Výchova detí je neustály proces učenia a objavovania, pričom komunikácia zohráva kľúčovú úlohu. Často si neuvedomujeme, koľko komunikačných nástrojov používame už od útleho veku našich ratolestí. Znakovanie, teda používanie gest a posunkov na vyjadrenie potrieb a pocitov, je jedným z takýchto nenápadných, no mimoriadne účinných spôsobov. Nie je to zložitá veda, skôr prirodzená súčasť rodičovstva, ktorá obohacuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom.
Kedy začať so znakovaním?
Ideálny čas na začatie so znakovaním nastáva, keď má dieťa približne šesť mesiacov a už samo aktívne ukazuje na veci okolo seba alebo vydáva rôzne zvuky a gestá. Ak vaše dieťa máva na rozlúčku, kýva hlavou na znak súhlasu či nesúhlasu, sú to prvé signály, že je pripravené na ďalšie aktívne učenie sa znakov. Základné pravidlo pre úspešné znakovanie znie: slovo musí byť počuť, znak musí byť vidieť, znak musí patriť k situácii a znakov by nemalo byť príliš veľa naraz.
V praxi to znamená, že ak chcete dieťa naučiť znak pre „AUTO“, je najvhodnejšie ho použiť v momente, keď dieťa samo ukazuje na auto, alebo keď sa práve autom niekam presúvate. Dôležité je, aby vás dieťa dobre videlo a počulo. Ideálne je byť k nemu čelom a mať voľné ruky. Pri ukazovaní znaku pre „AUTO“ (rukami pred sebou krútime, akoby sme držali volant) by ste sa mali na dieťa obrátiť, predviesť znak a jasne povedať slovo „Auto“. Každému znaku by malo zodpovedať konkrétne slovo. Cieľom nie je používať detské zjednodušeniny, ale naopak, hovoriť plnohodnotné slová.
Príklady základných znakov a ich význam
- AUTO/ÍSŤ AUTOM: Oboma rukami krútime pred telom, akoby sme držali volant.
- POZRI: Ukazováčikom niekam ukážeme.
- NIE: Krútime hlavou zo strany na stranu.
- ÁNO: Kývame hlavou hore a dole.
- HODINY/TIK-TAK: Rukou zovretou do päste s dvoma prstami (palcom a ukazovákom) krútime v zápästí tam a späť, napodobňujúc ručičky na hodinách.
- JA MÁM HLAD: Ruku so zovretými prstami priložíme k ústam, akoby sme jedli.
- JA MÁM SMÄD: V ruke pri ústach držíme, akoby sme pili z pohára.
- HAJAŤ/SPAŤ/OSPALÝ: Zložíme ruky dlaňami k sebe na bok pod ohnutú hlavu.
- MALÁ: Jemne pohladíme po hlave.
- VEĽKÁ: Obe ruky zdvihneme vysoko nad hlavu.
- CUMLÍK: Ruku priložíme k ústam, akoby sme cmúľali cumlík.
- KĽÚČ/ODOMYKAŤ: Ruka je zovretá v päsť kúsok pred telom a točíme ňou sem a tam.
- TMA: Otvorenú dlaň s roztiahnutými prstami zovrieme do päste.
- SVETLO: Z päste roztvoríme prsty.
AUTIZMUS - vznik, prejavy, fakty a mýty (ukážky)
Ako začať so znakovaním: Pozorne sledujte svoje dieťa
Kľúčom k úspešnému znakovaniu je pozorovanie vlastného dieťaťa. Možno si ani neuvedomujete, že už teraz opakuje nejaké gestá, zvuky či grimasy a pokúša sa vám niečo povedať. Aj obyčajné kývanie hlavou je v podstate znak. Keď dieťa pri jedle kýva hlavou zo strany na stranu, znamená to „nie“, teda už nechce jesť.
Znaky nie sú len o gestách, ale aj o zvukoch. Pri výbere znakov je najlepšie vychádzať z toho, čo si dieťa vymyslí samo. Ďalšie znaky mu môžete navrhnúť vy, ideálne tak, aby ste danú vec alebo činnosť najlepšie napodobnili. Napríklad slovo „PES“ by sa dalo zaznakovať zaštekaním alebo zrýchleným dýchaním. Nebuďte sklamaní, ak vaše dieťa neprijme vami navrhnutý znak a vytvorí si vlastný - to je úplne normálne.
Príbehy z praxe: Znakovanie ako most porozumenia
Príbehy rodičov ukazujú silu a prínos znakovania v každodennom živote. Matka Hanka sa podelila o svoju skúsenosť: „Dcérke som vždy dávala veľa jedla a chcela som, aby všetko zjedla. Potom som si všimla, že kýva hlavou sprava doľava. Znakovala mi, že už nechce. Tak som ju už potom nenútila. Bola nadšená, že jej rozumiem.“ S dcérou začala znakovať v siedmich mesiacoch. Po znaku „NIE“ nasledoval znak „TANCOVAŤ/TANEC“. „Malá sa odrazu začala kývať z jednej strany na druhú, celým telom, hrala hudba, pochopili sme, že je to znak pre tancovanie. Takto si už potom žiadala, aby sme jej niečo pustili, že si chce zatancovať.“
Mamička Karolína zase spomína na menej pochopenie zo strany okolia: „Moja matka ani sestra na znakovanie neverili. Raz bola mama s našou dcérou v obchodnom dome a potom im vyplašená volala, že malá má niečo s rukou, pretože ňou ustavične krútila a otvárala a zatvárala pästičku. Tak som vysvetlila, že to znamená svetlo a tmu a že malá tým asi chcela povedať, ako sa jej páči toľko svetiel okolo.“
Prínosy znakovania pre dieťa aj rodiča
Znakovanie s bábätkami a batoľatami má nespočetné pozitívne vplyvy. Posilňuje to pohybové schopnosti dieťaťa, rozvíja jeho myslenie a uvedomovanie si súvislostí. Dieťa sa učí aktívne zapájať sluch aj zrak, čím sa pripravuje na vlastný rozvoj reči. Zároveň si trénuje jemnú aj hrubú motoriku a pamäť.
Keď dieťa začne skutočne hovoriť, postupne znakovanie opúšťa. Je však bežné, že po istý čas používa obe formy komunikácie - hovorené aj znakované slovo. Najväčším prínosom je však prehlbovanie vzájomného porozumenia a zníženie frustrácie z nepochopenia. Keď dieťa dokáže vyjadriť svoje potreby (hlad, smäd, únavu, túžbu po hre), ubúda plač a dieťa je spokojnejšie. Cíti sa pochopené a videné, čo buduje jeho sebadôveru.
Kde hľadať pomoc a inšpiráciu
Existuje množstvo zdrojov, ktoré vám pomôžu začať so znakovaním. Môžete siahnuť po špecializovaných príručkách a knihách, napríklad „Ako sa dohovoriť s dojčaťom a batoľaťom“ od Terézie Vasilovčík Šustovej, ktorá je z domáceho prostredia a vychádza z našich tradícií. Existuje aj americké znakovanie, avšak jeho používanie bez pochopenia kontextu našich tradícií môže byť mätúce. Návody a inšpirácie nájdete aj na internete.
Dôležitosť bezpečnej manipulácie s dieťaťom
Okrem komunikačných aspektov je nevyhnutné myslieť aj na bezpečnosť detí pri fyzickej interakcii. Časté hry, ako je dvíhanie dieťaťa do vzduchu alebo točenie s ním držaním za ruky, môžu byť pre jeho krehké kĺby nebezpečné. Lakťové väzivá u detí nie sú plne vyvinuté a akékoľvek náhle ťahanie, trhanie alebo dvíhanie za ruky môže spôsobiť podvrtnutie, vykĺbenie kĺbu, poškodenie väzív alebo natrhnutie svalu. Tento stav je mimoriadne bolestivý a vyžaduje si okamžitú lekársku pomoc.
Odborníci preto odporúčajú s deťmi manipulovať opatrne a nepoužívať náhle, trhané pohyby ani pri hre. Pri dvíhaní dieťaťa na ruky je bezpečnejšie uchopiť ho za horné ramená alebo podpazušie. Tieto preventívne opatrenia by mali byť známe nielen rodičom, ale aj starým rodičom, tetám, strýkom a iným blízkym osobám, ktoré s deťmi prichádzajú do styku.
Znakovanie ako podpora rozvoja a bezpečnosti
Znakovanie nie je len o uľahčení komunikácie, ale aj o podpore celkového rozvoja dieťaťa. Poskytuje mu nástroj, ako sa vyjadriť skôr, než zvládne hovorenú reč, čím sa znižuje jeho frustrácia a zvyšuje pocit istoty. Zároveň, v spojení s bezpečnou manipuláciou, prispieva k zdravému fyzickému vývoju. Tieto praktiky vytvárajú pevný základ pre neskorší úspešný rozvoj dieťaťa po komunikačnej, emocionálnej i fyzickej stránke.