Radovan Bránik, známy svojím dlhodobým záujmom o extrémistickú scénu a jej prepojenia, sa vo svojej práci dotýka hlboko osobnej roviny, histórie svojej rodiny a zároveň analyzuje potenciálne riziká pre slovenskú bezpečnosť. Jeho skúsenosti so smrťou od útleho detstva formovali jeho pohľad na svet, zatiaľ čo rodinné dedičstvo ho spája s historickým Prešporkom a zaujímavými, no aj kontroverznými postavami minulosti.
Osobná konfrontácia so smrťou a historické korene
Bránikove úvodné slová odhaľujú hlboko osobný vzťah k téme smrti. "Od najútlejšieho detstva sa motám okolo smrti. Nevedel som ju pochopiť, desila ma." Táto fascinácia, hraničiaca s posadnutosťou, ho viedla k snahám pochopiť tento ultimátny fenomén. Jeho prvé stretnutie so smrťou bolo dramatické - "Pár minút pred narodením s pupočnou šnúrou okolo krku, oživovali ma." Táto skúsenosť, hoci úspešná, zanechala stopy v jeho mozgu, "niektoré foldre v mozgu sú nenávratne fuč." Bránik priznal, že jeho túžba vidieť smrť "zblízka" bola skôr naivnou ilúziou ako reálnou cestou k pochopeniu. "Blbosť. Takto to nefunguje. Iba viem o trochu viac, čo ma čaká, keď umrie niekto blízky."
Jeho záujem o históriu sa prejavuje v vášni pre staré tlače a mapy spred roka 1700. Táto vášeň ho priviedla k skúmaniu rodinnej histórie, ktorá je pretkaná významnými udalosťami a postavami. "V roku 1629 získali moji predkovia šľachtický titul a prišli do Prešporka." Zvlášť zaujímavá je postava jeho praprapredka, Juraja Bránika. "Môj prapra Juraj Bránik bol desiatky rokov skorumpovaným notárom Uhorskej kráľovskej komory, vlastnil dve kúrie a palác, žiaľ, neskôr ho predal Zichyovcom." Okrem svojej zjavne nečestnej činnosti sa Juraj Bránik zapísal aj do histórie Šamorína, kde "sa zas podieľal na súdení bosoriek." Tieto historické stopy, ako aj "pečiatkované a podpísané listiny" z archívu, svedčia o komplexnej minulosti rodiny, ktorá napriek počiatočnému bohatstvu "Kým som sa narodil, stihla família nechutne schudobnieť."
Analýza vplyvu Ruska na slovenskú bezpečnostnú výchovu
Okrem osobného a historického rozmeru sa Radovan Bránik vo svojej analytickej práci zameriava na citlivú oblasť vplyvu Ruska na slovenské bezpečnostné zložky, pričom ako kľúčový bod identifikuje Súkromnú strednú odbornú školu ochrany osôb a majetku (SSOŠ OOM) v Bratislave. Táto škola, jediná svojho druhu na Slovensku, vychováva mladých ľudí pre prácu v SBSkách, polícii či armáde. Podľa štúdie Inštitútu pre verejnú politiku (IVO), ktorej je Bránik autorom, táto škola udržiava kontakty s ľuďmi okolo ruských špeciálnych jednotiek, ktorí tu viedli bojové kurzy.
Štúdia poukazuje na to, že "Škola zamestnáva slovenských učiteľov a na špecializované kurzy sprostredkúva ruských inštruktorov." SSOŠ OOM, ktorá funguje už desať rokov, má 200 žiakov, pričom približne tretinu tvoria dievčatá. Zaujímavosťou je, že "na túto školu chodia aj deti policajných dôstojníkov, príslušníkov tajných služieb či takzvaných kukláčov." Škola ponúka aj internátne ubytovanie a štúdium sa končí maturitou, pričom časť absolventov následne nastupuje do polície a iných bezpečnostných zložiek.
Bránik vo svojej štúdii tvrdí, že "Medzi slovenskými policajtmi je už dnes mnoho sympatizantov Putina. Ich rady sa aj vďaka pôsobeniu tejto školy pomaly rozširujú." Vysvetľuje, že žiaci sa školia v rôznych policajných technikách a škola na svojich stránkach uvádza, že sú pripravení napríklad pre službu v polícii, colnej správe, justičnej stráži či vojenskej polícii.
Zakladateľ a zriaďovateľ školy, Štefan Kurilla, ktorý je známy ako jeden z najvýznamnejších inštruktorov bojových umení na Slovensku, však závery Bránikovej štúdie kategoricky odmieta. Podľa neho škola "žiakom prokremeľské názory nepodsúva" a je "úplne apolitická." Kurilla dokonca obviňuje Bránika z osobných motívov. "Jeho starší syn u nás študoval, mladší syn neprešiel talentovými skúškami, ani fyzickými a psychologickými testami. Sám pán Bránik sa opakovane pokúšal o nadviazanie spolupráce s našou školou, ale bol odmietnutý."
Bránik na tieto obvinenia reaguje tým, že "Všetky naše zistenia máme podložené, inak by nemohli vyjsť v odbornej štúdii." Dodáva, že "väčšina týchto zistení sa však týka obdobia, keď môj syn už školu nenavštevoval." Niektoré z jeho tvrdení sa dajú overiť priamo na stránke školy, kde je možné nájsť informácie o návštevách ruských inštruktorov.
Ruský Štýl Boja na STV
Spochybňovanie tvrdení a kontroverzie
Jedným z hlavných bodov sporu je účasť ruských inštruktorov a ich vplyv na výučbu. Kurilla pripúšťa, že "techniky Spetsnaz učil aj študentov, ale iba príležitostne." Tvrdí, že išlo iba o jeden tréning systému Spetsnaz, rovnako ako majú tréningy aikida, džuda, karate alebo thajského boxu. Bránik však namieta, že "niektoré kurzy viedli priamo ľudia, ktorí pôsobili v ruských špeciálnych jednotkách." Podľa neho "Niekoľkokrát do roka škola organizuje kurzy prežitia a tréningy rôznych ruských bojových umení, kam si pozývajú takýchto inštruktorov."
Kurilla označuje tieto tvrdenia za klamstvo a zdôrazňuje, že "kurzy prežitia má škola schválené od ministerstva školstva a organizuje ich slovenská firma." "Neviem o tom, že by na ne jazdili ruskí inštruktori," dodáva. Napriek tomu je na stránkach školy možné nájsť informácie o opakovanej návšteve Vadima Starova, bývalého príslušníka ruských špeciálnych jednotiek a majstra bojového umenia Systemy Spetznac. Bránik s odkazom na svoje zdroje tvrdí, že obaja Rusi sa zúčastnili aktivít školy aj v neskorších rokoch. "Ide o ilustratívny príklad toho, ako sa ľudia z prostredia ruských bezpečnostných zložiek snažia získavať vplyv v komunite bojových športov," uzatvára Bránik.
Kurilla sa voči týmto obvineniam ohradil a na otázku o jeho názore na Putina či NATO nechce odpovedať, vysvetľujúc to tým, že je to jeho súkromná vec. Jeho proruské sympatie však podľa Bránika potvrdzujú aj niektoré podujatia školy. Spomína napríklad stretnutie s ruskými veteránmi druhej svetovej vojny a novších ozbrojených konfliktov, ktoré sa konalo na pôde školy. Kurilla mal na saku pripnutú georgievskú stužku, symbol dnes používaný Rusmi ako symbol víťazstva nad fašizmom, osvojený aj separatistami na východnej Ukrajine. "Prišli sem ruskí veteráni a tých sme si u nás uctili," obhajuje sa Kurilla, pričom odmieta, že by to vyjadrovalo orientáciu školy. "K nám jazdia rôzni hostia, napríklad sme tu mali aj japonského veľvyslanca," dodáva.
Ideologické presvedčenie a potenciálne dôsledky
Štúdia IVO tiež poukazuje na to, že proruské videnie sveta má aj súčasný riaditeľ školy Svatopluk Škápík, ktorý je vo funkcii štyri roky. Podľa Bránika "Verí rôznym konšpiračným teóriám, napríklad aj tomu, že teroristické útoky 11. septembra 2001 zorganizovala CIA." Bránik tvrdí, že podobné názory preberajú aj študenti. "Na základe osobných rozhovorov s mnohými z nich, z elektronickej komunikácie a z toho, čo zdieľajú na sociálnych sieťach, sa zdá, že až na výnimky ich pohľad koreluje s tým, čo šíria konšpiračné médiá, ako je Slobodný vysielač či Hlavné správy."
Bránik zdôrazňuje, že "medzi študentmi súkromnej školy aj jej vedením sú podľa Bránika rozšírené prokremeľské názory." Upozorňuje, že "protizápadné názory sú medzi mladými rozšírené aj na iných školách." Jeho hlavné obavy však smerujú k potenciálnym dôsledkom: "Ak je toto myšlienkový svet budúcich príslušníkov polície a ozbrojených zložiek, je to problém." Pripomína, že "Slovensko oficiálne považuje členstvo v NATO a Európskej únii za základ svojej bezpečnosti a stability" a "Slovenská armáda má Putinovo Rusko zadefinované ako potenciálneho nepriateľa."
Denník N požiadal o stanovisko aj policajné prezídium s otázkou, koľko absolventov Kurillovej školy pôsobí v rámci polície a či jej možnú proruskú orientáciu považuje za problém.
