumenie
Dvojica je spolu takmer 27 rokov. Na otázku, ako si udržať muža, Andy s humorom reaguje: "To sa spýtajte jeho, ako to, že pri mne zostal." Pripúšťa, že má v génoch tendenciu vytvárať tlak z prehnanej starostlivosti, čo jej manžel občas pripomína. "Každý máme svoje neduhy a ja na tých svojich pracujem," priznáva.
Adam: Odmena a lekcia života
Vyrovnať sa s vážnym zdravotným problémom dieťaťa nie je pre matku jednoduché. Andyin prvý syn, Adam, sa narodil s detskou mozgovou obrnou. "Niekedy ani nerozmýšľaš, ale jednoducho ideš, robíš, čo vieš," opisuje svoje začiatky. Naučila sa prijímať pomoc a dnes sa snaží oplácať to svojej mame.
Tridsaťosemročného Adama dnes berie ako svoju najväčšiu odmenu. "Na to som však tiež musela prísť, dospieť," hovorí. Hoci kedysi kládla otázky typu "prečo práve on a ja?", dnes chápe, že Adam má svoj život a vďaka asistentovi dosiahol maximálnu možnú mieru samostatnosti. "Podporujeme ho v jeho aktivitách, v speve, má svoj byt, svoju prácu a myslím si, že je šťastný," teší sa Andy.
Zmena prostredia a návrat k alternatívnej medicíne
Andy, ktorá vždy rozhodovala srdcom, je schopná urobiť aj racionálne rozhodnutia. Predala svoj milovaný dom v Studienke a presťahovala sa do dvojizbového bytu v bratislavskej Petržalke. "Sme tu šťastní," hovorí spokojne.
Hoci vyštudovala VŠMU a pôvodne mala byť herečkou, dnes cíti, že by sa mala venovať veterinárstvu ako jej starý otec. Vzťah k zvieratám má, milovala svojho koňa Cisára, no cíti, že je neskoro na zmenu profesie. Zostáva pri alternatívnej medicíne, propagácii zdravého životného štýlu a zelených potravín, najmä jačmeňa a chlorely.
Markíza ako míľnik a zodpovednosť v poradenstve
Obdobie v Markíze považuje za svoj najväčší míľnik. "Okresalo ma, sňalo ružové okuliare v tom zmysle, že som pochopila, že moderovanie nie je jednoduchá činnosť," priznáva. Napriek tomu, že moderovanie prináša ľahšie zarobené peniaze, vníma poradenstvo v oblasti zdravého stravovania ako zodpovednejšiu a krásnejšiu činnosť. "Keď potom dostanete spätnú väzbu: Ďakujem, cítim sa o osemdesiat percent lepšie," opisuje svoju prácu s manželom v e-shope.
Bezmocnosť v systéme: Prípad stratených dokladov syna
Andy Timková sa nedávno ocitla v situácii, ktorá ju dohnala na pokraj zrútenia. Jej syn Adam, odkázaný na invalidný vozík, stratil osobné veci vrátane peňaženky, občianskeho preukazu a telefónu. Tento incident odhalil frustrujúcu realitu slovenských úradov a bánk.
"Počúvajte ma, toto je Kocúrkovo, táto naša krajina," hovorila so slzami na pokraji zrútenia. Snažila sa zablokovať Adamovu bankovú kartu, ale nebola jej umožnená ani základná pomoc. "Lebo nie som on," vysvetlila svoju bezmocnosť. Kým sa dovolala do banky, čo trvalo 45 minút, jej synovi mohli byť ukradnuté všetky peniaze.
Problémy nastali aj pri pokuse kúpiť Adamovi nový telefón. "Nedá sa bez neho, nedá sa bez dokladov jeho kúpiť nový telefón," opísala situáciu, ktorá jej nedovoľovala zabezpečiť syna, ktorý potrebuje okamžitú pomoc v prípade núdze. GDPR pravidlá, ktoré bránia v prístupe k informáciám bez splnomocnenia, jej situáciu ešte viac skomplikovali.
"Chápete? My sme bohovská krajina fakt," povedala so zlomeným hlasom. Po dlhom boji sa im podarilo vybaviť nový telefón, ale čaká ich tortúra vybavovania nového občianskeho preukazu, zdravotnej karty, preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím a euro kľúča. "Tak len aby ste vedeli, že bezmocnosť v tejto krajine niekedy nemá hraníc," dodala.
Detská mozgová obrna: Výzva a dar
Andy sa o Adamovej diagnóze dozvedela, keď mala dvadsaťtri rokov a Adam mal rok a pol. "Brala som to ako trest a pýtala sa, čo som urobila v minulom živote, keď sa mi narodilo také dieťa, s ktorým treba 3-denne chodiť na rehabilitáciu," priznáva. Postihnuté dieťa je podľa nej práca navyše a veľká.
Keď sa jej narodil druhý syn Michal, bolo pre štvorročného Adama ťažké vidieť, že jeho mladší brat už chodí a on nemôže. "Pýtal sa ma: Prečo on chodí a ja nie? Vysvetliť mu to bolo dosť zložité," spomína.
Dnes sa už neobviňuje a nepozerá sa na situáciu takto. "Adam je moja radosť i trest. Viem, že nie je náhoda, že som jeho matkou, a zrejme som sa mala naučiť pozerať sa na svet inak. Viem, že keby nebolo jeho, tak nie som taký dobrý človek. My dvaja sa od seba učíme."
Detská mozgová obrna u Adama znamená postihnutie pohybového centra. "Od neho nemôžete niečo žiadať rýchlo, lebo mu to nejde," vysvetľuje. Spomína si na výnimku, keď malý Adam bol vyzlečený a okúpaný do štyroch minút po tom, ako mu povedala, že nebude pozerať Supermana, ak nebude čistý.
Rodina, priatelia a pozitívne myslenie ako záchrana
"Mne pomohla najviac rodina. Človek potrebuje pochopenie, dobrú kamarátku a pozitívne myslenie. Znie to ako klišé, ale je to podstatné," zdôrazňuje Andy. Občas mala pocit, že už toho má dosť, že to nezvládne, že robí tie isté veci roky. Adam je však múdry a neuveriteľne dobrý chalan, ktorý ju učí byť trpezlivou.
Rodičia postihnutých detí podľa nej robia chybu, keď chcú robiť všetko namiesto nich. "Treba ich nechať, nech to urobia samy, inak sa to nenaučia." Preto, keď mal Adam 18 rokov, dala ho do internátu, čo mu veľmi pomohlo. Keď začal v 22 rokoch s pomocou bariel chodiť, bola to neopísateľná radosť.
Všetko zlé je na niečo dobré?
Andy radí ženám, ktoré čakajú postihnuté dieťa, aby vedeli, že dieťa bude mať ťažší život než ony. Strašiakom je aj otázka, čo bude s dieťaťom, keď mu rodina nebude môcť pomôcť a štát sa oň nepostará. Žena sa musí vyrovnať so svojím svedomím a láskou k dieťaťu, bez ohľadu na názor okolia.
Keby sa jej niekto opýtal, či by dnes chcela mať Adama znova za rovnakých okolností, jej odpoveď je - áno. "Lebo Adam je zrkadlo, nie je diplomat, on vo svojej naivite povie presne to, čo si myslí. On nevie klamať, nevie sa pretvarovať, má pretlak emócií. Adam je pre mňa dar." Verí však, že iná matka, ktorej dieťa je na tom omnoho horšie, má na to možno iný názor. Každý človek sa s tým musí popasovať sám.
Andy v skratke:
- Moderovala relácie ako Hodina pravdy, Teleráno a Doma s Markízou.
- Po odchode z médií sa venuje realitnej kancelárii, zdravej strave a poradenstvu v oblasti zdravého životného štýlu.
- Je známa ako propagátorka zelených potravín, najmä jačmeňa a chlorely.
- Jej život je poznačený starostlivosťou o syna s detskou mozgovou obrnou a osobnými výzvami vo vzťahu.