Slovenská legislatíva v oblasti pracovného práva prešla v posledných rokoch viacerými zmenami, ktoré sa dotýkajú aj nárokov zamestnancov na pracovné voľno z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka, predovšetkým dieťaťa, k lekárovi alebo do špecializovaných zariadení. Tieto zmeny, účinné od 1. januára 2026, prinášajú rozšírenie možností a lepšiu ochranu pre zamestnancov, najmä pre tých, ktorí sa starajú o deti alebo iných rodinných príslušníkov.
Rozšírenie nároku na sprevádzanie dieťaťa k lekárovi a do poradenských zariadení
Zákon č. 406/2025 Z. z., ktorý novelizoval s účinnosťou od 1. januára 2026 Zákonník práce, priniesol významné zmeny v § 141 ods. 2 písm. a). Zamestnávateľ je po novom povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy nielen na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze rodinného príslušníka, ale aj na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na sprevádzanie dieťaťa do zariadenia poradenstva a prevencie na výkon odborných činností.
Kľúčovou zmenou je rozšírenie rozsahu pracovného voľna pre osamelých zamestnancov. Okrem doterajšieho limitu najviac sedem dní v kalendárnom roku, majú osamelí zamestnanci, ktorí sprevádzajú dieťa do 15 rokov veku, nárok na ďalších najviac sedem dní v kalendárnom roku. Táto výnimka platí za predpokladu, že dieťa bolo zverené výlučne do ich osobnej starostlivosti, alebo ak sami vykonávajú rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu. Podmienkou je nevyhnutnosť sprevádzania a nemožnosť vykonať tieto úkony mimo pracovného času.
Definícia osamelého zamestnanca je upravená v § 40 ods. 1 Zákonníka práce, zatiaľ čo postavenie jednorodiča upravujú § 28 a § 24 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Zmena terminológie pri špeciálnych školách
S účinnosťou od 1. januára 2026 dochádza aj k zmene terminológie v ustanovení upravujúcom dôležitú osobnú prekážku v práci zamestnanca, ktorou bolo sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Po novom sa pojem „špeciálna škola“ nahrádza pojmom „škola pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením“, čo je v súlade s terminológiou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Zamestnanec, ktorý sprevádza zdravotne postihnuté dieťa do školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy najviac na desať dní v kalendárnom roku.
Kto je rodinný príslušník podľa Zákonníka práce?
Základná právna úprava problematiky prekážok v práci je obsiahnutá v § 141 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Zákonník práce rozlišuje niekoľko druhov prekážok v práci, s ktorými spája rôzne nároky - s náhradou alebo bez náhrady mzdy. Pre zodpovedanie otázok sú podstatné dôležité osobné prekážky v práci.
Podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce sa na účely uplatnenia ustanovení Zákonníka práce považuje za rodinného príslušníka zamestnanca:
- manžel zamestnanca,
- vlastné dieťa zamestnanca,
- dieťa zverené zamestnancovi právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo do výchovy,
- rodič zamestnanca,
- súrodenec zamestnanca,
- manžel súrodenca zamestnanca,
- rodič manžela zamestnanca,
- súrodenec manžela zamestnanca,
- prarodič zamestnanca,
- prarodič manžela zamestnanca,
- vnuk zamestnanca.
Okrem tohto taxatívneho okruhu osôb definuje Zákonník práce aj inú osobu, ktorá so zamestnancom žije spoločne v jednej domácnosti. V praxi vyvoláva najväčšie diskusie práve definícia tejto „inej osoby“.
Spoločná domácnosť: Viac než len trvalý pobyt
Pojem „spoločná domácnosť“ nie je v Zákonníku práce priamo definovaný, ale odkazuje sa na Občiansky zákonník. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka tvoria domácnosť fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Medzi pojmové znaky domácnosti patria: spolužitie dvoch alebo viacerých fyzických osôb, spoločná úhrada nákladov domácnosti a trvalý charakter tohto spolužitia.
Judikatúra upresňuje, že spoločnou domácnosťou sa rozumie skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve, kde osoby prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností. Spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné bývanie, avšak výnimky sú možné v prípade dočasného alebo prechodného pobytu mimo spoločnej domácnosti z dôvodu liečenia, návštevy príbuzných a pod. Nie je rozhodujúce ani to, či člen domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt, pretože ide o administratívnu záležitosť, ktorá nemení úmysel žiť natrvalo v určitej spoločnej domácnosti.
Ak spĺňate podmienku spoločného žitia v jednej domácnosti s partnerom, potom sa považujete za rodinných príslušníkov voči sebe navzájom, aj keď nie ste manželia. Toto je dôležité najmä pri aplikácii § 40 ods. 5 Zákonníka práce, ktorý definuje rodinných príslušníkov pre účely pracovného práva.
Praktické situácie a nároky zamestnancov
1. Sprevádzanie k lekárovi:Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak to nie je možné vykonať mimo pracovného času. Tento nárok je limitovaný na 7 dní v kalendárnom roku. V prípade sprevádzania rodinného príslušníka platia rovnaké podmienky.
- Príklad: Ak zamestnanec sprevádza matku na vopred dohodnuté vyšetrenie, ktoré sa nemohlo uskutočniť mimo pracovného času, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Predložením potvrdenia od lekára zamestnávateľovi preukáže túto skutočnosť.
2. Narodenie dieťaťa:Pri narodení dieťaťa má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť. Ak partnerka nie je manželkou, nárok na platené voľno v tomto prípade Zákonník práce neposkytuje. Partnerka však môže byť považovaná za rodinného príslušníka, ak s ním žije spoločne v domácnosti, a potom by mohol využiť nárok na sprevádzanie k lekárovi v prípade náhleho ochorenia alebo úrazu.
Animované oznámenie - narodenie dieťatka "Som dievčatko"
3. Úmrtie a pohreb blízkej osoby:Podľa § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak obstaráva pohreb. Deň na obstaranie pohrebu nemusí byť čerpaný bezprostredne pred pohrebom, ale musí byť v primeranej časovej súvislosti s udalosťou.
- Dôležitá poznámka: V prípade pohrebu sa za rodinného príslušníka považuje aj osoba, ktorá nebola so zosnulým v príbuzenskom vzťahu, ale žila s ním v spoločnej domácnosti.
4. Opatrovanie člena rodiny:Zákonník práce nepozná osobitné „opatrovateľské voľno“ s náhradou mzdy. Zamestnanec má však nárok na ospravedlnenú neprítomnosť v práci počas osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu. Toto voľno je spravidla bez náhrady mzdy, avšak dĺžka závisí od potreby ošetrovania. Zamestnanec môže tiež požiadať o pracovné voľno s náhradou mzdy podľa § 141 ods. 3 písm. c) ZP, ak to dohodne so zamestnávateľom.
Postup pri uplatňovaní nároku
- Informovanie zamestnávateľa: Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna (§ 144 ZP). V prípade nepredvídaných okolností je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
- Preukázanie prekážky: Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi preukázať prekážku v práci a jej trvanie. Príslušné zdravotnícke zariadenie alebo inštitúcia je povinná potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
Krátenie nároku pri zmene pracovného pomeru
Ak pracovný pomer vznikne alebo zanikne v priebehu kalendárneho roka, nárok na platené voľno sa môže pomerne krátiť. Zamestnávateľ môže určiť, že pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru.
Flexibilita a diverzita na pracovisku
V kontexte diskriminácie LGBTI+ osôb a ich životných situácií, mnohé firmy, najmä signatári Charty diverzity, rozširujú rodinné benefity aj na registrované partnerstvá alebo iné formy spolužitia. Tieto firmy sa snažia poskytovať rovnaké benefity všetkým zamestnancom, čím reagujú na legislatívnu medzeru a podporujú inkluzívne prostredie. Tam, kde na LGBTI+ ľudí nemyslí štát, vstupujú na scénu zamestnávatelia, ktorí poskytujú všetkým svojim zamestnancom rovnaké benefity.
Stravovanie zamestnancov
Povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov je upravená v § 152 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti, ak zamestnanec odpracuje viac ako štyri hodiny počas pracovnej zmeny. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie najmenej vo výške 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín. Zamestnanec si môže vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom, ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie priamo.
Celkovo moderné pracovné právo a firemná kultúra smerujú k väčšej flexibilite a podpore zamestnancov pri zosúladení pracovného a rodinného života, čo je prospešné pre obe strany.
tags: #zamestnanec #dieta #so #svojim #partnerom