Rodina. Jedno slovo, bežne používané. Čo pre nás znamená rodina? Nikto na svete nám nedokáže dať to, čo môžeme prežiť jedine v rodine. Rodina nie je samozrejmosť. Je dar, ktorý sa nám nie vždy musí páčiť ani nemusíme byť z neho nadšení. Rodinu si nevyberáme, získavame ju darom. Rodina nemá alternatívu. Podľa Výskumu európskych hodnôt (European Values Study, EVS), ktorý patrí k najstarším porovnávacím výskumom hodnôt v Európe, rodina patrí na prvú priečku životných hodnôt väčšiny obyvateľov Slovenska. Tento rozsiahly medzinárodný, dlhodobý projekt, zameraný na štúdium základných ľudských hodnôt, sa uskutočňuje v deväťročných cykloch od konca 70. rokov 20. storočia. Slovenská republika sa projektu EVS zúčastňuje od roku 1991. Výsledky jasne ukazujú, že slovo RODINA nemá náhradu ani synonymum.
Rodina ako biosociálna skupina a jej dynamika
Rodina je definovaná ako biosociálna skupina tvorená aspoň jedným rodičom a dieťaťom. Jej vznik je spojený so spojením muža a ženy, teda s kolíziou dvoch odlišných svetov. Práve rozdielnosť, ktorá je často dôvodom ich spojenia, prirodzene prináša aj odlišné pohľady a očakávania. Jednotnosť vo všetkom preto nie je reálna. Táto rozdielnosť, ak nie je správne manažovaná, môže časom viesť ku konfliktom. Keď tieto konflikty nie sú adekvátne riešené, často sa rodiny rozpadajú, pričom najviac trpia tí najnevinnnejší - deti. Štúdie konzistentne ukazujú, že deti vychovávané v úplných rodinách dosahujú lepšie výsledky v každej oblasti života. Je dôležité si uvedomiť, že každá rodina je jedinečným originálom - na svete neexistujú dve rovnaké rodiny.
Moderné trendy a výzvy v rodinnej oblasti
Súčasná spoločnosť čelí viacerým trendom, ktoré ovplyvňujú rodinný život. Medzi ne patrí odkladanie manželstva a zakladania rodiny na neskôr, častejšie neformálne zakladanie rodín, vysoká rozvodovosť a znížená ochota vstupovať do ďalších zväzkov po rozvode. Ďalej sledujeme prísne obmedzovanie počtu detí v rodine, prípadne rozhodnutie nemať deti vôbec, a predlžovanie doby, po ktorú deti a rodičia žijú spoločne. Tieto trendy naznačujú silne presadzujúce sa individuálne záujmy nad záujmami rodinnými. Paradoxne to však neznamená, že rodinných problémov a sporov je alebo bude menej - práve naopak, ich počet môže narastať. Aj napriek týmto výzvam si pripomíname Svetový deň rodiny, ktorý pripadá na 15. mája.
Rodina ako nenahraditeľný prístav pre dieťa
Rodina je základným kameňom našej spoločnosti a prvým a jedinečným miestom, kde sa dieťa učí láske, úcte a rešpektu. Je to prirodzená sociálna skupina, základná bunka spoločnosti, združujúca ľudí v intímnej jednote na podklade pokrvnej príbuznosti. Všade tam, kde muž a žena žijú spolu, bývajú pod jednou strechou, spoločne hospodária a vychovávajú deti, hovoríme o rodine. Pokrvná príbuznosť, rodinné ekonomické záujmy a výchova detí nevystihujú však ešte dostatočne podstatu rodiny. Rodina nie je schopná existovať izolovane od spoločnosti; vždy je súčasťou širšej sociálnej jednotky, ktorej normy, kultúra, tradície a náhľady zasahujú aj rodinu.
Mnoho ľudí považuje rodinu a život v nej za samozrejmosť. Až keď sa táto pohoda naruší, vynárajú sa otázky, na ktoré potom ťažko hľadáme odpoveď. Rodina je založená na manželstve, ktoré predstavuje vzájomný vzťah muža a ženy. Pre ňu je najdôležitejšia stabilita manželského vzťahu, jeho trvácnosť až do smrti jedného z manželov. Práve takáto rodina môže vytvoriť najvhodnejšie podmienky pre zdravý duševný a telesný vývoj detí. Človek sa nestane rodičom len tým, že dá vznik novému životu. Rodičovstvo je aj proces rastu srdca ako nepotlačiteľného impulzu dávať lásku a skrze toto dávanie zažívať radosť. Antoine de Saint-Exupéry múdro povedal: „Pravá láska sa nikdy nerozdá. Čím viac dávaš, tým viac ti zostáva.“ Láskou sa rodina utvára, rozvíja a udržuje. V žiadnej rodine by nemala chýbať dobrosrdečnosť, ohľaduplnosť, vzájomná tolerancia medzi partnermi. Jedným z dôležitých znakov lásky je trpezlivosť. Treba zhovievavo čakať, kedy dieťa, žena, muž pochopí a prijme, čo sa od neho očakáva. Tam, kde je láska, nie je napätie medzi manželmi, rodičmi a deťmi. Vzájomná dôvera a otvorenosť tu majú mať popredné miesto.
Dôležitú úlohu v živote rodiny zohráva spolupráca matky a otca. Vzájomné vzťahy medzi rodičmi veľmi pôsobia na psychiku dieťaťa, na postoj, ktorý nadobudne dieťa k svojmu okoliu. Láska, ktorú dávajú rodičia svojim deťom, je rovnaká bez ohľadu na to, či sú deti malé alebo už dospelé. Je úžasné, že rodičovská motivácia srdca je dať 100% svojho srdca všetkým svojim deťom. Preto jeden pár môže dať život, lásku a vedenie mnohým deťom. Láska matky a otca je pre dieťa koreňom ich vlastného života, zdrojom ich vlastného ja, motiváciou pre ich vlastný život. Rodičia majú veľkú zodpovednosť voči svojim deťom a potomkom. Čo je najlepším darčekom, ktorý môžu venovať dieťaťu? Dom? Dobré meno? Sociálne postavenie? Najdôležitejšia je pravá láska. Dokonca aj novorodenec neočakáva od maminky iba mlieko, ale rodičovskú lásku. Dokáže rozoznať svoju matku od inej, aj keď mu dá mlieko. Z psychologického hľadiska má obrovský význam pre utváranie hlbokého vzťahu medzi matkou a dieťaťom už prvé priloženie dieťaťa k prsníku matky tesne po narodení a veľký význam má tento vzťah aj pri kojení. Dieťa hľadá takýto veľký cit lásky. Osobnosť dieťaťa sa rodí a rozvíja napodobňovaním vlastných rodičov bez toho, aby si to uvedomovalo. To, čo dieťa skutočne očakáva a potrebuje, je skutočná láska. J. A. Komenský zdôraznil: „Chyby prvej výchovy nás sprevádzajú po celý život. Preto najprednejšia stráž ľudského pokolenia je pri kolíske.“
Výchova v rodine: Láska a hranice ako piliere rastu
Výchova predstavuje protirečivý proces, a preto sa stáva, že vytýčené výchovné ciele sa nepodarí v plnosti dosiahnuť. Sebalepšie rady, poučenia nemusia vždy zabezpečovať úspech ani správne vystihovať aké metódy a prostriedky v procese výchovy dieťaťa využívať. Aby bola rodina šťastná, musí predovšetkým prispievať každý člen rodiny - matka, otec, každý človek, ktorý sa hrdí tým, že je rodič. A to predovšetkým svojim spôsobom života, postojom, svojimi vedomosťami a poznatkami v tejto oblasti. Výchova detí je jedným zo zdrojov ľudského šťastia, naplnením života, hlbokým uspokojením, ale aj zdrojom silných citových vzťahov, zážitkov a starostí.
Rodina je prostredím, v ktorom dieťa trávi väčšinu svojho života. V nej sa vytvára hodnotová orientácia človeka, v nej dieťa získava základné poznatky, v nej sa dieťa pripravuje na školu, v nej sa formujú vzťahy k iným ľuďom. V rodinnom živote je potrebné rešpektovať určité pravidlá spolužitia rodinných príslušníkov. Výchova detí v rodine, vzhľadom na jej veľký vplyv na mládež, si vyžaduje teoretické rozpracovanie a zabezpečenie systematickej a cieľavedomej pedagogickej výchovy rodičov, pretože dnešná rodinná výchova má dosť veľké nedostatky. Vo výchove by nemala v žiadnom prípade chýbať láska. Podiel na výchove detí majú obaja rodičia. Jeden na to nestačí. Dieťa pre svoj správny vývoj potrebuje mať vždy pri sebe vzor mužskej, ale aj ženskej osobnosti. Úlohy otca a matky vo výchove sú navzájom nezastupiteľné. Vo výchove oboch pohlaví sú rovnako potrebné láska a neha, citlivosť matky, tvrdá ruka a racionálnosť otca.
Rodičia sú považovaní za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí. Napriek tomu, že na správnu výchovu neexistuje jednotný, optimálny návod, musí sa uskutočňovať premyslene a cieľavedome. Východiskom pre konanie dieťaťa sa stáva správanie rodičov. Ním je možné docieliť, aby naše deti boli čestné, mali úctu k iným ľuďom, aby boli pravdovravné, viedli rozlíšiť dobro od zla a podobne. Cieľom rodinnej výchovy je vychovať z dieťaťa mravného a charakterného človeka, ktorý sa bude vedieť o seba postarať, obstojí v rodinnom a spoločenskom živote. Rodina sa určitým spôsobom podieľa na formovaní človeka aj v dospelosti, teda jej výchovná funkcia pretrváva, nekončí sa dosiahnutím dospelosti. Na to, aby rodina mala právo označiť svoju výchovu za dobrú, musí splniť veľa kritérií. Príchod dieťaťa do rodiny vyžaduje od rodičov, aby prestali byť egocentrickí, aby si uvedomili, že pod ich rukou vyrastá človek, samostatná ľudská osobnosť, ktorú by mali čo najlepšie pripraviť do života, za ktorú sú zodpovední aj pred vlastným svedomím, aj pred spoločnosťou, že v záujme dieťaťa musia modifikovať aj svoje myslenie, správanie, životný štýl. Dobrá výchova v rodine je vždy spojená so sebavýchovou rodičov, preto je veľmi náročná.
Výchovné prostredie a jeho vplyvy
Rodina má medzi výchovnými prostrediami osobitný význam pre vývoj a výchovu mladej generácie. V rodine dieťa dostáva základnú výchovu a uvádza sa do širších spoločenských stykov a kruhov. Auguste Comte nazval rodinu spojovacím mostíkom medzi jedincom a spoločnosťou a tak poukazoval na jej základnú úlohu v spoločnosti. Túto rolu neraz podčiarkovali pedagógovia, psychológovia, sociológovia, ktorí vysvetľovali funkciu rodiny v spoločnosti a v procese výchovy z rôznych hľadísk. Už Platón považoval rodinu za základnú bunku spoločenského života a hlavnú výchovnú inštitúciu.
Zmenila sa aj výchovná funkcia rodiny, najmä jej úloha v procese učenia a výchovy mladej generácie. Rodina, domácnosť sa stala inštitúciou výchovy, ktorú uzákonil zvyk i právo. Prostredie, v ktorom dieťa žije, nemusí na jeho rozvoj pôsobiť iba pozitívne, ale aj negatívne. Aj medzi rodičmi sú ľudia, ktorí môžu mať škodlivý vplyv na rozvoj osobnosti dieťaťa. Pedagogicky nevhodné, na výchovné podnety nedostatočné prostredie vytvárajú deťom takí rodičia, ktorí sú na výchovu nepripravení, ľahostajní alebo ju dokonca odmietajú. Za nevhodné prostredie treba pokladať naproti tomu i prostredie s nadmernou výchovou a prehnanou starostlivosťou o dieťa. Výsledkom takejto výchovy je nesamostatnosť spojená s deformáciou duševného života dieťaťa. Ani prípady negatívneho vplyvu ulice, kamarátstva spolužiakov, nie sú ojedinelé. Preto je dôležité, aby vychovávateľ poznal charakter bezprostredného prostredia dieťaťa, v ktorom dieťa žije. Je dôležité poznávať a analyzovať predovšetkým tie vplyvy prostredia, ktoré sú z hľadiska pozitívneho vývoja osobnosti najdôležitejšie. Teda pojem „výchovné prostredie“ môžeme popísať ako také sociálne prostredie, ktoré pozitívne vplýva na utváranie a rozvoj osobnosti človeka, kde je dostatok výchovných podnetov a pozitívnych podmienok pre rozvoj osobnosti v jej celistvosti.
Pretože rodina tvorí pre dieťa primárne prostredie, ktoré má veľký vplyv na vývin osobnosti, je úlohou rodičov vytvoriť v nej vhodné podmienky preň. Dieťa vidí vo svojich rodičoch dokonalé bytosti, rodičia preň predstavujú prirodzenú autoritu, ktorej sa musí podriaďovať, od ktorej a kvôli ktorej sa učí kontrolovať svoje správanie a konanie. Povinnosťou rodičov je teda pripraviť a udržiavať pre dieťa, ktoré vychovávajú, najvhodnejšie a najlepšie výchovné prostredie.
Štruktúra rodiny a jej vplyv na vývoj
V prvom rade by to mala byť kompletná rodina: matka, otec a podľa možnosti súrodenec, či súrodenci. Najdôležitejšia osobnosť je matka, ktorá svojou láskou, starostlivosťou a opaterou poskytuje pocit bezpečia a istotu, že sa oň starajú. Matkino láskanie a prihováranie sa dieťaťu, jej láskyplný úsmev má význam už vtedy, keď dieťa ešte nie je schopné reagovať naň alebo reaguje len tým, čím je schopné: svojím nevinným úsmevom. Druhou osobou je otec, ktorý by mal byť pre dieťa vzorom pracovitosti, autoritou a prameňom hrdosti. Dieťa obyčajne trávi väčšinu času v rodine, vedome alebo nevedome si v nej hľadá svoj model, vzor správania a napodobňovania. Osobný príklad je najlepšia, ale najťažšia výchovná metóda. Byť vzorom a vhodným príkladom pre svoje deti si vyžaduje značné úsilie, zmysel pre sebakritiku, otvorenosť, prísnosť k sebe, osobnú disciplínu, sebakontrolu rodiča tak, aby splnil všetky spoločenské požiadavky. Morálnou povinnosťou každého rodiča je byť vhodným a veľkým vzorom pre svoje dieťa.
Existujú rôzne typy rodinných štruktúr:
- Úplná rodina: Mama + otec + deti.
- Neúplná rodina: Chýba jeden z rodičov (smrť, rozvod, odlúčenie).
- Druhotne vytvorená rodina: Vzniká novým sobášom jedného z rodičov.
- Náhradná rodina: Adoptívni rodičia vychovávajú dieťa.
Každá z týchto štruktúr má svoje špecifiká a vplyvy na vývoj dieťaťa.
Násilie v rodine: Tmavá stránka rodinného života
Celá naša spoločnosť a svet okolo nás je plný násilia v rôznych formách. Ľudstvo je sprevádzané násilím už od jeho počiatkov a násilné správanie nenachádzame len u ľudí. Kým platí pravidlo silnejší prežíva, má násilie svoje opodstatnenie, ale v súčasnej spoločnosti nepotrebujeme byť agresívni, aby sme prežili, ale aj tak celý náš život je plný násilia. Ale čo je zarážajúce, násilie je páchané aj v inštitúciách, ktoré pôvodne vznikli na ochranu svojich členov, a kde sa nepredpokladá agresia voči členom, no predsa je to tak. Máme na mysli domáce násilie, čiže násilie páchané v kruhu rodiny. Domáce násilie je fenoménom súčasnej doby, ale aj dôb predchádzajúcich. Rodina tvorí základ spoločnosti a predpokladá sa, že v rodine sa jej členovia budú navzájom rešpektovať, a že v nej bude zaručená bezpečnosť pre každého, no žiaľ tomu tak nie je.
Pojem násilie sa používa na označenie násilných činov a zanedbávania, ktoré sa odohrávajú v rámci domácich vzťahov, čo znamená predovšetkým v rodine, ale aj v partnerskom vzťahu. Prejavmi fyzického násilia sú napríklad strkanie, kopanie, škrtenie, údery päsťou, ohrozovanie zbraňou a podobne. V širšom zmysle sa pod pojmom domáce násilie rozumie aj psychické, sociálne a ekonomické násilie. Najvšeobecnejšie sa dá domáce násilie charakterizovať ako akékoľvek násilie vykonané doma alebo v rámci rodiny. Obeťami domáceho násilia môžu byť ženy, muži ako i deti. Z profesionálneho hľadiska boli ako prví lekári a sociálni pracovníci tí, ktorí poukázali a odhalili prípady násilia. Záujem o niektoré poranenia detí a následné určenie príčin viedlo k poznávaniu sociálneho prostredia rodiny dieťaťa. Veľmi dlhé obdobie nebolo totiž fyzické násilie ako metóda výchovy ničím zvláštnym. V súčasnosti sa v mnohých krajinách fyzické tresty voči deťom nepovažujú za nič neobvyklé. Okrem toho, že domáce násilie je vážnym porušením ľudských práv, zanecháva ťažké straty na fyzickom a mentálnom zdraví obetí. Jeho následky bývajú často chronické a dlhodobé. Násilie voči deťom môže spôsobiť problémy ich zdravého rozvoja a zmenšuje ich príležitosť bezproblémového sa zapojenia do spoločnosti. Častokrát obete násilia prenášajú svoje zlé skúsenosti z detstva na svojich potomkov a tiež sa k nim správajú násilne. Každá forma násilia má dlhodobé následky, no u niektorých foriem sú obzvlášť pravdepodobné.
Rituály a pravidlá: Lepidlo rodinnej súdržnosti
Pre správne fungovanie v rodine by mali platiť isté pravidlá. Okrem pravidiel má rodina aj svoje vlastné „rituály“, ktoré sú jedinečné. Ako prvým rituálom môže byť návrat každého člena domov z práce, či školy, alebo z nejakej zábavy. Ak niekto z členov rodiny chýba, pociťujeme to ako neúplnosť celku. Tu sa vynára priestor na otázky: „Ako rodičia vítajú dieťa zo školy? Ako víta manželka manžela z práce a naopak?“ Mali by sa navzájom radovať z príchodu toho druhého, aby bolo cítiť dôležitosť konkrétneho človeka.
V každej rodine je normálne, ak sa v nej prežíva „vojna“ a „mier“. Či už medzi rodičmi alebo medzi rodičmi a ich deťmi. Pre dieťa je veľmi poučné, keď vidí, ako sa v rodine podarilo zvládnuť konflikt a rodičia sa zmierili. Pre nadobudnutie pocitu istoty dieťaťa v rodine, je podľa A. Škovieru jednou z možností spoločný stôl. Pri ňom sa všetci spoločne stretnú, konzumujú jedlo a popritom komunikujú. Ale pred tým musí matka navariť jedlo, deti prichystať príbor a taniere a otec ich všetkých usadí.
Spolužitie generácií a rodinné výzvy
Spoločné bývanie viacerých generácií môže byť zdrojom konfliktov, ale aj výhod. K rizikovým oblastiam patria ekonomické otázky, financovanie údržby domu, platenie energií, stravovania, užívania spoločných priestorov. Konflikty sú častejšie pripisované vzťahom mladej manželky a svokry. Menej konfliktov nachádzame pri spoločnom bývaní mladých manželov s rodičmi novomanželky. Vzájomné návštevy tiež patria do rizikových oblastí. Komplikácie sa objavujú aj v prípadoch, keď mladí manželia bývajú u rodičov jedného z partnerov. Rozhodujúce je, ako sa rodina s rozvodom vyrovná. Odporúča sa dohodnúť sa na pravidlách ďalšieho fungovania a usilovať sa o to, aby malo viac kladných, než záporných znakov. Pred rozhodnutím o viacgeneračnom bývaní je dôležité ujasniť si vlastné očakávania, predstavy, čo sú rodičia ochotní obetovať spoločnému bývaniu a čo už nie. Avšak, existuje aj množstvo výhod, ktoré takéto spolunažívanie rodine prináša. Rodičia najsilnejšie prežívajú naše radosti, úspechy, ale aj starosti, či smútky. Cítia s nami, sú našou oporou a bezpečím aj v najťažších chvíľach.
Vzťahy v rodine: Láska, dôvera a úcta ako základ
Pre zdravý psychický vývin dieťaťa sú najdôležitejšie vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Vzťahy v rodine by mali byť založené na:
- Láske
- Dôvere
- Úprimnosti
- Úcte
Kvalita rodinných vzťahov ovplyvňuje správanie a psychickú pohodu každého člena rodiny. Harmonické vzťahy znamenajú, že rodinní príslušníci si pomáhajú a rešpektujú sa. Komunikácia je otvorená a úprimná, dodržiavajú sa spoločné pravidlá a rodina trávi spolu čas a rieši problémy spoločne. Naopak, rozvrátené vzťahy sú narušené, komunikácia je slabá alebo nepríjemná, v rodine sú časté konflikty a hrozí rozpad rodiny.
Napriek výzvam modernej doby, rodina zostáva nenahraditeľnou súčasťou ľudského života. Je to miesto, kde sa rodia prvé lásky, formujú sa hodnoty a kde nachádzame pocit istoty a prijatia. Starostlivosť o rodinu, jej ochrana a budovanie pevných vzťahov sú investíciou do šťastnejšej budúcnosti pre jednotlivcov aj celú spoločnosť.