Chudokrvnosť u bábätiek: Čo by ste mali vedieť o anémii u najmenších

Ak sa v poslednej dobe cítite často unavení a okolie poukazuje na bledosť vašej tváre, možno sa aj vás týka problém zvaný chudokrvnosť. Tento zdravotný stav, známy aj ako anémia, nie je problémom len dospelých, ale celosvetovo postihuje najmä malé deti, dospievajúce dievčatá a ženy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí anémiou približne 40% detí vo veku 6 mesiacov až 5 rokov. Anémia je patologický stav, pri ktorom dochádza k zníženiu hladiny hemoglobínu pod fyziologickú hodnotu pre daný vek a pohlavie. Ide o najbežnejšie ochorenie krvotvorby, pri ktorom červené krvinky nedostatočne zásobujú telo kyslíkom. Závažnosť anémie závisí od stupňa hladiny hemoglobínu, rýchlosti vzniku a od veku pacienta. Rozoznávame ľahkú anémiu, stredne ťažkú anémiu a ťažkú anémiu.

Ilustrácia červených krviniek

Čo je to anémia a ako sa prejavuje u detí?

Anémia, čiže chudokrvnosť, je stav, kedy telo neprodukuje dostatok červených krviniek alebo hemoglobínu, hlavného nosiča kyslíka v organizme. Toto zníženie počtu červených krviniek a hematokritu, čo je podiel červených krviniek na celkovom objeme krvi, vedie k nedostatočnému okysličovaniu tkanív. U detí sa najčastejšie vyskytuje medzi 6. mesiacom až 3. rokom života a neskôr, v období dospievania. Najčastejšími prejavmi anémie, pri ktorých by mal rodič spozornieť, je bledosť a únava, nechutenstvo, dýchavičnosť, neprospievanie, dráždivosť, nespavosť a nepokoj pri zaspávaní. Nevýhodou anémie je to, že jej nástup môže byť postupný, a tak nemusíme ani pokles výkonnosti zaznamenať. V momente, keď nám potom už búši srdce ako o pretek a tvár chytá žltú farbu, býva na ambulantnú liečbu často neskoro. Preto prosím neberte opakovanú únavu na ľahkú váhu.

Príčiny anémie u bábätiek a detí

Príčinou anémie môže byť porucha tvorby erytrocytov, ich zvýšený rozpad alebo výraznejšie straty krvi pri krvácaní. U detí sa môžeme stretnúť s viacerými typmi anémie:

  • Sideropenická anémia: Toto je najčastejší typ anémie v detskom veku, vyskytujúci sa až u 25% detí a 30% adolescentov. Je spôsobená nedostatkom železa, ktorý predstavuje najčastejší nutričný deficit v celosvetovom meradle. Príčinou býva nedostatočný príjem železa potravou, porucha jeho vstrebávania, jeho zvýšená spotreba alebo krvné straty. Požiadavky detského organizmu na dodávku železa sa menia v priebehu rastu. U detí v 1. roku života je najvyššia 1-1,5mg Fe/kg/deň, potom klesá. So sideropenickou anémiou sa často stretávame u predčasne narodených detí, u dojčiat, adolescentov a tehotných dievčat. Anémia z nedostatku železa môže mať dlhotrvajúce následky na mentálny, motorický aj behaviorálny vývoj dieťaťa a preto je pre účinnú liečbu nevyhnutné zistenie príčiny anémie.
  • Megaloblastová anémia: Chudokrvnosť sprevádzaná veľkými nezrelými červenými krvinkami (megaloblastmi) v kostnej dreni. Je najčastejšie spôsobená nedostatočným príjmom vitamínu B12 a/alebo kyseliny listovej.
  • Anémia pri chronických ochoreniach (ACD): Je to druhá najčastejšia forma chudokrvnosti a sprevádza zhruba 25 - 30 % chronických ochorení. Vzniká ako prirodzená obranná reakcia organizmu na prebiehajúce ochorenie, ktorej cieľom je obmedziť ponuku železa baktériám a nádorovým bunkám. Je zmenený metabolizmus železa a úspešná liečba je podmienená správnou diagnostikou.
  • Hemolytická anémia: Dochádza k predčasnému rozpadu červených krviniek. Príčiny sú buď geneticky dané alebo získané. V detskom veku sa môžu diagnostikovať vrodené hemolytické anémie (zapríčinené abnormalitami erytrocytov) alebo autoimunitné hemolytické anémie (spôsobené zrýchleným rozpadom červených krviniek v dôsledku prítomnosti protilátok proti vlastným erytrocytárnym antigénom).
  • Anémia v tehotenstve: 75 - 95 % anémií v tehotenstve je tvorených nedostatkom prijímaného železa. Tehotné ženy sú viac kontrolované a v prípade poklesu hladiny železa býva väčšinou dopĺňané.

Medzi menej časté anémie v detskom veku patria talasemia (vrodená porucha krvotvorby, konkrétne hemoglobínu) a erytroblastopenia detského veku (nedostatok erytroblastov v kostnej dreni) manifestujúca sa u predškolákov.

Infografika o rôznych typoch anémie

Diagnostika a vyšetrenie

Pri vyšetrení krvného obrazu sa kontroluje hladina krvného farbiva (hemoglobínu), počet a tvar červených krviniek (erytrocytov), kontroluje sa taktiež aj hematokrit (podiel červených krviniek v celkovom objeme krvi). Zdravé hodnoty hemoglobínu (HGB) sú u žien o trochu nižšie ako u mužov, 120 - 170 g/l, u mužov 130 - 180 g/l. Ak hodnoty klesnú o 10 jednotiek pod najnižšiu hladinu, začína sa liečba anémie. Za ťažkú formu anémie sa považuje stav, keď hodnota hemoglobínu klesne pod 80 g/l. Čo sa týka počtu erytrocytov (RBC), u žien je za referenčnú hranicu považovaná hodnota 3,8 - 5,2 x 10^12 /l a u mužov 4 - 5,8 x 10^12 /l. U hematokritu (HCT) je opäť hodnota normy vyššia u mužov ako u žien.

Odporúča sa, aby sa všetky dojčatá vo veku 9 - 12 mesiacov podrobili testom na anémiu z nedostatku železa. Ak vaše dieťa začne vykazovať akékoľvek známky alebo príznaky anémie, určite to povedzte svojmu pediatrovi. Ten odhalí príčinu a nastaví správnu liečbu. Diagnostika a liečba nekomplikovanej anémie (sideropenická, poinfekčná) spadá do kompetencie praktického pediatra.

Rizikové skupiny a prevencia

Niektoré skupiny detí majú vyššie riziko vzniku anémie. Sú to najmä:

  • Predčasne narodené deti: Najviac železa sa k plodu prenáša v poslednom trimestri tehotenstva. Predčasniatka ho logicky nestihnú prijať toľko, ako deti narodené v termíne, a tak sú v deficite hneď od začiatku. Odporúča sa im ordinovať príjem najmenej 2 mg/kg železa denne do dovŕšenia prvého roka života.
  • Výlučne dojčené deti po 4. mesiaci veku: Materské mlieko obsahuje železa len máličko a po 4. mesiaci života sa zásoby železa u dieťatka vyčerpajú. Odporúča sa pridávať železo od 4. mesiaca, až kým nezačnú prijímať dostatok potravín, ktoré ho prirodzene obsahujú.
  • Deti na rastlinnej strave: Ľudské telo nevie rastlinné zdroje železa plnohodnotne vstrebať, preto sa pri malých deťoch neodporúča vegetariánske a vegánske stravovanie. Vstrebateľnosť železa z rastlinných zdrojov je nižšia ako pri hémovom (živočíšnom) železe. Tento fakt sa dá zlepšiť kombináciou železa s vitamínom C.
  • Deti s poruchami trávenia alebo chronickými infekciami.
  • Deti, ktoré pijú väčšie množstvá kravského či kozieho mlieka: V porovnaní s materským mliekom má kravské mlieko trojnásobok bielkovín, čo obmedzuje využiteľnosť aj toho mála železa, ktoré obsahuje.

Prevenciou sideropenickej anémie je jednoznačne pestrá strava bohatá na železo. U bábätiek sa odporúča dojčenie aspoň do 6 mesiacov života.

Obrázok rôznych potravín bohatých na železo

Liečba anémie u detí

Pri liečbe anémie zohráva podstatnú úlohu jej príčina. Samotné zvýšenie príjmu železa, vitamínu B12 a kyseliny listovej nemusí byť dostačujúce. Ľahšie formy anémie sa liečia ambulantne, u ťažších foriem a vzácnych typov je však nutná hospitalizácia.

Výživové doplnky a strava

Pri výživových doplnkoch je dôležité si uvedomiť, že nie je vhodné dopĺňať železo preventívne. Doplňujte železo len vtedy, ak viete, že vaša strava je nedostatočná na jeho príjem alebo máte preukázateľný pokles železa v krvi. Rovnako tak, ako je nebezpečný nedostatok železa, je nebezpečný aj nadbytok železa. Pri anémii sa odporúča vyberať prípravky, ktoré obsahujú železo v organickej forme, ktorá je dobre vstrebateľná, napríklad bisglycinát, chelátová či liposomálna forma s až 95 % vstrebateľnosťou.

Vstrebateľnosť železa sa zvýši konzumáciou železa spoločne s vitamínom C. V praxi to znamená, že si buď vyberiete priamo doplnok s touto kombináciou alebo železo zapijete napr. pomarančovým džúsom. Železo sa odporúča užívať na lačný žalúdok, ale citlivým jedincom tento variant môže spôsobovať nevoľnosť. V takom prípade si železo dajte zhruba pol hodiny po malej desiate.

Pri anémii tiež nezabúdajte na vitamín B12, ktorý je najmä u vegánov a vegetariánov nevyhnutné dopĺňať pomocou výživových doplnkov. Kyselinu listovú sa tiež odporúča dopĺňať, najmä ak sa liečite na anémiu, kedy je dávkovanie často vyššie, než je odporúčaná denná dávka a podlieha lekárskemu odporúčaniu.

7 Tipov Ako Získať Dostatok Železa Na Vegánskej Strave

Strava - problematika rastlinnej stravy a železa

Vstrebateľnosť železa prijatého z rastlinných zdrojov je nižšia ako pri hémovom (živočíšnom) železe. Tento fakt zlepšíte kombináciou s vitamínom C. Aby ste na rastlinnej strave prijímali dostatok železa, je nevyhnutné kombinovať potraviny bohaté na železo (semienka, strukoviny - najmä tmavé druhy, celozrnné obilniny, kakao, červená repa, tmavozelená listová zelenina, morské riasy a i.). Nestačí sa spoliehať na jeden či dva zdroje v jednom jedle. Ideálne zaraďujte zdroje železa do všetkých jedál dňa. Je dobré mať na pamäti aj to, že vstrebávanie železa zhoršuje vláknina a kofeín.

Medzi skvelé zdroje železa patria:

  • Nátierka z červenej šošovice, slnečnicových semienok a sušených paradajok.
  • Šťava z červenej repy, jablka a špenátu.
  • Kaša z quinoi, tekvicových semienok, sušených sliviek a kakaa.

U kyseliny listovej prijatej stravou je dobré nezabúdať na jej vysoké straty pri tepelnej úprave, kedy sa ako najlepšie rastlinné zdroje javia tmavozelená listová zelenina, naklíčené strukoviny či fermentované obilniny. V prípade vitamínu B12 sa vedecká komunita stavia k názoru, že rastlinnou stravou nemožno pokryť potrebu tohto vitamínu.

Odporúčané dávky železa pre deti:

  • Dojčené donosené deti: Zásoby železa vystačia od narodenia do cca 4 mesiacov. Od 4. mesiaca do zavedenia príkrmov bohatých na železo potrebuje dieťa 1 mg železa na 1 kg telesnej hmotnosti. Ak má teda dojčiatko napr. 5 kg, potrebuje 5 mg železa denne.
  • Dojčatá od 6 do 12 mesiacov veku: Potrebujú 11 mg železa denne. Doplnky železa sú potrebné len v prípade, ak dieťa nemá dostatok železa z umelého mlieka alebo príkrmov.
  • Batoľatá vo veku 1-3 roky: Majú prijať 7 mg železa denne, ideálne je prijať dostatok železa stravou.
  • Predčasniatka narodené pred 37. týždňom tehotenstva: Potrebujú najmenej 2 mg/kg železa denne až do 12 mesiacov veku.

Je dôležité si uvedomiť, že nedostatok železa môže mať dlhodobý negatívny dopad na zdravie dieťaťa, vrátane rozvoja rozumových schopností, správania a rastu. Preto je nevyhnutné nepodceňovať dostatočný príjem železa už od útleho veku.

tags: #zelezo #chudokrvnost #babatko