Plač malého bábätka je pre rodičov často veľmi stresujúci a frustrujúci, o to viac, ak je intenzívny a nedarí sa nám dieťa utíšiť. Je potrebné uvedomiť si, že dieťa plač používa ako jeden z prvých komunikačných prostriedkov. Všetky deti plačú, no niektoré deti plačú veľmi veľa, hovoríme o nadmernom plači. Príčiny nadmerného plaču sú rôzne, no najskôr je potrebné vylúčiť všetky zjavné príčiny ako smäd, hlad, prehriatie, svrbenie a zdravotné dôvody. Práve u detí s nadmerným plačom nie je cieľom ich utíšiť, lebo to nevedia, ale akceptovať ich plač, zostať pokojní a byť im k dispozícii. Ak je dieťa zdravé a má naplnené všetky základné potreby, možno potrebuje cítiť vašu blízkosť - skúste ho vziať do náručia, jemne ho kolísať a prihovárať sa mu v pokojnom prostredí. Neexistuje však univerzálny recept na utíšenie plačúceho dieťaťa. Plačom dieťa vyjadruje, ako sa cíti, nesnaží sa dospelých vydierať, ani manipulovať. Manipulovať druhými je náročný proces a bábätká na to „nemajú kapacitu“. História je plná výrokov typu: „Neprejavujte dieťaťu náklonnosť, lebo ho rozmaznáte! Neberte ho na ruky, lebo si zvykne. Nechajte ho vyplakať sa, raz prestane.“ Na prvý pohľad to znie logicky: neposilňujme správanie, ktoré sa nám nepáči a „neodmeňujme“ ho svojou pozornosťou. Táto rovnica však pri malých deťoch neplatí. Je síce pravda, že bábätko, ktorého potreby sa dlhodobo ignorujú, sa naučí nič nevyžadovať a ticho ležať tam, kde ho položíte, no z dlhodobého hľadiska to asi nebude rozumné riešenie. Mnohé psychologické štúdie dnes dokazujú, že keď chceme vychovať spokojné, sebavedomé a nezávislé dieťaťa, mali by sme reagovať na jeho potreby, kým je úplne maličké.
Výzvy spánku v prvom roku života
Malé detičky spia veľmi tvrdo. Preto sa u nich často objavuje zmätené správanie počas spánku. Najhlbšia - 4. fáza NonREM spánku - je u nich tvrdšia ako u starších detí a dospelých. U detí od 3 - 4 rokov sa môžu začať objavovať tiež nočné desy. Hoci je pre rodičov ťažké pozerať sa, ako ich dieťa kričí alebo plače, dieťatko si tento svoj stav neuvedomuje a ráno si vôbec nepamätá, že sa niečo také stalo. Ak sa v tomto stave rodičia pokúsia dieťatko upokojiť, pravdepodobne ich odmietne alebo začne plakať ešte viac. Je to preto, lebo nie je plne pri vedomí. Ak sa vaše dieťatko dostane do takého stavu, nesnažte sa na neho hovoriť, ani sa ho dotykom snažiť upokojiť. Situáciu to môže len zhoršiť. Pozrite sa na pravidelnosť denného režimu vášho dieťatka. Snažte sa nabehnúť na pravidelný režim, dávajte pozor, aby vaše dieťatko nešlo do postele príliš neskoro. Odsledujte si tiež používanie elektroniky a pozeranie televízie pred spaním.
Spánok sa mení u detí v prvom roku života. To, ako sa mení spánok u bábätiek, je súčasťou dôležitých vývojových míľnikov - veď sami ste si všimli u svojich ratolestí, že vo veku približne 4 mesiacov sa vyvíja cirkadiánny rytmus založený na cykle deň-noc a menia sa tak spánkové zvyky. Vaše dieťatko zrazu spí menej počas dňa a viac počas noci. Počas prvého roka života vášho dieťatka sa postupne počet prebudení za noc znižuje, no kvalita spánku je stále veľmi premenlivá. A toto je presne čas, kedy rodičia uvažujú nad tým, ako zlepšiť spánok u svojho dieťatka, zabezpečiť mu najlepší priestor a podmienky. Podľa vedcov a vedkýň ale u niektorých detí môžu poruchy spánku pretrvávať až do raného detstva. A súvisieť môžu ako s behaviorálnymi, tak s kognitívnymi problémami.
Určí prvých 1000 dní zvyšok vášho života? | DeeDee Yates | TEDxWindhoek
Bežné príčiny plaču u dojčiat
"Keď už všetko zlyhalo, prečítaj si návod!" Tak znie známa vtipná rada. K bábätku však nedostanete návod na použitie. Prečo teda plače? Srdcervúci plač bábätka u mnohých čerstvých mám spúšťa kolotoč negatívnych myšlienok a výčitiek. V prvom rade si treba uvedomiť, že detský plač je prirodzený. Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie. Svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom.
Hlad: Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku. Pokiaľ nedojčíte, skúste počas noci poprosiť partnera, nech zarobí mlieko on.
Nepohodlie v plienke: Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
Prestimulovanie: Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom.
Únava: Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto prípade je to podobné ako s plačom od hladu.
Nuda: Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.
Bolesť bruška/Kolika: Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Pri plači v dôsledku koliky vám v prvom rade pomôže len trpezlivosť. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov. Môžete vyskúšať bábätku masírovať bruško, ísť s ním na prechádzku, ale to ste už pravdepodobne skúšali. Nezabúdajte myslieť aj na seba.
Teplotné nepohodlie: Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.
Genetika a jej vplyv na detský plač a spánok
Nie, nemusíte mať výčitky, že svojmu dieťatku nerozumiete, alebo že ste zlá mama. Nič zle nerobíte… Zhrnutie? Genetika sa podieľa na dĺžke plaču aj schopnosti bábätka upokojiť sa. Určite poznáte tú zúfalú túžbu upokojiť svoje bábätko, pretože keď plače, cítite paniku, túžbu vyhovieť jeho potrebám, snahu zistiť, ktorá z tých potrieb práve potrebuje uspokojiť, či nepotrebuje uspať. A skúšate skutočne všetko - prebaľovať, kŕmiť, hojdať, spievať, hladiť, prechádzať sa po parku, húpať v húpacom kresle… Či je deň alebo hlboká noc. Nadmerný plač v dojčenskom veku má emocionálny vplyv na rodičov, to je fakt. No to, koľko vaše bábätko plače, však nemáte celkom vo svojich rukách.
Nová švédska štúdia publikovaná v časopise JCPP Advances sledovala takmer tisícku dvojčiat vo veku 2 a 5 mesiacov. Zamerala sa nielen na jednovaječné, ale aj dvojvaječné dvojčatá a fakt, ako ich plač ovplyvňujú genetické či environmentálne faktory. Výskum dospel k názoru, že genetika sa podieľa na dĺžke plaču a schopnosti upokojiť sa u 50 % bábätiek vo veku 2 mesiacov a 70% vo veku 5 mesiacov.
Prečo práve dvojčatá, veď vy ich doma nemáte? Nuž, je to jednoducho preto, aby boli premenné ako domáce prostredie, rodinná situácia a socioekonomický status rovnaké. Ak jednovaječné dvojčatá vykazujú viac podobných čŕt než dvojvaječné (jednovaječné zdieľajú približne 100 % svojej DNA, dvojvaječné „iba“ 50 %), predpokladá sa, že za to môže genetika. „Táto štúdia potvrdzuje to, čo mnohí z nás v pediatrii už tušíme - niektoré deti prosto plačú viac než iné a nie je to preto, že by rodič robil niečo nesprávne či správne,“ vyjadril sa k štúdii pre Parents pediater Joel Gator Warsch, MD. „Každé dieťa je stvorené inak a vedomie toho môže vytvoriť priestor pre väčší súcit a trpezlivosť. A to ako pre vaše dieťa, tak aj pre vás samotných,“ prihovoril sa ďalej rodičom. „Veď v prvých mesiacoch je plač z veľkej časti neurologicky podmienený a reflexný.“ Až po polroku začne postupne plač formovať chovanie, temperament a prostredie viac než genetika. Detičky sú si viac vedomé svojho plaču a ďalších reakcií a začínajú ich preto využívať ako formu komunikácie.
A genetika sa aj potvrdila vo vysvetlení plaču. Vedci a vedkyne, ale aj samotní rodičia premýšľajú dlhé roky nad tým, ako na spánok a schopnosť regulovať svoje správanie u bábätiek a detičiek vplýva genetika či environmentálne faktory (u rodičov - podmienky spánku, prostredie, správanie, stimuly). Vo Švédsku si preto posvietili na tieto otázky a skúmali 998 dvojčiat vo veku 2 a 5 mesiacov, čiže v prvotných kľúčových obdobiach vývoja dieťaťa (tieto deti sú súčasťou longitudinálnej štúdie dvojčiat Gut-2-Twin). Už predchádzajúce štúdie totiž zistili, že plač a ľahká rozrušiteľnosť sú u detí vo veku 2 rokov vysoko dedičné, nik doteraz neskúmal, ako vplýva na plač genetika u bábätiek.
Vedci a vedkyne teda napokon genetické vplyv na dĺžku spánku potvrdili - a to v dĺžke plaču vo veku 2 aj 5 mesiacov, aj v schopnosti uspať sa vo veku 5 mesiacov. Prostredie, teda environmentálne faktory mali zase vplyv na počet prebudení za noc u detí aj 2- aj 5-mesačných, ako aj u schopnosti 2-mesačných zaspinkať.
Efektívne metódy upokojenia a uspávania
Ako upokojiť dieťa je predmetom skúmania ďalších vedcov a vedkýň - napríklad tí japonskí skúmali, aké spôsoby uspávania a upokojovania bábätiek v ranom veku by mohli byť vysoko efektívne. A prišli na jeden spôsob, ktorý môžete použiť, pokiaľ prechádzate náročným obdobím a potrebujete riešenie ihneď - no neberte ho ako riešenie v dlhodobom horizonte.
Túto metódu vyskúšali na bábätkách vo veku 0 - 7 mesiacov. Zistili, že keď matka chodila s plačúcim dieťatkom v náruči, jeho srdcová frekvencia sa spomalila do 30 sekúnd. V prechádzaní sa pokračujte minimálne 5 a viac minút, aby ste zminimalizovali pravdepodobnosť prebudenia sa, keď dieťatko uložíte do postieľky. Po prechádzaní sa posaďte a držte dieťatko ďalších 5 až 8 minút a napokon ho vložte do postieľky. Nezabúdajte bábätko v tomto veku držať v náruči bezpečne a podopierať mu hlavičku.
Pozor na chyby pri uspávaní detí. Posvietili sme si aj na možné chyby, ktoré niektorí rodičia pri uspávaní svojich detičiek môžu niekedy možno nevedomky robiť. Pritom je jednoduché sa im vyhnúť, chce to hlavne čas a trpezlivosť, režim pre seba a zľavenie nárokov na ideálny spánok u svojho dieťatka.
Príkladom z praxe, ktorý ilustruje komplexnosť situácie, je skúsenosť rodičov s dieťaťom, ktoré malo dlhodobé problémy s jedením a spánkom. Jeden z rodičov uviedol: "Malé detičky spia veľmi tvrdo. Preto sa u nich často objavuje zmätené správanie počas spánku. U detí od 3 - 4 rokov sa môžu začať objavovať tiež nočné desy. Hoci je pre rodičov ťažké pozerať sa, ako ich dieťa kričí alebo plače, dieťatko si tento svoj stav neuvedomuje a ráno si vôbec nepamätá, že sa niečo také stalo. Ak sa v tomto stave rodičia pokúsia dieťatko upokojiť, pravdepodobne ich odmietne alebo začne plakať ešte viac." V podobnom duchu sa niesol aj problém s jedením: "proste furt za vsetko a preventivne.. kedze priberal a kakal normalne, lekarka odmietala nejake teorie, ze ho boli brucho, ze je proste "drazdive" dieta a mal tazky porod… on ale velmi skoro odmietal prsnik, po prikrmoch sa isiel utlct a 9 mesacny sa komplet odstavil… ziadne mliecne nahrady nikdy neakceptoval… az 2 rocny mal vlastne diagnozu na papieri, aj to kvoli skolke sme isli, aby ho tam nenutili mliecne jest, aj tak by im to vyplul… sam vedel, co mu vadi, mudrejsi ako my v tej dobe." Tieto príklady ukazujú, že niekedy aj napriek snahám rodičov a lekárov, dieťa samo vie, čo mu je, a je dôležité tieto signály včas rozpoznať a rešpektovať.
Ďalšou situáciou, ktorá môže byť pre rodičov náročná, je náhle zhoršenie správania u dieťaťa, ktoré predtým neplakalo. "Ahojte som uz zufala neviem čo robim zle🙁😢….Mam dcerku ktora ma 1 a pol roka do nedavna to bolo všetko uplne v pohode vobec neplakala ani sme nevedeli že ju mame,ale poslednu dobu môže to trvať cca 2 mesiace začala hrozne plakavať až tak že sa nemôže nadychnuť len tak z ničoho nič zubky ma všetky hladna tiež nie je sice začala papať uz menej ako zvyčajne…vždy spapala ranajky obed ci veceru aj popritom papala a neostalo na tanieri ani omrvinka a teraz si da na ranajky mliečko asi tak 2 kusky chlebika a koniec na obed ci večeru tak tiež 2-3 susta niečoho a uz nechce vypluva to tak tiež neviem prečo ani ju nič neboli…tak tomu nechapem ja aj manžel jej vždy kupime čo ona chce na čo si ukaže ale teraz aj ked jej kupime čo chce zobere si to začne nenormalne plakať hodi to o zem a začne sa uplne krutiť od plaču že ju nemožme utišiť…naozaj som už zufala bojim sa s nou isť aj niekam lebo to vždy strasne dopadne cely deň preplače venujem sa jej na 100% hrajem sa s nou atd." Tento prípad zdôrazňuje dôležitosť trpezlivosti a hľadania nových prístupov, keď sa správanie dieťaťa zmení. Je možné, že ide o prejav vývinovej fázy, vzdoru, alebo skrytého zdravotného problému, ktorý si vyžaduje pozornosť.
