Problematika skorého nástupu detí do prvého ročníka základnej školy, ako aj legislatívne zmeny týkajúce sa opravných termínov maturitných skúšok, predstavujú témy, ktoré rezonujú v slovenskej spoločnosti a vzdelávacom systéme. Kým jedna oblasť sa dotýka najmenších žiakov a ich pripravenosti na vstup do školského prostredia, druhá sa zameriava na maturantov a možnosti ich úspešného ukončenia stredoškolského štúdia. V oboch prípadoch ide o aspekty, ktoré môžu mať dlhodobý vplyv na vzdelávaciu a životnú trajektóriu jednotlivca.
Zmeny v maturítnych opravách: Septembrová nádej pre písomky
Doterajšia prax pri opravných termínoch maturitných skúšok prinášala istý nesúlad, ktorý sa dotýkal najmä ústnej a písomnej časti. Maturanti, ktorí neuspeli v písomnej časti maturít, museli čakať celý rok na jej opravenie, zatiaľ čo ústnu časť si mohli opraviť už v septembri toho istého kalendárneho roka. Tento rozdiel v termínoch bol riešený pozmeňujúcim návrhom poslancov Smeru-SD, ktorý parlament schválil v rámci novely zákona o rodine. Nová legislatíva umožňuje maturantom opraviť si neúspešnú písomnú časť skúšky už v septembri, čím sa zrovnoprávňuje s možnosťou opravy ústnej časti. Jeden z predkladateľov návrhu, Ľubomír Petrák, argumentoval logickou potrebou rovnakých možností pre obe časti skúšky. „Keď si maturanti môžu opraviť neúspešnú ústnu skúšku už v septembri, mali by mať takú istú možnosť aj v prípade neúspešnej písomnej časti,“ uviedol.
Tieto zmeny sú obzvlášť dôležité v kontexte sprísneného hodnotenia písomných maturitných testov, ktoré platí od tohto roka. V minulosti mohli maturanti, ktorým sa nedarilo v testoch, stále zmaturovať vďaka dobrým výsledkom z ústnej odpovede. Ak mali z ústnej časti známky 1, 2 alebo 3, mohli mať z písomného testu aj nula bodov a stále by zmaturovali. Na testy sa prihliadalo primárne u tých, ktorí získali štvorku. Nové pravidlá vyžadujú od študentov úspešné zvládnutie oboch častí. Na úspešné zmaturovanie je teraz potrebné okrem známok 1, 2 alebo 3 z ústnych maturít dosiahnuť viac ako 33 percent z písomného testu zo slovenčiny či cudzieho jazyka, alebo viac ako 25 percent zo slohu. V prípade známky 4 na ústnej maturite je potrebné splniť tieto percentuálne limity v oboch prípadoch. Presné štatistiky o tom, koľko žiakov tieto limity nesplnilo, ešte nie sú k dispozícii, keďže Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) nemá kompletné údaje o výsledkoch zo slohových prác, ktoré vyhodnocujú samotné školy.
Skorší nástup do školy: Dilemy a rozhodnutia rodičov
V slovenskom školstve existuje špecifický prístup k nástupu detí do prvého ročníka, ktorý zohľadňuje dátum narodenia. Deti narodené od 1. septembra do 31. decembra sú často označované ako tie, ktorým „zle vychádzajú roky“. To znamená, že do školy nastúpia o rok neskôr ako ich rovesníci narodení v mesiacoch január až august toho istého kalendárneho roka. Tento prístup vychádza z predpokladu, že „jesenné“ deti môžu byť v určitých aspektoch menej pripravené na školskú dochádzku v porovnaní s „jarnými“ či „letnými“ deťmi. Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši 6 rokov a dosiahne školskú spôsobilosť.
Napriek tejto zaužívanej praxi, zákon č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) umožňuje aj výnimky. Ak zákonný zástupca dieťaťa požiada o predčasný nástup do školy, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie (napr. psychologická poradňa) a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Bez týchto vyjadrení nemôže dieťa nastúpiť do školy skôr. Percento detí, ktoré nastúpia do školy ako päťročné, nie je vysoké a základné školy ich môžu prijať len v prípade, že majú voľné kapacity v prvom ročníku.
Kľúčovým faktorom pre skorší nástup je dosiahnutie primeranej fyzickej, psychickej, emocionálnej, sociálnej a rečovej zrelosti. Školskú zrelosť hodnotí pedagóg v spolupráci s psychológom v materskej škole. Medzi dôležité kritériá patria:
- Motorika: Schopnosť napodobniť tvary písmen, geometrické tvary, kresliť, pracovať s nožnicami a správne uchopiť ceruzku.
- Reč: Dostatočná slovná zásoba, čistá a zrozumiteľná reč, znalosť základných údajov o sebe, dňoch v týždni, farbách, geometrických tvaroch a zvieratách.
- Sociálna a emocionálna zrelosť: Schopnosť akceptovať autoritu, nadväzovať kontakt s rovesníkmi a dospelými, byť bez rodičov na dlhší čas, slušne sa správať, byť empatický a zvládať emočné situácie.
- Samostatnosť: Schopnosť postarať sa o seba v základných aspektoch, čo je často slabinou súčasných detí.
Špecialistka na raný a predškolský vývin dieťaťa, Mgr. Barbora Vodičková, PhD., upozorňuje na často opomínané problémy mladších detí, ako sú ťažkosti so sústredením a rečové nedostatky. „Ak má dieťatko problémy s pozornosťou, často má problém komplexne zachytiť informácie, v takom prípade je naozaj potrebné počkať,“ uvádza. Mladšie deti, aj keď nadané, môžu mať tiež problémy so sociálnym správaním a reguláciou emócií, čo je pri požiadavkách prvého ročníka (sedenie, počúvanie, komunikácia, emocionálna nezávislosť) kľúčové.
Ako pripraviť svoje batoľa na predškolské bábätko: 10 tipov a stratégií
Rodičia sa v tejto otázke často rozchádzajú. Niektorí preferujú skorší nástup, ak dieťa preukazuje nadanie a v škôlke sa už nudí. Iní, aj keď majú bystré dieťa, uprednostnia odklad, ak pozorujú problémy so zvládaním stresu, časového tlaku alebo sociálnej interakcie. Príkladom je syn, ktorý bol mimoriadne nadaný, no rok odkladu mu pomohol zlepšiť sa v zvládaní stresových situácií a v súčasnosti patrí medzi najlepších žiakov. Naopak, dcéra, ktorá bola samostatná a narodená v januári, nastúpila do školy v piatich rokoch a bez problémov sa adaptovala.
Opakovanie ročníka: Nástroj pomoci alebo brzda?
Opakovanie ročníka je v slovenskom školstve vnímané väčšinou učiteľov ako nástroj pomoci žiakom, ktorí zaostávajú v prospechu. Neexistujú však jednoznačné empirické dôkazy o jeho pozitívnych dlhodobých účinkoch. Naopak, výskumy často poukazujú na negatívne dôsledky. Z pohľadu rovnosti šancí je opakovanie ročníka problematickou praxou.
Podľa školského zákona žiak opakuje ročník, ak je na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahne neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných predmetov. Hoci opakovanie ročníka nie je na Slovensku tak rozšírené ako v niektorých iných krajinách (podľa OECD má túto skúsenosť relatívne malý počet žiakov), problém sa týka tisícov detí. V roku 2018 opakovalo ročník 2,6 % žiakov základných škôl, čo predstavuje 10,5 tisíc detí.
Znepokojujúce sú regionálne rozdiely. Viac ako 60 % žiakov, ktorí opakovali ročník, navštevuje základné školy na východnom Slovensku. V Košickom kraji dosahuje miera opakovania takmer 6 % a v Prešovskom takmer 4 %, zatiaľ čo napríklad v Žilinskom kraji je to len 0,6 %. Tento región zároveň vykazuje najnižšiu zaškolenosť v materských školách a najvyšší podiel detí zaraďovaných do nultých ročníkov či špeciálnych škôl. Tieto dáta naznačujú, že u časti detí na východnom Slovensku nedochádza k vyrovnaniu počiatočného znevýhodnenia počas dochádzky do základnej školy.
Štúdie poukazujú na negatívne dopady opakovania ročníka, ako je stigmatizácia, podkopávanie sebavedomia a narušenie vzťahu k škole a učeniu. Deti, ktoré opakujú ročník, majú vyššiu tendenciu predčasne ukončiť štúdium. Zo školy odchádzajú rezignované, s pocitom zlyhania a sklamania, často bez dokončenia základného vzdelania. Ekonómovia navyše poukazujú na ekonomické straty, keďže títo študenti vstupujú na trh práce neskôr alebo vôbec.
Napriek týmto zisteniam, dotazníkový prieskum organizácie „To dá rozum“ ukázal, že takmer 70 % učiteľov základných škôl považuje opakovanie ročníka za vhodný nástroj pomoci. Riaditelia škôl ho často vnímajú ako príležitosť pre žiaka zlepšiť sa a vyhnúť sa neskoršiemu neúspechu. Niektorí riaditelia však vyjadrujú aj odmietavé stanoviská, najmä v súvislosti s opakovaním prvého ročníka.
Nástup do školy po zmene legislatívy
Od školského roka 2021/2022 došlo k zrušeniu inštitútov na oddialenie nástupu do prvého ročníka, ako aj tzv. nultých ročníkov. Každé dieťa, ktoré dovŕši šesť rokov k 31. augustu, musí byť rodičom prihlásené na plnenie povinnej školskej dochádzky, bez ohľadu na jeho školskú spôsobilosť.
Pred zápisom do školy môže rodič požiadať o posúdenie školskej spôsobilosti dieťaťa v poradenskom zariadení. Ak sa po nástupe do prvého ročníka ukáže, že dieťa nezvláda nároky, návrat do materskej školy nie je možný.
Možnosti vzdelávania dieťaťa, ktoré po dovŕšení šiesteho roku veku nedosahuje školskú spôsobilosť, sú v zásade tri:
- Pokračovanie v materskej škole: Rodič môže požiadať o pokračovanie plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. K žiadosti je potrebné súhlasné vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie a pediatra.
- Úvodný ročník základnej školy: Dieťa môže byť vzdelávané v špeciálne upravenom úvodnom ročníku.
- Školská dochádzka v 1. ročníku ZŠ: Ak dieťa ani po predĺžení predprimárneho vzdelávania nedosiahne školskú spôsobilosť, najneskôr od siedmeho roku veku začne plniť povinnú školskú dochádzku v prvom ročníku základnej školy, kde bude vzdelávané individuálne alebo v rámci bežnej triedy s prispôsobeným programom.
Tieto zmeny reflektujú snahu o inkluzívnejší prístup a zároveň zvýrazňujú potrebu dôkladného posúdenia pripravenosti dieťaťa na školskú dochádzku, či už ide o skorší nástup alebo o situácie, kedy dieťa potrebuje viac času na dozretie.